Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 7So/83/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200131 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:3015200131.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Ľubici Filovej, v právnej veci navrhovateľky: L.L., nar. XX. V. XXXX, bytom v V. M., C.. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 12. mája 2015, č. k. 14Sd/8/2015-20, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12. mája 2015, č. k. 14Sd/8/2015-20 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd") napadnutým rozsudkom z 12.05.2015, č. k. 14Sd/8/2015-20 potvrdil rozhodnutie odporkyne z 24.11.2014, číslo XXX XXX XXXX X. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu je v súlade so zákonom. Z administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že odvolaním napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.") žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku. Podklad pre vydanie uvedeného rozhodnutia tvorila Lekárska správa Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica z 05.11.2014, podľa ktorej bola u navrhovateľky stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť opätovne na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Krajský súd zistil, že posudkoví lekári po posúdení všetkých dostupných lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky považovali duševné poruchy a poruchy správania, spôsobené užívaním psychoaktívnych látok (alkoholizmus) - ťažká forma - kapitola V, položka 7, písm. b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. vo výške 50 % (z percentuálneho rozmedzia 50 - 60 %), s navýšením o 10 % za ostatné zdravotné postihnutia, a to cukrovka 2. typu na diéte, polyneuropatia dolných končatín zmiešanej príčiny, arteriálna hypertenzia II., sekundárna epilepsia, nedočujnosť ľahkého stupňa a syndróm karpálneho tunela obojstranne. Výslednú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určili aj po zhodnotení pracovnej, sociálnej a objektívnej anamnézy a subjektívnych ťažkostí navrhovateľky, a teda celkovú mieru poklesu u navrhovateľky ustálili na 60 %. Vo výroku posudku posudkoví lekári uviedli, že navrhovateľka je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Krajský súd dospel k záveru, že príslušní posudkoví lekári dostatočne posúdili zdravotný stav navrhovateľky, podané posudky považoval za komplexné, po medicínskej stránke riadne, logicky zdôvodnené a vzájomne si neodporujúce. Závery posudkových lekárov sa zhodujú so závermi plynúcimi z diagnózami odborných lekárov. Posudkoví lekári zohľadnili všetky navrhovateľkou udávané zdravotné ťažkosti a odborné lekárske správy, pričom posudkové závery vyhodnotil za jasné bez vnútorných rozporov. Z uvedeného dôvodu považoval skutkový stav za riadne zistený. Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými lekárskymi nálezmi nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V súvislosti s predloženou lekárskou správou zo psychiatrického vyšetrenia z 29. apríla 2015 na pojednávaní, krajský súd konštatoval, že išlo o správu z bežnej lekárskej kontroly, obsahom ktorej neboli žiadne nové a rozhodujúce skutočnosti o zdravotnom stave navrhovateľky majúce vplyv pre rozhodnutie v danej veci. Vzhľadom na to, krajský súd rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 250k ods. 1 tak, že navrhovateľke z dôvodu neúspechu v konaní náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu navrhovateľka podala v zákonnej lehote odvolanie a navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyjadrila nesúhlas s rozhodnutím krajského súdu a z neho plynúcimi závermi. V doplnenom odvolaní namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu, ako aj to, že krajský súd nevykonal riadne dokazovanie a vychádzal iba z podkladov zabezpečených odporkyňou ako účastníčkou konania. Z toho dôvodu považovala postup krajského súdu za neobjektívny, nakoľko ako sama uviedla, štandardné súdy vykonávajú vlastné dokazovanie, napríklad prostredníctvom nezávislého znalca z príslušného odboru. Konštatovala zhoršenie zdravotného stavu, čo jednoznačne odôvodňuje prehodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zároveň k odvolaniu doložila lekársku správu z neurológie z 08.07.2015, lekársku správu z neštátnej psychiatrickej a sexuologickej ambulancie z 19.08.2015, prepúšťaciu správu z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení zo 17.07.2015, lekársku správu zo psychiatrického kontrolného vyšetrenia z 09.04.2014 a nález z radiodiagnostického vyšetrenia zo 14.05.2015. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky v súdom stanovenej lehote nevyjadrila. 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 a § 250s OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 250l ods. 2 a § 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Podľa § 492 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP"), konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. (2) Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 250l ods. 1, 2 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. (2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 až 8 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Podľa § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom 87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Podľa § 196 ods. 6, 7 zákona č. 461/2003 Z. z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Z administratívnych spisov odporkyne mal najvyšší súd za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľky na základe žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku zo 14.07.2014 posudzoval dňa 05.11.2014 posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, ktorý zistil jej pracovnú, sociálnu, rodinnú, osobnú anamnézu, ochorenia, liečbu a subjektívne ťažkosti, podkladom pre posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli lekárske vyšetrenia: interné zo 17.03.2014, neurologické z 25.03.2014, psychologické z 24.06.2014, ORL vyšetrenie zo 06.08.2014 a psychiatrické zo 07.08.2014. Posudkový lekár navrhovateľku súčasne informoval o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkali posúdenia jej zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie: Duševné poruchy a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok (alkoholizmus) - ťažká forma podľa kapitoly V, položka 7, písm. b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. s 50 % - nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a s 10 % - ným navýšením pre iné zdravotné postihnutia (cukrovka 2. typu na diéte, polyneuropatia dolných končatín zmiešanej príčiny, arteriálna hypertenzia II., sekundárna epilepsia, nedočujnosť ľahkého stupňa a syndróm karpálneho tunela obojstranne). Na základe odvolania navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne z 24.11.2014, číslo XXX XXX XXXX X o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku, zdravotný stav za účasti navrhovateľky opakovane posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica dňa 26.01.2015. Aj s prihliadnutím na novopredložené psychologické vyšetrenie z 15.01.2015 a psychiatrické vyšetrenie z 15.12.2014 a 15.01.2015 dospel k rovnakému záveru ako pri posúdení dňa 05.11.2015 a spisový materiál odstúpil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vysunuté pracovisko v Trenčíne, kde bol jej zdravotný stav posúdený dňa 12.02.2015. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Trenčíne zohľadňujúc pritom všetky doposiaľ navrhovateľkou predložené lekárske správy (prepúšťacie správy z hospitalizácií na psychiatrií z 12.05.2008, z 05.06.2009 a zo 06.01.2014, psychologické prvovyšetrenie z 24.06.2014, všetky psychiatrické vyšetrenia až do 10.02.2015, diabetologické vyšetrenie zo 07.10.2014, neurologické vyšetrenia z 09.10.2013 až 24.10.2014, ORL vyšetrenie zo 06.08.2014, očné vyšetrenie z 05.12.2012, denzitometrické vyšetrenie zo 06.03.2013, interné vyšetrenie zo 17.03.2014) ako aj na základe vlastného vyšetrenia a dospel k zhodnému záveru, že navrhovateľka je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú 60 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie rovnako určil Duševné poruchy pri alkoholizme - ťažká forma podľa kapitoly V, položka 7, písm. b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom z celkového zákonom stanoveného percentuálneho rozmedzia 50 - 60 % určil navrhovateľke mieru poklesu na 50 %. Za ostatné ochorenia navýšil mieru poklesu o 10 %. Posúdenie na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia pre ťažkú komplikáciu alkoholizmu vyhodnotil posudkový lekár ako veľmi priaznivé, keď pre stredne ťažkú depresiu je zodpovedajúca miera poklesu 35 - 45 %. Ďalej konštatoval tú skutočnosť, že navrhovateľka má tiež cukrovku, ktorá je na diéte dobre kompenzovaná, má dve ľahké komplikácie v zmysle nefropatie prejavujúcej sa zvýšenými stratami bielkovín v moči bez iných ťažkostí a polyneuropatiu na dolných končatinách, ktorá má zmiešanú etiológiu včítane alkoholizmu. Zodpovedajúce posúdenie, tiež vzhľadom na základné vzdelanie je nanajvýš dolná hranica kapitoly IV, položka 1, písm. c/ prílohy, teda 50 %. Ostatné ochorenia navrhovateľky vyhodnotil ako menej významné - epileptický záchvat nemala navrhovateľka od roku 2008, hypakúza je ľahká so štvrtinovým obmedzením, úžinový syndróm oboch zápästí zodpovedá posúdeniu v kapitole XV, oddiel G, položka 29.9 s mierou poklesu 30 % bez rozmedzia. Záverom posudkový lekár konštatoval objektívne zistenie skutkového stavu a bez rozporov medzi odbornými vyšetreniami a posúdením posudkových lekárov; subjektívne ťažkosti navrhovateľky sú vysvetlené dokázanými diagnózami. Zhoršenie zdravotného stavu nie je dokumentované takého stupňa, aby odôvodňovalo zmenu doterajšieho posúdenia. Prevládajú rentové tendencie a zvýšené subjektívne prežívanie. Vzhľadom na uvedené, zo strany posudkového lekára nebol zistený žiaden dôvod na zmenu doterajších posudkoch. Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu krajského súdu vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Najvyšší súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojených administratívnych spisov odporkyne v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza: Súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP). Najvyšší súd mal preukázané, že v danej veci krajský súd v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia odporkyne postupoval náležite v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie. Najvyšší súd konštatuje, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľkin zdravotný stav neodôvodňuje zvýšenie invalidity, nakoľko miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť zodpovedá kritériám invalidity v takej percentuálnej miere v akej bola priznaná. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky sú logické a presvedčivo objasňujú závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Najvyšší súd dospel k záveru, že u navrhovateľky zatiaľ nie sú splnené podmienky pre viac ako 50 % mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie s navýšením o 10% podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. K námietke navrhovateľky, že krajský súd objektívne neposúdil zdravotný stav, nakoľko vychádzal iba z podkladov zabezpečených odporkyňou, najvyšší súd poukazuje predovšetkým na to, že posudkoví lekári sociálneho poistenia vychádzali z tých podkladov, ktoré sama navrhovateľka v konaní predložila, a ktoré mali byť (podľa navrhovateľky) spôsobilé ovplyvniť a spochybniť doteraz zistenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zároveň, ktoré mali viesť k navýšeniu miery poklesu a tým k zvýšeniu sumy invalidného dôchodku. Je úlohou navrhovateľky predložiť všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení, pričom odporkyňa hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (§ 196 ods. 6, 7 zákona č. 461/2003 Z. z.). Je síce pravdou, že odporkyňa môže vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci, avšak v prejednávanej veci na takýto postup nebol daný dôvod. Závery plynúce tak z navrhovateľkou predložených lekárskych nálezov ako aj z vlastného šetrenia posudkových lekárov vytvárajú dostatočné východiská pre ustálenie si rámca všetkých zdravotných postihnutí navrhovateľky a k tomu prislúchajúcej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedeného dôvodu považoval najvyšší súd predmetnú námietku za nedôvodnú. Rovnako za nedôvodnú vyhodnotil najvyšší súd aj námietku navrhovateľky, že krajský súd mal nariadiť znalecké dokazovanie prostredníctvom nezávislého znalca z príslušného odboru. Súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. nevyplýva povinnosť vždy nariadiť doplnenie dokazovania (sám zákonodarca používa slovo „môže"). K takémuto prostriedku pristúpi iba v prípade predloženia lekárskych nálezov, uvádzajúcich nové skutočnosti, resp. ak nálezy sú v rozpore so závermi posudkových lekárov. Medzi závermi posudkov a odbornými lekárskymi nálezmi v danej veci však neboli zistené rozpory a o odbornej úrovni posudkov posudkových lekárov nemal dôvod pochybovať ani najvyšší súd. Rovnako, ani navrhovateľkou v odvolacom konaní predložené lekárske správy nie sú spôsobilé spochybniť už posudkovými lekármi zistené závery. Z kópií lekárskych správ predložených navrhovateľkou v odvolacom konaní nevyplýva, že by po poslednom posúdení posudkovým lekárom došlo k ďalšiemu dlhodobému zhoršeniu jej zdravotného stavu oproti stavu, ktorý posudkoví lekári už do úvahy vzali. Záverom najvyšší súd zdôrazňuje, že uvedeným rozhodnutím odporkyne a súdu nie je dotknuté právo navrhovateľky podať si novú žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jej zdravotného stavu. Z uvedených dôvodov najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP, § 219 ods. 1, 2 OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá OSP v spojení s ust. § 250l ods. 2 a s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 224 ods. 1 OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP. Účastníkom náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože navrhovateľka vo veci úspech nemala a odporkyni zákonodarca náhradu trov konania v zásade nepriznáva. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.