Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 42Ek/1580/2024 6124342012 15. 10. 2024 Mgr. Paula Maceková ECLI:SK:OSBB:2024:6124342012.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom: D. X, XXX XX D..Biskup., zast.: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom Lendererova 7866/12, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - mestská časť Dúbravka, o vymoženie 27,65 eur, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jaroslav Straka, so sídlom exekútorského úradu Račianska 66, 831 02 Bratislava, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Povinnému nárok na náhradu trov n e p r i z n á v a. III. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 26,44 Eur odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24.06.2024 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 27,65 eur, na základe exekučného titulu – uznesenie, ktorý vydal Okresný súd Nové Zámky dňa 11.11.2021, sp. zn. 6Er/1345/2010, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 8.3.2022. 2. Súd dňa 19.07.2024 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jaroslav Straka, so sídlom exekútorského úradu Račianska 66, 83102 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 275EX 926/24. 3. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 19.07.2024 bolo povinnému doručené dňa 05.08.2024. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 15.08.2024, t. j. v zákonom 15 dňovej lehote. 4. Povinný sa domáha zastavenia exekúcie z dôvodu, že pohľadávka oprávneného priznaná exekučným titulom vo výške 27,65 EUR, ktorú si oprávnený uplatňuje v tomto exekučnom konaní bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.11.2023 uzatvorenej medzi JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. ako postupcom a spoločnosťou EURK Finance s.r.o., so sídlom Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, IČO: 55 825 150 ako postupníkom postúpená v celom rozsahu a teda oprávnený nie je oprávnený sa v tomto exekučnom konaní predmetného nároku domáhať. Povinnému bolo v tejto súvislosti doručené písomné Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 31.10.2023. Na základe vyššie citovaných ustanovení povinný v celom rozsahu namieta výšku uplatnených trov exekúcie v rozsahu uplatnenej odmeny súdneho exekútora ako aj náhrady hotových výdavkov, nakoľko oprávnenému nevznikol žiaden nárok. V zmysle vyššie uvedeného povinný namieta i výšku uplatnených trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní, nakoľko k zániku pohľadávky oprávneného došlo ešte pred začatím exekúcie. V zmysle uvedeného má povinný za to že náhrada trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní oprávnenému neprináleží.
5. Oprávnený v celom rozsahu rozporuje uvedené tvrdenia povinného. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 6.11.2023 uzatvorená medzi JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. ako postupcom a spoločnosťou EURK Finance s.r.o., so sídlom Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, IČO: 55 825 150 ako postupníkom (ďalej len „Zmluva“) bola zrušená zmluvnými stranami Dohodou o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len „Dohoda o zrušení Zmluvy“). Na základe predmetnej Dohody o zrušení Zmluvy došlo k zrušeniu Zmluvy v celom rozsahu, pričom povinnému bolo zrušenie Zmluvy o postúpení pohľadávok oznámené. V zmysle uvedeného je zrejmé, že k povinným uvádzanému zániku pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie nedošlo. Povinným namietanej oprávnenosti náhrady a výšky trov právneho zastúpenia oprávneného JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Oprávnený uvádza, že keďže k zániku pohľadávky oprávneného JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. preukázateľne nedošlo, právny zástupca oprávneného má nárok na trovy právneho zastúpenia. 6. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie priamo nevyjadril. 7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 12. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
13. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra. 14. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. 15. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“ 16. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Exekučný súd v konaní o zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. 17. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie oprávneného v tomto exekučnom konaní z dôvodu zmluvného postúpenia pohľadávky deklarovanej exekučným titulom oprávneným ako postupcom na postupníka, ktorým je spoločnosť EURK Finance s.r.o.. Exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha na podklade uznesenia, ktorý vydal Okresný súd Nové Zámky dňa 11.11.2021, sp. zn. 6Er/1345/2010, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 8.3.2022, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému v exekučnom konaní trovy exekúcie vo výške 27,65 eur. V exekučnom titule je ako oprávnený uvedený JUDr. Rudolf Krutý. Súd v tomto bode preskúmal exekučný titul aj z hľadiska jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti a dospel k záveru, že rozhodnutie je formálne a materiálne vykonateľné, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade mohla byť vedená exekúcia v rámci exekučného konania. 18. S poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi exekučného konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno
navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 69/2012 zo dňa 12.09.2012). 19. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektužalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010). Ustanovenie § 36 ods. 1 Exekučného poriadku umožňuje vykonať exekúciu v prospech iného subjektu, než je označený v exekučnom titule iba ak sa preukáže, že na neho prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci). Vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako povinnej osobe z exekučného titulu je preto možné iba vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu. 20. Zo spisového materiálu po začatí exekúcie bolo preukázateľne zistené, že vymáhaná pohľadávka deklarovaná exekučným titulom bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023 postúpená oprávneným ako postupníkom na obchodnú spoločnosť EURK Finance s.r.o.. O uvedenej skutočnosti bol povinný upovedomený oznámením zo dňa 31.10.2023. Tak ako to vyplýva z podaní účastníkov exekučného konania skutočnosť postúpenia pohľadávky priznanej exekučným titulom nebola medzi účastníkmi sporná. Na základe uvedeného mal exekučný súd za preukázané, že pohľadávka oprávneného vymáhaná v tomto konaní bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023 postúpená na spoločnosť EURK Finance s.r.o. (deň účinnosti postúpenia pohľadávky nastal ku dňu podpisu zmluvy o postúpení pohľadávok - bod 1.4. tejto zmluvy). Oprávnený ako postupca upovedomil povinného o postúpení pohľadávok listom. 21. Zo spisového materiálu taktiež súd zistil, že vyššie uvedená zmluva o postúpení pohľadávok bola zrušená na základe Dohody o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 20.06.2024, s účinnosťou tejto dohody od momentu podpisu zmluvnými stranami, teda oprávneným a spoločnosťou EURK Finance s.r.o.. Nadobudnutím účinnosti tejto dohody došlo k zániku právnych účinkov postúpenia podľa dotknutej zmluvy o postúpení pohľadávok a to ku dňu 20.06.2024. Týmto momentom sa hmotnoprávnym nositeľom týchto pohľadávok (vrátane pohľadávky priznanej exekučným titulom) na strane veriteľa opätovne stal oprávnený. V tomto prípade bolo exekučné konanie iniciované dňa 21.06.2024, teda v čase keď oprávnený objektívne bol nositeľom oprávnenia vyplývajúceho z exekučného titulu. Skutočnosť, že oprávnený oznámil zrušenie postúpenia povinnému až po začatí exekúcie (s vykázaním doručenia ku dňu 31.07.2024) nezakladá následok v podobe nedostatku aktívne vecnej legitimácie oprávneného v tomto konaní. Oneskorené upovedomenie povinného o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok by malo vplyv na vymáhaný nárok len v prípade, ak by povinný preukázal, že od momentu zrušenia zmluvy o postúpení do času kým bol upovedomený zo strany pôvodného veriteľa alebo oprávneného, by splnil vymáhaný nárok pôvodnému veriteľovi (spoločnosť EURK Finance s.r.o.), čím by nastal predpokladaný účinok podľa § 526 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka v podobe zániku záväzku jeho splnením. V predmetnom exekučnom konaní povinný nepreukázal súdu, že by došlo k zániku vymáhaného nároku v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekúcie, čím nenastal dôvod na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. 22. Na základe uvedeného je bez pochybností zrejmé, že v tomto exekučnom konaní je daná tak aktívna vecná legitimácia oprávneného, ako aj pasívna vecná legitimácia povinného. Na základe uvedeného súd považoval povinným prezentovaný dôvod na zastavenie exekúcie za nedôvodný a nezakladajúci zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Nadväzujúc na tieto závery tak možno zamietnuť aj námietku povinného týkajúcu sa trov právneho zastúpenia oprávneného ako aj trov súdneho exekútora, nakoľko jeho návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, keďže povinný svoju povinnosť uloženú exekučným titulom nesplnil.
23. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 24. Podľa § 199a ods. 1,2 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 25. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. 26. Podľa § 199d ods. 1,2 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 27. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 28. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 29. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 30. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 31. O trovách oprávneného rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že mu priznal ich náhradu a to v rozsahu 100 % , t.j. 26,44 Eur za 1 polovičný úkon právnej služby (vyjadrenie k návrhu povinného) vrátane režijného paušálu, nakoľko mal v konaní plný úspech. Na ich náhradu zaviazal povinného ako procesne neúspešného účastníka. Po právoplatnosti rozhodnutia budú tieto trovy vymáhané na základe dodatku k povereniu pre súdneho exekútora. O trovách povinného súd rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal, nakoľko bol v konaní neúspešný. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.