Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 9Sžso/100/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200193 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5015200193.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., ul. T. XXX, XXX XX H., zast. splnomocneným zástupcom B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., ul. T. XXX, H., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Bratislava, Špitálska 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AZ/2013/00147-002 z 15. januára 2013, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 20. apríla 2015, sp. zn. 20S/64/2015-51, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 20. apríla 2015, sp. zn. 20S/64/2015-51 v časti výroku o zastavení konania, p o t v r d z u j e . Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcu v časti, týkajúcej sa postúpenia veci Okresnému súdu Žilina, o d m i e t a . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením krajský súd zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia žalovaného a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súčasne rozhodol o postúpení veci Okresnému súdu Žilina v časti návrhu, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia finančnej sumy 10.000 € pre G.. B. D. C. a 10.000 € pre G.. B. D. E., ako zástupcu invalidného syna, vec postúpil. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že napadnuté rozhodnutie žalovaného z 15.01.2013 bolo žalobcovi, ako aj jeho splnomocnenému zástupcovi doručené dňa 22.01.2013, od ktorého začala plynúť lehota na podanie žaloby podľa § 250b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p."). Posledný deň dvojmesačnej lehoty pripadol na 22.03.2013, pričom žalobca podal žalobu na pošte až dňa 10.02.2015. Vo vzťahu k časti návrhu, ktorou si žalobca pre seba a svojho splnomocneného zástupcu uplatňuje finančnú sumu 10.000 Eur pre každého z nich, krajský súd konštatoval, že na konanie o tomto nároku nie je príslušný krajský súd ako súd správny (podľa piatej časti O.s.p.), ide o nárok občiansko-právny, z dôvodu ktorého vec postúpil na konanie príslušnému súdu - Okresnému súdu Žilina. Uznesenie krajského súdu napadol žalobca včas podaným opravným prostriedkom, ktorý nazval dovolanie a ktorý odvolací súd podľa jeho obsahu posúdil ako odvolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 20. apríla 2015, sp. zn. 20S/64/2015-51. Žalobca uviedol, že rozsudok krajského súdu (správne malo byť uznesenie krajského súdu) sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení a dodaných skreslených informáciách v neprospech žalobcu a preto navrhol, aby rozhodnutie krajského súdu bolo zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie s tým, že bude pribratá tretia strana, ktorá celý tento problém spôsobila a tou je pobočka Uni Credit leasing v Žiline. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhol odvolanie zamietnuť a uznesenie krajského súdu potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu bez pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť. Podľa § 250b ods. 1 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. Súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene (§ 250d ods. 3 OSP). Rozhodnutím č. AZ/2013/00147-002 z 15.01.2013 žalovaný v správnom konaní zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin č. B/2012/34984/PET I. z 15.11.2012 o povinnosti žalobcu vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla vo výške 6 638,79 €. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi ako aj jeho právnemu zástupcovi, B. D. E.., doručené do vlastných rúk dňa 22.01.2013, čo potvrdili svojimi podpismi na doručenkách. Dvojmesačná zákonná lehota na podanie žaloby, ustanovená v § 250d ods. 1 O.s.p. uplynula dňom 22.03.2013. Ak sa teda žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, resp. aj prvostupňového rozhodnutia žalobou, podanou na poštovú prepravu dňa 10.02.2015, táto žaloba bola podaná oneskorene. Uplynutie dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby proti právoplatnému rozhodnutiu žalovaného má ten následok, že súd už nie je oprávnený preskúmavať zákonnosť predmetného rozhodnutia. Na túto skutočnosť nemá vplyv neznalosť žalobcu o existencii lehoty na podanie žaloby ani ťažká životná situácia, v ktorej sa ocitol. Krajský súd v Žiline preto rozhodol správne, keď konanie o žalobe proti rozhodnutiu žalovaného zastavil. Podľa § 250d ods. 2 O.s.p. ak predseda senátu zistí, že súd nie je vecne alebo miestne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému súdu. Vzhľadom na ustanovenie § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p., podľa ktorého opravný prostriedok v správnom súdnictve je prípustný, len ak je to ustanovené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa prvotne zaoberal otázkou prípustnosti odvolania čo do výroku ktorým krajský súd rozhodol o postúpení časti nároku žalobcu Okresnému súdu v Žiline. Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Žalobca vo svojom opravnom prostriedku uviedol, že uznesenie krajského súdu napáda v celom rozsahu, teda aj 3. výrok uznesenia krajského súdu a to aj napriek tomu, že bol krajským súdom správne poučený, že odvolanie voči tomuto výroku uznesenia prípustné nie je. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky preto nezostávalo iné, ako odvolanie žalobcu ako neprípustné odmietnuť a to s poukazom na § 118 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. Z uvedených dôvodov a s poukazom na vyššie citované ustanovenia odvolací súd výrok krajského súdu o zastavení konania podľa § 219 O.s.p. potvrdil a odvolanie žalobcu vo vzťahu k výroku krajského súdu o postúpení veci okresnému súdu podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, nakoľko výsledok je obdobný ako pri zastavení konania, a v tomto prípade nemožno hovoriť o procesnom úspechu, resp. neúspechu, ani o procesnom zavinení skončenia konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.