KAUZIS.SK
RozsudokNajvyšší súd SR25. 4. 2017plný text

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/127/2015 z 25. 4. 2017

CitáciaRozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. apríla 2017, sp. zn. 9So/127/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:7014201309.2

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/127/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201309
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7014201309.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej
a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľa:
P.. F. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom M. 3, J., zastúpená JUDr. Erikou Simanovou, advokátkou so sídlom
Akademika Hronca 9, Rožňava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta č. 8,
Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z
30.01.2015, č.k. 1Sd/74/2014-24, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 30.01.2015, č.k.
1Sd/74/2014-24, v znení opravného uznesenia z 30.03.2015, č.k. 1Sd/74/2014-41, m
e n í tak, že rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 14.10.2014 v spojení s rozhodnutím
číslo XXX XXX XXXX X z 24.11.2014 z r u š u j e a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyne, JUDr. Eriky Simanovej,
náhradu trov právneho zastúpenia 435,28 €, do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 30.01.2015 v znení opravného uznesenia z 30.03.2015 potvrdil rozhodnutie
odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 14.10.2014 v spojení s rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X z
24.11.2014 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie") a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 60, § 65, § 255 a § 274 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
461/2003 Z.z."), zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku s odôvodnením, že ku
dňu dovŕšenia dôchodkového veku 62 rokov nezískal potrebnú dobu 15 rokov dôchodkového poistenia,
keď získal iba 12 rokov a 200 dní obdobia dôchodkového poistenia; do obdobia dôchodkového poistenia
odporkyňa s poukázaním na ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2002
Z.z. nezapočítala obdobie od 01.02.1981 do 31.12.2013 z dôvodu, že toto obdobie,
hodnotené ako obdobie služobného pomeru v Hasičskom a záchranárskom zbore, navrhovateľ získal v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a preto
sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal preukázané, že navrhovateľovi bola na vznik
nároku na výsluhový dôchodok zhodnotená doba od 01.02.1981 do 31.12.2013, z toho od 01.02.1981 do
31.12.1988 v II. pracovnej kategórii, preto nesplnil podmienky pre zníženie dôchodkového veku
podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. Podľa potvrdenia
Ministerstva vnútra SR č.SPOU-OSZ-47939-1/2014-VZ z 25.02.2014 mu bol od 01.01.2014 priznaný
výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z., preto nesplnil podmienky podľa § 255 ods. 5 zákona



č. 461/2003 Z.z. na hodnotenie tohto obdobia ako obdobia dôchodkového poistenia.
Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal postupu v intenciách rozsudku najvyššieho súd sp.zn. 7So/138/2011 z
15.08.2012, túto námietku krajský súd nepovažoval za dôvodnú, lebo tam uvedený účastník konania
bol zaradený do I. kategórie funkcií.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol, že súd svoje
rozhodnutie nedostatočne právne odôvodnil, najmä sa nevysporiadal s jeho námietkou, že odpracoval
viac ako 45 rokov a súbeh dôchodkov z dvoch systémov nie je vylúčený. Dostáva výsluhový dôchodok
za odpracovaných 32 rokov a 342 dní, takže nemá zhodnotených 12 rokov a 200 dní. V zmysle doterajšej
judikatúry najvyššieho súdu (rozsudky 7So/138/2011, 9So/138/2011) priznanie výsluhového dôchodku
nevylučuje, aby obdobie výkonu služby bolo považované aj za obdobie dôchodkového poistenia s tým,
že výška starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia by sa krátila v súlade s
čl. 33 ods.2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č.128), uverejneného pod
č. 416/1991 Zb.

Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, preskúmavané
rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať mu náhradu trov
konania z titulu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 347,78 eur.

Odporkyňa v stručnom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).

Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského
súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa je dôvodné.

Z dôvodovej správy k zákonu č. 519/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 s
účinnosťou od 01.01.2008 vyplýva, že účelom predkladaného návrhu zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 328/2002 Z.z.), je zahrnúť do
osobitného systému sociálneho zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru, Železničnej polície, Zboru
väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, colníkov
a príslušníkov ozbrojených síl aj príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej
služby (ďalej len "hasič"). Vykonávanie činností hasičov v služobnom pomere je svojou charakteristikou
i priebehom analogické služobnému pomeru príslušníkov ozbrojených zborov a ozbrojených síl a má
rovnaké alebo veľmi podobné sociálne dopady na hasičov a príslušníkov ich rodín.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 7So/138/2012 z 15.08.2012 konštatoval:

„Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov
jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia
(zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb
poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.
Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho
poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik
nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu
boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia
obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako
dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém
poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a
vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom



zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov,
vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len
na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo
všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že pre poistenci osobitného
systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu,
zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v
ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný,
invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.
V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom
zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby
poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody,
poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.
Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na
výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového
zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala
za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov,
vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií.
Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto
zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní
vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu
na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby
poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby
poistenec bol poistený výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom
tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený
vôbec.
Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali
dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme
všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v
zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o
spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom, krátenia ktorý zabezpečuje primerané poistné
plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných
systémoch. .Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola
priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať
teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom
systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri
skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila
po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku,
vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky
oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu."
Z citovaného rozsudku ani z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa
Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok
vykonávali v I. a II. kategórii funkcií.

Výkon služby v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového
veku. Keďže navrhovateľ ku dňu XX.XX.XXXX, od ktorého žiadal priznať starobný dôchodok, dovŕšil
dôchodkový vek 62 rokov podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom v súhrne dôb poistenia
hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme získal celkovo viac ako 15 rokov, je
odporkyňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky starobného
dôchodku a následne postupovať čl.33 ods. 2 Dohovoru č. 128.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne nie je v súlade so
zákonom. Rozsudok krajského súdu z toho dôvodu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil, rozhodnutie
odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je viazaná právnym názorom odvolacieho
súdu.

O trovách konania odvolací súd rozhodol vzhľadom na úspech navrhovateľa v konaní podľa § 224 ods.
1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1, § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p.



Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania z titulu poskytnutej právnej služby advokáta v celkovej
výške 435,28 € podľa jeho vyúčtovania, a to za 2 úkony v oku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia
+ podanie opravného prostriedku) 2x 61,87 €, režijný paušál 2x 8,04 €, za 2 úkony v roku 2015 (účasť
na pojednávaní a podanie odvolania) 2x 64,53 € a režijný paušál 2x 8,39 €, cestovné 40,14 € na
pojednávanie krajského súdu z Rožňavy do Košíc a späť(136 km x 0,295 €, pri spotrebe 8,5 l/km a cene
pohonných hmôt 1,319 €/l ) a náhradu za stratu času 53,60 € za 4 polhodiny x 13,40 €.

Priznanú náhradu trov konania je odporkyňa povinná zaplatiť do rúk právnej zástupkyne navrhovateľa
v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 1Sd/74/2014

    zmenené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 7014201309)

  1. 29. 1. 2015Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Sd/74/2014 z 29. 1. 2015
  2. 29. 3. 2015Opravné uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Sd/74/2014 z 29. 3. 2015
  3. 25. 4. 2017Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/127/2015 z 25. 4. 2017 (toto rozhodnutie)

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)