KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokNajvyšší súd SR21. 3. 2016plný text

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/69/2014 z 21. 3. 2016

CitáciaRozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2016, sp. zn. 5Sžo/69/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:6014200169.1

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžo/69/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200169
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6014200169.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek
senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu: DIRBÁK, s.r.o.,
so sídlom Sinecká 891, 981 01 Hnúšťa, IČO: 36 050 539, právne zastúpený: JUDr. Róbert Lakatoš,
advokát, so sídlom Daxnerova č. 5, 979 01 Rimavská Sobota, proti žalovanému: Okresný úrad Banská
Bystrica,
odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP4-2013/013326-2/6CM z 11.
decembra 2013, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
24S/9/2014-31 z 28. augusta 2014, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
24S/9/2014-31 zo dňa 28. augusta 2014 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici(ďalej len „krajský súd") podľa § 250j ods.
2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zrušil žalobou žalobcu napadnuté
rozhodnutie žalovného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný
zmenil prvostupňové rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Rimavskej Sobote tak, že žalobcovi uložil
namiesto pokuty vo výške 2 000,- € pokutu vo výške 5 000,- € za zistené porušenie ustanovení zákona
č. 326/2005 Z.z. o lesoch (ďalej len „zákon č. 326/2005 Z.z." alebo „zákon o lesoch").

Krajský súd po preskúmaní postupu a rozhodnutia žalovaného z dôvodov uvedených v žalobe dospel
k záveru, že skutkové zistenia, ktoré sú podkladom napadnutého rozhodnutia zodpovedajú obsahu
správneho spisu a dôkazom, ktoré boli v priebehu konania vykonané, na základe ktorých žalovaný ustálil
skutkový záver, že žalobca ťažil na miestach, v ktorých nemal povolenie ťažiť a na miestach, v ktorých
toto povolenie mal, neťažil v súlade s povolením, na ktorom bolo jasne uvedené aký spôsob ťažby je
povolený a žalobca namiesto toho uplatnil holorubný spôsob ťažby, ktorý je bez schváleného programu
starostlivosti o lesy zákonom zakázaný. Nakoľko žalobca nenamietal ani jeden z vykonaných dôkazov
ani jeho vyhodnotenie, žalobný dôvod spočívajúci v tom, že nebolo v konaní vyvrátené tvrdenie žalobcu,
že vykonal ťažbu len v tých územiach, kde bola povolená a len v takom rozsahu, ako bolo povolená, je
podľa krajského súdu práve v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania a preto neobstojí.

Za právne bezvýznamné považoval krajský súd tvrdenie žalobcu, že sa domnieval, že bol schválený
program starostlivosti o les, ktorý je nevyhnutným podkladom pre to, aby odborný lesný hospodár mohol
vydať súhlas na ťažbu. Uviedol, že žalobca ako obhospodarovateľ lesa musel mať vedomosť o tom, že



predchádzajúci program bol platný len do konca roku 2012 a že do schválenia nového platí ustanovenie
§ 41 ods. 14 zákona č. 326/2005 Z.z. a na to, aby bolo možné vykonávať hospodárske opatrenia, ako
je ťažba, je potrebné, aby boli tieto odsúhlasené orgánom štátnej správy lesného hospodárstva, čo si
vyžaduje, aby boli predtým prerokované aj s obhospodarovateľom lesa, to znamená aj so žalobcom.

K námietke žalobcu k nezákonnosti rozhodnutia spočívajúcej v porušení zásady „zákazu zmeny k
horšímu", keď žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že zvýšil výšku finančnej pokuty z 2 000,-
€ na 5 000,- €, krajský súd dovodil, že pre správne konanie, ktoré sa riadi zákonom č. 71/1967 Zb. platí
úplný apelačný princíp a druhostupňový správny orgán je oprávnený rozhodnúť vo veci, pričom nie je v
žiadnom smere viazaný závermi prvostupňového orgánu alebo jeho rozhodnutím.
Za dôvodnú však krajský súd považoval námietku žalobcu, že žalovaný sa pri určení výšky sankcie
neriadil ust. § 65 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. a nezobral do úvahy skutočnosť, že žalobca odškodnil
poškodenú stranu Pasienkové spoločenstvo Príboj Rimavské Zalužany a odstránil následky svojho
konania. Pokiaľ žalovaný uložil sankciu za zistený správny delikt bez toho, aby zobral do úvahy uvedené
skutočnosti, podľa krajského súdu vec nesprávne právne posúdil a preto súd napadnuté rozhodnutie
zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k OSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný
priznal náhradu trov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
c/ a f/ OSP a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil
tak, že žalobu zamieta a žalobcovi náhradu trov konania neprizná.

V dôvodoch svojho odvolania nesúhlasiac so záverom krajského súdu uviedol, že námietka žalobcu
uvedená v žalobe ohľadom odškodnenia podielnikov Pasienkového spoločenstva Príboj Rimavské
Zalužany a odstránenia následkov konania je preukázateľne nepravdivá, nebola uplatnená v odvolacom
konaní a z uvedeného dôvodu sa s ňou žalovaný ani nemohol zaoberať a v konaní ju zohľadniť.
Ďalej uviedol, že tvrdenie žalobcu o odškodnení a odstránení následkov konania uvedené v žalobe
zobral krajský súd ako jednoznačný fakt bez overenia jeho pravdivosti a ani na pojednávaní konanom
28. augusta2014 pravdivosť tvrdenia neoveril a pri vykonanom dokazovaní sa ňou ani nezaoberal.
Namietal, že krajský súd nezobral do úvahy skutočnosť, že poškodenou stranou nebolo len Pasienkové
spoločenstvo Príboj Rimavské Zalužany, ale aj Lesy SR, š.p., OZ Rimavská Sobota. K uvedenému
dodal, že zo stanovísk zástupcov poškodených k odvolaniu žalobcu proti prvostupňovému správnemu
rozhodnutiu nachádzajúcich sa v administratívnom spise pritom jednoznačne vyplýva, že k žiadnemu
odškodneniu a odstráneniu následkov konania nedošlo. Túto skutočnosť podľa žalovaného dokazuje
aj to, že prvostupňový správny orgán bývalý Obvodný lesný úrad v Rimavskej Sobote v rozhodnutí č.
2013/00202-024 z 27. septembra 2013 uložil okrem iného žalobcovi v súlade s ustanovením § 60 ods. 1
písm. j/ a § 28 ods. 1 písm. i/ zákona č. 326/2005 Z.z. „jednotkách priestorového rozdelenia lesa 58, 75
A, 75 B, 76, 78 A a 84 uhádzať haluzinu tak, aby sa zabránilo poškodzovaniu mladého lesného porastu,
vykonať prípravu plôch (holín po nelegálnej ťažbe) na zalesnenie a predmetné plochy zalesniť" a „v
jednotke priestorového rozdelenia lesa 57A, 77A, 77B a 78B uhádzať haluzinu tak, aby sa zabránilo
poškodzovaniu mladého lesného porastu".

Poukázal tiež na to, že neodstránenie následkov konania potvrdili aj závery štátneho dozoru v lesoch,
ktorý vykonal bývalý Obvodný lesný úrad v Banskej Bystrici na lesných pozemkoch v obhospodarovaní
žalobcu v dňoch 07.06.2013 a 03.09.2013.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol najvyššiemu súdu rozsudok
krajského súdu potvrdiť, považujúc ho za vecne správny a vydaný na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu, ktorý podľa názoru žalobcu krajský súd správne právne posúdil. Zároveň žiadal
žalovaného zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania.

Uviedol, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu rieši práve nastalú situáciu, keď súd neprevzal
na seba právomoc rozhodnúť o výške sankcie, ktorá by mala byť žalobcovi uložená, ale z dôvodu
nezákonnosti zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v rámci ktorého v prípade
potvrdenia rozsudku zo strany odvolacieho súdu sa bude musieť zaoberať predmetnou problematikou
viazaný pri svojom rozhodovaní názorom súdu. Zrušujúce rozhodnutie krajského súdu podľa žalobcu



dáva priestor na to, aby žalovaný v rámci nového odvolacieho konania doplnil dokazovanie v súdom
naznačenom smere a okrem problematiky odškodnenia poškodenej strany a odstránenia následkov
konania, ďalej jednoznačne a zrozumiteľne vysvetlil, ako pri ukladaní sankcie posúdil delikvenčné
konanie žalobcu z hľadiska jeho závažnosti, spôsobu a času konania a spolupráce pri objasňovaní
konania a odstraňovaní následkov.

Poukázal na to, že rozhodnutie ukladajúce pre žalobcu povinnosť odstrániť následky jeho delikvenčného
konania bolo vydané až 27.09.2013, teda až po vykonaní štátneho dozoru v lesoch v dňoch 07.06.2013
a 07.09.2013, kontroly teda objektívne nemohli zistiť nápravu závadného stavu, keďže o povinnosti
zjednať nápravu ešte k termínom kontrol ani nebolo rozhodnuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 246c ods.1 prvá veta OSP
a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia správneho
orgánu (§ 250i ods. 1 prvá veta OSP).

Za dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v intenciách ustanovenia § 250i ods.1
OSP treba považovať také dôkazy, ktoré vedú k zisteniu, či skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania
rozhodnutia správneho orgánu, bol pre rozhodnutie správneho orgánu postačujúci.

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa
v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné,
najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho
konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému
správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu
správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny
predpis.

Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
podľa piatej časti druhej hlavy OSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd teda skúma
procesné pochybenie správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci
sa sám v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú
pochybné najmä kvôli prameňu z ktorého pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady
správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver,
ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a
postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú vec relevantný právny
predpis.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z v lesoch sa uplatňuje hospodársky spôsob



a) podrastový; uskutočňuje sa postupným rubom zameraným na dosiahnutie prirodzeného zmladenia
pod clonou obnovovaného lesného porastu alebo vedľa neho do vzdialenosti jeho priemernej výšky,
b) výberkový; uskutočňuje sa ťažbou jednotlivých stromov alebo skupín stromov s cieľom zabezpečenia
trvalo existujúcej zásoby dreva a nepretržitej prirodzenej obnovy lesného porastu a uplatňuje sa tam,
kde existujú vhodné podmienky, alebo kde je možné také podmienky vytvoriť,
c) účelový; uskutočňuje sa ťažbou jednotlivých stromov alebo skupín stromov spravidla v ochranných
lesoch a v lesoch osobitného určenia tak, aby sa dosiahla štruktúra lesných porastov vhodná na
zabezpečenie cieľa a účelu, na ktorý boli vyhlásené,
d) holorubný; uskutočňuje sa ťažbou s jednorazovým vyťažením obnovovaného lesného porastu alebo
jeho časti tam, kde sa prirodzená obnova porastu ukázala ako nevhodná alebo ju nemožno dosiahnuť
efektívne predchádzajúcimi spôsobmi.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z.z holorubný hospodársky spôsob možno uplatniť len na základe
programu starostlivosti o lesy, ak obnovu lesa nie je možné dosiahnuť inými hospodárskymi spôsobmi
a) v borovicových lesných porastoch,
b) v topoľových, vŕbových a agátových lesných porastoch,
c) v energetických porastoch a na lesných plantážach,
d) pri rekonštrukcii lesa (§ 19 ods. 3).

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. ťažba na účely tohto zákona je proces zahrňujúci
vyznačovanie stromov určených na výrub (ďalej len „vyznačenie ťažby"), technologickú prípravu
pracoviska, výrub stromov a sústreďovanie dreva na odvozné miesto.

Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. ťažba je
a) úmyselná; podľa programu starostlivosti o lesy, a to pri výchove lesa ako výchovná ťažba a pri obnove
lesa ako obnovná ťažba,
b) mimoriadna; pri vyňatí alebo obmedzení využívania na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy
lesného hospodárstva podľa § 7 ods. 1, pri uplatňovaní výnimiek podľa § 31 ods. 3 a 6 alebo pri
opatreniach vykonaných podľa § 32 a 33,
c) náhodná; ako súčasť opatrení na ochranu lesa podľa § 28 ods. 1 písm. a) až c) a i) alebo opatrení
spojených s odstraňovaním následkov pôsobenia škodlivých činiteľov v lesoch.

Podľa § 23 ods. 1, 3 zákona č. 326/2005 Z.z. ťažba sa môže vykonať len po vyznačení ťažby a na základe
písomného súhlasu hospodára. Vyznačenie ťažby sa nevyžaduje pri výchove lesa v lesných porastoch
s vekom do 50 rokov. Písomný súhlas na ťažbu sa nevyžaduje pri prečistkách bez predpísaného objemu
ťažby dreva v platných programoch starostlivosti o lesy. Obhospodarovateľ lesa je povinný zabezpečiť,
aby sa ťažba uskutočňovala takým spôsobom, aby sa minimalizovali negatívne dôsledky na pôdu,
vodné toky, následný lesný porast, priľahlé stromy a kvalitu ťaženého dreva. Najneskôr po ukončení
ťažby je obhospodarovateľ lesa povinný zabezpečiť bezodkladné ošetrenie narušenej lesnej pôdy, koryta
vodného toku, lesného porastu a priľahlých stromov tak, aby nedochádzalo k ich ďalšiemu poškodeniu.

Podľa § 36 ods. 1, 2 zákona č. 326/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa odborným hospodárením v lesoch
rozumie povinnosť obhospodarovateľa lesa zabezpečiť hospodárenie podľa programu starostlivosti o
lesy alebo výpisu z neho prostredníctvom hospodára (§ 47). Na zabezpečenie odborného a trvalo
udržateľného hospodárenia v lese môžu vlastníci, správcovia a obhospodarovatelia lesa za podmienok
ustanovených týmto zákonom použiť aj systém certifikácie lesov.
Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. na pozemku podľa § 3 ods. 1 písm. f/ sa odborné
hospodárenie v lesoch prostredníctvom hospodára zabezpečuje a) po jeho zaradení do lesného celku
a vypracovaní programu starostlivosti o lesy alebo b) po schválení projektu starostlivosti o lesný
pozemok vypracovaného právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá má živnostenské oprávnenie
na vyhotovovanie programov starostlivosti o lesy.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. program starostlivosti o lesy (ďalej len „program starostlivosti")
je nástrojom štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa na trvalo udržateľné hospodárenie v
lesoch; nie je nástrojom na usporiadanie vlastníctva k pozemkom ani určenie obhospodarovateľov lesa.

Podľa § 41 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. program starostlivosti sa vyhotovuje na obdobie spravidla
desať rokov.



Podľa § 41 ods. 13 zákona č. 326/2005 Z.z. návrh programu starostlivosti schvaľuje orgán štátnej správy
lesného hospodárstva po záväznom vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy, ktorým kontrolujú
splnenie pripomienok a požiadaviek uplatnených podľa odseku 8, rozhodnutím, ktorého prílohou je
program starostlivosti. Ak predložený návrh obsahuje nedostatky, ktoré zabraňujú jeho schváleniu, vráti
ho vyhotovovateľovi programu starostlivosti a určí požiadavky alebo podmienky, po splnení ktorých
možno program starostlivosti predložiť na jeho schválenie. O schválení programu starostlivosti rozhodne
najneskôr do jedného roka od začatia konania o vyhotovení programu starostlivosti; ministerstvo môže v
odôvodnených prípadoch túto lehotu predĺžiť. Účastníkom konania a zúčastneným osobám sa doručuje
len oznámenie o schválení programu starostlivosti. Odvolanie proti rozhodnutiu o schválení programu
starostlivosti nemá odkladný účinok; účastník konania sa môže odvolať len v tej časti, ktorá sa ho týka.

Podľa § 64 ods. 1 písm. b/ a g/ zákona č. 326/2005 Z.z. orgán štátnej správy lesného hospodárstva uloží
pokutu od 165,- € do 99 580,- € právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá
b) neplní povinnosti pri ťažbe (§ 22 a 23), preprave dreva a jeho uskladňovaní (§ 24) alebo pri
sprístupňovaní lesa a využívaní lesných ciest (§ 25),
g) neplní iné povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo uložené na jeho základe, alebo opatrenia
orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a lesníckej ochranárskej služby.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. podľa stavu k 31.12.2013 pri ukladaní pokuty a určení jej
výšky podľa § 64 sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob a čas trvania a možné následky porušenia
povinností, na spoluprácu a prístup právnických osôb alebo dotknutých fyzických osôb - podnikateľov
k odstraňovaniu následkov a k prijatým opatreniam.

Predmetom preskúmavania v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým podľa § 59 ods. 2
správneho poriadku zmenil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu tak, že žalobcovi uložil pokutu
5 000,- € za porušenie:
- ustanovenia § 23 ods. 1, § 18 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, ktorého sa žalobca
dopustil tým, že v období január až apríl 2013 na lesných pozemkoch vo vlastníctve fyzických osôb
združených v Pasienkovej spoločnosti Príboj Rimavské Zalužany a v obhospodarovaní žalobcu v
k.ú. G. X., parcelné číslo 791/7 v jednotke priestorového rozdelenia lesa 75B; parcelné číslo 791/5
v jednotkách priestorového rozdelenia lesa 76, 78A a parcelné číslo 791/8 v jednotke priestorového
rozdelenia lesa 58 vykonal ťažbu aj nevyznačených stromov v rozpore s písomným súhlasom
odborného lesného hospodára v takom rozsahu, že došlo k nepovolenému uplatneniu holorubného
hospodárskeho spôsobu;
- ustanovenia § 23 ods. 1, § 18 ods. 2 a § 41 ods. 14 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, ktorého sa žalobca
dopustil tým, že v období január až apríl 2013 na lesných pozemkoch vo vlastníctve fyzických osôb
združených v Pasienkovej spoločnosti Príboj Rimavské Zalužany a v obhospodarovaní žalobcu v k.ú.
G. X., parcelné č. 791/7 v jednotke priestorového rozdelenia lesa 75A; parcelné číslo 791/5 v jednotkách
priestorového rozdelenia lesa 77B, 84 a parcelné číslo 791/8 v jednotke priestorového rozdelenia lesa
57A vykonal ťažbu nevyznačených stromov bez písomného súhlasu odborného lesného hospodára,
v rozpore s programom starostlivosti o lesy (vykonanie ťažbového zásahu do lesného porastu bez
schváleného programu starostlivosti o lesy resp. bez hospodárskych opatrení odsúhlasených orgánom
štátnej správy lesného hospodárstva v období od skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy
do schválenia návrhu programu starostlivosti o lesy) v takom rozsahu, že v jednotkách priestorového
rozdelenia lesa 75A, 77B, 84 došlo k nepovolenému uplatneniu holorubného hospodárskeho spôsobu;
- ustanovenia § 23 ods. 1, § 28 ods. 1 písm. h/ a § 41 ods. 14 zákona č. 326/2005 Z.z., ktorého sa žalobca
dopustil tým, že v období januára až apríl 2013 na lesných pozemkoch v správe Lesov SR š.p. OZ
Rimavská Sobota v k.ú. G. X. parcelné číslo 791/5 v jednotkách priestorového rozdelenia lesa 77A a 78B
vykonal ťažbu nevyznačených stromov bez písomného súhlasu odborného lesného hospodára v rozpore
s programom starostlivosti o lesy (vykonanie ťažbového zásahu do lesného porastu bez schváleného
programu starostlivosti o lesy resp. bez hospodárskych opatrení odsúhlasených orgánom štátnej správy
lesného hospodárstva v období od skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy do schválenia
programu návrhu programu starostlivosti o lesy) a tým ohrozila lesy iných vlastníkov;
- ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, ktorého sa žalobca dopustil tým, že v
lehote do 15 dní od vzniku oprávnenia nepredložil orgánu štátnej správy lesného hospodárstva doklady
preukazujúce oprávnenie hospodáriť v lese, t.j. nájomnú zmluvu s Pasienkovou spoločnosťou Príboj
Rimavské Zalužany. Žalobca bol zaviazaný zaplatiť pokutu na účet prvostupňového správneho orgánu.



Napadnutým rozhodnutím žalovaný v druhej výrokovej vete uložil žalobcovi podľa § 60 ods. 1 písm.
j/ a § 28 ods. 1 písm. i/ zákona č. 326/2005 Z.z., aby do 31.5.2013 vykonal opatrenia na zabránenie
poškodzovania mladého lesného porastu a to uhádzať haluzinu v konkrétnych jednotkách priestorového
rozdelenia lesa a pripraviť holiny po nelegálnej ťažbe na zalesnenie.

Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán vykonal ústne
pojednávania spojené s vonkajšou ohliadkou lesov v dňoch 29.04.2013 a 10.06.2013, pričom
konštatoval, že na lesných pozemkoch v katastrálnom území G. X. skutočne v období január až
apríl došlo k ťažbe stromov v čase, keď nový program starostlivosti o lesy pre lesný celok Neštátne
lesy Rimavské Brezovo nebol schválený a ani pre dotknuté jednotky priestorového rozdelenia lesy
neboli orgánom štátnej správy lesného hospodárstva odsúhlasené hospodárske opatrenia v období
od skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy do schválenia nového. Pre časť zasiahnutých
lesných pozemkov a to JPRL 75B, 76, 78 a 58 boli vydané písomné súhlasy na ťažbu odborným lesným
hospodárom Ing. P. L. pod č. 1 až 3/2013 pre žalobcu, ktoré ale tento lesný hospodár mal 24.2.2013
telefonicky zrušiť a požiadať o ich vrátenie čo urobil písomne 07.05.2013. Prvostupňový správny orgán
na základe vonkajších ohliadok konštatoval, že ťažby boli vykonané v rozpore s programom starostlivosti
o lesy a tiež v rozpore so stavom a potrebami lesných porastov. Tam, kde boli vydané súhlasy boli
ťažené aj nevyznačené stromy v rozpore s pokynmi odborného lesného hospodára a resp. boli ťažené
stromy preznačované iným odtieňom farby. Ďalej v určitých JPRL a 75A, 75B, 76, 77B, 78A, 84 došlo k
nepovolenému uplatneniu holorubného hospodárskeho spôsobu a v JPRL 57A, 75A, 77A, 77B, 78B a
84 bola vykonaná ťažba bez súhlasu a spôsobom, ktorým došlo k narušeniu stability lesných porastov.
Odvolací orgán zistil aj to, že vo veci výrubov na lesných pozemkoch v k.ú. G. X. konala aj polícia, pričom
svoje zistenia odstúpila prvostupňovému správnemu orgánu na priestupkové konanie.

Po preskúmaní odvolaním žalobcu napadnutého rozhodnutia, podaného odvolania, ako aj kompletného
spisového materiálu vzťahujúceho sa k predmetnej dospel žalovaný k záveru, že konaním žalobcu
došlo jednoznačne a preukázateľne v JPRL 57A, 75A, 77A, 77B, 78B, 84 k porušeniu ustanovenia § 23
ods. 1 zákona o lesoch, podľa ktorého „ sa ťažba môže vykonať len po vyznačení ťažby a na základe
písomného súhlasu OLH", nakoľko predmetné ťažby v teréne neboli zo strany OLH vyznačené a tento
ani nevydal písomný súhlas na ťažbu. V JPRL 58, 75B, 76, 78A písomný súhlas na ťažbu zo strany OLH
síce bol vydaný, pri realizácii ťažieb však došlo v rozpore s pokynom OLH k ťažbe aj nevyznačených
stromov. Ďalej tiež uviedol, že konaním žalobcu preukázateľne došlo v JPRL 75A, 75B, 76, 77A, 78A,
84 k porušeniu ustanovenia § 18 ods. 2 zákona o lesoch, podľa ktorého „holorubný hospodársky spôsob
možno uplatniť len na základe programu starostlivosti o lesy ak obnovu lesa nemožno dosiahnuť inými
hospodárskymi spôsobmi", nakoľko z predloženého spisového materiálu ako aj zo zistení bývalého OLÚ
v Banskej Bystrici zo štátneho dozoru v lesoch vykonaného na lesných pozemkoch v obhospodarovaní
žalobcu v dňoch 07.06.2013 a 03.09.2013 jednoznačne vyplýva nepovolené uplatnenie holorubného
hospodárskeho spôsobu. Žalovaný zároveň dospel k záveru, že konaním žalobcu preukázateľne došlo
v JPRL 77A, 78B k porušeniu ustanovenia § 28 ods. l písm. „h" zákona o lesoch, podľa ktorého
„obhospodarovateľ lesa je povinný hospodáriť v lese tak, aby neohrozil lesy iných vlastníkov" tým, že
vykonal ťažbu nevyznačených stromov bez písomného súhlasu OLH aj na lesných pozemkoch v správe
Lesov SR š.p., OZ Rimavská Sobota.

Žalovaný vyhodnotil námietky žalobcu uvedené v odvolaní ohľadom zodpovednosti za ťažbu
nevyznačených stromov bez písomného súhlasu OLH, zodpovednosti za nepovolené uplatnenie
holorubného hospodárskeho spôsobu, ako aj za ohrozenie lesného majetku iných vlastníkov ako
neopodstatnené a považoval ich len za účelovú snahu vyhnúť sa sankcií za porušenie zákonných
ustanovení platných na úseku lesného hospodárstva.
Ako neopodstatnenú vyhodnotil aj námietku žalobcu ohľadom nepredloženia nájomnej zmluvy s
Pasienkovým spoločenstvom Príboj Rimavské Zalužany, nakoľko ustanovenie § 4 ods. 3 zákona
o lesoch jednoznačne vymedzuje zodpovednosť obhospodarovateľa lesa za predloženie dokladov
preukazujúcich oprávnenie hospodáriť v lese do 15 dní od vzniku oprávnenia. Odvolací orgán sa
zaoberal aj námietkou žalobcu ohľadom zodpovednosti za porušenie ustanovenia § 41 ods. 14 zákona
o lesoch, pričom dospel k záveru, že je zavádzajúca, nakoľko je nespochybniteľné, že predmetné ťažby
boli vykonané v čase, keď PSoL vyhotovený pre lesný celok Neštátne lesy Rimavské Brezovo nebol
schválený a pre dotknuté JPRL ani neboli orgánom štátnej správy lesného hospodárstva odsúhlasené
hospodárske opatrenia v období od skončenia platnosti PSoL do schválenia návrhu PSoL. K uvedenému
záveru dospel aj po preverení údajov právoplatne ukončených konaní o vyhotovení a schválení PSoL



pričom zistil, že dotknuté lesné pozemky vo vlastníctve fyzických osôb združených v Pasienkovej
spoločnosti Príboj Rimavské Zalužany a v obhospodarovaní spoločnosti Dirbák, s.r.o. ako aj v správe
Lesov SR, š.p., OZ Rimavská Sobota tvoria súčasť lesného celku Neštátne lesy Rimavské Brezovo, pre
ktorý bol vyhotovený PSoL na obdobie rokov 2013-2022. Uvedený PSoL bol schválený rozhodnutím
bývalého OLÚ v Banskej Bystrici číslo A/2013/00224 z 03.07.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť
12.08.2013. Pre časové obdobie od 01.01.2013 do právoplatnosti citovaného rozhodnutia bývalý OLÚ v
Banskej Bystrici neodsúhlasil na predmetných lesných pozemkoch realizáciu žiadnych hospodárskych
opatrení - ťažieb dreva.

Žalovaný v odvolacom konaní posúdil aj výšku uloženého sankčného postihu, pričom dospel k záveru,
že táto je neprimerane nízka vzhľadom na rozsah a závažnosť porušenia zákonných ustanovení
platných na úseku lesného hospodárstva. K uvedenému záveru dospel aj po zohľadnení rozhodnutia
bývalého OLÚ v Rimavskej Sobote č. 2013/00167/An z 03.07.2013, ktorým uložil žalobcovi za porušenie
ustanovenia § 18 ods. 2; § 23 ods. 1 a 3; § 28 ods. 1 písm. „b" a „h"; § 41 ods. 14 zákona o lesoch v jednej
jednotke priestorového rozdelenia lesa pokutu 2 000,- €. Uloženie pokuty v rovnakej výške za porušenie
tých istých ustanovení zákona o lesoch v neporovnateľne väčšom rozsahu tým istým subjektom hodnotil
žalovaný ako porušenie ustanovenia § 3 ods. 5 správneho poriadku zo strany bývalého OLÚ v Rimavskej
Sobote, nakoľko „správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných
prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely". Uzavrel, že napriek zmene bola výška uloženej pokuty
stále v dolnom rozsahu možného rozpätia.

Najvyšší súd sa nemohol stotožniť so záverom krajského súdu, ktorý rozhodnutie žalovaného zrušil
z dôvodu, že žalovaný pri určení výšky sankcie žalobcovi nezobral do úvahy skutočnosť, že žalobca
poškodenú stranu odškodnil a tiež že neaplikoval ustanovenie § 65 ods. 1 zákona o lesoch, podľa ktorého
pri ukladaní pokuty správny orgán prihliada na závažnosť, spôsob a čas trvania porušenia povinnosti,
ako aj na spoluprácu a prístup právnickej osoby k odstraňovaniu následkov a k prijatým opatreniam.

Z obsahu administratívneho spisu najvyššiemu súdu vyplynulo, že žalobca v správnom konaní v
rámci odvolania, ani pri ďalších úkonoch v správnom konaní prvostupňovému správnemu orgánu, ani
žalovanému neuviedol, že by vykonal opatrenia v predmetných jednotkách priestorového rozdelenia
lesa v súlade s ustanovením § 28 ods. 1 písm. i/ zákona o lesoch a uvedené skutočnosti neboli v rámci
konania pred správnymi orgánmi a vykonaného dokazovania preukázané. Rovnako nebolo preukázané
odškodnenie poškodenej strany.

Prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný vychádzal v súlade s ustanovením § 32 a nasl. správneho
poriadku pri vydaní správneho rozhodnutia z obsahov spisového materiálu a vykonaných dôkazov.
Porušenie ustanovení zákona o lesoch žalobcom bolo preukázané na pojednávaniach spojených s
vonkajšou obhliadkou v dňoch 29.04.2013 a 10.06.2013, ako aj v rámci zistení štátneho lesného dozoru
v dňoch 07.06.2013 a 03.09.2013, na základe ktorých bol ustálený skutkový stav a výrub stromov v
rozpore so zákonom o lesoch v rozsahu citovaného vo výroku správnych orgánov. Žalobca ako účastník
konania nenamietal v rámci správneho konania nedostatočne resp. nesprávne zistený skutočný stav
veci, resp. v rozpore s obsahom spisov. Uvedené tvrdenie nevyplýva ani zo stanovísk poškodených, t.j.
zástupcov Pasienkového spoločenstva Príboj Rimavské Zalužany a Lesy SR š.p., OZ Rimavská Sobota,
z ktorých správnemu orgánu jednoznačne vyplynulo, že k odškodneniu nedošlo. Prvostupňové správne
rozhodnutie, ako aj rozhodnutie žalovaného vychádza pri určení rozsahu porušenej povinnosti žalobcom
z obsahu spisového materiálu a zo zistení štátneho lesného dozoru vykonaného 3.09.2013. Tvrdenie
žalobcu o odstránení následkov konania a odškodnenia poškodenej strany nebolo preukázané v
správnom konaní ani žalobcom namietané, t.j. v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia žalovaného
neexistovala skutočnosť, ktorá by potvrdila pravdivosť tvrdenia žalobcu, preto v zmysle ustanovenia
§ 250i ods. 1 OSP krajský súd, ktorý mal pri prieskume rozhodnutia správneho orgánu vychádzať zo
skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, nemohol na uvedenú žalobnú
námietku prihliadať.
Najvyšší súd konštatoval, že žalovaný v rámci svojej právomoci v zmysle ustanovenia § 59 ods.
2 správneho poriadku aplikujúc plný apelačný princíp náležite odôvodnil zmenu prvostupňového
rozhodnutia berúc do úvahy porušenie zákonnej povinnosti žalobcom neporovnateľne väčšieho rozsahu
a závažnosti, ako aj v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 správneho poriadku, podľa ktorého správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely, nakoľko správny orgán OLÚ v Rimavskej Sobote rozhodnutím č. 2013/00167/



An z 03.07.2013 uložil žalobcovi za porušenie ustanovenia § 18 ods. 2; § 23 ods. 1 a 3; § 28 ods. 1 písm.
„b" a „h"; § 41 ods. 14 zákona o lesoch v jednej jednotke priestorového rozdelenia lesa pokutu 2 000,- €.

Z odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho
orgánu najvyšší súd zistil, že správne orgány sa vysporiadali so všetkými relevantnými námietkami
žalobcu, ktoré podal v predmetom správnom konaní. Žalovaný zmenu prvostupňového rozhodnutia
podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku spočívajúcu v uložení pokuty vyššej výšky náležite
odôvodnil rozsahom a závažnosťou porušenia zákonných ustanovení na úseku lesného hospodárstva.

Zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu podľa názoru najvyššieho súdu
vyplýva, že v danej veci správne orgány oboch stupňov v rámci svojej kompetencie, ktorú im zveruje
zákon o lesoch pri výkone verejnej moci postupovali pri dodržiavaní relevantných právnych predpisov
vzťahujúcich sa k výkonu štátnej správy na úseku lesného hospodárstva a iných všeobecne záväzných
právnych predpisov v súlade so zákonom, keď v rámci svojej rozhodovacej činnosti posudzovali
porušenie povinností vyplývajúcich obhospodarovateľovi lesa zo zákona na základe presne zisteného
skutočného stavu v konaní, v ktorom postupovali v súčinnosti s účastníkmi konania.

Za týchto okolností je z pohľadu súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného možné
konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom.

Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako sú odvolací dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného v prvom a druhom rade je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici pre nesprávne právne posúdenie veci zmenil (§ 220 OSP) a žalobu zamietol.
O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 OSP a
§ 250h OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému náhrada trov konania
zo zákona neprináleží.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 6014200169

  1. 27. 8. 2014Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/9/2014 z 27. 8. 2014zmenené
  2. 21. 3. 2016Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/69/2014 z 21. 3. 2016 (toto rozhodnutie)