Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 14Ek/2542/2021 6121454792 19. 07. 2024 Mgr. Mária Baboľová ECLI:SK:OSBB:2024:6121454792.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., D., E. XX.XX.XXXX, F. D. G. X, XXX XX G. - H. I. D. G., právne zast.: Mgr. Zuzana Bírová, advokát, so sídlom Americká 2, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 30 849 837 a ROHUTNÝ&Spol, s.r.o. so sídlom Nová 524/37, 900 23 Viničné, IČO: 53 360 168, proti povinnému: Quantum Credit a. s., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 248 980, o vymoženie 42,00 EUR, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Drahomír Kriváň, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, IČO: 50 918 320, pod sp. zn. 211EX 1797/2021, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 211EX 1797/2021 zo dňa 17.05.2024, takto rozhodol: I. Súd v y h o v u j e námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 211EX 1797/2021 zo dňa 17.05.2024. II. Súd z r u š u j e upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 211EX 1797/2021 zo dňa 17.05.2024. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 19.08.2021, domáhal od povinného vymoženia 42,00 EUR, na základe exekučného titulu - upovedomenie o zastavení exekúcie sp. zn. EX 2418/2016 zo dňa 07.04.2021 vydané súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, PhD., ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 06.08.2021 (ďalej ako „exekučný titul“). 2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu, vydal dňa 13.10.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Mgr. Drahomír Kriváň, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, IČO: 50 918 320 (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp. zn. 211EX 1797/2021. 3. Súdny exekútor dňa 22.06.2024 predložil súdu na rozhodnutie podanie oprávneného označené ako ,,námietky proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na zaplatenie náhrady paušálnych výdavkov“ zo dňa 14.06.2024 spolu s upovedomením o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 211EX 1797/2021 zo dňa 17.05.2024 (ďalej len „upovedomenie o zastavení exekúcie“). 4. Súdny exekútor vydal dňa 17.05.2024 upovedomenie o zastavení exekúcie, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok povinného ako právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu
trov exekútora. Upovedomením o zastavení exekúcie zároveň súdny exekútor vyzval oprávneného na úhradu trov exekútora v celkovej výške 72 EUR. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo oprávnenému doručené dňa 04.06.2024, pričom oprávnený námietky súdnemu exekútorovi doručil už dňa 18.06.2024. Súd v tejto veci konštatuje, že námietky boli podané v zákonom stanovenej lehote 15 dní. 5. Oprávnený podaním námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vyjadril svoj nesúhlas so zastavením exekúcie. Oprávnený v tejto veci poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor mal v rozhodnom období vymôcť v prospech povinného peňažné prostriedky, čo malo vyplynúť z emailovej komunikácie so súdnym exekútorom, ako aj z prílohy doloženej JUDr. Ladislavom Jakubcom, súdnym exekútorom vymáhajúcim pohľadávky povinného (v tomto exekučnom konaní) v iných exekučných konaniach. V ďalšom oprávnený poukázal, že na základe vydaných príkazov o prikázaní inej peňažnej pohľadávky doručených JUDr. Ladislavovi Jakubcovi mali byť vymožené peňažné prostriedky poukázané v prospech exekúcii, ktoré boli zastavené. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený zastáva názor, že povinný disponuje zexekvovateľným majetkom. 6. Súdny exekútor s poukazom na ustanovenia exekučné poriadku o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a s poukazom na bezvýslednosť lustrácii ohľadne majetku povinného konštatoval, že povinný ako právnická osoba na území Slovenskej republiky existuje len ako osoba de iure, pričom de facto nevlastní žiaden majetok. V tomto smere rovnako poukázal, že sumy, ktoré mali byť vymožené v rámci exekúcii vykonávaných v prospech povinného vzhľadom na počet exekučných konaní vedených v jeho neprospech sú zanedbateľné, a ako také by nestačili ani na pokrytie trov exekúcie. V tomto smere rovnako dodal, že pri posudzovaní nemajetnosti povinného sa vychádza z jeho relatívnej nemajetnosti, t. j. nemajetnosti posúdenej súdnym exekútorom v konkrétnom exekučnom konaní. Finančné prostriedky vymožené v prospech povinného mali byť priradené ku konaniam, ktoré boli zastavené pre ich vymoženie. Rovnako však súdny exekútor dodal, že cit.: „Ďalšie finančné prostriedky ktoré by boli na uvedené konania poukázané a táto skutočnosť by sa udiala po uplynutí 30 mesačnej zákonnej lehoty budú do rozhodnutia súdu o námietkach vznesených proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie ponechané z dôvodu právnej opatrnosti, ale aj v zmysle zákona na depozitnom účte“. Podľa názoru súdneho exekútora ten vykonal všetky úkony nevyhnutné pre zistenie majetku povinného, pričom dospel k názoru že je skutočne nemajetný a z uvedeného dôvodu exekúciu zastavil. Tvrdenia oprávneného o existencii zexekvovateľného majetku považuje za nepreukázané. Súdny exekútor zároveň súdu predložil aj vykonané lustrácie z dostupných registrov ohľadom majetkových pomerov povinného. 7. Podľa § 61n ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. 8. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania. 9. Podľa § 61n ods. 6 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod podľa odseku 1 písm. c), upovedomenie o zastavení exekúcie zverejní exekútor bezodkladne po ukončení exekučného konania aj v Obchodnom vestníku. Ak ide o obchodnú spoločnosť zapísanú v obchodnom registri, uplynutím lehoty šiestich mesiacov od zverejnenia upovedomenia o zastavení exekúcie v Obchodnom vestníku sa obchodná spoločnosť zrušuje bez toho, aby sa vyžadovala jej likvidácia; to neplatí, ak ohľadom nej prebieha konkurzné konanie. Registrový súd bezodkladne po uplynutí lehoty podľa druhej vety vykoná výmaz obchodnej spoločnosti z obchodného registra. 10. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu. 11. Podľa § 105 ods. 2 Exekučného poriadku, takto sa postupuje aj v prípade, ak pohľadávka povinného sa stane splatnou až v budúcnosti, ako aj v prípade, ak povinnému budú čiastkové pohľadávky postupne vznikať z toho istého právneho dôvodu v budúcnosti. 12. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Obchodný zákonník (ďalej len ako „Obchodný zákonník“), spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Exekučný poriadok v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekútora. Oprávnený má v prípadoch vymedzených v zákone možnosť podať proti takémuto upovedomeniu u súdneho exekútora námietky, ktoré tento predloží na rozhodnutie súdu. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. V tomto bode je vhodné zdôrazniť, že súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu za účelom vymoženia nároku oprávneného deklarovaného exekučným titulom, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku a pod.) Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku považuje za dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného. Dôvodom pre zastavenie exekúcie teda je situácia, keď uplynulo 30 mesiacov od začatia exekúcie (predpokladá sa, že exekútor začal konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. c) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu konkrétneho exekučného konania, ktorou sa zákonodarca snaží regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech. 14. Dôvod zastavenia exekúcie pre uplynutie doby bezvýslednosti však nemožno bez ďalšieho klásť takpovediac na pomyslený piedestál, uprednostniť jeho uplatnenie za každej situácie bez prihliadnutia na osobitné okolnosti toho ktorého prípadu. Uprednostňovanie rýchlosti exekučného konania nepochybne má slove logické hranice. Prednostnou a prvoradou úlohou exekúcie je pohľadávku vymôcť. V každom prípade súd musí dbať na to, aby napĺňanie litery zákona nezostalo jeho jediným účelom. Striktné dodržiavanie zákonných ustanovení bez prihliadnutia na ich zmysel a faktický účel by bolo totiž kontraproduktívne. 15. V univerze tejto úvahy exekučný súd nepovažuje rozhodnú dobu bezvýslednosti vymáhania pohľadávky oprávneného v rámci exekúcie za „neprekročiteľnú“. Opačným výkladom by sme došli k absurdnému záveru (ad absurdum) a síce, kedy na naplnenie hypotézy ustanovenia § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, by stačila samotná skutočnosť, že súdnym exekútorom nebol zistený žiadny zexekvovateľný majetok napríklad aj v prípade jeho absolútnej nečinnosti. Súd totiž zastáva názor, že predmetom rozhodovania súdu o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie sú práve dôvody, pre ktoré predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie samotné byť vydané nemalo, teda že existuje zexekvovateľný majetok, tzn., že vymoženie pohľadávky oprávneného ešte stále nie je vylúčené, zmarené, nemožné, inak tiež že jej vymoženie je stále perspektívne. Prieskumom exekučného súdu v tomto štádiu, však nie je preskúmavanie postupu súdneho exekútora ako takého. Ak totiž zastával oprávnený, prípadne iný subjekt názor, že v exekúcii nie je pokračované bez zbytočných prieťahov alebo že exekúcia nie je vedená vhodne (jedným zo spôsobov výkonu exekúcie), či sa o tejto skutočnosti dozvedel sám, bol by súd býval (na podnet či z vlastnej činnosti) exekútora dopytoval, poprípade inštruoval pokynovým uznesením v zmysle § 32 Exekučného poriadku. V týchto prípadoch by sa tak exekúcia zastavila napriek tomu, že vymoženie pohľadávky oprávneného je stále nádejné či sľubné, inak povedané, stále objektívne možné, čo by bolo v rozpore so samotným účelom exekúcie. Rovnako súd nepovažuje za vhodný postup, kedy by sme oprávneného takpovediac nútili k opätovnému podávaniu
návrhov na vymoženie týchto pohľadávok a zvyšovali tak administratívne zaťaženie nielen súdu, no v konečnom dôsledku aj samého súdneho exekútora, čo by bolo v rozpore s hospodárnosťou konania, prípadne nútili k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu. 16. Súdny exekútor nemohol spoľahlivo dospieť k záveru o nemajetnosti povinného, ani tej relatívnej, v situácii kedy v prospech povinného prebieha viacero exekučných konaní, teda v situácii, kedy povinný disponuje viacerými pohľadávkami, ktoré sú predmetnom výkonu exekúcie (vymoženými či vymáhanými), pričom vymoženie pohľadávky v prospech oprávneného (v tomto exekučnom konaní) je často predlžované alebo marené výlučne zdĺhavosťou administratívneho procesu priraďovania (čiastočných) platieb v exekučných konaniach vedených v prospech povinného na úhrady pohľadávky vymáhanej v tomto či iných exekučných konaniach vedených v prospech oprávneného (prednostne sa totiž uspokojujú pohľadávky vymáhané v skôr začatých exekučných konaniach v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku), a to práve z dôvodu väčšieho počtu konaní vedených nielen proti povinnému, no aj v jeho prospech. Súd v tejto veci považuje za dôležité upriamiť pozornosť na samotné vyjadrenie súdneho exekútora, podľa ktorého cit.: „Ďalšie finančné prostriedky ktoré by boli na uvedené konania poukázané a táto skutočnosť by sa udiala po uplynutí 30 mesačnej zákonnej lehoty budú do rozhodnutia súdu o námietkach vznesených proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie ponechané z dôvodu právnej opatrnosti ale aj v zmysle zákona na depozitnom účte.“ Z uvedeného možno použitím základných pravidiel formálnej logiky nepochybne dôjsť k záveru, že ak by povinný nebol býval majetný, resp. ak by nedisponoval majetkom dostatočným na uhradenie pohľadávky oprávneného (aspoň v časti), nemohli byť v prospech „uvedených konaní“ poukázané finančné prostriedky vzhľadom na vydaný exekučný príkaz na prikázanie inej peňažnej pohľadávky. Ergo majetok povinného bolo možné nielen predpokladať, no nepochybne prezumovať. 17. Súd osobitne poukazuje na fakt, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného má slúžiť práve a výlučne na jeho ochranu, a to z dôvodu, aby v exekúcii nezostával neprimerane dlho v situáciách, kedy je vymoženie pohľadávky oprávneného nemožné či vysoko (vzhľadom na jeho nemajetnosť) nepravdepodobné. V prejednávanom prípade je však vymoženie pohľadávky oprávneného (v tomto exekučnom konaní) až do momentu ukončenia exekučných konaní, ktoré sú vedené v prospech povinného, nielenže možné, no vysoko pravdepodobné. V prejednávanom prípade tak nejde o posúdenie potencionálnej možnosti nadobudnutia majetku v budúcnosti, no jeho skutočnej existencie v podobe pohľadávok vymáhaných v iných exekučným konaniach v prospech povinného. A contrario, konštatovať nemajetnosť povinného by bolo spoľahlivo možné v situácii, kedy by v prospech povinného neboli nevedené exekúcie, z ktorých sa úspešne vymohli alebo vymáhajú peňažné prostriedky, prípadne by súdu bolo preukázané, že vzhľadom na prioritu uspokojovania pohľadávok by plnenia prijaté v súčasnosti alebo v budúcnosti nestačili na úhradu konkrétnej pohľadávky v konkrétnom exekučnom konaní. Normatívne vyjadrenie budúcej splatnosti pohľadávky povinného voči tretej osobe pritom obsahuje samotné ustanovenie § 105 ods. 2 Exekučného poriadku. Pod zexekvovaním tak treba vnímať proces, resp. moment, keď sa predmet vlastníctva povinného (v tomto prípade pohľadávka) stane predmetom exekúcie. Prijať záver o nemajetnosti povinného napriek existencii takýchto pohľadávok možno spoľahlivo až po tom, ako napriek ich splatnosti k ich úhrade (pri ingerencii súdneho exekútora) nedôjde. 18. Je v najvyššom záujme oprávneného, aby sa vo vymáhaní jeho pohľadávky pokračovalo, v najlepšom záujme povinného, aby exekučné konanie a výkon exekúcie naďalej prebiehal (inými slovami, aby exekúcia pre jeho nemajetnosť nebola zastavená), pričom úlohou súdom povereného exekútora je podľa svojich najlepších schopností a možností s odbornou starostlivosťou výkon exekúcie zabezpečiť. Súd tak nemôže v dobrom svedomí zastaviť exekúciu, resp. jej zastaveniu nezabrániť v situácii, kedy by jej zastavenie bolo na škodu nielen oprávnenému, no v konečnom dôsledku povinnému samotnému, voči ktorému by zastavenie exekúcie malo ďalekosiahle následky, neporovnateľne závažnejšie (§ 61n ods. 6 Exekučného poriadku spolu s § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka) ako výkon exekúcie. 19. Základným postulátom pre uplatnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v súlade s § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku je práve (relatívna) neexistencia zexekvovateľného majetku povinného, čo sa v predmetnom prípade nepreukázalo. Povinnému je pritom ešte stále zachovaná možnosť domáhať sa súdnej ochrany v podobe obrátenia sa na príslušný súd v súlade s ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii, tzn. domáhať sa začatia konkurzného konania a vyhlásenia konkurzu samotného pre jeho (domnelú) nemajetnosť.
20. Za nemenej dôležité považuje súd podotknúť, že priradenie prípadne ďalších (aj dodatočne) vykonaných platieb má zásadný význam pre posúdenie prerušenia pôvodnej doby bezvýslednosti exekúcie a začiatok jej opätovného plynutia. V takom prípade by totiž išlo o (čiastočné) vymoženie pohľadávky oprávneného v konaní, a teda zexekvovanie majetku povinného. V súlade s dikciou § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku by tak nebol daný dôvod na zastavenie exekúciu pre nemajetnosť povinného, keďže neuplynula doba bezvýslednosti od (práve tohto) posledného zexekvovania majetku povinného. 21. Pokiaľ ide o tvrdenie súdneho exekútora, že suma či sumy vymožené v exekučných konaniach vedených v prospech povinného boli a sú vzhľadom na počet exekučných konaní, ktoré sa proti povinnému vedú, zanedbateľné, uvádza súd nasledovné: Pre zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného musí súdny exekútor dospieť po dôkladnom zvážení všetkých informácii o majetku povinného jemu, v tom ktorom konaní dostupných. Tento stav pritom musí reflektovať exekučný spis samotný. Súd v prejdnávanom prípade nemal túto skutočnosť za preukázanú. Na dôvažok dáva súd do pozornosti, že je to súdny exekútor, ktorý v súlade so zásadou legálneho poriadku zodpovedá za výkon exekúcie ako aj za stav exekučného spisu, ktorý musí nevyhnutne zodpovedať všetkým úkonom ním vykonaných práve pre prípady, kedy bude vo veci rozhodovať súd. 22. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku vyhovel a zrušil upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov súdneho exekútora, tak ako je uvedené vo výrokoch tohto uznesenia. Záverom, keďže súd námietkam oprávneného vyhovel v plnom rozsahu, kedy upovedomenie o zastavení exekúcie bolo zrušené, súd nepovažoval za nevyhnutne potrebné sa vyjadrovať zároveň k zvyšným častiam námietok oprávneného. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.