Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 23Ek/344/2024 6124235367 20. 08. 2024 Mgr. Patrik Kvašňovský ECLI:SK:OSBB:2024:6124235367.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: accordo, s.r.o., so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 211 423 proti povinnému: BENZINOL SLOVAKIA s. r. o., so sídlom Mliekárenská 17, 821 09 Bratislava, IČO: 44 820 704, o vymoženie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Nina Banášová, so sídlom exekútorského úradu Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. XXXXX XX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 20.2.2024, domáhal od povinného vymoženia X.XXX,XX eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.X.XXXX v spojení s Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX a v spojení s Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XXXX/ XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX (ďalej len „exekučný titul“). Okresný súd Banská Bystrica pre úplnosť uvádza, že Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX, bolo rozhodnuté o odmietnutí odporu voči Platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX a Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/ XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX, bolo rozhodnuté o zamietnutí sťažnosti voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o odmietnutí odporu proti platobnému rozkazu. 2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a predložených príloh poveril dňa 8.3.2024 vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Ninu Banášovú, so sídlom exekútorského úradu Zelinárska 6, 821 08 Bratislava (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXXX XX/XX. Poverený súdny exekútor vydal dňa 14.3.2024 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené do elektronickej dátovej schránky dňa 30.3.2024. Dňa 15.4.2024 bol súdnemu exekútorovi do elektronickej dátovej schránky doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor predložil súdu dňa 9.5.2024 návrh povinného na zastavenie exekúcie, v súvislosti s ktorým uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie povinný prevzal dňa 30.3.2024 podľa priloženej doručenky z elektronickej dátovej schránky. Súdny exekútor ďalej uviedol, že podstatou tvrdení povinného v jeho návrhu na zastavenie exekúcie sú skutočnosti, ktoré nastali pred začatím exekučného konania a k týmto sa vyjadril oprávnený v zmysle priloženého vyjadrenia. V nadväznosti na vyjadrenie oprávneného a po zvážení dôvodov návrhu na zastavenie exekúcie je súdny exekútor toho názoru, že všetky tvrdenia povinného mali byť uplatňované v konaní predchádzajúcom
exekučnému konaniu a žiadne z nich nenapĺňa niektorý z dôvodov potrebných pre zastavenie exekučného konania. Preto súdny exekútor navrhoval súdu, aby po zvážení všetkých predložených skutočností návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol v plnom rozsahu. 3. Povinný citujúc ustanovenie § 45 ods. 2 písm. f), § 45 ods. 2 písm. g) a § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v návrhu na zastavenie exekúcie okrem iného uviedol, že s upovedomením o začatí exekúcie nesúhlasí a svoj návrh odôvodňuje najmä tým, že tohto času z objektívnych príčin nie je možné dlžnú sumu riadne zaplatiť, a to ani len čiastočne. Povinný dlžnú sumu neuznáva, a to ani len z časti. Povinný podaný návrh na vykonanie exekúcie považuje za účelový a nekorektný, nakoľko oprávnený nikdy nedodal povinnému deklarované služby, hrubo porušoval zmluvné podmienky, teda neprináleží mu nárok na odplatu. Povinný oprávneným v tomto konaní uplatnené faktúry neuznáva v celom rozsahu, rozporuje ich a uvádza, že k ich zaúčtovaniu došlo zrejme nedopatrením z dôvodu značnej pracovnej zaťaženosti ekonomického a účtovného oddelenia povinného, čo oprávnený len zneužil. Právnym úkonom (ukončením zmluvného vzťahu) s oprávneným, ktorý inicioval povinný, má za preukázané, že nemal záujem o služby oprávneného, čo podporuje tvrdenia povinného o neopodstatnenosti nároku oprávneného. Povinný ďalej uviedol, že oprávnený pre povinného dlhodobo neposkytoval žiadne služby, len využil zložitú a neprehľadnú situáciu na vystavenie neoprávnených faktúr, ktoré boli omylom zaúčtované. Konanie oprávneného je v rozpore s dobrými mravmi, teda nemôže požívať právnu ochranu. Návrh na zastavenie exekúcie povinný odôvodňuje aj skutočnosťou, že ak by aj dlžnú sumu nerozporoval, tak k zaplateniu dlžnej sumy v celkovej výške X.XXX,XX eur by nedošlo z objektívnych príčin, za ktoré nemôže niesť zodpovednosť povinný, a to konkrétne, že správca dane - Úrad pre vybrané hospodárske subjekty so sídlom Radlinského 37, 817 73 Bratislava (ďalej len „Úrad pre vybrané hospodárske subjekty“), povinnému nezákonne blokuje všetky bankové účty, a teda nie je možné realizovať akékoľvek úhrady. Povinný poukázal na to, že sa voči nezákonnému postupu správcu dane aktívne bráni, pričom povinný opakovane upozorňoval správcu dane, že svojím postupom bráni riadnemu realizovaniu jeho podnikateľskej činnosti a najmä, že marí možnosť realizácie či už úhrad daňovej povinnosti, miestnych poplatkov, zdravotného alebo sociálneho poistenia, ale tiež v neposlednom rade blokuje vyplácanie miezd zamestnancom a uhrádzanie záväzkov z obchodného styku, čo považuje za neprípustné. Povinný tiež uviedol, že z príloh k iným exekučným konaniam sú exekútorovi známe príslušné daňové exekučné výzvy, ktoré povinný považuje za nezákonné a voči ktorým povinný podal odvolania, ktoré tiež exekútorovi doložil v prílohe spolu s potvrdeniami o podaní v minulých podaniach. 4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie taktiež uviedol, že má za to, že v tejto veci nemal byť ani podaný návrh na vykonanie exekúcie, nieto ešte súdnym exekútorom začatá exekúcia. Ak by dlžná suma bola oprávnená, čo však v tomto prípade v žiadnom prípade nie je, tak by povinný mal v úmysle dlžnú sumu riadne zaplatiť, svojím povinnostiam voči reálnym veriteľom sa nevyhýba, avšak objektívne okolnosti, ktoré sám nezavinil, mu v tom bránia. Nakoľko povinný vzniknutú situáciu intenzívne rieši, považuje podanie návrhu na vykonanie exekúcie za predčasné a má za to, že titul na peňažné plnenie XXXX/XXXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX nie je riadnym a spôsobilým exekučným titulom na začatie a vedenie exekúcie, a to z dôvodu, že jeho vydaniu nepredchádzalo riadne konanie, v ktorom by povinný mal možnosť riadne brániť svoje práva a právom chránené záujmy. Povinný týmto spochybňuje právoplatnosť, vykonateľnosť a zákonnosť exekučného titulu a zároveň uvádza, že exekučný titul je nevykonateľný. Povinný má za to, že mu bolo upreté právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, ktorý zaručuje Ústava Slovenskej republiky. Povinný v súvislosti s vyššie uvedeným nesprávnym dátumom, teda aj zjavnou nepresnosťou v nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu dáva do pozornosti rozhodnutie - Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 203/2018 zo 7. augusta 2018. Povinný tiež poukázal na to, že v exekučnej veci neprebehlo riadne konanie, kde by mal povinný možnosť riadne brániť svoje práva, teda aj z tohto dôvodu je potrebné považovať exekúciu za nezákonnú. Takýmto konaním bolo porušené ústavné právo povinného na spravodlivý proces. Povinný tiež dáva do pozornosti, že vymáhaná suma je sporná, oprávnený v konaní nepreukázal jej opodstatnenosť, teda povinný má za to, že takúto dlžnú sumu nie je možné riadne vymáhať. V zmysle vyššie uvedeného považuje povinný upovedomenie o začatí exekúcie za nedôvodné, predčasne vydané a nezákonné, nakoľko existujú objektívne okolnosti, ktoré bránia zaplateniu aj vymáhateľnosti dlžnej sumy na poistnom, a teda aj vymáhanie pohľadávok je neprípustné. Súdneho exekútora povinný žiada, aby v exekúcii nepokračoval, nakoľko na to nie sú splnené podmienky a povinný v dostatočnej miere preukázal liberačné dôvody.
5. Povinný v súvislosti so zaúčtovaním neoprávnených faktúr vystavených oprávneným v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že tieto boli zaúčtované len omylom. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený vo vzťahu k finančnej správe tvrdí, že došlo ku zdaniteľnému plneniu a teda v tomto zmysle povinný faktúry oprávneného nerozporoval a v plnej miere uznal, uviedol povinný, že predmetnú úvahu považuje za nesprávnu, súd vec riadne nepreskúmal, svojvoľne rozhodol o tom, že povinný pohľadávku uznal, aj keď to sám popiera. Povinný ďalej uviedol, že na preukázanie nesprávnosti záverov, ku ktorým došiel konajúci súd, dáva do pozornosti Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27. februára 2008, sp. zn. 32 Odo 479/2006, z ktorého je zrejmé, že nevrátenie faktúr či nevyjadrenie sa k žalobe nemožno považovať za uznanie záväzku. Povinný na podporu svojich tvrdení dal do pozornosti aj Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24. apríla 2012, sp. zn. 23 Cdo 63/2012, pričom uviedol, že právny poriadok Slovenskej republiky je svojimi právnymi, ale aj myšlienkovými základmi veľmi blízky právnemu poriadku Českej republiky, preto je namieste uviesť aj názory českej súdnej praxe na danú problematiku. Zaúčtovanie faktúry alebo jej evidencia v kontrolnom výkaze sa nerovná uznaniu záväzku, súd by si nemal takýmto výkladom uvedeným v napadnutom uznesení zjednodušovať konanie v tom zmysle, že odpor odmietne. Povinný citujúc aj článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky tiež uviedol, že povinný týmto podaním rozptýlil akékoľvek pochybnosti o nedôvodnosti a neoprávnenosti nezákonného nároku oprávneného. Je preukázané, že tvrdenia oprávneného neobstoja. Povinný je toho názoru, že z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že Okresný súd Banská Bystrica v súdnom konaní rozhodol nesprávne, resp. riadne súdne konanie úplne absentuje, svoje rozhodnutia riadne neodôvodnil, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda exekúcia je nezákonná. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti povinný žiadal, aby súdny exekútor, resp. príslušný súd exekúciu vedenú pod sp. zn. XXXXX XX/XX v zmysle ustanovenia § 61n alebo ustanovenia § 61k v celom rozsahu zastavil z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a to nezákonnosť a nevykonateľnosť exekučného titulu, neoprávnenosť vymáhanej sumy a úplná blokácia bankových účtov povinného zo strany správcu dane, a tiež zjavná nesprávnosť a nedôvodnosť vydania exekučného titulu, ktorý je z toho dôvodu nezákonný, teda nie je možné začatie ani vedenie exekúcie na peňažné plnenie vo výške X.XXX,XX eur s príslušenstvom. Zároveň povinný žiadal, aby bol oprávnený zaviazaný k úhrade trov exekúcie povinného v celom rozsahu. 6. Oprávnený v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie a na podporu svojho nesúhlasu uvádza, že vyznačením vykonateľnosti opatril exekučný titul príslušný súd a to po dôslednom posúdení oprávneným predložených listinných dôkazov a písomne doručených odôvodnených argumentov, berúc na zreteľ všetky uplatnené prostriedky obrany predložené povinným. Návrh na vydanie platobného rozkazu podal oprávnený dňa 19.9.2023. Povinný využil jemu priznané lehoty v maximálnej miere a napriek tomu svoju obranu postavil na uvádzaní formálnych či nepravdivých, až oprávneného poškodzujúcich argumentov a predovšetkým žiadny z ním podaných prostriedkov obrany, vrátane návrhu na zastavenie exekúcie, neobsahoval odôvodnené tvrdenia. Nárok oprávneného, povinným spochybňovaný, potvrdil v podanom odpore sám povinný, a to doložením výpovede zmluvy, preukazujúcej existenciu zmluvného vzťahu medzi ním a oprávneným, v texte ktorej sám povinný vyjadril požiadavku na pokračovaní zmluvy medzi ním a oprávneným, a to až do uplynutia výpovednej lehoty, t. j. do dňa 31.10.2023. Oprávnený ďalej uviedol, že nárok priznaný oprávnenému exekučným titulom sa viaže k obdobiu 07/2023 a 08/2023, t. j. k obdobiu povinným potvrdeným. Tvrdenia povinného, že oprávnený fakturoval niečo neoprávnene, využil neporiadok v účtovníctve povinného, či vyhlásenie povinného o tom, ako zodpovedne pristupuje k plneniu svojich záväzkov, len dokresľujú morálny profil a konzistentnosť tvrdení povinného. Zmluvu potvrdil priamo povinný, neporiadok v účtovníctve povinného s oprávneným nesúvisí a zodpovedný prístup povinného k plneniu si svojich záväzkov „potvrdzuje“, okrem podaní iných veriteľov, samotný náhľad na finstat.sk (dlhodobo negatívny). Oprávnený má za to, že povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie opiera nielen o ustanovenie § 61k Exekučného poriadku všeobecne, bez jednoznačnej a odôvodnenej argumentácie. Vzhľadom k tomu, že po vzniku exekučného titulu u povinného priťažujúce skutočnosti nenastali, nejde o výkon zrušeného či cudzieho exekučného titulu a jednoznačne nepreukázal ani opodstatnené a predovšetkým odôvodnené skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, najmä, ak si povinný nesplnil svoju zákonnú povinnosť v minulosti, dnes, keď predal svoju prevádzku a obchodné miesta previedol na kupujúceho, nemôže svoje neplnenie záväzkov voči veriteľom opierať o svoju finančnú nedostatočnosť. Argumenty a dôkazy oprávneného, bez pochybností preukazujúce jeho nárok, sú súčasťou ním realizovaných podaní k tomuto exekučnému titulu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto oprávnený nesúhlasil s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a prostredníctvom exekútora žiadal príslušný súd, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
7. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 8. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. 9. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. 10. Podľa § 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia. 11. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 15. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. 16. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdu. V prípade, ak súd po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie nezistí dôvody vedúce k odmietnutiu či zamietnutiu návrhu, vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi sa začína exekúcia. 17. Exekučný poriadok proti prebiehajúcej exekúcii umožňuje povinnému uplatniť inštitút procesnej obrany podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je zastavenie exekúcie z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v Exekučnom poriadkom. Povinný má možnosť namietať všetky skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zastavenie exekúcie, pričom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, respektíve iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. 18. Exekučný súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a dokumentov predložených zo strany povereného súdneho exekútora konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol
podaný v zákonom stanovenej 15 - dňovej lehote v súlade s ustanovením § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a takto podaný návrh má odkladný účinok. 19. Exekučný súd k tvrdeniam povinného týkajúcich sa nedodania deklarovaných služieb, porušovania zmluvných podmienok, neuznania faktúr a ako aj neuznania dlžnej sumy uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom a exekučný súd nemožno považovať za odvolací súd či súd dovolací, ktorých právomocou je preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia v základnom konaní. Úlohou exekučného súdu je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. Návrh na zastavenie exekúcie má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Predmetom rozhodovania exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a nie rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní. Skutočnosti uvedené povinným nastali pred vznikom exekučného titulu, z uvedeného dôvodu mali byť zo strany povinného namietané v upomínacom konaní. Povinný túto možnosť využil podaním odporu proti platobnému rozkazu. Avšak Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/ XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX, bolo rozhodnuté o odmietnutí odporu voči Platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/ XXXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX a Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/ XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX, bolo rozhodnuté o zamietnutí sťažnosti voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o odmietnutí odporu proti platobnému rozkazu. Povinný teda mal možnosť proti predmetnému rozhodnutiu, ktorým mu bola uložená povinnosť plniť v prospech oprávneného, uplatniť procesnú obranu podaním vecne odôvodneného odporu. V dôsledku uvedeného Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX, na podklade ktorého je vedená predmetná exekúcia, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.X.XXXX. Súd s poukazom na uvedené je viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. 20. Exekučný súd v súvislosti so vzniknutou situáciou, ktorú podľa povinného spôsobil Úrad pre vybrané hospodárske subjekty tým, že nezákonne blokuje všetky bankové účty povinného, bráni riadnemu realizovaniu podnikateľskej činnosti povinného, marí možnosť realizácie a úhrad daňovej povinnosti, miestnych poplatkov, zdravotného alebo sociálneho poistenia, blokuje vyplácanie miezd zamestnancom a uhrádzanie záväzkov z obchodného styku, uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie je procesným inštitútom, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je zastavenie exekúcie z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v Exekučnom poriadkom. Vzhľadom na vyššie uvedené exekučný súd konštatuje, že vzniknutá situácia nezakladá dôvod pre zastavenie exekúcie súdom v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. 21. Exekučný súd k námietkam povinného, že exekučný titul nie je riadnym a spôsobilým exekučným titulom na začatie a vedenie exekúcie z dôvodu, že jeho vydaniu nepredchádzalo riadne konanie a k spochybňovaniu právoplatnosti, vykonateľnosti a zákonnosti exekučného titulu uvádza nasledovné. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom, musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi, na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu judikovanej povinnosti. Súd pre úplnosť uvádza, že platobný rozkaz, na podklade ktorého je vedené predmetné exekučné konanie je opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, v zmysle ktorej Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/ XXXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.X.XXXX v spojení s Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX a v spojení s Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. 22. Exekučný súd v nadväznosti na tvrdenie povinného, že v exekučnom konaní neprebehlo riadne konanie, kde by mal povinný možnosť riadne brániť svoje práva, poukazuje na skutočnosť, že exekučné konanie je konaním vykonávacím. Vykonávacie konanie nasleduje v prípade, ak strana, ktorej bola rozhodnutím uložená povinnosť, túto povinnosť nesplní dobrovoľne. Exekučný poriadok pripúšťa procesnú obranu povinného podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je zastavenie exekúcie z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v Exekučnom poriadkom. Súd o zastavení exekúcie rozhodne, napr. ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ak bol exekučný titul zrušený alebo je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Exekučný poriadok takisto pripúšťa podanie viacerých návrhov na zastavenie exekúcie v priebehu jedného exekučného konania podaných povinným za predpokladu včasného uplatnenia skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie, čo znamená, že ak je návrh na zastavenie exekúcie podaný v lehote pätnásť dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, povinný má povinnosť uplatniť všetky skutočnosti ktoré sú mu známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. 23. Exekučný súd v súvislosti s tvrdením povinného, že považuje upovedomenie o začatí exekúcie za nedôvodné, predčasne vydané a nezákonné uvádza, že exekučný súd dňa 8.3.2024 po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Ninu Banášovú. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi sa začala exekúcia. Súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie exekúcie zo strany exekučného súdu postupuje v súlade so zásadou oficiality a je povinný postarať sa o vykonanie exekúcie tak, aby bola čo možno najhospodárnejšia pre oprávneného, rešpektujúc pritom ostatné zásady exekučného konania, najmä zásadu ochrany a obrany povinného a tretích osôb pri uskutočňovaní exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie slúži najmä na upovedomenie účastníkov o začatí exekúcie a to predovšetkým povinného. Voči povinnému ide o prvý procesný úkon zo strany povereného súdneho exekútora a práve z upovedomenia o začatí exekúcie je povinný informovaný, že je voči nemu vedené exekučné konanie. Poverený súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie exekúcie pristupuje k lustrácii majetku povinného. Zákon obligatórne stanovuje tú skutočnosť, že súdny exekútor je v zásade povinný upovedomiť povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonávania pred vydaním exekučného príkazu. Zároveň s doručovaním upovedomenia o začatí exekúcie povinnému môže súdny exekútor priamo pristúpiť k blokácii majetku povinného, aby zaistil majetok pre uspokojenie pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní, a to doručovaním príkazov na začatie exekúcie tretím osobám. V takom prípade je majetok povinného blokovaný až do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok. 24. Exekučný súd dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument povinného uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného, nakoľko tieto súd nepovažoval za rozhodné pre posudzovanie návrhu na zastavenie exekúcie. 25. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 26. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 27. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 28. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie žiadal, aby bol oprávnený zaviazaný k úhrade trov exekúcie povinného v celom rozsahu. Súd v tejto súvislosti uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle ust. § 199a ods. 2 Exekučného poriadku sú trovami povinného iba výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, pričom povinný v tomto konaní nebol právne zastúpený, nárok na náhradu trov konania mu nemohol vzniknúť. Navyše v súlade s ust. § 199d ods. 2 Exekučného poriadku má povinný voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov,
ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol, nedošlo k naplneniu podmienky podľa ust. § 199d ods. 2 Exekučného poriadku. Z uvedených dôvodov súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.