Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 1Tdo/40/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212010256 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Harabin ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6212010256.2 Uznesenie Predseda senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Štefan Harabin 30. mája 2016, v trestnej veci obvinenej V. O. stíhanej sčasti samostatne a sčasti v spolupáchateľstve pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §§ 20, 172 ods. 1 písm. a/, d/ Tr. zák., v konaní o dovolaní obvinenej, takto r o z h o d o l : Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava), §§ 379 ods. 3, 283 ods. 5 per analógiám Tr. por. p r e r u š u j e konanie o dovolaní obvinenej V. O., vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 1 Tdo 40/2015, ktoré podala z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. e/, i/ Tr. por. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. augusta 2013, sp. zn. 4 To 18/2013 a rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 5. decembra 2012, sp. zn. 8 T 116/2012, ktorými bola uznaná vinnou z v bodoch 1 - 2/ rozsudku z časti samostatne a sčasti ako spolupáchateľka zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §§ 20, 172 ods. 1 písm. a/, d/ Tr. zák., na skutkovom základe vyjadrenom v rozsudku, bol jej uložený v zmysle §§ 172 ods. 1, 36 písm. j/, 38 ods. 3, 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní štyri a pol roka nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z výkonu ktorého bola 8. apríla 2016 podmienečne prepustená na slobodu rozhodnutím Okresného súdu Nitra z 8. apríla 2016, sp. zn. 4 Pp 13/2016 až do doby, kedy bude najvyššiemu súdu doručený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúci sa toho, či všeobecne záväzný právny predpis nižšej právnej sily je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou a súčasne v zmysle článkov 144 ods. 2, 125 ods. 1 písm. a) 130 ods. 1 písm. d) Ústavy v spojení s § 18 ods. 1 písm. d) a § 37 ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len zákon o ústavnom súde) podáva návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky o výklad ustanovení: § 5 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 4, 5, 6, § 18 ods. 1 písm. a/ zákon o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 385/2000 Z. z. (ďalej len zákon o sudcoch), či sú v súlade s ustanoveniami článkov 141 ods. 1, 2, 144 ods. 1, 2, 145 ods. 2, 4, 147 ods. 1 Ústavy, článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobôd - spravodlivý proces, článkov 47, 49 ods. 2, 51 Charty základných práv Európskej únie (2012/C 326/02) z 26. októbra 2012 hlavy VI (spravodlivosť) - právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces a hlavy VII (Všeobecné ustanovenia upravujúce výklad a uplatňovanie Charty - rozsah pôsobnosti) a podporne aj článkov 10, 13 a 18 Siedmeho kongresu OSN o prevencii zločinu a zaobchádzania s páchateľmi, Miláno, 26. augusta - 6. septembra 1985, Dokument OSN A/COF.121/22/Rev. 1.59 (1985), vo vzťahu k existencii a trvaniu spôsobilosti a bezúhonnosti sudcu členského štátu Európskej únie, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin súdmi iného členského štátu Európskej únie, ktoré nebolo predmetom uznávacieho konania, a či tieto predpoklady na výkon funkcie sudcu v dôsledku toho v domovskom štáte a aj v celej Európskej únii, stratil. Najvyšší súd Slovenskej republiky napáda zákon o sudcoch v ustanoveniach § 5 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 4, 5, 6, § 18 ods. 1 písm. a/ a navrhuje, aby v zmysle článku 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy a § 37 až 41 zákona o ústavnom súde, vydal Ústavný súd Slovenskej republiky tento n á l e z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 4, 5, 6, § 18 ods. 1 písm. a/ zákona o sudcoch nie sú v súlade s článkami 141 ods. 1, 2, 144 ods. 1, 2, 145 ods. 2, 4, 147 ods. 1 Ústavy, článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobôd - spravodlivý proces (ďalej len Dohovor), článkami 47, 49 ods. 2, 51 Charty základných práv Európskej únie (2012/C 326/02) z 26. októbra 2012 hlavy VI (spravodlivosť) - právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces a hlavy VII (Všeobecné ustanovenia upravujúce výklad a uplatňovanie Charty - rozsah pôsobnosti) a podporne aj článkami 10, 13 a 18 Siedmeho kongresu OSN o prevencii zločinu a zaobchádzania s páchateľmi, Miláno, 26. augusta - 6. septembra 1985, Dokument OSN A/COF.121/22/Rev. 1.59 (1985). o d ô v o d n e n i e : I. skutkový stav: 1/ Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš - predseda senátu Mgr. W. O. - z 5. decembra 2012, sp. zn. 8 T 116/2012 bola obvinená V. O. uznaná za vinnú v bodoch 1 - 2/ rozsudku sčasti samostatne a sčasti ako spolupáchateľka zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §§ 20, 172 ods. 1 písm. a/, d/ Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom v rozsudku. Za to bola odsúdená podľa §§ 172 ods. 1, 36 písm. j/, 38 ods. 3, 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní štyri a pol roka nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. 2/ Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. augusta 2013, sp. zn. 4 To 18/2013 bolo odvolanie obvinenej podľa § 319 Tr. por. zamietnuté. Obvinená uložený trest odňatia slobody v trvaní štyri a pol roka so započítaním väzby od 28. januára do 27. júna 2012 nastúpila 7. augusta 2013. Z výkonu trestu bola 8. apríla 2016 podmienečne prepustená na slobodu rozhodnutím Okresného súdu Nitra z 8. apríla 2016, sp. zn. 4 Pp 13/2016. 3/ Obvinená proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. augusta 2013, sp. zn. 4 To 18/2013 a súčasne aj proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 5. decembra 2012, sp. zn. 8 T 116/2012 podala 20. júla 2015 dovolanie aj z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. e/ Tr. por., (ak vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania), o ktorom má rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. 1 Tdo 40/2015. Obvinená argumentovala tým, že na Okresnom súde Veľký Krtíš rozhodoval predseda senátu Mgr. W. O., ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. 4/ Najvyšší súd mal nepochybne preukázané, že sudca Mgr. W. O. bol rozsudkom Okresného súdu Frýdek - Místek z 19. januára 2011, sp. zn. 5 T 113/2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Ostrave z 8. apríla 2011, sp. zn. 6 To 130/2011 (právoplatný 8. apríla 2011), uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 274 ods. 1 Tr. zák. Českej republiky, na tom skutkovom základe, že 5. apríla 2010 okolo 12.20 hod. vo J. riadil v podnapitom stave po ulici Z. osobné motorové vozidlo tov. zn. O. L. (SK), pričom bol kontrolovaný hliadkou Polície Českej republiky a v dobe riadenia bolo v krvi obžalovaného zistené najmenej 1 % alkoholu. Za to mu boli podľa §§ 274 ods. 1, 67 ods. 2 písm. a/, 68 ods. 1, 2, 69 ods. 1, 73 ods. 1, 3 Tr. zák. Českej republiky uložené tresty, peňažný vo výmere 40 denných sadzieb vo výške 700,- Kč a pre prípad jeho nevykonania v lehote i náhradný, odňatia slobody v trvaní troch mesiacov a zákazu činnosti spočívajúci v zákaze riadenia motorových vozidiel v trvaní osemnásť mesiacov. 5/ Rozhodnutia súdov Českej republiky neboli predmetom uznávacieho konania súdom Slovenskej republiky, pretože Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nepodalo návrh na uznávacie konanie cudzích rozhodnutí, pretože v tej dobe konanie sudcu nebolo v Slovenskej republike trestným činom. Orgány prokuratúry Slovenskej republiky neprevzali trestné stíhanie sudcu Mgr. W. O. z Českej republiky na disciplinárne konanie. 6/ Disciplinárny súd pri Najvyššom súde Slovenskej republiky uznesením z 21. novembra 2011, sp. zn. 1 Ds 1/2011 disciplinárne stíhanie sudcu Mgr. W. O. (pre závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. d/ zák. č. 385/2000 Z. z.) podľa § 124 písm. f/ zák. č. 385/2000 Z. z. zastavil (právoplatne 25. januára 2012), pretože o skutku, pre ktorý sa disciplinárne konanie viedlo, sa právoplatne rozhodlo v trestnom konaní (v Českej republike). 7/ Podľa § 371 ods. 1 písm. e/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. 8/ Predseda dovolacieho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pred rozhodnutím o tomto dovolaní obvinenej bol povinný obrátiť sa na Ústavný súd Slovenskej republiky, pretože použitie citovaných ustanovení zákona o sudcoch a prísediacich sú rozhodujúce pre rozhodnutie o dovolaní obvinenej. Ide o posúdenie, či príslušné ustanovenia zákona o sudcoch a prísediacich sú v súlade s príslušnými ustanoveniami článkov Ústavy a ustanoveniami článkov medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Či právoplatné odsúdenie sudcu za úmyselný trestný čin súdmi iného členského štátu Európskej únie, bez uznávacieho konania ale za konanie, ktoré zakladá znaky závažného disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s výkonom funkcie sudcu má alebo nemá automaticky za následok stratu spôsobilosti a bezúhonnosti vykonávať funkciu sudcu (národný sudca je súčasne sudcom Európskej Únie) a statusových sudcovských atribútov vyžadovaných medzinárodnými dokumentmi. 9/ V záujme zosúladiť rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s ústavným poriadkom Slovenskej republiky, právom Európskej únie a právom Rady Európy, predseda senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prerušil dovolacie konanie a zároveň podal návrh na začatie konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v zmysle čl. 144 ods. 2 Ústavy § 379 ods. 3 Tr. por., analogicky aj podľa § 283 ods. 5 Tr. por. II. právny rozbor veci: 1/ Najvyšší súd nemá informáciu o judikáte z tejto oblasti, ktorý by riešil, otázku, či právoplatné odsúdenie sudcu za úmyselný trestný čin súdom iného členského štátu Európskej únie, ktoré nebolo predmetom uznávacieho konania, má za následok stratu jeho spôsobilosti a bezúhonnosti vykonávať funkciu sudcu v domovskom členskom štáte Európskej únie. Teda či okamihom právoplatnosti takéhoto rozsudku už nesmie funkciu sudcu vykonávať. 2/ Zodpovedanie tejto výlučne právnej otázky z pohľadu rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie je potrebné pre konečné rozhodnutie najvyššieho súdu o dovolaní obvinenej (odmietnuť ho alebo mu vyhovieť), proti ktorému zákon nepripúšťa už žiadny opravný prostriedok. 3/ Predseda senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k inštitútom spôsobilosti a bezúhonnosti, ktoré sú trvalým predpokladom na výkon funkcie sudcu v zmysle medzinárodných dokumentov, uvádza, že ak k strate týchto predpokladov dochádza aj za situácie, keď sa na sudcu hľadí akoby nebol pre úmyselný trestný čin odsúdený (v dôsledku zahladenia), o to viac to platí ak k zahladeniu odsúdenia nedošlo. Pre posúdenie spôsobilosti a bezúhonnosti je rozhodujúci fakt, že sa sudca takého skutku dopustil. Tento skutok musí byť u sudcu posudzovaný prioritne podľa kritérií morálky a nie meniaceho sa obsahu právnej normy, ktorá raz takéto amorálne konanie postihuje ako trestný čin a inokedy miernejšie. Pojmy spôsobilosti a bezúhonnosti z hľadiska morálky sú oveľa širšie, než ich trestnoprávne vyjadrenie a obligatórne musia byť trvalo prítomné počas celého výkonu funkcie sudcu. Vyplýva to aj zo zásady nulovej tolerancie právnických povolaní. Nasvedčuje tomu aj to, že sudca nemôže ďalej vykonávať funkciu sudcu napr. aj pri strate štátneho občianstva alebo pri získaní trvalého pobytu mimo územia domovského štátu. Teda aj za situácie, keď sa žiadneho protiprávneho činu nedopustí, avšak administratívno-správnym aktom zmení štátnu príslušnosť alebo získa trvalý pobyt v cudzine. V článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách v rámci práva na spravodlivý proces sú kladené prísne kritériá na bezúhonnosť sudcu, ktoré sa musia aplikovať i za situácie, že štát (zastúpený jeho orgánmi) zlyhal v otázke realizovania všetkých potrebných krokov v smere zabránenia tomu, aby naďalej rozhodovala ako sudca osoba, ktorá preukázateľne spáchala úmyselný protiprávny skutok, ktorý ho diskvalifikoval z vykonávania funkcie sudcu. III. vnútroštátna právna úprava : a/ Ústava (zákon č. 460/1992 Zb.) stanovuje : Článok 141 ods. 1 v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy, ods. 2 súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov, Článok 144 ods. 1 sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom, ods. 2 ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný, Článok 145 ods. 2 za sudcu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 30 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne. Ďalšie predpoklady na vymenovanie za sudcu a jeho funkčný postup, ako aj rozsah imunity sudcov ustanoví zákon, ods. 4 sudca skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem spravovať ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a zákonmi, budem vykladať zákony a rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne". Článok 147 ods. 1 prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky sudcu odvolá na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu, alebo ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky. b/ Zákon o sudcoch ustanovuje : § 5 ods. 1 za sudcu môže byť vymenovaný občan, ktorý písm. d/ je bezúhonný, písm. e/ spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne (ďalej len "predpoklady sudcovskej spôsobilosti"), ods. 4 predpoklady na vymenovanie sudcu uvedené v odseku 1 písm. c/ až f/ a podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky musí sudca súčasne spĺňať po celý čas trvania funkcie sudcu, ods. 5 za bezúhonnú sa na účely tohto zákona nepovažuje fyzická osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin, a to aj v prípade, ak jej bolo odsúdenie za úmyselný trestný čin zahladené, alebo na ktorú sa hľadí, akoby nebola pre takýto trestný čin odsúdená podľa osobitného predpisu. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov nie starším ako tri mesiace, ods. 6 predpokladmi sudcovskej spôsobilosti sú morálny štandard a integrita sudcu pre náležitý a zodpovedný výkon jeho funkcie, § 18 ods. 1 písm. a/ prezident na návrh súdnej rady sudcu odvolá a) na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin. c/ Trestný poriadok - zákon č. 301/2005 Z.z. ustanovuje : § 283 ods. 5 súd preruší trestné stíhanie aj vtedy, ak sa domnieva, že všeobecne záväzný právny predpis nižšej právnej sily, ktorého použitie je v danej trestnej veci rozhodujúce pre rozhodovanie o vine a treste, je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, a podá návrh na začatie konania pred ústavným súdom. Nález ústavného súdu je pre súd záväzný. § 379 ods. 3 predseda senátu dovolacieho súdu preruší dovolacie konanie, ak požiada Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska k zásadným otázkam týkajúcim sa výkladu alebo uplatňovania práv a slobôd uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd <.. Ak je dovolacie konanie prerušené podľa predchádzajúcej vety, môže predseda senátu dovolacieho súdu v dovolacom konaní pokračovať, aj vtedy, ak Európsky súd pre ľudské práva poradné stanovisko nevydal a sú pre pokračovanie v dovolacom konaní závažné dôvody. d/ Etický kódex sudcov v Slovenskej republike v dobe spáchania skutku sudcom Mgr. W. O. nebol prijatý. V posudzovanom období platili Zásady sudcovskej etiky prijaté 4. októbra 2001 Radou sudcov Slovenskej republiky a Ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (bod 3 verejný život sudcu, ods. 2 „svojím životom a svojím správaním má byť sudca príkladom dobrých spoločenských spôsobov a osobnej dôstojnosti a Zásady pre chovanie sudcov Bangalore - 2002, Hodnota 3: Bezúhonnosť a poctivosť. Bezúhonnosť je základným predpokladom pre náležitý výkon funkcie sudcu. IV. medzinárodná právna úprava : a/ Charta základných práv Európskej únie (2012/C 326/02) z 26. októbra 2012: články 47, 49 ods. 2 Hlavy VI (spravodlivosť) - právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, článok 51 Hlavy VII (Všeobecné ustanovenia upravujúce výklad a uplatňovanie Charty - rozsah pôsobnosti) b/ Základné princípy nezávislosti súdnictva - Dokument OSN A/COF.121/22/Rev.1 59 (1985) : články 10, 13, 18, c/ Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článok 6 ods. 1 - spravodlivý proces. V. Návrh predsedu senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na riešenie podanej prejudiciálnej otázky : 1/ Po zvážení všetkých relevantných skutočností predseda senátu zastáva stanovisko, že sudca právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin súdom iného členského štátu Európskej únie, ktoré nebolo predmetom uznávacieho konania v domovskom štáte, automaticky stráca spôsobilosť a bezúhonnosť vykonávať naďalej funkciu sudcu. 2/ Obdobné stanovisko senát 1 T najvyššieho súdu zaujal už v rozsudku z 23. februára 2015 pod sp. zn. 1 Tdo 8/2015 v trestnej veci obvineného W. W.. 3/ Na základe vyjadrenia ministra spravodlivosti, že za právny názor uvedený v bode 2 tejto časti treba členov tohto senátu disciplinárne stíhať, predsedníčka Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zmenou Rozvrhu práce na rok 2015 opatrením č. 11 sp. zn. Spr 956/2015 s účinnosťou od 1. septembra 2015 rozpustila senát 1 T a jej členov zaradila do iných senátov, hoci to ustanovenie § 30 ods. 2 písm. c/ zákona o sudcoch zakazuje, v rozpore s článkom 148 ods. 4 Ústavy a § 29a ods. 1 zákona o sudcoch podala 1. októbra 2015 pod č. KP 113/2015 separátne na členov senátu 1 T V., V. a V. návrh na začatie disciplinárneho konania a členom senátu 1 T v rozpore s § 41 ods. 1, 2 zákona o sudcoch zrušila 19. októbra 2015 povolenie plniť funkčné povinnosti sudcu v domácom prostredí. 4/ Sudkyňa V. v dovolacej veci obvinenej V. O. vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 1 Tdo 40/2015 9. decembra 2015, ako predsedníčka senátu oznámila v zmysle § 31 Tr. por. svoju zaujatosť pričom doslova uviedla: „Oznamujem svoju zaujatosť v trestnej veci proti obvinenej V. O., vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 1Tdo/40/2015, a to pre pomer k prejednávanej veci. 1. októbra 2015 bol podaný voči mojej osobe, disciplinárny návrh predsedníčkou Najvyššieho súdu SR, ktorý sa vedie pod sp. zn. 1Ds/5/2015 pre závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. f/ zák. č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich, týkajúce sa rozhodnutia vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 1Tdo/8/2015 z 23. februára 2015 (sudca Mgr. W. O.). V teraz prejednávanej veci dovolateľka uvádza ako jeden z dovolacích dôvodov, rozhodovanie vo veci sudcom O.. Prejednávaná vec má rovnaký charakter a týka sa rovnakého predmetu konania ako v minulosti vec rozhodnutá, za ktorú som disciplinárne stíhaná. Podaním disciplinárneho návrhu je ohrozená moja sudcovská nezávislosť a zároveň hrozí riziko, že by moje rozhodnutie z objektívneho hľadiska mohlo byť posúdené ako nie zákonné, nie nestranné a nie slobodné (tzv. teória zdania). Poukazujem na skutočnosť, že za nestranného sudcu právna prax považuje takého sudcu, ktorý je podľa svojho vedomia a svedomia a z titulu funkcie nezávislý na prejednávanej veci a že k právnemu vzťahu, ktorý rieši, nezískal vzťah ešte predtým, než mu vec pripadla na prejednanie a rozhodnutie, a je teda dostatočný predpoklad, že bude môcť vec posudzovať úplne nezávisle a slobodne. Práve nestrannosť sudcu je zárukou riadneho výkonu základného práva jednotlivca na spravodlivú súdnu ochranu a spochybnenie nestrannosti sudcu má za následok povinnosť iného súdneho orgánu preveriť, či vyslovené pochybnosti sú spôsobilé prelomiť právo jednotlivca na zákonného sudcu v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy, tzn. sudcu na príslušnom súde, ktorý sa má od počiatku s napadnutou vecou zaoberať. Ak by som rešpektovala väčšinové Stanovisko sudcov trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tejto veci 95/2015 z 29. septembra 2015, nemôžem rozhodnúť objektívne a to ani podľa svojho vedomia a svedomia, pretože môj právny názor vo veci ako zákonného sudcu zostáva nezmenený. Prebiehajúce disciplinárne konanie ma núti zmeniť môj právny názor na vec, v opačnom prípade hrozí riziko prípadného ďalšieho disciplinárneho návrhu, čomu sa chcem vyvarovať." 5/ Námietkový senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 9. marca 2016 pod sp. zn. 6 Ndt 1/2016 podľa § 32 ods. 1 Tr. por. predsedníčku senátu V. nevylúčil z vykonávania úkonov trestného konania vo veci obvinenej V. O. vedenej na pod sp. zn. 1 Tdo 40/2015. 6/ Napriek tomu, že predsedníčku senátu V. nevylúči z konania námietkový senát v dôvodoch rozhodnutia expressis verbis konštatoval, že „Odlišný právny názor sudcu na spôsob riešenia právnej otázky nemožno považovať za pomer k prejednávanej veci podľa § 31 ods. 1 Tr. por. Zo znenia zákona i z povahy problému vyplýva, že prejednávanou vecou je potrebné rozumieť skutok a všetky faktické okolnosti s ním súvisiace, pričom pomer vylúčenej osoby k veci musí mať celkom konkrétnu podobu a osobný charakter, aby mohol byť dostatočne závažným dôvodom podmieňujúcim vznik pochybností o schopnosti sudcu objektívne pristupovať k veci a k úkonom jej sa týkajúcich. Nemôže preto postačovať len subjektívne predpokladaná možnosť prípadného podania návrhu na disciplinárny postih za odlišný právny názor a z neho vychádzajúceho prístupu k prejednávanej veci, pretože nejde o osobný pomer k prejednávanej veci, ale len o odlišný názor na spôsob právneho riešenia a samotné rozhodnutie. Sudca nemôže byť postihnutý za svoj právny (hoci aj odlišný) názor a za svoje konečné rozhodnutie, pokiaľ v konaní a pri rozhodovaní postupoval podľa svojho najlepšieho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností riešenej právnej otázky jednotlivo i v súhrnných súvislostiach a pritom sa spravoval ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a zákonmi a konal pritom nezávisle a nestranne. Sudca konajúci a rozhodujúci podľa vyššie uvedeného nemôže byť disciplinárne ani inak postihnutý za svoje rozhodnutie, pretože aj odlišný právny názor je prejavom jeho nestrannosti a nezávislosti od akýchkoľvek vonkajších vplyvov. Pokiaľ ide o senátne rozhodnutie súdu, najvyšší súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 10/05 z 21. apríla 2010 - str. 111 - 112, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že rozhodnutie súdu spravidla nie je rozhodnutím sudcu, vzhľadom na zásadu senátneho (kolektívneho) rozhodovania. Rozhodnutie súdu bude rozhodnutím sudcu len v tých prípadoch, ak bude súd rozhodovať samosudcom. Vzhľadom na povinnosť zachovať mlčanlivosť vo veciach hlasovania, neprichádza v podmienkach demokratického a právneho štátu vôbec do úvahy uplatnenie disciplinárneho postihu v tých prípadoch, ak vo veci rozhodoval senát, pretože sudca nemôže niesť (individuálnu) zodpovednosť za kolektívne rozhodnutie.". 6/ Subjektívny pocit sudkyne V. z ohrozenia prípadným disciplinárnym postihom za jej odlišný právny názor sa zrejme pod permanentným stresom a strachom z budúcnosti preniesol aj do roviny osobnostnej, rapídnym zhoršením zdravotného stavu v podobe zvýšeného krvného tlaku, dôsledku ktorého je od 11. apríla 2016 práceneschopná doposiaľ. 7/ Trestné kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo 29. septembra 2015 Stanovisko 95/2015, ktorého základ tvorí uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. júla 2015, sp. zn. 5 Tdo 42/2015, v ktorom bez toho, aby bol príslušný senát v pozícii nadriadeného súdu s právom preskúmať právoplatný - konečný rozsudok sp. zn. 1 Tdo 8/2015 z 23. februára 2015, bez jeho elektronického pridelenia a bez opravného prostriedku, vyslovil, že tento rozsudok je nezákonný. Stanovisko obsahuje a contrario v podstate záver, že slovenský sudca právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin v cudzine nestratil z tohto dôvodu bezúhonnosť a ani spôsobilosť naďalej vykonávať funkciu sudcu v Slovenskej republike. 8/ V záujme zosúladiť rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s ústavným poriadkom Slovenskej republiky, právom Európskej únie a právom Rady Európy, bolo potrebné dovolacie konanie v trestnej veci obvinenej V. O. vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 1 Tdo 40/2015 prerušiť a Ústavnému súdu Slovenskej republiky podať návrh na začatie konania o výklad súladu zákona o sudcoch a prísediacich s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa opravný prostriedok.