Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 2Sžo/76/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200749 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5014200749.1 Rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jozefa Hargaša v právnej veci žalobcu: STAMART REAL, s. r. o., so sídlom Robotnícka 1 E, Martin, zastúpený advokátom: Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., Mariánske námestie č. 2, Žilina proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, so sídlom Bajkalská 27, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Milošom Kvasňovským, Dunajská 32, 811 08 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13/941/14/RR zo dňa 08.04.2014 o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/72/2014-150 zo dňa 3. marca 2015 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/72/2014-150 zo dňa 3. marca 2015 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného č. 30/13997/14/RR zo dňa 15. júla 2014 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 874,48 Eur a náhradu iných trov konania v sume 140 Eur na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie Mrázovský & partners, s.r.o., Mariánske námestie č. 2, Žilina, vedený v L., pobočka D., č.ú. B. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 13/941/14/RR zo dňa 08.04.2014, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 1282/2014/E-OZ z 28.11.2013, ktorým tento podľa § 14 ods. 11 a 14 zákona č. 250/20125 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a v súlade s § 6 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 309/2009 Z. z.") a § 7 ods. 17 a § 8 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike (ďalej len „vyhláška č. 221/2013 Z. z.") rozhodol tak, že na roky 2014 až 2027 schválil pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/MWh vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny FVZ STAMART REAL, s.r.o., Robotnícka 10127, Martin; 68,4 kW s celkovým inštalovaným výkonom 68,16 kW, umiestnenom na streche skladu, súp. č. XXXXX, v k. ú. V. na pozemku parc. č. K. XXXX/XX. Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že pri stanovení ceny elektriny pre stanovenie doplatku je potrebné vychádzať z toho, že už bolo vydané právoplatné rozhodnutie úradu, v ktorom bola stanovená cena elektriny pre stanovenie doplatku za rok 2012. V ňom bola vyriešená otázka dátumu uvedenia zariadenia do prevádzky a to 2. 7. 2012. Nové rozhodnutie o cenovej regulácii na rok 2014 až 2027 muselo vychádzať nevyhnutne z tohto právoplatného rozhodnutia, pretože cena elektriny pre stanovenie doplatku v rokoch nasledujúcich po roku uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky je rovnaká ako v roku, v ktorom bolo zariadenie výrobcu elektriny uvedené do prevádzky. Teda, ak bolo zariadenie uvedené do prevádzky v roku 2012 (čo nie je sporné) a cena elektriny za rok 2012 už bola právoplatným rozhodnutím stanovená, potom cena elektriny pre rok nasledujúci tomuto roku, t. j. 2013 a aj roky 2014 až 2027 musí byť rovnaká ako v roku 2012. Správne orgány nemohli podľa názoru krajského súdu opätovne posudzovať cenu elektriny stanovenú právoplatným rozhodnutím v roku 2012, pretože táto otázka bola už s konečnou platnosťou vyriešená v správnom konaní. Nemohli teda nanovo posudzovať ani dátum uvedenia zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov do prevádzky, ako to požadoval v správnom konaní žalobca. Rovnako krajský súd nemohol vykonať prieskum prv urobeného právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a to preto, že na jeho preskúmavanie bol určený osobitný postup (§ 245 ods. 1 OSP). Vzhľadom na uvedené krajský súd nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu týkajúce sa namietania „nasledovania" nezákonného cenového rozhodnutia o cene elektriny za rok 2012, ani námietky poukazujúce na nezákonnosť tohto predchádzajúceho rozhodnutia - či už sa týkajú dátumu uvedenia zariadenia do prevádzky alebo priamo stanovenia regulovanej ceny elektriny za rok 2012. Ak rozhodnutie o cene elektriny za rok 2012 nadobudlo právoplatnosť, potom správne orgány mali povinnosť vychádzať z ceny takto stanovenej elektriny aj pri stanovení ceny elektriny za roky 2014 až 2027 a nie možné domáhať sa v súdnom preskúmavacom konaní rozhodnutia o stanovení ceny elektriny za rok 2014 až 2027 preskúmavania zákonnosti podmienok, z ktorých toto predchádzajúce správne rozhodnutie vychádzalo. Krajský súd posúdil ako nedôvodnú námietku, že správny orgán nesprávne zistil skutkový stav, keď vychádzal z podkladov cenového rozhodnutia za rok 2012, ktoré žalobca pokladá za nesprávne. Naopak, prvostupňový správny orgán bol povinný z tohto právoplatného cenového rozhodnutia vychádzať pri stanovení ceny elektriny na roky 2014 až 2027. Krajský súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu, že žalovaný vychádzal z podkladov, ktoré boli nezákonne vyhodnotené v rámci rozhodnutia o cenovej výmere za rok 2012 a preto vyhodnotenie týchto podkladov vyústilo do vydania právoplatného správneho rozhodnutia, vo vzťahu ku ktorému bolo možné námietky nezákonného vyhodnotenia jednotlivých podkladov, ktoré po svojom súhrne tvorili zistený skutkový stav veci, uplatniť v tomto správnom a následne i súdnom konaní. To sa však nestalo a preto tieto námietky nebolo možné uplatniť v novom správnom konaní, ktoré z právoplatného správneho rozhodnutia vychádzalo. Ak by súd mohol nanovo preskúmať zákonnosť skutkových zistení správneho orgánu, ktoré boli podkladom pre vydanie právoplatného rozhodnutia, ktoré nebolo predmetom daného súdneho prieskumu, hoci na jeho preskúmanie by bol určený osobitný postup, výrazným spôsobom by sa zasiahlo do zásady právnej istoty ako jedného zo základných pilierov právneho štátu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky v článku 1 ods. 1. Žalobné námietky sa teda nemôžu týkať otázok, ktoré už boli právoplatne vyriešené v predchádzajúcom správnom konaní. Krajský súd vyhodnotil aj námietku ohľadne tvrdenej diskriminácie žalobcu ako nedôvodnú. Žalobca poukazoval na cenové rozhodnutie iného subjektu ohľadne stanovenia pevnej ceny elektriny pre rok 2012, k čomu krajský súd poukázal, že uvedené rozhodnutie sa týkalo roku 2012 a preskúmavané rozhodnutie sa týka rokov 2014 až 2027 a preto vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu bola aplikovaná iná právna úprava, keďže pevná cena pre stanovenie doplatku na roky 2014 až 2027 sa tvorí iným mechanizmom. Preto takéto rozhodnutie vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu nemá výpovednú hodnotu. Ak chcel žalobca poukázať na stanovenie pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku na rok 2012, J.. Q. E., tento prípadný argument mohol uplatniť v správnom respektíve súdnom konaní ohľadne prieskumu cenového rozhodnutia, ktorým bola žalobcovi stanovená pevná cena elektriny za rok 2012. Na preskúmavané rozhodnutie ako i prvostupňové rozhodnutie nemá však žalobcom uvedené rozhodnutie podľa názoru krajského súdu žiadnu právnu relevanciu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd vyhodnotil žalobné námietky žalobcu ako nedôvodné a žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie a navrhol, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie; alternatívne aby o odvolaní rozhodol spôsobom podľa § 221 OSP a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania. Krajskému súdu vyčítal, že neúplne zistil právny a skutkový stav veci, nesprávne vyhodnotil okolnosti a dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako aj že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že na Ústavný súd SR podal sťažnosť, v ktorej namietal porušenie svojich základných práv garantovaných v článku 2 ods. 2, 13 ods. 1, 35 ods. 1 a 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf/58/2014 zo dňa 02.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/71/2013-74 zo dňa 29.04.2014. S odvolaním sa na podanie uvedenej sťažnosti navrhol dané konanie prerušiť až do rozhodnutia o ústavnej sťažnosti žalobcu zo dňa 10.03.2015 v konaní vedenom na ústavnom súde SR pod číslom Rvp 3278/2015. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu žalovaný. Navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/72/2014-150 zo dňa 3. marca 2015 v celom rozsahu potvrdil. Uviedol, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pri schvaľovaní ceny elektriny pre stanovenie doplatku na roky 2014 až 2027 postupoval podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2012 Z. z. regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 7 ods. 17 a § 8 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z. z. ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike a vychádzal zo schválenej ceny elektriny (vyrobenej v zariadení žalobcu) pre stanovenie doplatku na rok predchádzajúci roku 2014 na základe času uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky a príplatku. Zariadenie žalobcu bolo uvedené do prevádzky dňa 2. 7. 2012, cena elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2013 bola pre žalobcu podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1856/ 2013/ E - OZ zo dňa 25. 4. 2013 vo výške 119,11 Eur/MWh a príplatok bol rovný nule. Úrad pre reguláciu sieťových odvetní po vyhodnotení návrhu ceny žalobcu pre roky 2014 až 2027 ako aj ostatných priložených podkladov, ktoré boli súčasťou cenového návrhu a po správnom vyhodnotení času uvedenia zariadenia žalobcu do prevádzky dátumom 2.7.2012 vydal (v danej veci) prvostupňové rozhodnutie, v zmysle ktorého schválil pre žalobcu pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku pre roky 2014 až 2017. Ďalej uviedol, že spoločnosť Stredoslovenská energetika -Distribúcia, a.s. ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy bola povinná vykonať funkčnú skúšku a po jej úspešnom vykonaní vydať o tejto skutočnosti doklad (protokol o funkčnej skúške), pričom si v rámci svojej pôsobnosti určila postupnosť jednotlivých krokov a priebeh tohto skúšobného procesu, ktorý premietla do formy protokolu o funkčnej skúške, ďalej sama určila koľko bodov bude obsahovať, v akom poradí budú nasledovať a akú záväznosť budú mať. Protokol o funkčnej skúške v predmetnom prípade obsahuje spolu 13 bodov, predstavujúcich niekoľko druhov kontrol (napr. kontrola spôsobu merania, kontrolu nastavenia ochrán, kontrola pripojenia a iné). Poukázal na rozlíšenie bodov 12 a 13 a skutočností v nich uvádzaných, keď zdôraznil, že ak by bolo účelom spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. určiť za dátum uvedenia zariadenia do prevádzky bod 12 protokolu, existencia bodu 13 by nemala zmysel. Ďalej poukázal na záväznosť bodu 13 čo do platnosti protokolu a určenia dátumu uvedenia zariadenia do prevádzky a to vychádzajúc z formulácie jeho znenia: „Dátum ukončenia funkčnej skúšky (platnosť protokolu od)" a „Bez tohto podpisu je protokol neplatný." Proces zavŕšenia funkčnej skúšky sa skončí momentom podpísania protokolu o funkčnej skúške (bod 13 protokolu), ktorý podpíše zodpovedná osoba prevádzkovateľa distribučnej siete len v prípade, ak kontrola technických dokladov, samotné výstupné čiastkové kontroly a doklady predložené žiadateľom sú bezchybné. Až týmto overením správnosti podkladov pre vydanie protokoluje funkčná skúška zavŕšená. Žalobca v predmetnej veci podľa názoru žalovaného názoru nesprávne aplikoval jazykový výklad ust. § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým rozlišuje vykonanie funkčnej skúšky ako technického úkonu (v predmetnom prípade ide o dátum 28.06.2012) a vystavenie dokladu ojej vykonaní ako administratívneho úkonu (v predmetnom prípade ide o dátum 02.07.2012). Samotný doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky, t. j. protokol musí byť vydaný do 10 dní od jej vykonania. Nie je možné preto stotožniť sa s názorom, že dátum 02.07.2012 určuje dátum vydania dokladu o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky ako listinného dôkazu o jej vykonaní. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s uvedenými prechodnými ustanoveniami Správneho súdneho poriadku najvyšší súd v predmetnej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť, rozhodnutie žalovaného č. 30/13997/14/RR zo dňa 15. júla 2014 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa (§ 156 ods. 1 a 3 OSP). V preskúmavanej veci krajský súd, stotožniac sa s právnym názorom žalovaného, odôvodnil zamietajúci rozsudok skutočnosťou, že pri stanovení ceny elektriny pre stanovenie doplatku bolo potrebné vychádzať z toho, že už bolo vydané právoplatné rozhodnutie úradu, v ktorom bola stanovená cena elektriny pre stanovenie doplatku za rok 2012. V ňom bola vyriešená otázka dátumu uvedenia zariadenia do prevádzky a to 2. 7. 2012. Nové rozhodnutie o cenovej regulácii na rok 2014 až 2027 muselo vychádzať nevyhnutne z tohto právoplatného rozhodnutia, pretože cena elektriny pre stanovenie doplatku v rokoch nasledujúcich po roku uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky je rovnaká ako v roku, v ktorom bolo zariadenie výrobcu elektriny uvedené do prevádzky. Regulovaná cena elektriny pre žalobcu pre rok 2012 bola určená rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len úrad) č.k. 1793/2012/E-OZ zo 14.12.2012; odvolanie podané žalobcom zamietol žalovaný rozhodnutím č.k. 11/1338/13/RR z 15. apríla 2013; vo veci podanú žalobu Krajský súd v Žiline zamietol rozsudkom č.k. 20S/71/2013-74; najvyšší súd uvedený rozsudok krajského súdu potvrdil rozsudkom sp. zn. 3Sžf/58/2014 z 2. decembra 2014. Žalobca podal na Ústavný súd SR návrh podľa čl. 130 písm. i/ Ústavy SR na začatie konania v zmysle čl. 127 Ústavy SR, o ktorom Ústavný súd SR rozhodol nálezom č. k. II. ÚS 275/2015-48 zo 16. decembra 2015 tak, že: 1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sžf 58/2014 ako aj rozsudkom z 2. decembra 2014 porušil základné právo spoločnosti STAMART REAL, s. r. o., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky 2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 58/2014 z 2. decembra 2014 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie. 3. Spoločnosti STAMART REAL, s. r. o., priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 355,75 Eur (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiatpäť centov), ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie Mrázovský & partners, s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Najvyšší súd pri posudzovaní danej veci musel vychádzať zo skutočnosti, že uvedeným nálezom Ústavného súdu SR došlo k zrušeniu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 58/2014 z 2. decembra 2014, z ktorého pri rozhodovaní v danej veci vychádzal krajský súd. Rešpektujúc uvedený nález preto najvyššiemu súdu neostala iná možnosť, ako podľa § 250ja ods. 3 prvá veta OSP pristúpiť k zmene rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/72/2014-150 zo dňa 3. marca 2015 a rozhodnutie žalovaného č. 30/13997/14/RR zo dňa 15. júla 2014 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení § 224 ods. 1, s 246c ods. 1 a s § 151 ods. 1 OSP tak, že žalobcovi ich náhradu priznal, pretože bol v tomto konaní úspešný. Trovy právneho zastúpenia advokátom tvorí tarifná odmena vypočítaná (a určená v súlade písomným s vyčíslením trov konania, podaným najvyššiemu súdu 15.02.2016) podľa § 11 ods. 4, § 15 písm. b/, § 17 ods. 1 a § 18 ods.3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška"). Priznaná suma 874,48 Eur pozostáva z odmeny za päť úkonov právnej služby (13.06.2014 prevzatie a príprava právneho zastúpenia - 134 Eur, 14.06.2014 vypracovanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia - 134 Eur, 03.03.2015 účasť na pojednávaní krajského súdu - 139,83 Eur, 27.03.2015 vypracovanie odvolania - 139,83 Eur, 27.03.2015 vypracovanie návrhu na prerušenie konania - 139,83 Eur, režijný paušál 2 x 8,04 Eur a 3 x 8,39 Eur, DPH 20% 145,74 Eur). Žalobcovi bola taktiež priznaná náhrada trov konania za zaplatené súdne poplatky vo výške 140 Eur, konkrétne 70 Eur za žalobu a 70 Eur za podané odvolanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.