Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 54Ek/1741/2024 6124350331 11. 11. 2024 Mgr. Andrej Brenkus ECLI:SK:OSBB:2024:6124350331.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: A. A., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom: B. XXXX/X, XXX XX C.; zast. zákonným zástupcom: D. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom: B. XXXX/X, XXX XX C.; zast.: JUDr. Alena Arbetová, advokát, IČO: 42158818, Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč; proti povinnému: E. F. A., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom: G. XXXX/X, XXX XX H.; zast.: Mgr. Gabriela Janíková, advokát, IČO: 42264103, Hviezdoslavovo nám. 25, 811 02 Bratislava; vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Andrej Semela, sídlo exekútorského úradu: Lichnerova 23, 903 01 Senec; pre vymoženie výživného, rozhodujúc o návrhu na zastavenie exekúcie takto rozhodol: I. Súd exekúciu v časti vymoženia zameškaného výživného vo výške 44.700,00 Eur podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e . II. Vo zvyšnej časti súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a. III. Oprávnený m á voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 54,51 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. IV. Povinný m á voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 451,21 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 19.07.2024 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 55.500,00 Eur a bežného výživného vo výške 600,00 Eur, a to na základe exekučného titulu – 1/ Rozsudok Okresného súdu Skalica vydaný dňa 20.08.2009 pod sp. zn. 5P/14/2009; 2/ Rozsudok Krajského súdu v Trnave vydaný dňa 17.02.2010 pod sp. zn. 24CoP/66/2009 (ďalej len „exekučný titul“). 2. Súd na základe predmetného Návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 22.08.2024 Poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. 54Ek/1741/2024 (ďalej len „Poverenie na vykonanie exekúcie“) a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora Mgr. Andrej Semela, sídlo exekútorského úradu: Lichnerova 23, 903 01 Senec. 3. Dňa 14.10.2024 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Banská Bystrica podanie, v ktorom zaslal súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenie oprávneného.
4. V Návrhu na zastavenie exekúcie povinný žiada zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul uložil matke maloletej povinnosť do 6 dní od právoplatnosti rozsudku zriadiť v peňažnom ústave v prospech maloletej osobitný účet a otcovi maloletej oznámiť ústav, v ktorom je účet zriadený a číslo účtu. Povinný tvrdí, že nemá vedomosť o tom, že by oprávnená k potvrdeniu o vykonateľnosti exekučného titulu pripojila aj listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom alebo osobou, z ktorej je zjavné, že oprávnená splnila, prípadne zabezpečila splnenie svojej vzájomnej povinnosti. Naopak, povinný poukazuje na to, že oprávnená si uvedenú povinnosť celé roky nesplnila a povinnému tak neumožnila platenie výživného na tvorbu úspor. Povinný tvrdí, že premlčané sú všetky splátky výživného, ktoré boli splatné od právoplatnosti exekučného titulu do 22.08.2021. Povinný vznáša námietku premlčania pokiaľ ide o nasledovné nároky oprávnenej uplatnené v tomto exekučnom konaní: nedoplatok na tvorbu úspor za obdobie 01.03.2009 do 28.02.2010 vo výške 3.600 €; nedoplatok na tvorbu úspor za obdobie marec 2010 až december 2010 vo výške 3.000 €; nedoplatok na tvorbu úspor za obdobie január 2011 do augusta 2021 vo výške 38.400 €. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti Exekučného titulu, povinný navrhuje, aby súd exekúciu zastavil a rozhodol a priznal povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v tomto konaní vo výške 560,23 Eur (podľa ust. § 10 v spojení s § 13a ods. 2 písm. c) a § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2024 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to tarifnú odmenu a paušálnu náhradu výdavkov za dva úkony právnej služby (1. prevzatie e príprava zastúpenia a 2. písomné podanie - Návrh na zastavenie konania)). 5. Vo vyjadrení oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie oprávnený vyjadruje nesúhlas s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a navrhuje ďalej v exekúcii pokračovať. Oprávnený vo svojom vyjadrení uvádza, že: cit.: „Primárne je potrebné poukázať na zjavnú nedôvodnosť a nesprávnosť podania povinného. Povinný totiž síce (podľa obsahu jeho podania) vznáša námietku premlčania len voči časti nároku, avšak zastavenia exekúcie sa svojvoľne dožaduje vcelku. Súčasne poukazujem na to, že povinný vzniesol svoju námietku premlčania v rozpore s dobrými mravmi. Súdom preukázané majetkové pomery povinného umožňovali určiť povinnému nielen výživné, ale dokonca aj tvorbu úspor. To svedčí o schopnosti povinného výživné riadne plniť, teda na strane povinného neexistoval objektívny dôvod na neuhrádzanie súdom určeného výživného. Od uloženia povinnosti platiť výživné však povinný svojvoľne svoju vyživovaciu povinnosť v určenej výške neplnil. Uhrádzal len bežné výživné, ktoré už neuhrádza vôbec. Keď sa zákonná zástupkyňa oprávnenej povinného pýtala na zvyšok výživného, povinný len skonštatoval jeho nedostatočné zhodnocovanie na bankovom účte. A bez akejkoľvek možnosti namietať následne povinný uviedol, že úspory bude investovať. Oprávnená aj jej zákonná zástupkyňa tak boli dlhodobo povinným udržiavané v účelovej nevedomosti, že dlžné úspory povinný oprávnenej skutočne uhradí. O tom, že povinný výživné určené na úspory v skutočnosti nikam neinvestuje sa oprávnená dozvedela až potom ako bol povinný vyzvaný na informovanie o výške zhodnotených úspor. Povinný je navyše ekonomicky veľmi silným. Jeho majetkové pomery (ako naznačuje aj určené výživné) sú vysoko nadštandardné, čo povinnému voči oprávnenej a jej matke poskytovalo nielen finančnú výhodu. Matka oprávnenej sa povinného vždy obávala, keďže ten je dominantným a snaží sa svojou ekonomickou silou ľudí okolo seba ovládať. Matka oprávnenej mala vždy z povinného strach, čo povinný opakovane využíval. To plynie napríklad aj z vzájomnej komunikácie potom ako povinný (po podaní návrhu na exekúciu) prestal svojvoľne uhrádzať akékoľvek výživné. Keď sa ho matka oprávnenej na neplnenie zákonnej povinnosti pýtala, povinný konštatoval, že to je vlastne jej vina, keďže si dovolila návrh na exekúciu vôbec podať. Matka oprávnenej mala teda obavu, že povinný prestane oprávnenej platiť výživné ako trest za podniknutie právnych krokov. To sa nakoniec aj aktuálne deje, keďže povinný už (zjavne z pomsty) odmieta uhrádzať súdom určené výživné. Z sms správy je zrejmé, že povinný koná práve z pomsty za podanie tohto návrhu na výkon exekúcie (príloha). Hoci povinný vzniesol námietku premlčania len voči časti nároku, zostatok svojho dlhu bez vysvetlenia neuhradil. Pritom ale neexistuje žiadny dôvod - a neuviedol ho ani sám povinný - pre ktorý by aktuálne nemusel rozhodnutie súdu plniť. Povinný sa pritom nezmyselne vyhovára na zablokovanie účtu. A to hoci povinný pracuje v ČR, kde má pravdepodobne ako zamestnanec zriadený účet. Takže v tejto exekúcii exekútor mohol zablokovať výlučne účet v slovenskej banke. Výživné, ktoré je oprávnenej garantované zákonom, by si povinný mohol plniť aj inou formou. Jeho matka, či iný člen rodiny by mu mohol požičať či poskytnúť finančné prostriedky. Oprávnená predsa nemôže za to, že povinný neplnil svoju zákonnú povinnosť napriek opakovaným výzvam. Súdna prax odmieta námietku premlčania v prípade jej rozpore s dobrými mravmi. To, že matka oprávnenej nepodala návrh na exekúciu skôr, keďže sa zjavne oprávnene obávala reakcie povinného, nemôže byť na škodu maloletej. Táto neuhrádzanie výživného nijako nezavinila a nemôže jej byť kladená za vinu či neprospech. Zo strany povinného k vzneseniu námietky navyše prišlo so zjavným cieľom poškodiť či znevýhodniť oprávnenú. Povinný namieta nesplnenie podmienok podľa ust. § 47
EP. Uvedené bolo vyvrátené v podaní na vykonanie exekúcie, keďže jeho súčasťou bola aj výzva na povinného preukazujúca naplnenie uvedenej podmienky. Z opatrnosti ju prikladám ešte raz. Povinný si je však nakoľko ju preberal vedomý toho, že mu bola doručená. Vzhľadom k uvedenému navrhujem, aby súd. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a priznal oprávnenej nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 560,23 Eur (právne zastúpenie + vyjadrenie sa k Návrhu na zastavenie exekúcie).“ 6. Exekútor vo svojom vyjadrení uvádza, že dňa 22.08.2024 bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 02.09.2024. Následne dňa 16.09.2024 bol na exekútorský úrad doručený návrh právneho zástupcu povinného na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote. 7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b)exekučný titul bol zrušený, c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 10. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne. 11. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby. 12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 13. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 14. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. 15. V zmysle § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
16. V zmysle § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 17. V zmysle § 28 ods. 3 Zákona o rodine, práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. 18. V zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 19. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 20. V zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 21. V zmysle § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 22. V zmysle § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 23. V zmysle § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. 24. Podľa § 65 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. 25. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 26. Podľa § 77 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú. 27. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 28. Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní. 29. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu a dobrovoľne sa nesplnila. 30. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali
až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní. 31. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. 32. V zmysle citovaného § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. V exekučnom konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu – exekučného titulu, nakoľko v rámci exekučného konania sa vykonáva to, čo bolo judikované v konaná nachádzacom. Exekučný súd je viazaná rozhodnutím vo veci samej ktoré zakladá právo oprávneného a povinnosť povinného na splnenie určitej povinnosti a nenahrádza a nemôže nahrádzať súd v základom konaní v jeho rozhodovacej činnosti. 33. Oprávneným iniciované exekučné konanie bolo začaté za účelom vymoženia zameškaného výživného vo výške 55.500,00 Eur predstavujúce povinným neuhrádzané výživne na tvorbu úspor od 01.03.2009 až do 07/2024 a bežné výživne vo výške 600,00 Eur od 01.08.2024. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania zameškaného výživného od 01.03.2009 do augusta 2021 vo výške spolu 45.000,00 Eur. 34. Súd sa v prvom rade zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Premlčanie ako subjektívne oprávnenie umožňuje dlžníkovi, aby mohol po uplynutí určitej doby vzniesť proti uplatňovanému právu námietku premlčania. K právnemu účinku premlčania je potrebné, aby boli kumulatívne splnené dve skutočnosti, a to márne uplynutie premlčacej doby a vznesenie námietky premlčania dlžníkom. K uvedenému sud dodáva, najmä i s ohľadom na vyššie citovanú právnu úpravu obsiahnutú v zákone o rodine, a v nadväznosti na všeobecnú občianskoprávnu úpravu, že podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - 110). Platí tu subsidiárne ustanovenie § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kde je uvedené, že úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch, ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní. To znamená, že mesačné platby výživného, na ktoré je povinný rodič zaviazaný, sa premlčujú v trojročnej premlčacej lehote. Na premlčanie sud prihliadne len na námietku povinného. Ak sa povinný premlčania dovolá, nemožno premlčané právo oprávneným priznať. Na základe vyššie uvedeného treba rozumieť, že splatné výživné sa premlčí po desiatich rokoch a výživné (jednotlivé splátky výživného) ako opakujúce sa plnenie sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe. Súd preskúmaním vymáhaného nároku zistil, že oprávnenou uplatnené zameškané výživné v celkovej výške 55.500,00 eur je za obdobie od 01.03.2009 do 7/2024. Keďže daný nárok je koncipovaný na báze jednotlivých opakujúcich sa plneniach, ktoré sa v zmysle
ustanovenia § 77 ods. 2 Zákona o rodine premlčujú v základnej trojročnej premlčacej lehote (t. j. každá splátka výživného na tvorbu úspor má svoju vlastnú premlčaciu lehotu), súd s ohľadom na dátum začatia exekučného konania (19.07.2024) konštatuje, že oprávnenou uplatnené zameškané výživné za obdobie od 01.03.2009 až do 06/2021 je premlčané. Oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie mohol uplatniť zameškané výživne na tvorbu úspor len od 07/2021 do 7/2024, čiže najviac za 3 roky pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, v celkovej výške 10.800,00 Eur (36 mesiacov x 300,00 Eur mesačne výživne na tvorbu úspor). Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že oprávnenou uplatnené zameškané výživné za obdobie od 01.03.2009 až do 06/2021 vo výške 44.700,00 Eur je premlčané. 35. Oprávnený vo svojom vyjadrení uvádza, že povinný vzniesol svoju námietku premlčania v rozpore s dobrými mravmi. Súd k predmetnému tvrdeniu uvádza, že je nesprávne. Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, lebo inštitút premlčania je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa zo zákona premlčuje. 36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, že povinný úspešne vzniesol námietku premlčania, ktorá´ vedie k zániku plnenia vyživovacej povinnosti v období, ktoré predchádza tri kalendárne roky pred začatím exekučného konania, sud exekúciu v časti vymoženia zameškaného výživného vo výške 44.700,00 Eur v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil. (výrok I.) 37. Súd k ostatným tvrdeniam povinného, že nemá vedomosť o tom, že by oprávnená k potvrdeniu o vykonateľnosti exekučného titulu pripojila aj listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom alebo osobou, z ktorej je zjavné, že oprávnená splnila, prípadne zabezpečila splnenie svojej vzájomnej povinnosti, že oprávnená si povinnosť zriadiť v peňažnom ústave v prospech maloletej osobitný účet a otcovi oznámiť ústav, v ktorom je účet zriadený a číslo účtu celé roky nesplnila a povinnému tak neumožnila platenie výživného na tvorbu úspor uvádza, že nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti, nakoľko oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie doručil súdu aj Výzvu na plnenie povinnosti zo dňa 01.06.2024, ktorú zaslal povinnému, a v ktorej mu oznámil aj číslo sporiaceho účtu maloletej. Zároveň oprávnený súdu doložil aj exekučný titul - Rozsudok Krajského súdu v Trnave vydaný dňa 17.02.2010 pod sp. zn. 24CoP/66/2009, ktorý je vykonateľný v časti zriadenia účtu dňa 19.03.2010. 38. Nakoľko povinným predostretá argumentácia nie je vo zvyšnej časti jeho podaní spôsobilá pre čo i len čiastočné zastavenie exekúcie, preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (výrok II.) 39. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 40. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 41. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 42. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 43. Oprávnený si v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnil trovy právneho zastúpenia za podanie vyjadrenia k tomuto návrhu, rovnako aj povinný si v návrhu na zastavenie exekúcie žiada priznať trovy právneho zastúpenia. Vzhľadom na to, že súd výrokom I. tohto uznesenia exekúciu čiastočne zastavil, súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekučného konania považoval za potrebné upraviť vyčíslenú sumu trov exekučného konania.
44. Súd uvádza, že základným predpokladom pre priznanie náhrady trov účastníkovi konania je úspech vo veci. Zásada úspechu vo veci sa uplatní tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť účelne vynaložené trovy exekúcie úspešnému účastníkovi. V posudzovanom prípade však bol čiastočne úspešný aj povinný a čiastočne aj oprávnený, keďže, ako už bolo vyššie spomínané, súd na základe návrhu povinného exekúciu zastavil v časti zameškaného výživného vo výške 44.700,00 Eur. 45. Pri rozhodovaní o trovách konania v časti, ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom zastavení exekúcie, súd aplikoval zásadu úspechu. Predmetom exekúcie bol v poverení na vykonanie exekúcie nárok oprávneného v nasledovnom rozsahu: zameškané výživné vo výške 55.500,00 Eur a bežné výživné vo výške 600,00 Eur mesačne od 01.08.2024. Z výrokov I. a II. tohto uznesenia je zrejmé, že úspech oprávneného v tomto konaní naďalej predstavuje sumu 10.800,00 Eur titulom zameškaného výživného a jeho neúspech, resp. úspech povinného v tomto konaní predstavuje sumu 44.700,00 Eur (súd exekúciu v časti zameškaného výživného vo výške 44.700,00 Eur zastavil). Teda úspech oprávneného v tomto konaní predstavuje 19,46 % a jeho neúspech, resp. úspech povinného v tomto konaní predstavuje 80,54 %. 46. Súd priznal oprávnenému náhradu trov exekučného konania za jeden úkon právnej služby, a to: vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súd má za to, že podľa ust. § 9 ods. 1 v spojení s ust. § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z, je celkovou hodnotou sporu istina vo výške 55.500,00 Eur. Jedna polovica základnej sadzby tarifnej odmeny tak predstavuje sumu 266,38 Eur, teda celková suma trov oprávneného je vo výške 280,11 Eur (266,38 Eur za 1 úkon právnej služby + režijný paušál 13,73 Eur za rok 2024). Avšak, aplikujúc vyššie vyčíslený čistý úspech oprávneného vo veci vo výške 19,46 % (280,11 Eur x 19,46 % = 54,51 Eur), súd priznal oprávnenému, ako čiastočne úspešnej strane v konaní, nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie tak, ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia, a to nárok v sume 54,51 Eur. (III. výrok) 47. Súd priznal povinnému náhradu trov exekučného konania za dva úkony právnej služby, a to: prevzatie a príprava právneho zastúpenia a podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Súd má za to, že podľa ust. § 9 ods. 1 v spojení s ust. § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z, je celkovou hodnotou sporu istina vo výške 55.500,00 Eur. Jedna polovica základnej sadzby tarifnej odmeny tak predstavuje sumu 266,38 Eur, teda celková suma trov oprávneného je vo výške 560,23 Eur (532,77 Eur za 2 úkony právnej služby + 2 režijne paušály 27,46 Eur za rok 2024). Avšak, aplikujúc vyššie vyčíslený čistý úspech povinného vo veci vo výške 80,54 % (560,23 Eur x 80,54 % = 451,21 Eur), súd priznal povinnému, ako čiastočne úspešnej strane v konaní, nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie tak, ako je uvedené v IV. výroku tohto uznesenia, a to nárok v sume 451,21 Eur. (IV. výrok) Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.