KAUZIS.SK
RozsudokOkresný súd Banská Bystrica10. 5. 2024plný text

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Cb/78/2023 z 10. 5. 2024

CitáciaRozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 10. mája 2024, sp. zn. 60Cb/78/2023, ECLI:SK:OSBB:2024:6123333552.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Banská Bystrica 60Cb/78/2023 6123333552 10. 05. 2024 JUDr. Tadeáš Kertys ECLI:SK:OSBB:2024:6123333552.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Tadeášom Kertysom, v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne zast.: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 31 383 408, právne zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie sumy 1 171,75 eur s príslušenstvom takto rozhodol: I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1171,75 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1171,75 eur od 25.07.2022 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške. odôvodnenie: 1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému úhrady škody vo výške 1171,75 eur s príslušenstvom titulom nákladov za prenájom náhradného vozidla po dobu opravy svojho vozidla poškodeného pri poistnej udalosti. Dňa 05.05.2022 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť HUBA, s.r.o., so sídlom Pánska 552, 976 34 Králiky, IČO: 45 513 279 (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený za účelom opravy odovzdal poškodené vozidlo dňa 24.05.2022 do autoservisu, v dôsledku čoho uzavrel so žalobcom zároveň zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 287/2022 zo dňa 24.05.2022. Nájom trval od 24.05.2022 do 14.06.2022, t. j. po dobu opravy a zotrvania poškodeného motorového vozidla v autoservise a do doručenia krycieho listu zo strany poisťovne autoservisu. Dňa 14.06.2022 poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Žalovaný následne dňa 07.07.2022 uhradil žalobcovi poistné plnenie len čiastočne vo výške 576,51 eur. Žalobca poukázal na judikatúru súdov, kde bola ustálená jeho aktívna vecná legitimácia v obdobných sporoch, a podľa ktorých zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň postúpeniu pohľadávky. Podľa uvedeného zostáva zachovaný zákonný nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla. Poškodený bol nútený si prenajať náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jeho vozidla poistnou udalosťou. Ujma poškodeného spočívala vo vynaložení nákladov za náhradné vozidlo. Predmetná náhrada len reparuje stav, keď poškodený nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje vozidlo. Užívanie náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Jedinou zásadnou skutočnosťou ovplyvňujúcou primeranosť a účelnosť dĺžky prenájmu náhradného vozidla je doručenie oznámenia o ukončení poistnej udalosti

a poukázanie poistného plnenia, ak naň vznikol nárok. Dojednané nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú skutočnú škodu. Náklady vynaložené poškodeným boli nutne a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené v súvislosti s poistnou udalosťou a tým, že poškodený nemohol užívať vlastné motorové vozidlo. Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe ani povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku. V závere poukázal na opodstatnenosť nároku na uplatnené príslušenstvo, úrok z omeškania s poukazom na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 214/2020 a sp. zn. III. ÚS 215/2020. Z uvedenej judikatúry vyplýva, že je neakceptovateľné, aby žalovanému vznikla povinnosť uhradiť úroky z omeškania až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, nakoľko takýto výklad by bol v rozpore s podstatou zákona o PZP a legislatívou Európskej únie. Žalobca zároveň v doplnení žaloby uviedol, že mu oznámenie o poistnom plnení nebolo zo strany žalovaného doručené. Na základe predložených listinných dôkazov a popísaného skutkového stavu bol v skrátenom konaní vydaný platobný rozkaz sp. zn. 12Up/1009/2023 zo dňa 19.07.2023, voči ktorého podal žalovaný odpor. 2. Žalovaný v odpore poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa údajného vzniku nároku uplatneného žalobou. Z nároku, ktorý si žalobca uplatnil u žalovaného v celkovom rozsahu 2097,91 eur ( nájom 94 eur / deň x 22 dní + poplatok za pristavenie vozidla 30 eur) titulom povinného zmluvného poistenia uznal opodstatnenosť nároku vo výške 576,51 eur (8 dní prenájmu, ponížené o 50,13 eur / náklady, ktoré by poškodený ušetril), ktoré žalobcovi aj uhradil. Poistné plnenie krátil z dôvodu, že faktúra za opravu vozidla bola vydaná dňa 31.05.2022. V súvislosti s tým poukázal na ustanovenia Zákona o dani z pridanej hodnoty, pričom má za to, že pokiaľ autoservis vystavil faktúru za opravu vozidla dňa 31.5.2022, tak práve v tento deň došlo k jeho oprave. V momente zavŕšenia opravy poškodeného motorového vozidla je toto prevádzkyschopné a na strane poškodeného viac neexistuje odôvodnená potreba užívania náhradného motorového vozidla. Uvedené odôvodňoval zároveň poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.6.2016 sp. zn. 3 MCdo 3/2015, podľa ktorého poškodený má nárok len na náhradu odôvodnených a účelných výdavkov. Nutnosť a účelnosť takto vynaložených nákladov má preukázať žalobca, ktorý neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý bolo poškodené motorové vozidlo vyzdvihnuté v autoservise až 14.6.2022, hoci k jeho oprave došlo evidentne 31.5.2022. Správnosť svojho postupu odôvodňoval aj s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.4.2023 sp. zn. 1Cob/71/2021 a Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb/28/2022. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla nemusia byť zakaždým nevyhnutne považované za účelné iba do momentu vystavenia faktúry, avšak, je povinnosťou žalobcu preukázať dôvodnosť užívania náhradného vozidla. Dôvodom užívania náhradného vozidla nemôže byť iba čakanie na vystavenie krycieho listu zo strany poisťovne. Zákon neustanovuje povinnosť poisťovne vydať krycí list a ani lehotu na jeho vydanie. Škodcovi by tak mohla vzniknúť povinnosť hradiť poškodenému používanie náhradného vozidla celé tri mesiace do skočenia prešetrenia poistnej udalosti a eventuálne aj ďalších 15 dní do poskytnutia poistného plnenia. Poškodený mal náhradné motorové vozidlo prenajaté aj po skončení tejto opravy a vystavení faktúry za opravu, bolo na žalobcovi preukázať účelnosť a nevyhnutnosť vynaložených nákladov presahujúcich opravu. Oprava poškodeného motorového vozidla je realizovaná na základe zmluvného vzťahu medzi poškodeným a autoservisom a zavŕšením opravy je následok škodovej udalosti odstránený. Nikde v zákone nie je ustanovená povinnosť žalovanej vydať krycí list a ani lehota na jeho vydanie. Ďalším dôvodom krátenia poistného plnenia bolo poníženie nákladov, ktoré by poškodenému vznikli používaním vlastného motorového vozidla, v súvislosti s tým poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky Rc 7/92. Zároveň poukázal na predložené stanovisko Národnej Banky Slovenska (ďalej len „NBS“) zo dňa 20.2.2023, kde bolo skonštatované, že takýto postup poisťovne je správny, keď krátila poistné plnenie o sumu tzv. ušetrených nákladov. Poškodený počas doby prenájmu najazdil na náhradnom motorovom vozidle 637 km a žalovaný krátil poistné plnenie vo výške 50,13 eur (8 % z priznanej sumy 626,64 eur), predstavujúce náklady za opotrebovanie, ktoré by poškodenému vznikli užívaním vlastného motorového vozidla. Žalovaný nie je povinný nahradiť náklady, ktoré nemajú bezprostredný súvis s poistnou udalosťou. Poplatok za pristavenie vozidla nemožno považovať za súčasť skutočnej škody. K uplatneným úrokom z omeškania má žalovaný za to, že sú nedôvodné. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody dňa 14.6.2022 a žalovaný listom zo dňa 8.7.2023 splnil oznamovaciu povinnosť, teda v zákonnej lehote oznámil ukončenie likvidácie poistnej udalosti. Žalovaný má za to, že nie je podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP povinný uhradiť úroky z omeškania, a takýto eventuálny nárok by mohol žalobcovi vzniknúť až vtedy, ak by žalovaný neplnil poistné plnenie po doručení právoplatného rozhodnutia súdu

o výške náhrady škody v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP. V súvislosti s tým poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 28.9.2017 sp. zn. III. ÚS 596/2017. 3. Žalobca v podanej replike uviedol, že odpor považuje za nedôvodný a neopodstatnený. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že poškodený nemohol používať vlastné vozidlo počas doby jeho opravy. Je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo poškodené vozidlo v oprave a zo skúmania reálnej možnosti využívať vlastné vozidlo poškodeným. Poistnou udalosťou bol poškodenému vnútený stav, ktorý nespôsobil, náhradné vozidlo využíval na rovnaký účel, ako svoje vlastné a nemožno od neho požadovať, aby z uvedeného dôvodu upustil od zaužívaného spôsobu fungovania. Krátenie poistného plnenia vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného, čo nemožno akceptovať. Napriek tomu, že z predloženej faktúry za opravu vyplýva doba skončenia prác 31.05.2022, avšak je potrebné prihliadnuť na odplatnosť záväzkového vzťahu týkajúceho sa opravy vozidla, kedy je oprava zavŕšená poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany. Dĺžka prenájmu je v tomto prípade priamo úmerná promptnosti šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu žalovaným. Až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť vrátiť náhradné vozidlo. Po pripísaní plnenia na účet autoservisu, tento informoval poškodeného o možnosti prevzatia si vozidla a až potom bola reparovaná možnosť užívania predmetu vlastníctva. Na základe mailového oznámenia žalovaného autoservisu o odoslaní platby vyplýva čas odoslania platby za opravu poškodeného vozidla a to 13.06.2022. Poškodený si vozidlo vyzdvihol bezodkladne, a to nasledujúci deň po pripísaní poistného plnenia na účet autoservisu vzhľadom na sídlo spoločnosti poškodeného a sídlo autoservisu. Náklady na prenájom nahradeného vozidla je nevyhnutné považovať za účelné až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom prípade nie vystavením faktúry za opravu vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania. Ide o štandardný postup a bežnú obchodnú prax pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Relevantná je skutočnosť, že poškodené vozidlo sa po dobu prenájmu od 24.05.2022 do 14.06.2022, t. j. 22 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z čestného prehlásenia poškodeného, ako aj z predloženého potvrdenia autoservisu FINALCD premium, s.r.o.. Ohľadne poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla ide o jednorazový všeobecne paušalizovaný poplatok a teda o náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla a teda ide o súčasť skutočnej škody. Takýto poplatok vzniká v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Závery o opodstatnenosti nároku vyplývajú aj z ustálenej judikatúry súdov SR. Žalobca sa nestotožňuje s krátením poistného plnenia o ušetrené náklady. Z rozhodnutí odkazovaných žalovaným vyplýva, že súdy príkladom „definovali“, čo sa rozumie pod pojmom pevné prevádzkové náklady, avšak k spôsobu ich výpočtu sa nevyjadrili. Navyše rozhodovacia prax súdov sa v predmetnej otázke rozchádza a takéto krátenie považuje na nesprávne. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/48/2012 z 28.3.2013, podľa ktorého poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava pri použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Poškodenému musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody a uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem leadere – nikoho nepoškodzovať. Účelom zákonnej úpravy je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je aj v zhode so spravodlivým výkladom zákona. Ohľadom uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania opakovane poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR a dodal, že je potrebné rozlišovať okamih, kedy sa poisťovateľ dostal do omeškania s plnením poistného plnenia podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP od okamihu, keď sa poisťovateľ dostal do omeškania v zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP. Do omeškania s plnením poistného plnenia v prípade, ak poisťovňa predmetné plnenie neoprávnene kráti alebo ho vôbec neprizná, sa možno dostať už po uplynutí 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti. 4. Žalovaný v podanej duplike zotrval na svojich záveroch. Právne názory prezentované v ním odkazovanej judikatúre v odpore sú logickým premietnutím zákonného ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o PZP. Poisťovateľ je povinný titulom nájmu náhradného vozidla uhradiť z PZP len škodu, ktorej zodpovedá nájomné vynaložené účelne a v primeranej dĺžke. Ak by aproboval názor žalobcu, tak by aproboval záver, podľa ktorého by dochádzalo k zneužívaniu škodovej udalosti na bezplatný nájom. Dôkazné bremeno na preukázanie účelnosti je na poškodenom a v danom prípade má za to, že náklady

na prenájom náhradného vozidla nemožno považovať za účelné. Vo vzťahu k dĺžke prenájmu nie je podstatné kedy si poškodený prevzal poškodené vozidlo, ale je potrebné posúdiť objektívne kritéria kedy najskôr bol oprávnený vyzdvihnúť svoje vozidlo. Týmto dňom je deň dodania služby, ukončenie opráv poškodeného vozidla. Za dôvodný možno v tejto veci považovať len nájom do dňa ukončenia opravy, totožný s dňom vystavenia faktúry. V reakcii na námietky žalobcu ohľadne poplatku za pristavenie vozidla poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/95/2021, podľa ktorého nie je vymedzený racionálny dôvod z pohľadu primeranosti prečo práve za prevzatie a prípravu vozidla má byť hradený samostatný poplatok mimo platbu za celú službu. V takých prípadoch by mohli byť účtované aj ďalšie iné poplatky. Vo zvyšku sa pridržiava svojej predchádzajúcej argumentácie. 5. Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe, poukazuje na písomné podania a predložené dôkazy. Má za to, že vynaložené náklady sú účelné keďže boli vynaložené len po dobu opravy poškodeného vozidla. V konaní je uplatňovaná skutočná škoda. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, nakoľko ju považuje v rozpore so zákonom o PZP. Poškodený nemá ako ovplyvniť dobu opravy poškodeného vozidla a promptnosť likvidácie poistnej udalosti a úhrady vzniknutej škody. Žalovaný nepreukázal, že poškodený mal reálnu možnosť prevziať si oprávené vozidlo už dňa 31.05.2022. Zdôraznil, že neexistuje dôvod prečo by poškodený mal byť nepriamo nútený k úhrade nákladov za opravu poškodeného vozidla, len aby skrátil nevyhnutnosť a potrebu užívania náhradného vozidla. Pre podporu tejto argumentácie odkázal a zároveň na pojednávaní predložil ďalšiu judikatúru súdov. 6. Žalovaný sa na pojednávaní vyjadril, že žalobu naďalej považuje za nedôvodnú a neopodstatnenú. Poukázal na svoje písomné podania adresované súdu počas konania. Dobu prenájmu od 01.06.2022 až 14.06.2022 nemožno považovať za skutočnú škodu vzniknutú v súvislosti so škodovou udalosťou. Zároveň uviedol, že legitímne krátil z poistného plnenia náklad, ktorý by poškodenému vznikli používaním vlastného vozidla. Poplatok za pristavenie vozidla nemožno považovať za súčasť skutočnej škody, ktorá by mala byť hradená z PZP. 7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, ktoré boli predložené stranami počas písomnej fázy konania. Zo strany žalobcu boli predložené zmluva o nájme č. 287/2022 zo dňa 24.05.2022 spolu s protokolom o prenájme náhradného vozidla, čestné prehlásenie poškodeného zo dňa 14.06.2022, potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla od servisu vykonávajúceho opravu, faktúra č. 3612022 zo dňa 14.06.2022 za prenájom náhradného vozidla, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 14.06.2022, oznámenie poškodeného adresované žalovanému o postúpení pohľadávky zo dňa 14.06.2022, uplatnenie náhrady škody žalobcom u žalovaného zo dňa 14.06.2022, potvrdenie o úhrade priznaného poistného plnenia žalovaným žalobcovi, emailová správa žalovaného adresovaná servisu zo dňa 13.06.2022 o zaslaní poistného plnenia, snímka obrazovky prehliadača A. zobrazujúca dĺžku trasy zo sídla poškodeného do servisu, podania jednotlivých autoservisov preukazujúcich obchodnú prax pri oprave poškodených vozidiel. 8. Zo strany žalovaného boli predložené faktúra č. 82250440 zo dňa 31.05.2022 za opravu poškodeného vozidla, stanovisko Národnej Banky Slovenska zo dňa 20.02.2023, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 08.07.2022 adresované poškodenému. 9. Podľa § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 10. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 11. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z. alebo zákon o PZP“), tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“). 12. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou

veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. 13. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.; poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 14. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.; poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 15. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.; ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 16. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 17. Z predložených listinných dôkazov má súd za preukázané a v konaní za nesporné, že dňa 05.05.2022 došlo v Banskej Bystrici k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Jaguar e-pace, ktorého držiteľom bola v čase poškodenia spoločnosť HUBA s.r.o.. Škoda bola spôsobená vodičom motorového vozidla v tom čase povinne zmluvne poistného u žalovaného. Poškodené motorového vozidlo bolo za účelom opravy v servise vykonávajúcom opravu od 24.05.2022 do 14.06.2022, kedy bolo bezodkladne odovzdané držiteľovi vozidla, čo vyplýva z potvrdenia servisu vykonávajúceho opravu zo dňa 14.06.2022 a čestného prehlásenia poškodeného zo dňa 14.06.2022. Servis vykonávajúci opravu poškodeného vozidla vystavil poškodenému faktúru za opravu vozidla č. 82250440 zo dňa 31.05.2022, splatná dňa 14.06.2022 na sumu 2122,87 eur. Poškodený si počas opravy poškodeného vozidla (teda od 24.05.2022 do 14.06.2022) prenajal od žalobcu náhradné vozidlo VW Tiguan, na základe zmluvy o nájme č. 287/2022 zo dňa 24.05.2022 za cenu 110 eur / deň pričom v zmluve bol zároveň dohodnutý medzi stranami aj poplatok za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 30 eur. Následne žalobca vystavil poškodenému za prenájom náhradného vozidla faktúru č. 3612022 zo dňa 14.06.2022 s dátumom splatnosti 29.06.2022 na sumu 2097,91 eur s DPH. Pohľadávka poškodeného voči žalovanému spočívajúca v nároku na náhradu škody vo výške uhradenej za prenájom náhradného vozidla bola postúpená na žalobcu. Poškodený oznámením o postúpení pohľadávky oznámil žalovanému postúpenie vyššie uvedenej pohľadávky podaním zo dňa 14.06.2022 a žalobca si podaním zo dňa 14.06.2022 uplatnil u žalovaného pohľadávku na náhradu škody, ktorú nadobudol postúpením od poškodeného a zároveň mu oznámil postúpenie pohľadávky. Žalovaný uhradil žalobcovi dňa 07.07.2022 časť poistného plnenia vo výške 576,51 eur a oznámením o poistnom plnení zo dňa 08.07.2022 oznámil poškodenému ukončenie poistnej udalosti a výplatu poistného plnenia, respektíve dôvody krátenia poistného plnenia. 18. Napriek tomu, že aktívna vecná legitimácia nebola v konaní spornou skutočnosťou, tak je potrebné uviesť, že je súčasťou každého súdneho konania a súd ju skúma vždy aj bez návrhu, teda aj v prípade ak nie je namietaná. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.06.2022 uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným bol postupovaný nárok poškodeného na náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodcu poisteného u žalovaného. Súd má za to, že takáto pohľadávka predstavuje spôsobilý predmet postúpenia podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Z obsahu

zmluvy, podľa bodu 2, vyplýva, že išlo o odplatné postúpenie, keďže žalobcovi vznikla zo zmluvy povinnosť zaplatiť poškodenému odplatu za postúpenie pohľadávky vo výške 1748,26 eur bez DPH. Zmluvné strany sa zároveň dohodli na vzájomnom zápočte vzájomných pohľadávok (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo). Jedným právnym úkonom tak došlo k úhrade žalobcovi nájomného za náhradné vozidlo a k postúpeniu nároku poškodeného na náhradu škody voči žalovanému na žalobcu. V konaní mal tak súd preukázanú aktívnu legitimáciu, ktorá zároveň nebola ani sporná medzi stranami. Súd má za to, že aktívnu legitimáciu nerozporoval ani žalovaný, keď na základe oznámenia o poistnom plnení zo dňa 08.07.2022 uhradil časť priznaného poistného plnenia priamo na účet žalobcu, čo bolo preukázané potvrdením o prijatí platby zo strany žalobcu. V konaní nebolo sporné, že zo strany poškodeného tak bola uhradená suma za prenájom v celom rozsahu žalobcovi na základe vyššie uvedeného započítania, a že žalobca si následne nárok na náhradu škody uplatnil u žalovaného ako poisťovateľa. Nespornou bola aj skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k čiastočnej úhrade škody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch za prenájom náhradného motorového vozidla v sume 576,51 eur, teda že neuhradil celú žalobcom uplatnenú škodu, nakoľko za účelné náklady za prenájom náhradného vozidla považoval prenájom za obdobie od 24.05.2022 do 31.05.2022, teda len do dňa vyhotovenia faktúry a dňa dodania služby servisom vykonávajúcim opravu poškodeného vozidla, zároveň od poistného plnenia odrátal výšku poplatku za pristavenie vozidla vo výške 30 eur a náklady, ktoré by poškodenému vznikli používaním vlastného vozidla vo výške 50,13 eur. Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi sumou fakturovanou poškodenému za prenájom náhradného vozidla a poskytnutým poistným plnením, pričom podľa žalobcu táto suma predstavuje účelne vynaložené náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré by v prípade ak by nedošlo k dopravnej nehode poškodenému nevznikli. 19. Spornou zostala v konaní účelnosť trvania prenájmu náhradného vozidla za obdobie od 31.05.2022, teda dátumu dodania služby označený vo faktúre za opravu poškodeného vozidla do dňa 14.06.2022, kedy bolo poškodené vozidlo odovzdané poškodenému. Námietky žalovaného uplatnené v konaní k účelnosti dĺžky prenájmu, považuje súd za nedôvodné. Žalovaný v odpore poukazoval na ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty s poukazom na dátum vystavenia faktúry, respektíve dátum dodania služby 31.05.2022 s tým, že v daný moment došlo k oprave a od uvedeného momentu už neexistuje odôvodnená potreba užívania náhradného vozidla. V tomto prípade mal poškodený prenajaté náhradné vozidlo po dobu, počas ktorej sa jeho vozidlo poškodené škodovou udalosťou nachádzalo v autoservise za účelom jeho opravy. Poškodené motorové vozidlo sa nachádzalo v servise vykonávajúcom opravu odo dňa 24.05.2022 do 14.06.2022. Z predloženého potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa 14.06.2022 vystaveného servisom vykonávajúcim opravu vyplýva, že poškodené vozidlo bolo po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany žalovaného dňa 14.06.2022 bezodkladne odovzdané poškodenému. Z predloženého čestného vyhlásenia poškodeného zo dňa 14.06.2022 vyplýva, že náhradné vozidlo mal prenajaté za účelom zabezpečenia výkonu podnikateľskej činnosti, nakoľko v tom čase nemali k dispozícii iné vozidlo a poškodené vozidlo sa nachádzalo v servise vykonávajúcom opravu do mementu doručenia krycieho listu. K žalovaným namietanej skutočnosti, že dňom vystavenia faktúry, totožným s dňom dodania služby 31.05.2022 bola zavŕšená oprava, je potrebné zdôrazniť, že samotná oprava prebieha na základe záväzkového vzťahu, ktorý má odplatný charakter. Náhradu nákladov vynaložených poškodeným, ako účastníkom škodovej udalosti za náhradné vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu so škodovou udalosťou. Účelom náhrady týchto nákladov je reparovať poškodenému stav, ktorý mu bol vnútený škodovou udalosťou, teda protiprávnym konaním vinníka nehody povinne zmluvne poisteného u žalovaného, keď poškodený nemohol z toho titulu používať svoje vozidlo. Samotná odplatnosť má v tomto prípade podstatný význam, nakoľko podľa súdu dátum dodania služby uvedený na faktúre nie je možné automaticky považovať za dátum, kedy si poškodený fakticky môže vyzdvihnúť svoje opravené vozidlo. Odplatný charakter opravy poškodeného vozidla má význam v tom, že opravované vozidlo je oprávnenému subjektu k dispozícii až momentom úhrady za vykonané služby. V konaní zo strany žalovaného nebolo preukázané, že by momentom vystavenia faktúry, dodania služby bol poškodený oprávnený nakladať s poškodeným vozidlom. 20. V tomto prípade bola oprava poškodeného vozidla hradená z povinného zmluvného poistenia vinníka nehody, teda bola hradená žalovaným. Poškodený bol upovedomený o ukončení poistnej udalosti zo strany žalovanej dňom 08.07.2022. Súd má za to, že podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení je jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného vozidla doručenie oznámenia o poistnom plnení a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok.

Poškodený nemal akým spôsobom ovplyvniť dĺžku samotnej opravy, ako ani promptnosť úhrady za poskytnuté služby, keďže vzniknutá škoda bola hradená priamo poškodeným. Účelom zákona o PZP je poskytnutie právnej ochrany poškodenému pred škodovými následkami zapríčinenými vozidlom škodcu, účelom je teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie nepriaznivých následkov poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou. Zároveň by bolo v rozpore s účelom zákona o povinnom zmluvnom poistení žiadať od poškodených, aby za účelom zmenšenia nákladov za prenájom náhradného vozidla uhradili faktúru za opravu poškodeného vozidla bezodkladne po jej vydaní. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023 je účelom náhradného motorového vozidla eliminovať škodlivosť následkov dopravnej nehody zasahujúci do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V tomto prípade predstavovala suma opravy poškodeného vozidla sumu 2097,91 eur s DPH, ktorú nemožno považovať za zanedbateľné náklady. Opätovne je potrebné poukázať na to, že poškodený si nezavinil sám vzniknutú škodu. Z predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu vyplýva, že je bežnou obchodnom praxou, že zo strany autoservisov vykonávajúcich opravu poškodených vozidiel dochádza k ich vydaniu až momentom doručenia krycieho listu, respektíve úhrady za vykonané služby. Dátum uvedený na faktúre ako dátum dodania služby potom nie je totožný s dňom, od ktorého môže poškodený využívať svoje opravené vozidlo. Oprava poškodeného vozidla bola hradená žalovaným, keďže poškodený si u neho uplatnil svoj priamy nárok, pričom žalovaný cenu opravy bez rozporov uhradil dňa 13.06.2022, čo vyplýva aj zo žalobcom predloženej mailovej správy zo dňa 13.06.2022 adresovanej zo strany žalovaného autoservisu vykonávajúceho opravu vozidla. S prihliadnutím na vyššie uvedené závery súd poukazuje na to, že k zmene postavenia poškodeného a oprávnenosti užívania náhradného motorového vozidla titulom opravy poškodeného vozidla nedochádza momentom opravy samotného vozidla ale momentom keď mohol svoje motorové vozidlo reálne využívať, čo v tomto prípade nebolo dňom, ktorý je vo faktúre za opravu vozidla označený ako deň dodania služby. Súd sa stotožňuje s názorom prezentovaným v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 3/2015, podľa ktorého je výška skutočnej škody limitovaná nutnosťou a účelnosťou vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla, avšak v danom prípade je názoru, že vzhľadom na to, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že dňom 31.05.2022 mohol poškodený využívať svoje vozidlo je potrebné považovať náklady za užívanie náhradného vozidla za obdobie od 31.05.2022 do 14.06.2022 za nutne a účelne vynaložené, ktoré sú v príčinnej súvislosti s vzniknutou škodou. Vo vzťahu k ostatným žalovaným odkazovaným rozsudok súdov SR týkajúcich sa účelnosti náhrady nákladov za prenájom náhradného vozidla súd odkazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023 podľa ktorého sa Ústavný súd priklonil k záveru o potrebe považovať náklady za prenájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. 21. Vo vzťahu k namietanej účelnosti poplatku za pristavenie a vozidla súd má za to, že dôvod krátenia poisteného plnenia o uvedenú čiastku je nedôvodný. V tomto prípade poplatok za pristavenie a odobratie vozidla je dohodnutý stranami už v samotnej zmluve o nájme č. 287/2022 zo dňa 24.05.2022, teda má nesporný hmotnoprávny základ. Predmetný poplatok priamo súvisí s prenájmom vozidla, teda predstavuje skutočnú škodu a bol riadne dojednaný medzi zmluvnými stranami. Poplatok predstavuje náklady za pristavenie a prevzatie vozidla súd má za to, že predstavuje náklady spojené s prenájmom vozidla a preto je žalovaný povinný ho uhradiť. Okrem uvedeného oprávnenosť totožného poplatku bola konštatovaná aj v rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 25Cb/28/2022 zo dňa 10.02.2023, na ktorý v spojení s inou námietkou poukazoval sám žalovaný. Náklady vynaložené poškodeným za predmetný poplatok vznikli v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a ku vzniku takýchto nákladov by nedošlo v prípade, ak by nedošlo ani k poškodeniu samotného vozidla škodcom. S prihliadnutím na vyššie uvedený účel zákona o PZP má súd za to, že od poškodeného nemožno spravodlivo požadovať, aby v čase vzniku situácie, kedy potrebuje akútne riešiť náhradu za svoje poškodené vozidlo, vyhľadával v sietí autopožičovní tú, ktorá takýto poplatok neúčtuje, prípadne ho účtuje v nižšej sume. 22. Ďalšou spornou otázkou bolo krátenie poistného plnenia o sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi nákladmi, ktoré poškodenému vznikli za prenájom motorového vozidla a nákladmi, ktoré by mu boli vznikli prevádzkou vlastného motorového vozidla. V súvislosti s tým žalovaný krátil žalobcovi poistné plnenie o sumu 50,13 eur. Žalovaný uviedol, že predmetnú sumu vyrátal ako zmenu stavu technickej životnosti vozidla za dobu prenájmu vozidla v akej výške by opotreboval vlastné vozidlo, rozdiel technických hodnôt za počet dní prenájmu a zohľadnil opotrebenie bežne vymieňaných kvapalín

motorového vozidla za rovnaký čas, ako bolo využívané prenajaté vozidlo. Poškodený počas doby prenájmu najazdil na náhradnom vozidle 637 km, preto žalovaný krátil poistné plnenie o sumu 50,13 eur (8% z priznanej sumy 626,64 eur), predstavujúce náklady za opotrebenie. Zároveň poukázal v súvislosti s uvedeným postupom na stanovisko NBS zo dňa 20.02.2023, podľa ktorého poisťovňa správne od faktúry za prenájom vozidla odpočítala priemerné prevádzkové náklady (okrem pohonných hmôt), ktoré by vynaložil aj v prípade používania vlastného vozidla. Po preskúmaní predmetného podania má súd preukázané, že ide o stanovisko vydané k likvidácii inej než prejednávanej škody a zároveň ide o posúdenie správnosti postupu poisťovne pri výkone likvidácie poistnej udalosti a následného krátenia poistného plnenia, pričom NBS sa tam bližšie nezaoberala otázkami preukázania vzniku a rozsahu predmetného krátenia ale len skonštatovala správnosť postupu. Úlohou NBS je okrem iného výkon dohľadu nad poisťovňami, na základe ktorého zisťuje a vyhodnocuje informácie a podklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú poisťovní a ich činnosti, najmä o nedostatkoch v ich činnosti, príčinách zistených nedostatkov, dôsledkoch zistených nedostatkov a osobách zodpovedných za zistené nedostatky. Okrem uvedeného zo záveru predmetného stanoviska vyplýva, že ide len o podporné stanovisko, pričom samotná NBS skonštatovala, že spor týkajúci sa výšky poistného plnenia je oprávnený rozhodnúť jedine príslušný súd, ktorý je v konaní oprávnený vykonať dokazovanie. Súd sa stotožňuje s tým, že skutočné náklady v tomto prípade predstavujú rozdiel medzi nákladmi za prenájom vozidla a nákladmi, ktoré by poškodený použil na prevádzku vlastného poškodeného vozidla, avšak žalovaný v danom prípade nepresvedčil súd dostatočným spôsobom o správnosti svojho výpočtu. V danom prípade nie je overiteľné, či suma o ktorú žalovaný krátil poistné plnenie predstavuje v danom prípade sumu zodpovedajúcu predmetným nákladom na prevádzku vlastného vozidla. Správnosť žalovaným uvádzaného výpočtu rozdielu technických hodnôt v tomto prípade nie je overiteľná. Žalovaný v konaní nepreukázal, že v tejto konkrétnej veci takéto náklady vo výške v akej voči žalobcovi krátil poistné plnenie, a teda aj vzniknutú skutočnú škodu aj skutočne vznikli, teda že za obdobie prenájmu mali tvoriť ušetrené finančné prostriedky na prevádzku vlastného motorového vozidla. 23. Poslednou spornou otázkou bol nárok žalobca na úroky z omeškania. Žalovaný poukazoval na to, že v trojmesačnej lehote od oznámenia vzniku poistnej udalosti 14.06.2022 si splnil listom zo dňa 08.07.2022 podmienku, podľa ktorej ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP vylučuje nárok na uplatnenie úrokov z omeškania. Eventuálny nárok na úroky z omeškania, by mohol žalobcovi vzniknúť momentom neplnenia žalovaného po doručení právoplatného rozhodnutia súdu. S uvedenými závermi sa súd nestotožňuje, pretože takýto výklad odporuje účelu priameho nároku poškodeného voči poisťovateľovi do vnútroštátnej úpravy. Uvedené by bol zároveň v rozpore s účelom zákona o PZP a legislatívou EÚ, čo vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad nález sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 214/2020 prípadne sp. zn. III. ÚS 215/2020). Pripustením výkladu žalovaného, by poisťovne mohli neplniť bez akéhokoľvek rizika, pretože ak ich dotknuté subjekty zažalujú, tak v zmysle nimi prezentovaného výkladu by sa v omeškaní ocitli až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, čo sa javí ako účelová argumentácia. Je potrebné rozlišovať okamih, keď sa poisťovateľ dostal do omeškania s plnením poistného plnenia podľa § 11 ods. 7 od okamihu, keď sa dostal do omeškania podľa § 11 ods. 8 teda nesplnením si povinnosti zakotvenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b), ktoré majú zabezpečiť, aby poisťovňa nezostala nečinná. Do omeškania s plnením poistného plnenia v prípade, ak poisťovňa predmetné plnenie neoprávnene kráti alebo ho vôbec neprizná sa možno dostať už po uplynutí 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácií poistnej udalosti. Moment, kedy sa poisťovňa dostala do omeškania, je nezávislí od rozhodnutia súdu na rozdiel od určenia oprávnenosti žalovanej výšky istiny a žalovanej výšky úrokov z omeškania, kde súd buď prizná alebo neprizná uplatnenú sumu. V prípade určenia začiatku omeškania súd len deklaruje už existujúci stav, nakoľko pohľadávka na náhradu zvyšných nákladov tu existovala už pri rozhodnutí poisťovne o poskytnutí kráteného alebo nepriznaného poistného plnenia. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, neposkytne plnenie v celom rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom dostáva sa do omeškania a zakladá právo žalobcu popri plnení žiadať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 OZ. V prípade akceptácie výkladu žalovaného by potom nebolo možné hovoriť o preventívnej, represívnej ani satisfakčnej funkcii úrokov z omeškania. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 08.07.2022, avšak v tomto prípade o uvedenom informoval výlučne poškodeného napriek tomu, že o postúpení pohľadávky bol informovaný tak oznámením poškodeného, ako aj oznámením žalobcu, o čom svedčí aj to, že priznané poistné plnenie hradil priamo na účet žalobcu. V súlade s vyššie uvedeným mal poskytnúť poistné plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti a keďže tak neurobil je od 22.07.2022 v omeškaní s plnením 1171,75 eur. Žalobca si žalobou uplatnil úrok z omeškania až odo dňa 25.07.2022 a zároveň si ho uplatnil v zákonom stanovenom rozsahu a preto súd žalobcovi priznal

takto uplatnený nárok. Okrem uvedeného v danom prípade možno konštatovať, že žalovaný si vo vzťahu k žalobcovi nesplnil povinnosti vyplývajúcu z ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP. Znenie ustanovenia § 11 ods. 6 zákona, podľa ktorého poisťovateľ je povinný poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov likvidácie poistnej udalosti nepočíta so situáciu, kedy pohľadávka poškodeného je postúpená inému subjektu, avšak súd má za to, že ustanovenie je potrebné vykladať v tom smere, že žalovaný je povinný o uvedenom informovať subjekt, ktorý je oprávnený na poistné plnenie, teda v tomto prípade žalobcu, keďže poškodený na neho riadne postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému. Po postúpení pohľadávky tento nárok na náhradu škody za prenájom náhradného vozidla patrí žalobcovi, a preto práve on mal byť zo strany žalovaného informovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, preto jej vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 25. Pri rozhodovaní o trovách konania súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a rozhodol v zmysle zásady úspechu tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje