Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 10Sžo/3/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201422 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7014201422.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: PhDr. O. K., nar. dňa XX.XX.XXXX, Y., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Košice, Moyzesova 18, Košice, o preskúmanie rozhodnutia odporcu sp. zn. 6399/2014- KaKE, R. z. 45810/2014 zo dňa 05.08.2014, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 10Sp/5/2014-42 zo dňa 07.09.2015, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 10Sp/5/2014-42 zo dňa 7. septembra 2015 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporcu sp. zn. 6399/2014-KaKE, R. z. 45810/2014 zo dňa 05.08.2014, ktorým tento rozhodol, že navrhovateľovi v zmysle ustanovenia § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd na základe predložených listinných dôkazov zistil, že navrhovateľ v mesiaci júl 2014 (t. j. v čase podania žiadostí o poskytnutie právnej pomoci) poberal dôchodok v sume 372 Eur mesačne. V období posledných šiestich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti mal navrhovateľ dôchodok v mesiaci december 2013 v sume 363,20 Eur a v mesiacoch január až máj 2014 po 372 Eur, teda bolo mu zrejmé, že príjem navrhovateľa presahoval v rozhodnom období 1,4 násobok a aj 1,6 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom. K námietke navrhovateľa o nesprávnom posúdení výšky jeho príjmov a to z dôvodu, že odporca pri nesprávnom výklade zákona do výšky jeho príjmu nezapočítal aj záporný príjem z podnikateľskej činnosti za rok 2013 uviedol, že táto námietka navrhovateľa nebola dôvodná. Takýto záver prijal na základe znenia ustanovení § 6 ods. 1 písm. a/ a § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, podľa ktorých pre potreby splnenia podmienok na poskytnutie právnej pomoci sa posudzuje príjem fyzickej osoby, pričom rozdiel príjmov a výdavkov z výkazu o príjmoch a výdavkoch v jednoduchom účtovníctve k 31.12.2013 u navrhovateľa nebol v žiadnom prípade jeho príjmom (a to ani záporným), ale jeho stratou. Pri takomto hospodárskom výsledku, keď samostatne zárobkovo činná osoba v účtovnom roku vykazovala stratu jednoznačne uzavrel, že jeho príjem z podnikateľskej činnosti za dané obdobie bol nulový, teda z podnikateľskej činnosti nedosiahol žiaden príjem. Skonštatoval, že vyhodnotenie príjmovej a majetkovej situácie navrhovateľa (žiadateľa) v napadnutom rozhodnutí je v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a to so záverom správneho orgánu, že navrhovateľ sa ako žiadateľ nenachádza v stave materiálnej núdze a preto pre nesplnenie podmienky stanovenej v ust. § 6 ods. 1 písm. a/ zákona nemá nárok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti a pre nesplnenie podmienky stanovenej v ust. § 6a ods. 1 zákona nemá nárok ani na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou. Krajský súd k argumentácii navrhovateľa, že v napadnutom rozhodnutí odporca nerozhodol o jeho žiadosti o poskytnutie právnej pomoci aj v inej právnej veci vedenej na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi a nerozhodol tak o celej jeho žiadosti, poznamenal, že túto námietku navrhovateľ síce označil až v priebehu konania pred súdom, po uplynutí lehoty na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporcu, no napriek tomu uviedol, že navrhovateľ v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 26.05.2014 označil konkrétny spor a to „obnova konania OS SNV 9C/44/2005“, čím jednoznačne vymedzil konanie, ohľadom ktorého žiadal právnu pomoc. Neskoršie označenie aj ďalších konaní, u ktorých žiada o poskytnutie právnej pomoci za takéhoto stavu nemohlo mať za následok nesprávnosť, resp. nezákonnosť rozhodnutia odporcu z namietaného dôvodu, pretože odporca o tejto žiadosti bude postupovať zákonom predpísaným spôsobom vrátane doručenia potrebnej informácie navrhovateľovi a jeho poučeniu o ďalšom postupe odporcu. Obdobne krajský súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku navrhovateľa, že bolo povinnosťou odporcu mu priznať právnu pomoc aj podľa iných ustanovení zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, pretože v správnom konaní navrhovateľ aplikáciu týchto zákonných ustanovení nenavrhol. Tak ako aj v prípade predchádzajúcej námietky navrhovateľ navyše túto námietku uplatnil až po lehote na podanie opravného prostriedku proti preskúmavanému rozhodnutiu odporcu. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa potvrdil preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne. Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním, v ktorom namietal, že stanovisko Centra, ktoré si krajský súd v odôvodnení rozsudku osvojil, je nesprávne a nepravdivé, je v rozpore s príslušnými zákonmi a v dôsledku toho bola vec nesprávne právne posúdená. Poznamenal, že rozhodnutie má i tú vadu, že na základe stanoviska Centra neakceptuje základy ekonomiky a matematiky s tým, že viaceré konštatovania sú v logickom rozpore. Na demonštráciu uvedeného uviedol zopár príkladov, prirovnaní a citácií. V ďalšom poukázal na zákon o pomoci a zákon o dani. Záverom navrhol, aby Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, zrušil (zmenil) napadnutý rozsudok krajského súdu a vrátil vec na ďalšie konanie (o poskytnutie právnej pomoci). Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie navrhovateľa je rozsiahle a obsiahle, pričom obsahuje množstvo prirovnaní, príkladov a citácií, ktoré nesúvisia s prejednávanou vecou. Vo vzťahu k spornej otázke započítania príjmu navrhovateľa uviedol, že súhlasí s posúdením veci krajským súdom, nakoľko odpočítavanie straty z podnikania z predchádzajúcich období od dôchodku, tak ako to požaduje navrhovateľ, nebolo podľa zákona č. 327/2005 Z. z. možné. K opakovanej námietke navrhovateľa, že požiadal o právnu pomoc pre konanie vedené pod sp. zn. 10C/90/2010 a následne aj pre konanie 11C/104/2013 poznamenal, že trvá na správnosti postupu centra. Žiadosť o právnu pomoc sa podáva na tlačive, ktoré je prílohou vyhlášky č. 544/2005 Z. z. V predmetnom tlačive je potrebné uviesť okrem iného povahu sporu, opis okolností sporu, spisovú značku konania a pod., z čoho je zrejmé, že táto žiadosť sa má týkať jedného sporu žiadateľa. Pre priznanie nároku na právnu pomoc je taktiež potrebné posúdiť splnenie podmienky, že spor nie je zrejme bezúspešný a hodnotu sporu, teda samostatne je potrebné posúdiť každý „spor“, bez ohľadu na to, či ide o tých istých účastníkov konania a či je vedený na tom istom súde. Navyše táto námietka navrhovateľa bola pre posúdenie správnosti rozhodnutia Centra irelevantná. Právna pomoc nebola navrhovateľovi priznaná pre nesplnenie podmienky stavu materiálnej núdze, pričom centrum už v tomto prípade neskúmalo podrobne otázku zrejmej bezúspešnosti sporu a hodnoty sporu. Výrok rozhodnutia neobsahuje spisovú značku konania, pre ktoré centrum právnu pomoc nepriznalo, uvedené rozhodnutie znamená, že na základe posúdenia tejto žiadosti navrhovateľa o právnu pomoc centrum zistilo, že navrhovateľ v posudzovanom období nespĺňal podmienku stavu materiálnej núdze, preto mu nárok nepriznalo (a to pre akékoľvek konanie). Pokiaľ by došlo k zmene situácie, teda ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na právnu pomoc, môže žiadateľ požiadať o právnu pomoc opätovne (§10 ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z.). Ak by v takom prípade centrum rozhodovalo o priznaní nároku na právnu pomoc, posúdi splnenie všetkých troch podmienok pre každý spor samostatne. Na záver odporca uviedol, že rozhodnutie krajského súdu považoval za správne a preto navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti odvolacích dôvodov postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. marca 2016 potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk) najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Podľa § 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, tento zákon ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci, na účely tohto zákona je právnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených, Podľa § 4 ods. 1 písm. i) zákona o poskytovaní právnej pomoci, na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4- násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6- násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým ako súd prvého stupňa potvrdil rozhodnutie odporcu, ktorým navrhovateľovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. skonštatoval, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích dôvodov dospel k záveru, že odporca v danom prípade postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, vo veci rozhodol vecne a právne správne a preskúmavané rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Z obsahu napadnutého rozhodnutia odporcu vyplýva, že dôvodom jeho vydania bola skutočnosť, že správny orgán na základe priložených listinných dokladov mal za preukázané, že navrhovateľ ako žiadateľ nesplnil zákonnú podmienku obsiahnutú v ustanovení § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z. z., v zmysle ktorej fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom. Uvedená podmienka je pritom nevyhnutným predpokladom na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 cit. zákona, s poukazom na to, že úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch podmienok v zmysle cit. § 6 ods. 1 uvedeného zákona. Odporca v predmetnej veci posudzoval otázku materiálnej núdze navrhovateľa na základe jeho žiadosti o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci a priložených dokladov deklarujúcich jeho sociálny a majetkový stav z hľadiska splnenia všetkých zákonných podmienok, čím postupoval v súlade s citovaným zákonným ustanovením. Vzhľadom k tomu, že z dokladov predložených navrhovateľom vyplynulo, že započítateľný príjem navrhovateľa ako žiadateľa v mesiaci podania žiadosti (jún 2014) presahuje výšku 1,4-násobku životného minima a tiež 1,6-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platnú od 01.07.2013, dospel k správnemu záveru, že navrhovateľa nie je možné považovať za osobu v materiálnej núdzi majúcu právo na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z. Odvolací súd na tomto mieste považuje za dôležité zdôrazniť, že odporca ako príslušný správny orgán, za účelom rozhodnutia o nároku fyzickej osoby na poskytnutie právnej pomoci musí skúmať splnenie všetkých zákonných podmienok ustanovených v právnej norme § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. a teda musí sa zaoberať aj otázkou sociálneho a materiálneho stavu žiadateľa ako jednej zo zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, pretože bez splnenia tejto podmienky, nemožno žiadaný nárok na poskytnutie právnej pomoci priznať, hoci by žiadateľ ďalšie dve podmienky splnil. Za stavu, že pre účely posudzovania výšky príjmu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci bola rozhodujúca výška jeho čistého započítateľného príjmu, t. j. 372 Eur, odvolaciemu súdu nezostáva nič iné ako konštatovať, že právny záver krajského súdu bol v súlade so zákonom. Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Navyše odvolací súd zistil, že odvolanie navrhovateľa neobsahuje žiadne nové právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Vychádzajúc zo spisového materiálu dospel odvolací súd k zisteniu, že navrhovateľ napadol rozhodnutie odporcu z dôvodu, že tento pri skúmaní jeho majetkových pomerov nebral do úvahy stratu, resp. záporný príjem, ako to navrhovateľ nazýva, ktorý mu vznikol z podnikateľskej činnosti. Na tomto mieste považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že nemožno inak, len sa stotožniť s vyjadrením krajského súdu v napadnutom rozsudku, ktorý vo vzťahu k danej námietke navrhovateľa uviedol, že „rozdiel príjmov a výdavkov z výkazu o príjmoch a výdavkoch v jednoduchom účtovníctve k 31.12.2013 u navrhovateľa nie je v žiadnom prípade jeho príjmom (a to ani záporným), ale jeho stratou. Pri takomto hospodárskom výsledku, keď samostatne zárobkovo činná osoba v účtovnom roku vykazovala stratu možno jednoznačne uzavrieť, že jeho príjem z podnikateľskej činnosti za dané obdobie bol nulový, teda z podnikateľskej činnosti nedosiahol žiaden príjem.“ Na zdôraznenie správnosti uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ešte dodáva, že podnikateľské riziko nemožno prenášať na štát, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná znášať ho sama. Preto v predmetnej veci nebolo možné odpočítanie straty z podnikania tak, ako to navrhoval navrhovateľ. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu s poukazom na § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Záverom Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že vydaním napadnutého rozhodnutia zo strany odporcu, ktorým z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok nebol navrhovateľovi priznaný nárok na právnu pomoc v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z., právo navrhovateľa domáhať sa ochrany svojich práv pred príslušným súdom ostalo zachované. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že navrhovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.