Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 6Cdo/109/2024 8719204490 24. 06. 2026 JUDr. Terézia Mecelová ECLI:SK:NSSR:2026:8719204490.2
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava - mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpenej splnomocnenkyňou Remedium Legal, s.r.o., Bratislava - mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanému B.. U. T., narodenému XX. B. XXXX, M., X. XXX/XX, zastúpenému občianskym združením Centrum Správnej Pomoci Prievidza, Lehota pod Vtáčnikom, 1. mája č. 388/8, IČO: 51 876 141, o zaplatenie 135 591,56 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 8Csp/102/2019, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 19. júna 2023 sp. zn. 7CoCsp/43/2022, takto rozhodol: Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 19. júna 2023 sp. zn. 7CoCsp/43/2022 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. odôvodnenie: 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom z 20. júna 2022 č. k. 8Csp/102/2019-287 zamietol žalobu a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni. Rozsudok právne zdôvodnil ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z. z.“) a ustanoveniami § 39, § 52 a § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Vecne dôvodil, že právna predchodkyňa žalobkyne OTP Banka Slovensko, a.s. (ďalej len „banka“) uzatvorila 29. októbra 2013 so žalovaným zmluvu o poskytnutí úveru vo výške 153 900 eur na rekonštrukciu rodinného domu. Z dôvodu, že žalovaný úver riadne nesplácal, listom z 10. novembra 2016 (doručeným 6. decembra 2016) mu bolo oznámené vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Banka 11. decembra 2020 postúpila pohľadávku z úveru žalobkyni. Vzhľadom na to, že ide o bankovú pohľadávku, okrem splnenia všeobecných podmienok postúpenia pohľadávky musia byť preukázané aj osobitné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., a to preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky žalovanému, ktorý bol v omeškaní s úhradou splatného dlhu a dlžníkovo nepretržité omeškanie nie kratšie ako 90 dní. V priebehu konania však žalobkyňa a ani jej právna predchodkyňa zaslanie písomnej výzvy (a jej doručenie do dispozičnej sféry žalovaného) nepreukázali. Banková pohľadávka nebola postúpená v súlade so zákonom a žalobkyňa nepreukázala aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanovením čl. 17 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a vecne úspechom žalovaného v spore v plnom rozsahu, ktorému však žiadne trovy nevznikli. 2. Krajský súd v Prešove (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie súdy“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 19. júna 2023 sp. zn. 7CoCsp/43/2022 podľa § 387 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Potvrdenie rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Uviedol, že zákonnými podmienkami pre postúpenie pohľadávky v prejednávanej veci boli existencia splatnej pohľadávky, písomná výzva k zaplateniu a dlžníkove omeškanie so splnením trvajúce nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní. Písomnú výzvu bolo potrebné doručiť dlžníkovi do jeho dispozičnej sféry. Žalobkyňa a jej právna predchodkyňa ani len netvrdili, že by výzvu predpokladanú ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. vyhotovili. Výzva z 1. októbra 2016 a ani vyhlásenie úveru za predčasne splatný z 10. novembra 2016 nemajú charakter takejto výzvy. K postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore s uvedeným ustanovením zákona č. 483/2001 Z. z., a teda pohľadávka uplatňovaná v konaní nebola na žalobkyňu platne postúpená. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Otázka platného postúpenia pohľadávky nemohla byť vyriešená uznesením z 19. februára 2021 č. k. 8Csp/102/2019-150, ktorým sa vyhovelo návrhu na zmenu subjektu na strane žalobkyne. Posúdenie aktívnej vecnej legitimácie, resp. otázky, či tvrdené právo alebo povinnosť existujú, je otázkou právneho posúdenia v čase rozhodnutia vo veci samej. V štádiu, keď súd posudzuje splnenie predpokladov pre vyhovenie návrhu na zmenu subjektu konania, skúma skutočnosti predpokladané zákonom len v procesnej rovine, a to z hľadiska spôsobilosti vyvolať procesným návrhom sledované účinky zmeny subjektu konania v zmysle prevodu alebo prechodu práva na iného. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu strany sporu (§ 80 CSP) musí z podaného návrhu vyplývať naplnenie všetkých zákonných znakov nevyhnutných pre vyhovenie návrhu, ktorý musí byť podaný oprávnenou osobou, musí v ňom byť preukázané, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, a ten, kto má do konania vstúpiť ako strana sporu, musí so svojím vstupom do konania súhlasiť. V danom prípade všetky tieto podmienky splnené boli. Návrh na zmenu v osobe žalobcu podala právna predchodkyňa žalobkyne, k návrhu pripojila zmluvu o postúpení pohľadávok z 11. decembra 2020 a žalobkyňa so svojim vstupom do konania vyslovila súhlas. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania právne odôvodnil ustanovením § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a vecne skutočnosťou, že úspešnému žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj len „dovolateľka“) dovolanie. Dovolanie odôvodnila ustanovením § 420 písm. f) CSP, t. j. nesprávnym procesným postupom súdu znemožňujúcim strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a ustanovením § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP, t. j. nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Navrhla, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala, že v otázke vyriešenia platnosti postúpenia pohľadávky, pripustenia zmeny strany sporu počas prebiehajúceho sporového konania a následného (opätovného) skúmania platnosti postúpenia pohľadávky a aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s opačným záverom, než tým, k akému dospel v čase, kedy pripustil zmenu strany sporu, sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu - konkrétne od uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) z 29. septembra 2021 sp. zn. 3Cdo/57/2020. Zároveň rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne - a to otázka výkladu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., či podanie, ktorým sa vyhlasuje okamžitá splatnosť úveru a ktoré zároveň obsahuje výzvu banky voči svojmu klientovi na úhradu omeškaného dlhu, možno považovať za výzvu podľa tohto ustanovenia. Dovolací súd v rozsudku sp. zn. 2Cdo/266/2020 uzavrel, že s ohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu výzva podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. predpokladá samostatnú a výlučnú výzvu banky voči svojmu klientovi, zatiaľ čo v rozsudku sp. zn. 8Cdo/169/2020 pripustil, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti možno považovať aj za výzvu podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., pokiaľ toto podanie obsahuje výzvu banky voči svojmu klientovi. Odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. vykladal spôsobom, kedy k výzve banky vyžadoval osobitnú a samostatnú písomnú formu, ktorá však z tohto zákonného ustanovenia v žiadnom možnom výklade nevyplýva (v dôsledku čoho nepovažoval výzvu z 1. októbra 2016 a z 10. novembra 2016, ani samotnú žalobu za výzvu podľa citovaného ustanovenia). Dovolateľka namietala, že odvolací súd sa vôbec nevysporiadal s jej odvolacou námietkou, že žaloba postupcu sa v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe považuje za výzvu veriteľa voči dlžníkovi a možno ju považovať aj za výzvu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., nakoľko k postúpeniu pohľadávky došlo až po uplynutí 90 dní odo dňa doručenia žaloby žalovanému. Odvolací súd (a rovnako ani súd prvej inštancie) sa k tejto otázke vôbec nevyjadril, aj keď ide o rozhodujúcu skutočnosť s poukazom na to, že žaloba bola zamietnutá výlučne z dôvodu absencie výzvy postupcu voči žalovanému pred postúpením pohľadávky. Napadnuté rozhodnutie tak
trpí vadou nepreskúmateľnosti. Ďalej namietala, že konajúci súd pripustil zmenu na strane žalobkyne a následne žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobkyne zamietol. 4. Žalovaný sa vo vyjadrení k dovolaniu stotožnil s napadnutým rozhodnutím. Uviedol, že právnou predchodkyňou žalobkyne nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky, preto nemohla byť platne postúpená na žalobkyňu. Navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. 5. Žalobkyňa zotrvala na dovolacom návrhu. 6. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za splnenia tiež podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je prípustné a dôvodné. 7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomuktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 8. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 10. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP. Dovolací súd, vychádzajúci z konštrukcie dovolacieho konania v podmienkach aktuálnej právnej úpravy civilného sporového procesu a tiež z ostatného záveru veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu o prípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov podľa § 420 a § 421 CSP (v tejto súvislosti porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 21. marca 2018 sp. zn. 1VCdo/1/2018), preto pristúpil ku skúmaniu existencie dovolacích dôvodov (a tiež dôvodov prípustnosti dovolania), uplatnených dovolaním v tejto veci, podľa chronológie priradenej im ustanoveniami zákona, ktorého sú súčasťou. 11. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017, 2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto posudzoval opodstatnenosť argumentácie žalobkyne, že v konaní (pred nižšími súdmi) došlo k ňou tvrdenej vade zmätočnosti. 12. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f) CSP je, že k nej došlo nesprávnym „procesným“ postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu (skôr a dnes ešte v mimosporových konaniach stále účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (tu por. R 129/1999 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017, 3Cdo/22/2018, 4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017 a 8Cdo/85/2018). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. 13. Dovolateľka namietala, že odvolací súd sa vôbec nevysporiadal s jej odvolacou námietkou, že žaloba postupcu sa v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe považuje za výzvu veriteľa voči dlžníkovi a možno ju považovať aj za výzvu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., nakoľko k postúpeniu pohľadávky došlo až po uplynutí 90 dní odo dňa doručenia žaloby žalovanému. Pritom žaloba bola zamietnutá výlučne z dôvodu absencie výzvy postupcu voči žalovanému pred postúpením pohľadávky. Ostatné námietky uvedené v dovolaní sa týkali nesprávneho právneho posúdenia s odkazom na ust. § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP. 14. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, ktorý je chránený v čl. 46 ods. 1 Ústavy (ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (príloha oznámenia FMZV ČSFR č. 209/1992 Zb., ďalej len ,,Dohovor“), je okrem práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu) aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia síce neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania, avšak z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. 15. Včlenením formulácie o práve na spravodlivý súdny proces do textu zákona [§ 420 písm. f) CSP] sa požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia neliberalizovali, ale naopak, sprísnili (IV. ÚS 314/2020, ZNaU 69/2020). 16. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP); odvolací súd sa však v odôvodnení musí zaoberať podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie a rovnako sa odvolací súd musí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP). 17. V danej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a konštatoval, že výzva z 1. októbra 2016 a ani vyhlásenie úveru za predčasne splatný z 10. novembra 2016 nemajú charakter výzvy predpokladanej ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. K postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore s týmto ustanovením, a teda pohľadávka uplatňovaná v konaní nebola na žalobkyňu platne postúpená. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Otázka platného postúpenia pohľadávky nemohla byť vyriešená uznesením z 19. februára 2021 č. k. 8Csp/102/2019-150, ktorým sa vyhovelo návrhu na zmenu subjektu na strane žalobkyne. Posúdenie aktívnej vecnej legitimácie, resp. otázky, či tvrdené právo alebo povinnosť existujú, je otázkou právneho posúdenia v čase rozhodnutia vo veci samej. V štádiu, keď súd posudzuje splnenie predpokladov pre vyhovenie návrhu na zmenu subjektu konania, skúma skutočnosti predpokladané zákonom len v procesnej rovine, a to z hľadiska spôsobilosti vyvolať procesným návrhom sledované účinky zmeny subjektu konania v zmysle prevodu alebo prechodu práva na iného. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu strany sporu (§ 80 CSP) musí z podaného návrhu vyplývať naplnenie všetkých zákonných znakov nevyhnutných pre vyhovenie návrhu, ktorý musí byť podaný oprávnenou osobou, musí v ňom byť preukázané, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, a ten, kto má do konania vstúpiť ako strana sporu, musí so svojím vstupom do konania súhlasiť. V danom prípade všetky tieto podmienky splnené boli. 18. Z obsahu spisu vyplýva, že námietka týkajúca sa výzvy predpokladanej ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., a to vo forme žaloby, bola v odvolaní obsiahnutá (viď č. l. 297 spisu), pričom i samotný odvolací súd ju uviedol ako odvolaciu námietku (viď ods. 12 odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu), žiadne stanovisko však k nej nezaujal (pričom ide o námietku podstatnú, keďže na absencii výzvy stálo zamietnutie žaloby).
19. Absencia vysporiadania sa odvolacieho súdu v jeho rozsudku s takou odvolacou námietkou, ktorú bez ďalšieho nejde označiť za nepodstatnú, resp. ak aj pre prípad jej naozajstnej nepodstatnosti chýba argumentácia spôsobilá presvedčiť, prečo je to tak, je tak závažným nedostatkom rozhodnutia (a zásahu do procesných práv strany sporu), ktorého intenzita zakladá (až) porušenie práva na spravodlivý súdny proces. 20. Dovolacím súdom konštatovaná procesná vada zmätočnosti uvedená v ustanovení § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť dovolania; zároveň je však tiež dôvodom, so zreteľom na ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie bez ďalšieho zrušiť. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa pritom do 30. júna 2016 ustálila na tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade zmätočnosti znemožňujúcej strane realizáciu jej procesných oprávnení, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší bez toho, aby sa zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie súdu (1Cdo/44/2015, 2Cdo/111/2014, 3Cdo/4/2012, 4Cdo/263/2013, 5Cdo/241/2013, 6Cdo/591/2015, 7Cdo/212/2014, 8Cdo/137/2015) a na tom zotrváva rozhodovacia prax najvyššieho súdu aj po nadobudnutí účinnosti predpisov tvoriacich súčasť rekodifikácie slovenského civilného procesu (2Cdo/5/2018, 3Cdo/146/2018, 8Cdo/70/2017). 21. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, majúc za to, že náprava zrušením len rozhodnutia odvolacieho súdu je v tomto prípade možná i postačujúca (§ 449 ods. 2 CSP). 22. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). 23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.