Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 16Ek/1711/2024 6124351817 22. 10. 2024 JUDr. Maroš Penťa ECLI:SK:OSBB:2024:6124351817.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, XXX XX E. E., právne zast. Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom Landererova 7866/12, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 55134114, proti povinnému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35807598, právne zast. JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 42185190, o vymoženie 29,81 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslav Straka, so sídlom exekútorského úradu Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 30854342, pod sp. zn. 275EX 2110/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 12.09.2024, takto rozhodol: I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a. II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a. III. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 26,44 EUR, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 10.07.2024, domáhal od povinného vymoženia 29,81 EUR s prísl., na základe exekučného titulu – uznesenia Okresného súdu Trebišov sp. zn. 12Er/1363/2015 zo dňa 27.12.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.01.2023 (ďalej ako „exekučný titul“). 2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 15.08.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Jaroslav Straka, so sídlom exekútorského úradu Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 30854342 (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 275EX 2110/24. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 15.08.2024. Vykázaním jeho doručenia sa začala exekúcia v tomto exekučnom konaní. 3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 21.10.2024 predložil súdu Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 12.09.2024, spolu s jeho prílohami a to: Splnomocnenie zo dňa 02.08.2024, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2023, zoznam postúpených pohľadávok v elektronickej podobe vo formáte súboru excel, ďalej aj Vyjadrenie oprávneného zo dňa 16.10.2024, upovedomenie o začatí exekúcie spolu s potvrdením o doručení povinnému, potvrdenie o podaní návrhu na zastavenie exekúcie. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe, a príloh získaných z vlastnej činnosti.
4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 275EX 2110/24 zo dňa 08.08.2024 bolo doručené povinnému dňa 04.09.2024. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 12.09.2024 bol podaný a doručený súdnemu exekútorovi elektronicky dňa 12.09.2024. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej lehote podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). 5. Povinný navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie oprávneného v tomto exekučnom konaní, keďže pohľadávka oprávneného priznaná exekučným titulom, ktorú si oprávnený uplatňuje v tomto exekučnom konaní, bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023 uzatvorenej medzi oprávneným ako postupcom a obchodnou spoločnosťou EURK Finance s.r.o., so sídlom Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, IČO: 55825150 (ďalej len „EURK“), ako postupníkom postúpená v celom rozsahu. Na základe uvedenej skutočnosti povinný mal za to, že oprávnený nie je oprávneným sa v tomto exekučnom konaní domáhať exekučným titulom deklarovaného nároku. Povinný dodal, že v tejto súvislosti mu bolo doručené písomné Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 31.10.2023. Povinný s poukazom na § 199c ods. 1 Exekučného poriadku v celom rozsahu namietol výšku vymáhaných trov exekúcie, a to tak trov súdneho exekútora čo do odmeny a paušálnej náhrady, ako aj trov oprávneného, keďže z dôvodu zániku vymáhaného nároku v čase pred začatím exekúcie, im nevznikol žiaden nárok na náhradu trov. Na základe uvedených dôvodov povinný navrhol súdu, aby exekúciu v celom rozsahu zastavil a povinnému priznal nárok na náhradu trov od oprávneného. 6. Oprávnený vo svojom vyjadrení vyjadril nesúhlas so zastavením exekúcie v celom rozsahu. K námietke povinného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie oprávneného v tomto exekučnom konaní oprávnený uviedol, že Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023 uzatvorená medzi oprávneným ako postupcom a spoločnosťou EURK ako postupníkom bola ukončená zmluvnými stranami Dohodou o ukončení zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorej došlo k zrušeniu dotknutej zmluvy v celom rozsahu, a povinnému bolo ukončenie Zmluvy o postúpení pohľadávok oznámené. Oprávnený dodal, že k povinným uvádzanému zániku pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie nedošlo. Oprávnený uviedol, že súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, vrátane príloh, a v súlade s § 53 ods. 1 Exekučného poriadku vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, v ktorom ako oprávneným subjektom je označený práve oprávnený, a teda je oprávnený domáhať sa vymoženia svojej pohľadávky. K povinným vznesenej námietke o nedôvodnosti nároku na náhradu trov oprávneného v exekučnom konaní oprávnený uviedol, že keďže k zániku pohľadávky oprávneného preukázateľne nedošlo, oprávnený má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Oprávnený poukázal na skutočnosť uloženia dôkazných prostriedkov - zmluvy o postúpení pohľadávok (s prílohami, dohody o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok, oznámenia o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok v správnom registri súdu vedenom pod sp. zn. 1OpP/10/2024. Na základe uvedeného oprávnený navrhol súdu, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a priznal oprávnenému nárok na náhradu trov od povinného. 7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu. 10. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra. 11. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. 12. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“ 13. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Exekučný súd v konaní o zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. 14. Súd po zistení, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný pred uplynutím lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku má odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou účastníkom konania, preskúmal predmetné podanie povinného a dospel k právnemu záveru, že v celom rozsahu nie je dôvodné. 15. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie oprávneného v tomto exekučnom konaní z dôvodu zmluvného postúpenia pohľadávky deklarovanej exekučným titulom oprávneným ako postupcom na postupníka, ktorým je spoločnosť EURK. 16. Exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha na základe exekučného titulu, ktorým je uznesenie Okresného súdu Trebišov sp. zn. 12Er/1363/2015 zo dňa 27.12.2022, ktorým je povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému v exekučnom konaní sumu trov exekúcie vo výške 29,81 EUR. V predmetnom exekučnom titule ako oprávneným subjektom tohto nároku je špecifikovaný práve oprávnený. Súd v tomto bode preskúmal exekučný titul aj z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a dospel k záveru, že exekučný titul je formálne a materiálne vykonateľný, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade mohla byť vedená exekúcia v rámci tohto exekučného konania.
17. S poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi exekučného konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 69/2012 zo dňa 12.09.2012). 18. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektužalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010). Ustanovenie § 36 ods. 1 Exekučného poriadku umožňuje vykonať exekúciu v prospech iného subjektu, než je označený v exekučnom titule iba ak sa preukáže, že na neho prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci). Vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako povinnej osobe z exekučného titulu je preto možné iba vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu. 19. Zo spisového materiálu po začatí exekúcie bolo preukázateľne zistené, že vymáhaná pohľadávka deklarovaná exekučným titulom bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023 postúpená oprávneným ako postupníkom na obchodnú spoločnosť EURK. O uvedenej skutočnosti bol povinný upovedomený oznámením zo dňa 31.10.2023, ktorého prílohou bol aj zoznam dotknutých pohľadávok. Tak ako to vyplýva z podaní účastníkov exekučného konania skutočnosť postúpenia pohľadávky priznanej exekučným titulom nebola medzi účastníkmi sporná. Na základe uvedeného mal exekučný súd za preukázané, že pohľadávka oprávneného vymáhaná v tomto konaní bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023 postúpená na spoločnosť EURK (deň účinnosti postúpenia pohľadávky nastal ku dňu podpisu zmluvy o postúpení pohľadávok – bod 1.4. tejto zmluvy). Oprávnený ako postupca upovedomil povinného o postúpení pohľadávok listom (spolu so zoznamom dotknutých pohľadávok – vrátane pohľadávky priznanej exekučným titulom). Pre úplnosť je potrebné dodať, že preskúmaním príloh, ktorými boli špecifikované pohľadávky, ktoré boli predmetom postúpenia podľa vyššie uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok, a ktoré sú uložené v správnom registri súdu pod sp. zn. 1OpP/10/2024, bolo zistené, že pohľadávka deklarovaná exekučným titulom bola v týchto prílohách riadne a detailne konkretizovaná. 20. Zo spisového materiálu taktiež súd zistil, že vyššie uvedená zmluva o postúpení pohľadávok bola zrušená na základe Dohody o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 20.06.2024, s účinnosťou tejto dohody od momentu podpisu stranami dohody, teda oprávneným a spoločnosťou EURK. Nadobudnutím účinkov tejto dohody došlo tým pádom k zániku právnych účinkov postúpenia podľa dotknutej zmluvy o postúpení pohľadávok a to ku dňu 20.06.2024. Týmto momentom sa hmotnoprávnym nositeľom týchto pohľadávok (vrátane pohľadávky deklarovanej exekučným titulom) na strane veriteľa opätovne stal oprávnený. V tomto prípade exekučné konanie bolo návrhom iniciované dňa 10.07.2024, teda v čase keď oprávnený objektívne nositeľom oprávnenia vyplývajúceho z exekučného titulu. Skutočnosť, že oprávnený oznámil zrušenie postúpenia povinnému až po začatí exekúcie (s vykázaním doručenia ku dňu 31.07.2024) nezakladá následok v podobe nedostatku aktívne vecnej legitimácie oprávneného v tomto konaní. Oneskorené upovedomenie povinného o skutočnosti zrušenia zmluvy o postúpení pohľadávkam by malo vplyv na vymáhaný nárok len v prípade, ak by povinný preukázal, že od momentu zrušenia zmluvy o postúpenia pohľadávok do času kým bol upovedomený
zo strany pôvodného veriteľa alebo oprávneného, by splnil vymáhaný nárok pôvodnému veriteľovi (spoločnosť EURK), čím by nastal predpokladaný účinok podľa § 526 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka v podobe zániku záväzku jeho splnením. V predmetnom exekučnom konaní povinný nepreukázal súdu, že by došlo k zániku vymáhaného nároku v čase od vzniku exekučného titulu do času začatia exekúcie, čím nenastal dôvod na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. 21. Na základe uvedeného je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že v tomto exekučnom konaní je daná tak aktívna vecná legitimácia oprávneného, ako aj pasívna vecná legitimácia povinného. Na základe uvedeného súd považoval povinným prezentovaný dôvod na zastavenie exekúcie za nedôvodný a nezakladajúci zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. 22. Podľa § 61a ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku upovedomenie o začatí exekúcie musí popri náležitostiach podľa § 61 ods. 1 obsahovať výšku trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. 23. Podľa § 61a ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku upovedomenie o začatí exekúcie musí popri náležitostiach podľa § 61 ods. 1 obsahovať výšku trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e). 24. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 26. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty. 27. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. 28. Podľa § 7 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017 Z. z.“) odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie. 29. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. 30. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 eur. 31. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %. 32. Podľa § 29 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
33. Povinný vzniesol námietku proti trovám exekúcie oprávneného ako aj námietku proti výške trov súdneho exekútora obsiahnutých v upovedomení o začatí exekúcie pre ich neopodstatnenú výšku (z dôvodu námietky o zániku vymáhaného nároku) 34. K námietke proti trovám oprávneného súd uvádza, že v tomto exekučnom konaní sa vymáha nárok na náhradu trov oprávneného v celkovej výške 54,81 EUR, ktorý pozostáva zo sumy trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 25 EUR a zo sumy trov právneho zastúpenia vo výške 29,81 EUR. Súd v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie priznal oprávnenému tento nárok od povinného v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Dôvodnosť tohto nároku je daná dôvodným začatím exekúcie. V prípade ak by povinný preukázal súdu jej nedôvodné začatie, tento nárok oprávnenému zaniká. V čase rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie súd po preskúmaní spisového materiálu nemal zo strany povinného preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vyslovenie právneho záveru o nezákonnom a nedôvodnom začatí exekúcie v tomto exekučnom konaní. A preto oprávnenému patrí dôvodne vymáhaný nárok na náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Predmetnú námietku povinného súd považoval za nedôvodnú. 35. Súdny exekútor vychádza pri výpočte trov exekúcie podľa ustanovení Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., na ktorú odkazuje § 199 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o výšku trov exekúcie súdneho exekútora, tu súd uvádza, že medzi obligatórnymi náležitosťami upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 61a ods. 1 písm. e) a f) Exekučného poriadku patrí aj uvedenie výšky trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a výšky trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e). Na uvedené ustanovenie nadväzuje § 7 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorým je stanovený presný výpočet trov exekútora – odmeny tak pre prípad eventuálneho splnenia celej vymáhanej povinnosti povinného v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (10 % zo základu na jej určenie) a po uplynutí tejto lehoty (20 % zo základu na jej určenie), ako aj ustanovenie § 22 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. pre uplatnenie nároku na paušálnu náhradu výdavkov taktiež pre situáciu splnenia nároku v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinného (§ 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. náhrada vo výške 50 EUR) ako aj pre prípad splnenia nároku alebo zistenia iného dôvodu na zastavenie exekúcie po uplynutí tejto lehoty (§ 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. vo výške 100 EUR). 36. Z upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že pre situáciu splnenia vymáhaného do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie si súdny exekútor uplatnil trovy v celkovej výške 70,20 EUR, ktoré pozostávajú z odmeny (10 %) vo výške 10,20 EUR a náhrady hotových výdavkov vo výške 60 EUR (sumy vrátane dane z pridanej hodnoty). 37. V danom prípade výška vymáhaného nároku pozostáva zo sumy istiny vo výške 29,81 EUR, náhrady trov oprávneného v exekučnom konaní vo výške 64,83 EUR, v čoho dôsledku ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie predstavuje celkový vymáhaný nárok oprávneného sumu vo výške 84,62 EUR. Predmetná suma predstavuje základ pre výpočet odmeny súdneho exekútora. Základ na určenie odmeny sa podľa § 29 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. zaokrúhľuje na celé eurá nahor, a preto základ pre výpočet odmeny predstavuje sumu vo výške 85 EUR. V zmysle § 7 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie, ktorá v tomto prípade predstavuje sumu vo výške 8,50 EUR. Uvedená vypočítaná odmena sa podľa § 29 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. zaokrúhľuje na najbližších 50 eurocentov nahor, a preto výsledná odmena predstavuje sumu vo výške 8,50 EUR. Pre danú situáciu súdnemu exekútorovi patrí nárok na náhradu paušálnych výdavkov podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. vo výške 50 EUR (50 % paušálna náhrada podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, ktorá je stanovená v sume 100 EUR). Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku sa hodnota odmeny a paušálnej náhrady výdavkov navyšuje o predmetnú daň. Na základe uvedeného súd konštatuje, že pre situáciu splnenia vymáhaného nároku v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku súdny exekútor má nárok na náhradu trov v celkovej výške 70,20 EUR, ktorý pozostáva z odmeny (10 %) vo výške 8,50 EUR, paušálnej náhrady hotových výdavkov vo výške 50 EUR a zo sumy dane z pridanej hodnoty vo výške 11,70 EUR. Po preskúmaní uvedeného nároku v upovedomení o začatí exekúcie súd konštatoval, že trovy súdneho exekútora pri situácii splnenia vymáhaného nároku v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku boli vyčíslene správne a zákonne v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky č. 68/2017 Z. z.
38. Z upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že pre situáciu nesplnenia vymáhaného nároku do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie si súdny exekútor uplatnil trovy v celkovej výške 140,40 EUR, ktoré pozostávajú z odmeny (20 %) vo výške 20,40 EUR a náhrady hotových výdavkov vo výške 120 EUR (vrátane sumy dane z pridanej hodnoty). 39. V danom prípade výška tak ako bolo uvedené vyššie základ na určenie odmeny predstavuje sumu vo výške 84,62 EUR. Základ na určenie odmeny sa podľa § 29 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. zaokrúhľuje na celé eurá nahor, a preto základ pre výpočet odmeny predstavuje sumu vo výške 85 EUR. V zmysle § 7 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, ktorá v tomto prípade predstavuje sumu vo výške 17 EUR. Uvedená vypočítaná odmena sa podľa § 29 Vyhlášky zaokrúhľuje na najbližších 50 eurocentov nahor, a preto výsledná odmena predstavuje sumu vo výške 17 EUR. Pre danú situáciu súdnemu exekútorovi patrí nárok na náhradu paušálnych trov podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. vo výške 100 EUR. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku sa hodnota odmeny a paušálnej náhrady výdavkov navyšuje o predmetnú daň. Na základe uvedeného súd konštatuje, že pre situáciu nesplnenia vymáhaného nároku v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku súdny exekútor má nárok na náhradu trov v celkovej výške 140,40 EUR, ktorý pozostáva z odmeny (20 %) vo výške 17 EUR, paušálnej náhrady hotových výdavkov vo výške 100 EUR a zo sumy dane z pridanej hodnoty vo výške 23,40 EUR. Po preskúmaní uvedeného nároku v upovedomení o začatí exekúcie súd konštatoval, že trovy súdneho exekútora boli pri situácií splnenia vymáhaného nároku po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku vyčíslene správne a zákonne v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky č. 68/2017 Z. z.. Bolo možné konštatovať právny záver, že súdny exekútor postupoval pri výpočte svojich trov (pri každej vyššie uvedenej situácií) zákonne. 40. K námietke povinného o nedôvodnosti trov súdneho exekútora súd uvádza, že ju nepovažoval za právne relevantnú. V tomto exekučnom konaní súd v čase rozhodovania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatoval, že exekúcia začala dôvodne, v čoho dôsledku vznikol aj dôvodný nárok na náhradu trov súdneho exekútora v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý po nezistení dôvodu na zastavenie exekúcie súdom, je povinný v zmysle § 199c ods. 4 Exekučného poriadku uhradiť povinný zo svojho majetku, ktorý podlieha exekúcií. Po preskúmaním námietky povinného proti výške a dôvodnosti trov súdneho exekútora súd konštatoval jej nedôvodnosť. 41. Súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie netvrdil a ani nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený. Súd konštatoval, že exekúcia v tomto exekučnom konaní začala dôvodne. Nárok deklarovaný exekučným titulom nebol dobrovoľne splnený zo strany povinného v čase pred jej začatím, a v rámci časti exekučného konania o návrhu na zastavenie exekúcie nebol zo strany povinného preukázaný dôvod na zastavenie exekúcie. 42. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia 43. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 44. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 45. Podľa § 199e Exekučného poriadku prvá veta ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
46. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „č. 655/2004 Z. z.“) celková výška tarifnej odmeny sa určí súčinom základnej sadzby tarifnej odmeny stanovenej podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. 47. Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je do 165,97 eura 16,60 eura. 48. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. 49. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. 50. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 51. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 52. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 53. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. 54. Povinný si uplatnil od oprávneného nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie v celkovej výške 52,87 EUR, ktorý pozostával z 2 úkonov právnej služby – prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a spísanie a podanie návrhu na zastavenie exekúcie (2 x 8,30 EUR), ku ktorým sa prirátala hodnota dvoch režijných paušáloch za rok 2024 (2 x 13,73 EUR) a hodnota dane z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca povinného je platcom dane z pridanej hodnoty (20 % DHP vo výške 8,81 EUR). 55. Súd v tomto bode poukazuje na § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. Súd po preskúmaní prvého v poradí návrhu na zastavenie exekúcie dospel k právnemu záveru, že v celom rozsahu nie je dôvodným podaním vo veci samej, v čoho dôsledku súd prvým výrokom tohto uznesenia zamietol predmetné podanie v celom rozsahu, a preto povinný nebol ani len v čiastočnom rozsahu úspešný, čím povinnému nevznikol dôvodný nárok na náhradu trov exekučného konania od oprávneného. Na základe uvedených skutočností súd povinnému ním uplatnený nárok na náhradu trov exekučného konania od oprávneného v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia. 56. Oprávnený si uplatnil od povinného nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie a to v celkovej výške 26,44 EUR, ktorý pozostával
z jedného úkonu právnej služby - podanie vyjadrenia (1 x 8,30 EUR), ku ktorému sa prirátala hodnota jedného režijného paušálu za rok 2024 (1 x 13,73 EUR), a hodnota dane z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca oprávneného je platcom dane z pridanej hodnoty (20 % DPH vo 4,41 EUR). 57. S prihliadnutím na skutočnosť, že oprávnený bol v časti exekučného konania o návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu úspešný, keďže nedošlo ani len k čiastočnému zastaveniu prebiehajúcej exekúcie súdom, súd priznal oprávnenému od povinného nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie v jeho úplnom rozsahu. V tejto fáze exekučného konania predstavuje základ pre určenie tarifnej odmeny vymáhaná suma vo výške 36,17 EUR. Hodnota jedného úkonu právnej služby v základnom konaní predstavuje sumu vo výške 16,60 EUR, a hodnota jedného úkonu právnej služby v exekučnom konaní v zmysle § 10 ods. 1, a § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky predstavuje sumu vo výške 8,30 EUR. V tomto exekučnom konaní oprávnený má nárok na náhradu ďalších trov a to trov za právne zastúpenie za jeden úkon právnej služby v exekučnom konaní - podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie, ku ktorému sa pripočíta hodnota jedného režijného paušálu za rok 2024 a hodnoty dane z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca oprávneného je platcom dane z pridanej hodnoty. Na základe uvedeného súd priznal oprávnenému od povinného nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie v celkovej výške 26,44 EUR (1 x 8,30 EUR + 1 x režijný paušál za rok 2024 vo výške 13,73 EUR + DPH vo výške 4,41 EUR), tak ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia. Nad rámec uvedeného súd v exekučnom konaní konštatuje, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude táto ďalšia náhrada trov oprávneného v exekučnom konaní vo výške 26,44 EUR, ktorú súd priznal oprávnenému v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie vymáhaná v rámci tohto exekučného konania formou vydania dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.