KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieNajvyšší súd SR28. 9. 2016plný text

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/39/2015 z 28. 9. 2016

CitáciaUznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2016, sp. zn. 8Sžo/39/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:8012200437.3

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžo/39/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200437
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8012200437.3

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu T. E., bytom B. Z. C., V. XXX/XX, proti
žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, Nám mieru 3, Prešov, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j. 2012-364/1284-2/SP-KK zo dňa 16.04.2012, o
odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/49/2012-61 zo dňa 21.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/49/2012-61 zo dňa 21.
novembra 2014 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 3S/49/2012-61 zo dňa 21.11.2014 podľa § 250d ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie o žalobe podanej žalobcom dňa
30.4.2012, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. j. 2012-364/1284-2/SP-KK zo
dňa 16.04.2012, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu, Obce Belá nad Cirochou č. Y-2012/43-003/15 zo dňa 31.01.2012 o povolení stavby rodinného
domu. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

V odôvodnení uznesenia krajský súd konštatoval, že žalobca napriek výzve súdu a poučeniu o povinnom
právnom zastúpení a aj možnosti byť zastúpený Centrom právnej pomoci, na ktoré bol žalobca
odkázaný, a poučeniu o následku neodstránenia tohto nedostatku nepreukázal, že má sám právnické
vzdelanie, nepredložil plnomocenstvo preukazujúce jeho zastúpenie advokátom v konaní, ani nepodal
žiadosť na príslušné Centrum právnej pomoci. Nakoľko nedostatok právneho zastúpenia žalobcu nebol
v konaní odstránený, postupoval krajský súd v súlade s ustanovením § 250d ods. 3 OSP a konanie
zastavil. Výrok o trovách konania odôvodnil v súlade s § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c
ods. 1 OSP výsledkom konania, ktorým bolo zastavenie konania.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca zastúpený Centrom právnej pomoci, kancelária Humenné, v
zákonnej lehote odvolanie, odôvodnené skutočnosťou, že žalobca dňa 10.12.2014 podal žiadosť o
poskytnutie právnej pomoci v prejednávanej právnej veci a zároveň požiadal o predbežné poskytnutie
právnej pomoci, na základe čoho vydalo dňa 10.12.2014 Centrum právnej pomoci rozhodnutie o
predbežnom priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci na spísanie a podanie predmetného
odvolania. Na základe toho žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie krajského
súdu. K odvolaniu bolo pripojené plnomocenstvo udelené žalobcom Centru právnej pomoci, kancelária
v Humennom, na spísanie a podanie odvolania proti napadnutému uzneseniu krajského súdu v
prejednávanej veci zo dňa 16.12.2014.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.



Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 vety
prvej OSP a § 250ja OSP preskúmal napadnuté uznesenie v medziach odvolania a dospel k záveru, že
odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 250a OSP žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám,
alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná
príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného
poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia,
štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce
a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu
a doplnkovej ochrany.

Podľa § 250d ods. 3 súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala
neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom,
ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu
žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods.
2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Odvolací súd v prejednávanej veci zistil, že žalobca sa po vydaní napadnutého uznesenia krajského
súdu obrátil so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci, ktorú mu centrum právnej pomoci predbežne
poskytlo na spísanie a podanie odvolania.

Podaním zo dňa 12.09.2016 Centrum právnej pomoci na základe výzvy odvolacieho súdu zo dňa
25.08.2016 oznámilo konajúcemu súdu, že v predmetnej právnej veci bolo vydané rozhodnutie o
zastavení konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci rozhodnutím zo dňa 02.02.2015, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 19.02.2015, a ktoré bolo zároveň odvolaciemu súdu doručené. Z obsahu
tohto rozhodnutia vyplynulo, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku nepredloženia všetkých
potrebných údajov a dokladov zo strany žalobcu.

Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca nepreukázal svoje právne zastúpenie advokátom
podľa § 250a OSP predložením plnomocenstva ani prostredníctvom Centra právnej pomoci, a preto
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove, ktorým zastavil
konanie v súlade s ustanovením § 250d ods. 3 OSP ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a s poukazom
na § 246c veta prvá a § 224 ods. 1 OSP tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca v
odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému konania ich náhrada neprináleží.

Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť
01.07.2016.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491
ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.
mája 2011).



Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 8012200437

  1. 20. 11. 2014Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3S/49/2012 z 20. 11. 2014potvrdené
  2. 28. 9. 2016Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/39/2015 z 28. 9. 2016 (toto rozhodnutie)