KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieNajvyšší súd SR22. 9. 2016plný text

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Ndz/4/2016 z 22. 9. 2016

CitáciaUznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. septembra 2016, sp. zn. 5Ndz/4/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:9505100044.1

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Ndz/4/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9505100044
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:9505100044.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a sudcov
JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD. na neverejnom zasadnutí dňa 23. septembra
2016, o oznámenej zaujatosti sudkyne JUDr. Aleny Adamcovej zo dňa 25. augusta 2016, v trestnej
veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. 2TdoV/7/2016 - obvineného JUDr. N.
N. pre trestný čin podplácania podľa § 161 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona účinného do 31.
decembra 2005, podľa § 20 Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Podľa § 32 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 31 ods. 1 Tr. por. sudkyňa Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky JUDr. Alena Adamcová n i e j e v y l ú č e n á z vykonávania úkonov trestného
konania v trestnej veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. 2TdoV/7/2016 -
obvineného JUDr. N. N. pre trestný čin podplácania podľa § 161 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona
účinného do 31. decembra 2005.

o d ô v o d n e n i e :

Dovolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 1TdoV/24/2011 zo dňa
11.11.2014 rozhodol, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Toš/2/2007 zo dňa
09.09.2008 a v konaní, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v neprospech obvineného JUDr.
N. N..
Po zrušení pôvodného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo opätovne rozhodované o
odvolaní obvineného JUDr. N. N. proti rozsudku špeciálneho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom vydaným pod spisovou značkou 2To/2/2015 dňa
04.11.2015 podľa § 258 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku účinného do 31.12.2005, zrušil rozsudok
špeciálneho súdu sp.zn. PK-2 Tš/15/2005 zo dňa 30.11.2006 a podľa § 226 písm. a/ Trestného poriadku
účinného do 31.12.2005 a obžalovaného oslobodil spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa
stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku podala dňa
03.05.2016 proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.11.2015 dovolanie.

Na podklade podaného dovolania vec bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a v
súlade s Rozvrhom práce na rok 2016 bola pridelená senátu 2TdoV/7/2016, v zložení predseda senátu
JUDr. Anna Marková, sudcovia JUDr. František Mozner, JUDr. Jana Cisárová, JUDr. Alena Adamcová
a JUDr. Viliam Dohňanský.

Sudkyňa Alena Adamcová písomným podaním 25. augusta 2016 oznámila, že obvineného JUDr. N. N.,
ako aj jeho obhajcu JUDr. Drahomíra Tomča osobne pozná, ide o jej bývalých kolegov z Okresného súdu
Bratislava vidiek, pričom jej vzťah s nimi bol čisto kolegiálno-kamarátsky a ako justičná čakateľka s nimi,
a zároveň s ďalšími kolegami, krátky čas sedela v spoločnej kancelárii. Vo veci sa necíti osobne zaujatá



s uvedenými osobami nie je v kontakte vyše 20 rokov. Na základe uvedeného dáva na zváženie či sú
splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 31 ods. 1 Trestného poriadku vo vzťahu ku nej.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol o oznámenej zaujatosti sudcu tak, že nezistil
zákonné podmienky na vylúčenie sudkyne JUDr. Aleny Adamcovej z vykonávania úkonov v predmetnej
trestnej veci.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci
sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník,
súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre
jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému
zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v
pomere príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo
nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo týka sú najmä strany trestného konania.

Podľa § 32 ods. 1 Tr. por., ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť sudca alebo
prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd v senáte. O vylúčení sudcu odvolacieho súdu alebo
dovolacieho súdu rozhodne iný senát tohto súdu, o vylúčení sudcu pre prípravné konanie rozhodne
predseda senátu nadriadeného súdu.

Nestrannosť, ako neodmysliteľná súčasť výkonu súdnictva znamená neprítomnosť predsudku
(zaujatosti). Možno rozlišovať subjektívny prístup, ktorý sa pokúša zistiť, čo si sudca myslel pro foro
interno, a objektívny prístup, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby sa
vylúčili akékoľvek pochybnosti v tomto smere. Aplikujúc tento prístup potom rozlišujeme nestrannosť
subjektívnu (konkrétnu) a nestrannosť objektívnu alebo štrukturálnu (abstraktnú).

Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je preukázaný opak, pričom spravidla sa posudzuje
podľa správania sa sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska
sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne,
ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho
štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával.

Práve tu sa uplatňuje teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí
sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán, verejnosti a predovšetkým obvineného.

V tomto smere však Najvyšší súd Slovenskej republiky u sudkyne JUDr. Aleny Adamcovej nezistil
okolnosti svedčiace o užšom priateľstve, o inej kvalite než je bežný pri kolegiálnych vzťahoch spred
dvadsiatich rokov, ktorý by odôvodňoval jej vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania, ktoré sa
týka obvineného a jeho právneho zástupcu.

Subjektívny názor sudcu o jeho zaujatosti nie je takou skutočnosťou, ktorá by sama osebe zakladala
rozhodnutie o vylúčení sudcu z prejednávania v jemu pridelenej veci v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1
Tr. por. Pôsobenie sudcu na rovnakom súde z pred dvadsiatich rokov s osobou, ktorá je neskôr obvinená
tiež nemôže preukazovať pomer zákonného sudcu k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa
úkon priamo týka, k procesným stranám alebo k inému orgánu činnému v tomto konaní. Aby sa tak
stalo, museli by byť zistené ďalšie relevantné skutočnosti preukazujúce takýto pomer, čo doposiaľ nebolo
preukázané.

Pokiaľ nie sú zistené konkrétne okolnosti svedčiace o užšom priateľstve, o inej kvalite než je bežný
kontakt, nemôže byť dôvodom na vylúčenie sudcu z vykonávania úkonov trestného konania len samotná
skutočnosť, že v minulosti z pôsobil s obvineným na spoločnom pracovisku.

Podľa názoru senátu najvyššieho súdu, ak by sa pripustilo, že k vylúčeniu postačí, že sudca „pozná“
osobu, ktorej sa úkon týka, potom by bolo na zváženie, či takýto sudca je vôbec spôsobilý vykonávať
funkciu sudcu.



I keď zákon v § 31 ods. 1 Tr. por. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci
nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich
nezaujatosti (judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej spravodlivosť nielenže musí byť
poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná), nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení
sudcu podľa § 32 ods. 1 Tr. por. predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť
odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom
výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom
objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci,
k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne
rozhodovať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že sudca je pri výkone
svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa
svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. v znení zmien a
doplnkov a je povinný prejednať a rozhodnúť všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným
rozvrhom práce súdu.

Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu vyplývať
len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom prípade splnené.

Za uvedených okolností je preto možno u sudcu, pôsobiaceho na Najvyššom súde Slovenskej republiky,
ktorý podľa zákona prejednáva a rozhoduje v sťažnostnom, odvolacom a dovolacom konaní proti
rozhodnutiam nižších súdov, dôvodne predpokladať takú mieru profesionality, aby bol schopný nezaujato
a objektívne rozhodnúť tiež o trestnej veci, ktorá sa týka aj obvineného. O priateľských kontaktoch s
obvinenými v súčasnej dobe sa sudca nezmieňuje.

Z uvedených dôvodov zákonné podmienky na vylúčenie zákonnej sudkyne z prejednávania a
rozhodovania v posudzovanej veci v zmysle § 31 ods. 1, § 32 ods. 1 Tr. por. nie sú dané.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.