Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 7So/44/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200218 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7014200218.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Ľubice Filovej, v právnej veci navrhovateľa: W. K., bytom O. XXX, M., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 19. novembra 2013 č. XXX XXX XXXX X, starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13. januára 2015 č. k. 2Sd/11/2014-42, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13. januára 2015 č. k. 2Sd/11/2014-42 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zo dňa 13.11.2015 č. k. 2Sd/11/2014-42 podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 19.11.2013 č. XXX XXX XXXX X, ktorým odňala navrhovateľovi starobný dôchodok podľa § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení"). Súd prvého stupňa mal preukázané, že navrhovateľovi bol od 01.01.1999 priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 73/1998 Z. z. Z potvrdenia Orgánu sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR") zo dňa 14.02.2005 vyplynulo, že pre nárok a výšku výsluhového príspevku, ktorý sa od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok, bola navrhovateľovi zhodnotená doba od 01.08.1962 do 30.09.1964 výkon základnej vojenskej služby v I. kategórii funkcií a výkon štátnej služby v policajnom zbore od 24.10.1969 do 31.12.1998 tiež v I. kategórii funkcií. Zo žiadosti o priznanie starobného dôchodku, ktorý bol doručený odporcovi 09.07.2013 súd zistil, že okrem tejto doby poistenia, ktorá bola zhodnotená pri výpočte výsluhového príspevku, ktorý bol neskôr prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok, navrhovateľ získal ďalšiu dobu poistenia od 21.10.1958 do 17.11.1960 v Pozemných stavbách B., od 21.11.1960 do 31.08.1966 Stavební izolace B. a od 15.09.1966 do 20.10.1969 v G.. Krajský súd vec posúdil podľa § 259 ods. 1, § 261 ods. 1 prvá až tretia veta zákona o sociálnom poistení a podľa § 175, § 132 ods. 1 písm. a/ a § 142 ods. 4 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Z dôvodu, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa právnej úpravy platnej do 31.12.2003, t.j. za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. o uplatnenom nároku na starobný dôchodok môže na základe vecnej príslušnosti upravenej v § 142 ods. 4 písm. b / tohto zákona rozhodnúť orgán sociálneho zabezpečenia príslušného ministerstva. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie žiadajúc rozsudok krajského súdu zmeniť zrušiť pre nedostatočne zsitený skutkový stav veci (§ 221 ods. 1 písm. b/ OSP) a pre nesprávne právne posúdenie nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. V odôvodnení opravného prostriedku poukázal na list, ktorým žiadal odporkyňu o vysvetlenie, prečo mu nebol priznaný starobný dôchodok už aj v roku 2005, kedy bol dôchodkovo poistený 10 rokov a 259 dní v civilnom zamestnaní. Na uvedený list žiadnu odpoveď nedostal, naopak preskúmavaným rozhodnutím mu bol priznaný starobný dôchodok odňatý s tým, že s riešenou požiadavkou sa má obrátiť na MV SR. V súvislosti s právnym názorom odporkyne a zhodne aj krajského súdu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 a sp. zn. 7So/139/2011, ktoré podrobne analyzoval. K odvolaniu pripojil stanovisko MV SR zo dňa 20.12.2013, v ktorom sa odbor sociálneho zabezepčenia ministerstva vyjadrilo aj k ust. § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom poistení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z."), podľa ktorého od 01.07.2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb.; § 157 až § 160, § 167 až § 174 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a bol toho názoru, že odbor MV SR nie je oprávnený rozhodovať o priznaní dôchodkovej dávky podľa zákona č. 100/1988 Zb. alebo podľa zákona o sociálnom poistení. 3. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok krajského súdu potvrdiť. Zdôraznila, že navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek 55 rokov ešte pred účinnsoťou zákona č. 328/2002 Z. z., a preto mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. V danej veci je preto irelevantné, že o starobný dôchodok nepožiadal, o nároku na starobný dôchodok je príslušný rozhodnúť orgán sociálneho zabezepčenia MV SR. Tento orgán rozhodne aj o zhodnotení ďalšej doby poistenia. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o odňatí pomerného starobného dôchodku priznaného od 04.07.2010 podľa §26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 a § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.07.2013. Podľa § 492 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.") konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 01.01.2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 01.01.2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Z rozhodnutia MV SR, orgán sociálneho zabezpečenia Č.p.:SPC-33.270/6-99 zo dňa 16.02.1999 bolo preukázateľne zistené, že navrhovateľ bol personálnym rozkazom riaditeľa OR PZ v W. zo dňa 13.11.1998, uvoľnený zo služobného pomeru dňom 31.12.1998. Služobný pomer trval 31 skončených rokov. Výsluhový príspevok bol priznaný od 01.01.1999 podľa § 210 a § 211 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z. z. Podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. sa výsluhový príspevok považuje za výsluhový dôchodok. Podľa potvrdenia MV SR č. SPC-33.270-8/5-2005 zo dňa 14.02.2005 navrhovateľ vykonával základnú vojenskú službu od 01.08.1962 do 30.09.1964 a dobu služobného pomeru od 24.10.1969 do 31.12.1998. Tieto doby boli zaradené do I. kategórie funkcií. Tak, ako z vyššie uvedeného vyplýva, navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok dovŕšením 55 rokov veku (dňa 22.02.1998), čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb., § 132 toho zákona, ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Aj z listu MV SR vyplynulo, že navrhovateľovi vznikol nárok na výsluhový príspevok (k 01.01.1999) aj na starobný dôchodok podľa § 133 zákona č. 100/1988 Zb. a výška výsluhového príspevku je pre neho výhodnejšia, preto sa mu nevyplácal starobný dôchodok ale výsluhový príspevok. Podľa § 143a ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. od 01.07.2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31.12.2023. Podľa 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií. Podľa § 142 ods. 4 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva. Z vykonaného dokazovania odporkyňou pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia a zhodne aj z dokazovania vykonaného krajským súdom bolo preukázané, že výkon zamestnania v služobnom pomere zaradenom v I. kategórie funkcií navrhovateľa trval v rozsahu najmenej 20 rokov ako aj tá podstatná okolnosť, že nárok na starobný dôchodok mu vznikol dňa 22.02.1998, čo je podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. Nárok na starobný dôchodok v predmetnom posudzovanom prípade vznikol podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. a zostal zachovaný podľa § 175 tohto zákona a podľa § 259 zákona o sociálnom poistení. Treba poznamenať, že aj keď výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení „charakter starobného dôchodku", zákonodarca sa jeho priamemu označeniu za starobný dôchodok vyhol. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ani zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom positení nevyplýva, že by nárok na výsluhový dôchodok a nárok na starobný dôchodok podmieňovali tie isté sociálne udalosti. Odvolací súd preto zhodne ako krajský súd, dospel k názoru, že pri posudzovaní trvania nároku na pomerný starobný dôchodok, počas jeho poberania, na základe právoplatného rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 30.07.2013 nie sú splnené zákonné podmienky. Pokiaľ sa navrhovateľ v odôvodnení odvolania proti rozsudku krajského súdu podrobne odvoláva na právny názor najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 7So/138/2011 treba zdôrazniť, že právne nároky navrhovateľa na dôchodkovú dávku bolo úlohou odporkyne ako aj súdov konajúcich podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku posúdiť osobitne z dôvodu, že na rozdiel od navrhovateľa v konaní vedenom na odvolacom súdu pod sp. zn. 7So/138/2011 (výsluhový dôchodok bol priznaný podľa § 123 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. od 01.11.2002), navrhovateľovi v predmetnej právnej veci vznikol nárok na výsluhový príspevok od 01.01.1999 podľa § 21 a § 211 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z. z. a ten sa len považuje za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Pokiaľ navrhovateľ v konaní o starobný dôchodok žiadosťou spísanou dňa 04.07.2013 v Sociálnej poisťovni pobočka W. preukázal, že získal ďalšie obdobie dôchodkového zabezpečenia (poistenia) od 21.10.1958 do 17.11.1960 v Pozemných stavbách B., od 21.11.1960 do 31.08.1966 Stavební izolace B. a od 15.09.1966 do 20.10.1969 v G., odporkyňa nebola vecne príslušná na konanie o tejto žiadosti. Právo na dávku dôchodkového zabezpečenia navrhovateľovi vzniklo podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, a toto právo naďalej trvá aj v súčasnej dobe. Vecne príslušné preto na konanie o novom návrhu spísaného dňa 04.07.2013 bude MV SR, ktorému vec (žiadosť spísanú dňa 04.07.2013) odporkyňa postúpi na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je v súlade so zákonom, a preto rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 246c ods. l, § 219 ods. l, 2 O.s.p. a podľa § 492 ods. 1, 2 S.s.p. ako vecne správne potvrdil. Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p. ako aj podľa § 492 ods. 1, 2 S.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.