KAUZIS.SK
UznesenieNajvyšší súd SR4. 4. 2016plný text

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/82/2015 z 4. 4. 2016

CitáciaUznesenie Najvyššieho súdu SR z 4. apríla 2016, sp. zn. 4Sžo/82/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:8014200587.1

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžo/82/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200587
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8014200587.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. S. A., bytom I., 2/ Ing. Z. A., bytom
O., obaja právne zastúpení advokátom JUDr. Štefanom Kseňákom, Park Angelinum 4, Košice, proti
žalovanému: Poľovnícka spoločnosť Gerlach Batizovce, so sídlom Štúrova 61/27, Batizovce, právne
zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Školská 257, Veľký Slavkov, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ČS 9/2014, č. ČS 10/2014, č. ČS 11/2014
zo dňa 21. februára 2014, konajúc o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove
č.k. 4S/40/2014-80 zo dňa 2. februára 2015 v časti výroku o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky m e n í uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 4S/40/2014-80
zo dňa 2. februára 2015 v napadnutej časti výroku o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov
konania právo na náhradu trov prvostupňového konania n e p r i z n á v a .

Žalobcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 271,84 € na účet právneho zástupcu žalovaného Advokátska kancelária JUDr. Marcel
Mašan, s.r.o., Veľký Slavkov, do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd v Prešove napadnutým uznesením zastavil konanie 4S/40/2014 podľa § 250d ods. 3 zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), nakoľko došlo zo strany žalobcov k
späťvzatiu žaloby. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 2, veta druhá O.s.p. v
spojení s § 246c O.s.p. tak, že žalovaného zaviazal nahradiť žalobcom trovy konania vo výške 511,34 €.

V odôvodnení napadnutého uznesenia prvostupňový súd uviedol, že návrh na začatie konania bol
podaný dôvodne, k späťvzatiu žaloby došlo až po tom, čo žalovaný zrušil žalobou napadnuté uznesenia,
čím vyhovel nárokom žalobcov, na náklade čoho krajský súd priznal žalobcom nárok na náhradu trov
konania.

II.

Proti uvedenému uzneseniu, v časti výroku o trovách konania, podal žalovaný, prostredníctvom svojho
právneho zástupcu včas odvolanie s odôvodnením, že krajský súd vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. f/ O.s.p.).

Žalovaný v odvolaní poukázal na skutočnosť, že žalobcovia podali dňa 22.04.2014 na Okresnom súde
v Poprade identickú žalobu, ktorej predmet konania, ako aj účastníci konania boli totožní s predmetnou
žalobou podanou na Krajskom súde v Prešove. Konanie vedené na Okresnom súde Poprad pod sp.zn.



10C/99/2014 bolo zastavené uznesením č.k. 10C/99/2014-95 zo dňa 04.12.2014 pre späťvzatie žaloby
a súčasne bola žalobcom priznaná náhrada trov konania vo výške 681,79 €.

Žalovaný považuje priznanie náhrady trov konania v oboch veciach za rozpor s dobrými mravmi a taktiež
za rozpor so zásadou litispendencie. Podľa žalovaného mal krajský súd aplikovať § 146 ods. 1 písm. c/
O.s.p. resp. § 150 ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol uznesenie Krajského súdu v
Prešove č.k. 4S/40/2014-80 zo dňa 02.02.2015 vo výroku II. zmeniť a žalobcom náhradu trov konania
nepriznať. Žalovaný si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 271,84 €

III.

Žalobcovia sa k podanému odvolaniu vyjadrili, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podaním
doručeným krajskému súdu dňa 13.04.2015 a žiadali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil
uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 4S/40/2014-80 zo dňa 02.02.2015 v časti výroku o náhrade
trov konania a zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
K namietanému rozporu so zásadou litispendencie (ako to žalovaný označil) žalobcovia v prvom rade
uviedli, že takú zásadu nepoznajú a domnievali sa, že žalovaný mal na mysli prekážku litispendencie.
Podľa názoru žalobcov, konanie na dvoch rôznych stupňoch súdnej sústavy nezakladá prekážku
litispendencie, nakoľko ide o konania, z ktorých jedno je na vecne príslušnom a druhé na vecne
nepríslušnom súde. Žalobcovia taktiež poukázali na skutočnosť, že žaloba bola najskôr doručená
Krajskému súdu v Prešove, až následne Okresnému súdu Poprad.

Žalobcovia podali žaloby na okresný aj na krajský súd z dôvodu obozretnosti, poukazujúc na
nejednoznačnú rozhodovaciu prax súdov. Ich úmyslom bolo v maximálnej možnej miere zabezpečiť
ochranu práv žalobcov. Úmyslom žalobcov nebolo požadovať tzv. duplicitnú náhradu trov konania.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie
krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.,
§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či je správny záver krajského súdu o priznaní práva na
náhradu trov konania žalobcom z dôvodu, že konanie bolo zastavené pre späťvzatie, avšak žaloba bola
podaná dôvodne.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 250i ods. 4 O.s.p., ak rozhodnutie správneho orgánu bolo medzitým napadnuté protestom
prokurátora, súd konanie o žalobe preruší až do jeho vybavenia; ak napadnuté rozhodnutie bolo zrušené
alebo zmenené, súd konanie o žalobe zastaví.

Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobcovia podali dňa 24.04.2014 na
Krajskom súde v Prešove žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Podaním
doručeným krajskému súdu dňa 29.09.2014 žalobcovia vzali predmetnú žalobu späť a to z dôvodu, že
dňa 27.07.2014 žalovaný zrušil napadnuté uznesenia.

Žalobcovia z dôvodu opatrnosti a taktiež z dôvodu rôzniacej sa rozhodovacej činnosti súdov podali
identickú žalobu aj na Okresnom súde Poprad. Okresný súd Poprad uznesením č.k. 10C/99/2014-95
zo dňa 04.12.2014 konanie zastavil a žalovaného zaviazal k náhrade trov konania 681,79 € v prospech
žalobcov. Predmetné uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 31.01.2015.

Žalobcovia vo vyčíslení trov konania, doručenom krajskému súdu dňa 29.09.2014, uviedli, že požadujú
náhradu trov konania len v tom z oboch súdnych konaní, ktoré prebiehalo na príslušnom súde.



Na základe zisteného a vyššie popísaného skutkového stavu má odvolací súd za to, že je to žalovaný,
kto zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Tým, že samotný žalovaný zrušil napadnuté rozhodnutia
(uznesenia), v podstate potvrdil, že žalobcovia podali žalobu dôvodne. Najvyšší súd však zároveň
konštatuje nasledovné: Keďže žalobcovia podali dve identické žaloby, na dva rôzne súdy, je logické, že
iba v jednom z týchto dvoch konaní mohla byť žaloba podaná dôvodne, a teda iba v jednom konaní by
mala byť žalobcom priznaná náhrada trov konania.

Uznesenie krajského súdu je napadnuté odvolaním len čo do výroku o trovách konania. Taktiež
odvolaciemu súdu neprináleží posudzovať, či uznesenie Okresného súdu Poprad č.k. 10C/99/2014-95
zo dňa 04.12.2014 je vecne správne a v súlade so zákonom, keďže uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 31.01.2015. Z jeho obsahu je však nesporné, že žalobcom bola v konaní na okresnom súde priznaná
náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 681,79 €. Pri rozhodovaní o podanom odvolaní súd preto
prihliadol aj na uvedené rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania.

Vzhľadom na zistené okolnosti veci najvyšší súd v súlade s citovanými ustanoveniami O.s.p. o náhrade
trov prvostupňového konania rozhodol tak, že uznesenie krajského súdu v napadnutej časti v zmysle §
220 O.s.p. zmenil a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na ich náhradu (§146 ods.1 písmeno
c/ O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 O.s.p.).
Podľa § 250h ods. 2 O.s.p., až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému
medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade.

Podľa § 11 ods. 4 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v
konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia,
vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za
jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.

Podľa § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny
patrí za úkon právnej služby - odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a
vyjadrenie k takému odvolaniu.

O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol tak, že podľa § 246c ods. 1 O.s.p. a § 224 ods.1
O.s.p. v spojení s §250h ods. 2 O.s.p. uložil žalobcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť na účet právneho
zástupcu žalovaného trovy konania vo výške 271,84 € (prevzatie a príprava právneho zastúpenia v
roku 2015 vo výške 139,83 €, vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2015 vo výške 839,-
€ + režijný paušál 8,39 €, podanie odvolania zo dňa 17.12.2015 vo výške 69,92 €, vo výške 1 z 1/6
výpočtového základu, ktorý bol v roku 2015 vo výške 839,- € + režijný paušál 8,39 €, DPH vo výške
45,31 €, nakoľko právny zástupca žalovaného je platiteľom DPH).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 8014200587)

  1. 1. 2. 2015Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4S/40/2014 z 1. 2. 2015zmenené
  2. 4. 4. 2016Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/82/2015 z 4. 4. 2016 (toto rozhodnutie)