KAUZIS.SK
RozsudokNajvyšší súd SR7. 6. 2016plný text

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/140/2015 z 7. 6. 2016

CitáciaRozsudok Najvyššieho súdu SR z 7. júna 2016, sp. zn. 4Sžo/140/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:7014201028.1

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžo/140/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201028
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7014201028.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej
PhD. a zo sudkýň JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD., v právnej veci žalobcu: W.S.,
E., zastúpený: JUDr. Miriam Jachymová, advokátka, Pražská 2, Košice, proti žalovanému: Okresný
úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice, o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2014/025963 zo dňa 22. júla 2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/93/2014-25 zo dňa 6. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/93/2014-25 zo dňa 6.
mája 2015 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutia správnych orgánov

Stavebným povolením č. A/2011/19166-05/I/GAB z 12.11.2012 na stavbu: „Prístavba k rodinnému domu
- Želiarska 6, Košice“ na pozemku parcelné číslo 148 v katastrálnom území A., evidovanom v registri
„C“, pre stavebníkov: O. K. a manželky W. K., obaja bytom E., ktoré vydal Stavebný úrad, pracovisko
Košice - Staré mesto, ako príslušný stavebný úrad I. stupňa podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon, ďalej len „SZ“ alebo „stavebný zákon“)
v znení neskorších predpisov, bola predmetná stavba dodatočne povolená.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu sa žalobca v zákonnej lehote odvolal. Okrem iného uviedol,
že stavebný úrad nesprávne posúdil jeho námietky, ktoré vzniesol počas konania, a to že sa
nestotožňuje s posúdením oprávnenej osoby vo veci posúdenia insolácie jeho stavby. Podľa neho
sa možným znečistením ovzdušia a prostredia jeho domu splodinami z komínových telies, stavebný
úrad vôbec nezaoberal a nevyhodnotil ich. Nejedná sa o jednoduchú stavbu - ako to posúdil stavebný
úrad, a stavebný úrad sa vôbec nezaoberal vykonanými stavebnými prácami, ktoré boli vykonané
bez stavebného dozoru, stavebný úrad sa nezaoberal protiprávnym konaním stavebníkov, ktorí
vykonali stavbu bez stavebného povolenia. Z uvedených dôvodov žiadal o preskúmanie predmetného
rozhodnutia nadriadeným orgánom a o jeho zrušenie.

Rozhodnutím Obvodného úradu Košice, odborom výstavby a bytovej politiky č. ObU-KE-
OVBP2-2013/00151 z 08.02.2013, s právoplatnosťou z 18.02.2013, bolo predmetné stavebné povolenie
zrušené a vec vrátená na nové konanie a rozhodnutie.



Rozhodnutím č. A/2014/03251-028/I/KUS zo dňa 24.03.2014 Mesto Košice, pracovisko Košice - Staré
mesto, ako stavebný úrad prvého stupňa, dodatočne predmetnú stavbu povolil. V novom konaní bola
stavebníkmi doplnená žiadosť o projektovú dokumentáciu vypracovaná oprávnenou osobou a o súhlas
k užívaniu malého zdroja znečisťovania ovzdušia.

Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca rovnako odvolal. Žalobca je vlastníkom vedľajšieho pozemku,
parc.č. 149, k.ú. A. a povolením stavby mu vznikajú škody na pozemku, keďže stavebníci mu znečisťujú
ovzdušie.

Rozhodnutím Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-
OVBP2-2014/025963 zo dňa 22.07.2014, s právoplatnosťou z 31.07.2014, bolo potvrdené vyššie
uvádzané rozhodnutie č. A/2014/03251-028/I/KUS zo dňa 24.03.2014.

V tejto veci sa žalobca podanou žalobou domáha preskúmania a zrušenia predmetného rozhodnutia
žalovaného, k čomu je vedené konanie na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 7S/93/2014.

II.
Rozsudok krajského súdu

Žalobca v podanej žalobe zo dňa 23.08.2014 (doručenej súdu dňa 27.08.2014) a správne doplnené o
petit žaloby zo dňa 28.11.2013 (prijaté 04.12.2014) žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa
20.07.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvody žaloby uviedol nasledovne:
„Samotná stavba ma obmedzuje v mojich vlastníckych právach a to už za súčasného stavu, kedy
stavebníci už teraz používajú bez kolaudácie stavby zdroj znečistenia ovzdušia - krb, ktorý nielen
znečisťuje ovzdušie nad únosnú mieru v priestore môjho pozemku, okna a ich parapety popolčekom
a sadzami a zadymovaním samotného interiéru mojej nehnuteľnosti pri otvorení okien alebo strešný
priestor využívaný na sušenie bielizne.“

Ďalej žalobca nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že námietky žalobcu týkajúce sa znečisťovania
ovzdušia patria do právomoci všeobecného súdu:
„...výkladom a hodnotením stavebný úrad sa javí ako nekompetentný a neznalý práva a zákona, ak
pripustí pokračovanie v stavbe, ktorá sa javí odborne nesprávne rozpracovanou. Jej následky už nebudú
pri takomto postupe preskúmateľné a prejavia sa až pri legalizácii užívania zo strany stavebného úradu.
Potom nastane skutočnosť, že odvolateľ sa bude musieť zložitým spôsobom domáhať odstránenia
následkov nesprávne realizovanej stavby a jej dôsledkov na vplyv odvolateľovej nehnuteľnosti. Pri
takomto ponímaní kompetencie a postupu stavebného úradu sa javí celé stavebné konanie absolútne
zbytočné, ak sa odvolateľ má domáhať svojich práv až po dokončení neoprávnene začatej stavby.
Takýmto ponímaním sa stráca zmysel a poslanie stavebného úradu, aby dohliadal na legálnosť stavieb,
ich správnu technickú realizáciu a následné povolenie užívania stavby.“

Dňa 03.11.2014 sa k žalobe vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobca už počas konania namietal, že
stavba bola začatá bez stavebného povolenia a bez jeho vyjadrenia k stavbe. S námietkami žalobcu sa
vysporiadal v intenciách ustanovenia § 140a, ako aj § 140b SZ. Námietku žalobcu ohľadne použitých
stavebných materiálov vysvetlil za použitia príslušných ustanovení stavebného zákona a v ďalšom
konaní postupoval podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b/, § 88a SZ. Navrhol žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Košiciach na základe ustanovenia § 247 a násl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, zistil, že
žaloba žalobcu nebola dôvodná.

Mesto Košice, pracovisko Košice - Staré mesto, ako stavebný úrad prvého stupňa svojim rozhodnutím
č. A/2014/03251-028/I/KUS zo dňa 24.03.2014 dodatočne povolil stavbu pod označením: „Prístavba k
rodinnému domu - Želiarska 6, Košice“ na pozemku parc.č. 148 v katastrálnom území A., evidovanom
v registri „C“. Projekt riešil zateplenie fasády prístavby rodinného domu a fasády zo severovýchodnej
strany, podľa overenej projektovej dokumentácie, určil súčasne 21 podmienok podľa príslušných
ustanovení stavebného zákona. Uvedené rozhodnutie nahradilo stavebné povolenie podľa § 66 SZ.
Odvolací stavebný úrad raz zrušil rozhodnutie s právoplatnosťou dňa 18.02.2013, v novom konaní
bola stavebníkmi doplnená žiadosť o projektovú dokumentáciu vypracovaná oprávnenou osobou a o



súhlas k užívaniu malého zdroja znečisťovania ovzdušia. Žalobca je vlastníkom vedľajšieho pozemku,
parc.č. 149, k.ú. A. a povolením stavby mu vznikajú škody na pozemku, keďže stavebníci mu znečisťujú
ovzdušie. Vo svojom odvolaní zo dňa 21.05.2014 poukázal na nesprávne použité materiály pri výstavbe
komína.

Krajský súd mal za preukázané z administratívneho spisu, že Okresný úrad, Odbor starostlivosti o
životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia dňa 02.12.2013
podal pre Mesto Košice - stavebný úrad I. stupňa, svoje stanovisko k užívaniu malého zdroja znečistenia
ovzdušia vo veci rozhodnutia Mesta Košice zo dňa 21.05.2013. Murovaný kozub je umiestnený v
spálni rodinného domu citovaného k.ú. Odvod spalín od murovaného kozuba je riešený dymovodom so
zaústením do komína z plnej pálenej tehly o priemere 150 mm. Výška komína je 6,75 m.

Miestna ohliadka bola vykonaná orgánom ochrany ovzdušia dňa 16.05.2013. Projekt k stavbe komína
predložili stavebníci, za jeho realizáciu zodpovedala firma STORM, s.r.o., Košice, revízna správa bola
vyhotovená dňa 12.06.2012. Dostatočný rozptyl a voľné prúdenie vypúšťaných znečisťujúcich látok do
ovzdušia bolo v súlade s vyhláškou MŽP SR č. 410/2012 Z.z., príloha č. 9, bod 4. písm. a/, ďalej bod
5.2.1. Murovaný kozub slúži pre stavebníkov na spaľovanie dreva a štiepku o príkone 8,0 kW vo forme
záväzného stanoviska.

Súd sa tiež zaoberal stanoviskom Obvodného úradu životného prostredia Košice zo dňa 16.07.2012,
ktorý uviedol, že stavba má byť realizovaná v zastavanej časti obce, MČ Košice - Ťahanovce. Podľa
§ 9 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. sa v územiach s I. a II. stupňom ochrany vyjadrenie k vydaniu
rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby vyžaduje len vtedy, ak sa rozhodnutie týka činností za
hranicami zastavaného územia obce, s upozornením, že tým nie je dotknutá povinnosť ochrany drevín/
stromov a krovitých porastov v zmysle cit. zákona o ochrane prírody.

Účelom rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby je legalizovať stavebné úpravy na základe žiadosti
stavebníkov, v tomto prípade vo veci „Prístavby k rodinnému domu, na parc.č. 147/1, 2 a 148, k.ú. A.“.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného sa súd sústredil iba na tie žalobné dôvody,
na základe ktorých žalobca tvrdil, že rozhodnutím a postupom správneho orgánu bol ukrátený na
svojich právach v intenciách žalobných dôvodov. Medzi nosné žalobné dôvody patrila námietka
znečisťovania ovzdušia a použitia nevhodných materiálov pri výstavbe komína, ako aj používania stavby
bez kolaudačného rozhodnutia.

Žalobca poukazoval najmä na znečisťovanie ovzdušia vypúšťaním spalín, ktoré ako to dokumentuje
aj príloha administratívneho spisu - fotodokumentácia o zaprašovaní plastových okien žalobcu. Z
uvedených dôkazov nie je ale zrejmé o akú koncentráciu znečisťovania ide, prípadne akého druhu
bolo použité tuhé palivo a z pohľadu ustanovení stavebného zákona, užívanie stavby konkrétnymi
stavebníkmi nad rozsah schválenej projektovej dokumentácie už nie je v kompetencii povoľovacieho
stavebného úradu.

Krajský súd ďalej konštatuje, že stavebný úrad postupoval v súlade s § 140a ods. 1 písm. a/ až c/ a §
140b ods. 1 Stavebného zákona, keď pri dodatočnom povolení stavby si vyžiadal stanoviská dotknutých
orgánov.

Krajský súd ďalej konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že došlo napokon k zosúladeniu záväzných
stanovísk dotknutých orgánov, súd nepovažoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné, pretože
správny orgán bol týmito stanoviskami viazaný, ergo rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou.
Ide o vyjadrenia: Mestská časť Košice - Ťahanovce č. 2012/303 zo dňa 11.07.2012, vyjadrenie
Obvodného úradu životného prostredia Košice, odbor štátna správa odpadového hospodárstva, č.
SSOH 2012/01929-2 zo dňa 26.07.2012, vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia Košice,
odbor ochrany prírody a krajiny, č. OPaK 2012/01946-2/Sep zo dňa 16.07.2012 (v odôvodnení KS
je nesprávne uvedené „OPaK 2012/019999999946-2/Sep“), záväzné stanovisko Mesta Košice č.
A/2013/14905-2 zo dňa 21.05.2013, stanovisko OR Hasičského a záchranného zboru Košice, č.
ORHZ-KE3-1601-001/2013 zo dňa 10.07.2013, ako aj ostatné stanoviská, ktoré sa kladne vyjadrili
k dodatočnému povoleniu stavby, súd nepovažoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné, pretože
správny orgán bol týmito stanoviskami viazaný a rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou.



Podľa ustanovenia § 88a ods. 7 SZ, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného
povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v
určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami
chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi.

Podľa ustanovenia § 88a ods. 7 SZ, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú
ustanovenia § 58 až 66 stavebného zákona.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že aj pri dodatočnom povolení stavby, stavebníci musia splniť
zákonné požiadavky, čo im bolo aj prvostupňovým rozhodnutím určené v bodoch 1 - 21, v súlade s
ustanovením § 66 ods. 1 SZ.

V bode 9. prvostupňového rozhodnutia bolo stavebníkom určené, že pri výstavbe musia použiť iba
vhodné stavebné výrobky, čo v konečnom dôsledku bude potrebné stavebným úradom skúmať pri
kolaudačnom konaní.

Podľa ustanovenia § 81b SZ kolaudačné rozhodnutie sa nevydá, ak nie je zaistená bezpečnosť a
ochrana zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj riadne užívanie stavby na určený účel, najmä ak:
a) nie je podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní zabezpečené
vykurovanie stavby a pripojenie na rozvod vody, elektriny a kanalizačnú sieť,
b) nie je zaistená bezpečná a plynulá prevádzka výťahov podľa overenej dokumentácie,
c) nie je zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbám,
d) nie sú splnené podmienky stavebného povolenia na nevyhnutnú komplexnosť výstavby a na vylúčenie
negatívnych účinkov stavby na okolité životné prostredie, prípadne ich obmedzenie na prípustnú mieru,
e) nie sú predložené doklady o vyhovujúcich výsledkoch predpísaných skúšok a vyhlásenia výrobcu o
zhode stavebných výrobkov.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že stavebný úrad nezodpovedá za správanie
sa stavebníkov, v prípade zamorovania ovzdušia nad únosnú mieru. Zodpovedá iba za splnenie
stanovených podmienok v povoľovacom konaní a otázku znepríjemňovania užívania susednej
nehnuteľnosti nevhodným používaním tuhých palív, je dané do kompetencie súdov podľa ustanovenia
§ 127 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

Vlastník stavby nesmie obťažovať susedov nadmerným hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi,
parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením, vibráciami a to nad mieru primeranú
pomerom. Tieto imisie môžu byť priame aj nepriame. Ide tu v zásade o úpravu susedských vzťahov. O
sporoch zo susedských vzťahov rozhoduje príslušný okresný súd na civilnom úseku.

Preto súd z vyššie uvedených dôvodov, neakceptujúc žalobné námietky žalobcu, žalobu žalobcu v
rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu
trov konania nepriznal.

III.
Odvolanie voči rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach

Vo včas podanom odvolaní voči rozsudku č.k. 7S/93/2014-25 zo dňa 06.05.2015 sa žalobca domáha,
aby odvolací súd zmenil predmetné rozhodnutie tak, že zruší rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach
a vec mu vráti na ďalšie konanie.

V podanom odvolaní účastník konania tvrdí, že žalovaný nikdy nevykonal miestne šetrenie vo veci na
vplyv na životné prostredie - znečistenie popolčekom z komína vedľajšej stavby, zatienenie vedľajšej
stavby zvýšenou strechou, obhliadka a posúdenie materiálov použitých na komín v čase keď boli
viditeľné voľným okom, nakoľko akékoľvek vyhlásenie stavebníka o zhode bude v čase kolaudácie
nepreskúmateľné a nemožné preskúmania.



Taktiež sa žalovaný nezaoberal možnosťou prístupu k predmetnej stavbe zo zadnej časti a to hlavne
v prípade požiaru, nakoľko stavebník vyhotovil také úpravy, že tam prístup z tejto strany nie je možný.
Táto skutočnosť bola žalobcom namietaná počas stavebného konania a súd na ňu vôbec neprihliadal,
hoci mal predložený celý administratívny spis.
Dôkaz: rozhodnutie ObÚ Košice, odbor výst. a byt. politiky č. ObU-KE-OVBP2-2013/00151 z 08.02.2013,
podanie na postup a činnosť (podané na Okresnú prokuratúru dňa 01.04.2015), zápisnica o trestnom
oznámení z 16.04.2015

Žalobca tvrdí, že rozhodnutie vo veci samej vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu a
nesprávneho právneho posúdenia veci.

IV.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok krajského súdu

V.
Posúdenie veci samej Najvyšším súdom SR

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v medziach odvolania vo
vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď
verejné vyhlásenie rozhodnutia v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p. zverejnil v zákonom stanovenej lehote na
úradnej tabuli súdu a internetovej stránke www.nsud.sk <..

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho
orgánu“).

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. sa rozhodnutiami správnych orgánov rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred
správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami krajského súdu, ktoré
zodpovedajú obsahu predloženého administratívneho spisu žalovaného.
K námietke, že „žalovaný nikdy nevykonal miestne šetrenie vo veci na vplyv na životné prostredie -
znečistenie popolčekom z komína vedľajšej stavby, zatienenie vedľajšej stavby zvýšenou strechou,
obhliadka a posúdenie materiálov použitých na komín v čase keď boli viditeľné voľným okom, nakoľko
akékoľvek vyhlásenie stavebníka o zhode bude v čase kolaudácie nepreskúmateľné a nemožné
preskúmania.“ - Najvyšší súd sa stotožňuje so závermi krajského súdu, ktorý v tejto veci konštatuje, že:



miestna ohliadka bola vykonaná orgánom ochrany ovzdušia dňa 16.05.2013. Dostatočný rozptyl a voľné
prúdenie vypúšťaných znečisťujúcich látok do ovzdušia bolo v súlade s vyhláškou MŽP SR č. 410/2012
Z.z., príloha č. 9, bod 4 písm. a/, ďalej bod 5.2.1. Stavebný úrad v rámci konania postupom podľa § 140b
SZ vyriešil námietky smerujúce proti HaZZ SR, pričom záväzné stanoviská týchto dotknutých orgánov
boli potvrdené.

Pokiaľ ide o otázku kolaudácie, práve kolaudačné konanie, tak ako ho definuje stavebný zákon, kladie
povinnosť stavebnému úradu skúmať, či stavebníci splnili zákonné požiadavky (čo im bolo v tomto
konkrétnom prípade určené aj v I. stupňovom rozhodnutí v bodoch 1 - 21 v súlade s § 66 ods. 1 SZ.)
Okrem iného sa tam konkrétne uvádza v bode 9 povinnosť, že pri výstavbe musia použiť len vhodné
stavebné výrobky.

Z administratívneho spisu je zrejmé, tak ako na to poukázal aj krajský súd, že došlo napokon k
zosúladeniu záväzných stanovísk dotknutých orgánov, pričom správny orgán bol týmito stanoviskami
viazaný, a teda rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou. Ide o vyššie citované vyjadrenia: Mestská
časť Košice - Ťahanovce č. 2012/303 zo dňa 11.07.2012, vyjadrenie Obvodného úradu životného
prostredia Košice, odbor štátna správa odpadového hospodárstva, č. SSOH 2012/01929-2 zo dňa
26.07.2012, vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia Košice, odbor ochrany prírody a krajiny
č. OPaK 2012/01946-2/Sep zo dňa 16.07.2012, záväzné stanovisko Mesta Košice č. A/2013/14905-2 zo
dňa 21.05.2013, stanovisko OR Hasičského a záchranného zboru Košice, č. ORHZ-KE3-1601-001/2013
zo dňa 10.07.2013, ako aj ostatné stanoviská, ktoré sa kladne vyjadrili k dodatočnému povoleniu stavby.

K ďalším námietkam treba podotknúť, že stavebný úrad zodpovedá len za kontrolu a splnenie
stanovených podmienok v povoľovacom konaní, v tomto prípade v konaní o dodatočnom povolení stavby
„Prístavba k rodinnému domu, Želiarska 6, Košice“ na pozemku parc.č. 148, k.ú. A.. Ostatné skutočnosti,
ktoré žalobca popísal, a ktoré poukazujú na iné možné porušenia najmä z oblasti úpravy susedských
vzťahov, kde mohlo nastať aj porušenie iných práv a právom chránených záujmov, je v kompetencii
súdov podľa ust. § 127 Občianskeho zákonníka.

Najvyšší súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje so zisteniami a závermi Krajského súdu v Košiciach.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu
ako vecne správny a v súlade so zákonom potvrdil.

Z týchto podstatných dôvodov napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny podľa
§ 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. l, 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § 246c
ods. l veta prvá O.s.p. a § 250k ods. l O.s.p.

Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 7014201028)

  1. 5. 5. 2015Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/93/2014 z 5. 5. 2015potvrdené
  2. 7. 6. 2016Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/140/2015 z 7. 6. 2016 (toto rozhodnutie)