Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 9Cpr/4/2024 6724201616 22. 11. 2024 JUDr. Jarmila Jánošová ECLI:SK:OSBB:2024:6724201616.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu: Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica, Námestie L. Svobodu 6818/4, 974 09 Banská Bystrica, IČO: 37957937, zast. JUDr. Tatiana Čarská, Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37832450 proti žalovanej: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. XXX/XXX, XXX XX E., zast. Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47238232, o zaplatenie 16 265,89 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 16 265,89 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z tejto sumy od 13. 03. 2024 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04. 04. 2024 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 16 265,89 Eur s príslušenstvom z titulu porušenia dohody o zvýšení kvalifikácie uzatvorenej so žalovanou dňa 28. 02. 2019. 2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť ako bezdôvodnú. 3. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, výpoveďou zástupcu žalobcu, žalovanej, jej zástupcu, dohodou o zvýšení kvalifikácie, vyčíslením skutočnej výšky nákladov na zvýšenie kvalifikácie žalovanej a dokladmi preukazujúcimi ich úhradu, pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi stranami dňa 01. 10. 2007, pracovnou náplňou žalovanej, zmluvou o zabezpečení špecializačného štúdia zdravotníckych pracovníkov uzatvorenou medzi Univerzitou Komenského Bratislava, Lekárskou fakultou a žalovanou, zmluvou o spolupráci pri výkone odbornej zdravotnej praxe uzatvorenou medzi Národným ústavom detských chorôb, žalobcom a žalovanou, zmluvou o spolupráci uzatvorenou medzi NÚDCH, žalobcom a žalovanou, žiadosťou o umožnenie odbornej zdravotnej praxe adresovanou žalobcom Martinskému bioptickému centru s.r.o., žiadosťou o výkone odbornej zdravotnej praxe adresovanou žalobcom Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. R. Banská Bystrica, diplomom o špecializácii žalovanej zo dňa 13. 06. 2022 a zistil tento skutkový stav: 4. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaná sa na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 10. 2007 stala jeho zamestnankyňou. Jej pracovný pomer sa zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú na základe dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 08. 04. 2008. 5. Dňa 28. 02. 2019 uzatvoril so žalovanou dohodu o zvýšení kvalifikácie č. 01/2019 podľa § 155 v spojení s ustanovením § 140 Zákonníka práce, na základe ktorej umožnil žalovanej účasť na ďalšom vzdelávaní za účelom zvýšenia jej kvalifikácie špecializačným štúdiom v odbore „pediatrická gastroentrológia, hepatológia a výživa,“ ktoré mala vykonávať na Univerzite Komenského v Bratislave v čase od
01.03.2019 do vykonania riadnej záverečnej skúšky. V dohode sa zaviazal umožniť žalovanej zvýšiť kvalifikáciu poskytnutím pracovného voľna s náhradou mzdy a úhradou ďalších nákladov spojených so štúdiom.. Žalovaná sa zaviazala zotrvať v pracovnom pomere u neho po dobu 4 rokov od ukončenia štúdia, alebo mu nahradiť náklady so štúdiom, ak svoj záväzok nesplní. Ak ho splní len sčasti, zaviazala sa nahradiť mu pomernú časť nákladov. 6. Po tom, čo žalovaná získala dňa 13. 06. 2022 odbornú spôsobilosť v uvedenom odbore, podala dňa 24.08.2023 výpoveď z pracovného pomeru. Tento skončil na základe uvedenej výpovede dňom 31. 10. 2023. 7. Celková výška nákladov spojených so zvýšením kvalifikácie žalovanej predstavovala sumu 24 893,29 Eur. Z toho vyplatená náhrada mzdy za pracovné voľno na účasť na vyučovaní, prípravu a vykonanie záverečnej skúšky a na vypracovanie obhajoby bakalárskej práce sumu 21 809,57 Eur, školné 1 250,-Eur, cestovné a ubytovanie 1 833,72 Eur. Keďže z dojednaných štyroch rokov (1 460 dní) odpracovala len 506 dní, domáhal sa náhrady alikvotnej časti nákladov v zmysle dohody. Úrok z omeškania požadoval odo dňa 13. 03. 2024, keďže žalovanú vyzval na zaplatenie žalovanej sumy výzvou zo dňa 21. 12. 2023, ktorú prevzala 29. 12. 2023, následne ďalšou výzvou doručenou dňa 26. 02. 2024. 8. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na článok III. základných zásad Zákonníka práce ako aj na znenie jeho ustanovenia § 118 ods. 1, podľa ktorého majú zamestnanci právo na mzdu za vykonanú prácu. 9. V zmysle § 155 ods. 1 Zákonníka práce medzi náklady spojené so štúdiom nepatrí mzda. Táto potom nemôže byť predmetom náhrady pri nedodržaní záväzku zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa po určitý čas. Svoju odbornú prax vykonávala ako prácu v postavení zamestnanca. Za výkon tejto práce jej prináležala u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti mzda, ktorú jej hradil žalobca. Je potom nesprávny názor, že jej bola poskytovaná náhrada mzdy. Rovnako poukázala na znenie § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. a najmä na článok 25 ods. 3 smernice EÚ 2005/36 o uznávaní odborných kvalifikácií, v zmysle ktorého má byť účastník odbornej prípravy špecialista v čase tejto prípravy primerane odmeňovaný. 10. Aj podľa právneho názoru, ktorý uviedol Okresný súd Poprad vo svojom rozhodnutí 7Cpr/17/2018 v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 29. 09. 2020 v konaní 22CoPr/1/2020 je neplatné dojednanie umožňujúce zamestnávateľovi uplatňovať si náhradu mzdy za čas špecializačnej prípravy spočívajúcej vo výkone odbornej praxe v inom zdravotníckom zariadení. Jedná sa totiž o výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, len na inom mieste, ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve. V jej prípade to podporuje aj znenie zmlúv o spolupráci pri výkone odbornej zdravotnej praxe uzatvorených medzi žalobcom, ňou a NÚSDCH ako aj ďalších zmlúv. Z ich obsahu vyplýva, že sa jedná o dohody o dočasnom pridelení podľa § 58a Zákonníka práce. Žalobca sa zaviazal zabezpečiť jej účasť u prijímacej organizácie, a teda z toho je zrejmé, že usmerňoval jej činnosť svojimi pokynmi v postavení nadriadeného subjektu. Nemohlo sa teda z jej strany jednať o čerpanie pracovného voľna. O výkon práce sa jednalo aj v prípade jej práce pre Martinské bioptické centrum s.r.o. a Nemocnicu s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica. Vo vzťahu k ďalším nárokom uviedla, že cestovné náhrady jej patrili v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. a § 4 ods. 1 písm. a) a b) citovaného zákona. 11. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že právna úprava vzdelávania v prípade zdravotníckych povolaní vychádza z nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z. z. v spojení so zákonom č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. V zmysle § 39a ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. sa ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov môže financovať z prostriedkov zamestnávateľov. Zákonník práce pojem ďalšieho vzdelávania nevymedzuje. Rovnako pojem zvýšenie kvalifikácie. Z ustanovenia § 140 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve, je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Zamestnávateľ mu nemôže nariadiť zvyšovať si kvalifikáciu. Môže však súhlasiť s tým, či mu to umožní. Ak si svoju kvalifikáciu nezvyšuje zamestnanec počas dovolenky alebo mimo pracovného času, môže si ju zvyšovať čerpaním pracovného voľna. V takom prípade mu neprináleží nárok na mzdu, ani na náhradu mzdy, okrem prípadu, že by sa na to zamestnávateľ zaviazal v zmysle § 140 ods. 2 a § 155 Zákonníka práce. 12. Je v záujme zamestnanca uzatvoriť podľa § 155 Zákonníka práce dohodu o zvýšení kvalifikácie, v ktorej sa zamestnávateľ zaviaže mu umožniť zvýšenie kvalifikácie poskytnutím pracovného voľna, náhradnej mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom s tým, že zamestnanec sa zaviaže po ukončení štúdia určitý čas zotrvať v pracovnom pomere. Takouto dohodou si zamestnávateľ zabezpečí nielen stabilizáciu zamestnanca na určitý čas, ale aj návratnosť svojich nákladov, pokiaľ si tento zamestnanec nesplní svoj stabilizačný záväzok. Obdobie výkonu odbornej prípravy je považované za
špecializačné štúdium a výkon odbornej praxe je v inom zdravotníckom zariadení bezodplatné. Preto lekár nedostáva od svojho zamestnávateľa mzdu, ale náhradu mzdy. Poukázal v tejto súvislosti aj na znenie článku 2 základných zásad Zákonníka práce a § 13 ods. 3 Zákonníka práce a uznesenie Ústavného súdu SR III.ÚS/411/2011, s tým, že pokiaľ zamestnávateľ investuje do vzdelávania svojho zamestnanca, je oprávnené z jeho strany očakávať, že zostane u neho pracovať. V opačnom prípade by takéto dohody stratili svoj význam. 13. Vo vzťahu k argumentácii žalovanej znením dohôd o spolupráci so zdravotnými zariadeniami, kde vykonávala odbornú prax, citoval znenie ustanovenia § 58 ods. 8 a 9 Zákonníka práce v čase uzatvorenia týchto zmlúv. Aj podľa znenia webovej stránky vzdelávacej ustanovizne Lekárskej fakulty UK Bratislava, povinná odborná zdravotnícka prax na klinikách vzdelávacej ustanovizne, resp. v iných zdravotníckych zariadeniach sa riadi pokynmi príslušného zdravotníckeho zariadenia. Účelom trojstranných zmlúv o spolupráci pri výkone odbornej zdravotníckej praxe žalovanej bolo zabezpečenie vykonania jej odbornej zdravotníckej praxe. Absolvovanie odbornej praxe za účelom zvýšenia jej kvalifikácie nie je možné považovať za výkon práce pre žalobcu ako zamestnávateľa, ani pre iné subjekty, kde si pod dohľadom školiteľov vykonávala odbornú prax. Výkonom závislej práce, za ktorú zamestnancovi prináleží mzda, je osobný výkon zamestnanca pre žalobcu ako zamestnávateľa podľa jeho pokynov. 14. Žalovaná vo svojej duplike zo dňa 03. 09. 2024 trvala na tom, že výkon jej činnosti počas špecializačného štúdia napĺňal všetky znaky závislej činnosti v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Okrem poukazov na znenie zákona č. 578/2004 Z. z. argumentovala aj nariadením vlády SR č. 296/2010 Z. z., jeho ustanovením § 69 ods. 4 a ods. 1 a 2, § 69a ako aj § 72 ods. 2. 15. Na pojednávaní žalobca trval na svojej žalobe ako aj písomných vyjadreniach a poukazoval na pripojené listinné dôkazy. 16. Zástupca žalovanej mal za to, že spornou otázkou v konaní nie je otázka skutková ale otázka právneho posúdenia. V tomto smere odkazoval na Smernicu EÚ ako aj označenú judikatúru. 17. Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že čo sa týka teoretickej časti jej špecializačného štúdia, jednalo sa v podstate o samoštúdium a prípravu na skúšku. Celé zvyšovanie kvalifikácie fakticky prebiehalo v odbornej praxi. Po zvýšení kvalifikácie v danom odbore jej žalobca neumožnil v plnom rozsahu sa mu venovať, čo bol aj hlavný dôvod, prečo odišla, ale nevedela to preukázať. 18. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie alikvotnej časti náhrady nákladov poskytnutých na zvýšenie kvalifikácie žalovanej špecializačným štúdiom v zmysle ich dohody o zvýšení kvalifikácie č. 01/2019 zo dňa 28. 02. 2019. Tak, ako uviedol aj zástupca žalovanej na pojednávaní, medzi stranami neboli sporné skutkové tvrdenia, ale právne posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu. 19. Z pripojených listinných dôkazov súd zistil nasledovné : 20. Dňa 28. 02. 2019 uzatvorila žalovaná so žalobcom ako zamestnávateľom dohodu o zvýšení kvalifikácie podľa § 155 v spojení s ustanovením § 140 Zákonníka práce. V tejto sa zmluvné strany dohodli, že zamestnávateľ umožní žalovanej ako zamestnancovi účasť na ďalšom vzdelávaní za účelom zvýšenia jej kvalifikácie v špecializačnom odbore pediatrická gastroentrológia ako aj hepatológia a výživa, ktoré bude vykonávať na Univerzite Komenského v Bratislave počnúc dňom 01. 03. 2019 v súlade so študijným programom vzdelávacieho pracoviska. 21. V bode 4 zmluvy bolo dohodnuté, že za týmto účelom žalobca poskytne žalovanej pracovné voľno, náhradu mzdy a úhradu ďalších nákladov spojených so štúdiom. 22. V bode 5 zmluvy sa žalovaná zaviazala, že po skončení štúdia zotrvá v pracovnom pomere po dobu 4 rokov, alebo uhradí náklady so štúdiom. 23. V ktorých prípadoch povinnosť na úhradu nákladov v zmysle § 155 ods. 6 Zákonníka práce nevzniká, bolo uvedené v bode 6 dohody. Žalovanej procesná obrana však týmito dôvodmi neargumentovala. 24. Následne dňa 12. 04. 2019 uzatvorila žalobkyňa s Lekárskou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave zmluvu o zabezpečení špecializačného štúdia v zmysle OZ, nariadenia vlády 296/2010 Z. z., vyhl. č. 31/2006. Štúdium malo pozostávať z teoretickej a praktickej časti v rozsahu akreditovaného špecializačného študijného programu podľa študijného plánu. Poskytovateľ sa zaviazal zabezpečiť uskutočnenie tohto špecializačného štúdia pod odbornou garanciou a lektorským zborom odsúhlasením Ministerstvom zdravotníctva v rámci udelenej akreditácie na realizáciu špecializačného študijného programu. 25. Dňa 10. 03. 2021 bola uzatvorená zmluva o spolupráci pri výkone odbornej zdravotníckej praxe žalovanej č. 039/2021 podľa ustanovenia § 58 a § 58a Zákonníka práce a § 51 O. z. na obdobie15. 03. 2021 až 14. 05. 2021. V tejto bola ako vysielajúca organizácia uvedený žalobca a prijímajúca organizácia Detská kliniku LFÚK a NÚDCH. Táto sa zaviazala zabezpečiť pre vysielajúcu organizáciu výkon odbornej zdravotníckej praxe žalovanej – školiace aktivity v zmysle vzorového špecializačného
študijného programu pod vedením povereného zamestnanca školiteľa a za tým účelom jej bude prideľovať prácu a dávať jej záväzné pokyny. 26. Zmluvou č. 170/2021 uzatvorenou dňa 04. 10. 2021 medzi tými istými účastníkmi sa zaviazala prijímajúca organizácia vykonať pod vedením povereného zamestnanca ďalšiu časť špecializačného štúdia v období od 04. 10. 2021 až do 29. 10. 2021. 27. Do spisu bola doložená žiadosť žalobcu adresovaná Martinskému bioptickému centru s.r.o. zo dňa 30. 11. 2021. Týkala sa povolenia vykonať odbornú zdravotnícku prax v rámci špecializačnej prípravy žalovanou a žiadosť o výkon odbornej zdravotníckej praxe adresovanú žalobcom Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica zo dňa 10. 12. 2021 za účelom vykonania praxe žalobkyne v období 31. 01. 2022 až 25. 02. 2022 a 04. 04. 2022 až 29. 04. 2022. 28. Ako už bolo uvedené, dohoda uzatvorená medzi stranami o zvýšení kvalifikácie č. 01/2019 bola uzatvorená podľa § 155 v spojení s § 140 Zákonníka práce. 29. Podľa § 155 Zákonníka práce účinného ku dňu spísania tejto dohody, t. j. ku dňu 28. 02. 2019, (1) Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. (2) Dohoda podľa odseku 1 musí obsahovať a) druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia, b) študijný odbor a označenie školy, c) dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere, d) druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby. (3) Celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť päť rokov. Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži. (5) Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu podľa odseku 2 aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 1700 eur. V týchto prípadoch nemožno zamestnancovi uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu. 30. Podľa § 140 Zákonníka práce účinného ku dňu 28. 02. 2019 (1) Účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve, je prekážkou v práci na strane zamestnanca. (2) Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. Zvýšenie kvalifikácie je aj jej získanie alebo rozšírenie. (3) Pracovné voľno podľa odseku 2 poskytne zamestnávateľ najmenej a) v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní, b) dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky, c) päť dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, maturitnej skúšky a absolutória, d) 40 dní súhrnne na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky v jednotlivých stupňoch vysokoškolského vzdelávania, e) desať dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce, diplomovej práce alebo dizertačnej práce. 31. Podľa § 58 ods. 1 Zákonníka práce účinného ku dňu 10. 03. 2021 zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu môže sa so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. 32. Podľa § 58a ods. 1 Zákonníka práce ku dňu 10. 03. 2021 zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania sa môžu s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť o dočasnom pridelení zamestnanca v pracovnom pomere na výkon práce. Zamestnávateľ môže s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť dočasné pridelenie zamestnanca v pracovnom pomere iba v prípade, ak sú u zamestnávateľa objektívne prevádzkové dôvody, a to najskôr po troch mesiacoch odo dňa vzniku pracovného pomeru. Pri dočasnom pridelení zamestnanca v pracovnom pomere medzi ovládajúcou osobou a ovládanou osobou dohodnutom bezodplatne sa ustanovenie druhej vety neuplatní; tým nie je dotknutá náhrada nákladov preukázateľne vynaložených na pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a na podmienky zamestnávania zamestnanca.
33. Podľa § 118 ods.1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. 34. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. zdravotnícke povolanie sa vykonáva a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, 7) b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ďalej len "povolenie") (§ 11) alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, 8) c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10), d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti (§ 7a) alebo e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu. 9) 35. Podľa § 39a ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov sa môže financovať z a) prostriedkov zamestnávateľov, 31a) b) prostriedkov rozpočtov samosprávnych krajov alebo obcí, c) prostriedkov rozpočtov zdravotných poisťovní, 31b) d) úhrad zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú účastníkmi ďalšieho vzdelávania, e) účelovo viazaných finančných prostriedkov na špecializačné štúdium za podmienok podľa § 39b z rozpočtovej kapitoly ministerstva zdravotníctva, f) prostriedkov nadácií a iných právnických osôb a fyzických osôb, g) iných zdrojov. 36. Podľa§ 69 nariadenia vlády SR č. 296/2010 (1) Špecializačným štúdiom v akreditovanom špecializačnom študijnom programe 6) sa rozširujú vedomosti a zručnosti získané štúdiom a odbornou praxou. (2) Špecializačné štúdium pozostáva z praktickej časti a teoretickej časti, pričom prevažnú časť špecializačného štúdia tvorí praktická časť. (4) Praktickú časť špecializačného štúdia absolvuje zdravotnícky pracovník v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času pod dohľadom zdravotníckeho pracovníka s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v príslušnom špecializačnom odbore s rozsahom a odborným zameraním odbornej praxe podľa akreditovaného špecializačného študijného programu v príslušnom špecializačnom odbore (ďalej len "školiteľ"). Počas špecializačného štúdia môže zdravotnícky pracovník vykonávať špecializované pracovné činnosti len pod odborným vedením zdravotníckeho pracovníka s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v príslušnom špecializačnom odbore. 37. Podľa § 69a nariadenia vlády SR č.296/2010 (1) Špecializačné štúdium v zdravotníckych povolaniach lekár a zubný lekár sa uskutočňuje za jeho osobnej účasti v dennej forme na univerzite, v univerzitnej nemocnici alebo v inom zdravotníckom zariadení podľa akreditovaného špecializačného študijného programu. (2) Praktická časť špecializačného štúdia podľa odseku 1 zahŕňa aj účasť zdravotníckeho pracovníka na pohotovostných službách a na špecializovaných pracovných činnostiach podľa akreditovaného špecializačného študijného programu vrátane jeho účasti na plnení povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.16a) (3) Praktická časť špecializačného štúdia v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo trvá najmenej šesť mesiacov v nemocnici a najmenej šesť mesiacov vo všeobecnej ambulancii. (5) Vzdelávacia ustanovizeň zaradí lekára do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore uvedenom v prílohe č. 3 časti A a vydá diplom o špecializácii len lekárovi s odbornou spôsobilosťou na výkon odborných pracovných činností získanou podľa § 3 ods. 1. 38. Podľa § 72 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 296/2010 špecializačné štúdium sa uskutočňuje v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času; 30) pri kratšom ako ustanovenom týždennom pracovnom čase sa dĺžka špecializačného štúdia primerane predlžuje. Zdravotná starostlivosť poskytovaná ako súčasť špecializačného štúdia zahŕňa pracovné činnosti príslušného pracoviska potrebné na získanie praktických zručností podľa akreditovaného špecializačného študijného programu. 39. Podľa článku 25 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií odborná príprava sa poskytuje ako denná v osobitných zariadeniach, ktoré uznali príslušné orgány. Jeho súčasťou je účasť na plnom spektre lekárskych činností oddelenia, v ktorom sa odborná príprava poskytuje, vrátane pohotovostnej služby, takým spôsobom, aby účastník odbornej prípravy, špecialista, venoval všetku svoju odbornú činnosť praktickej a teoretickej odbornej príprave počas celého pracovného týždňa a počas roka, podľa postupov stanovených príslušnými orgánmi. Tieto miesta sú na tomto základe primerane odmeňované.
40. Nárok žalobcu vychádzal z dojednania so žalovanou ako zamestnankyňou v zmysle uzatvorenej písomnej dohody o zvýšení kvalifikácie zo dňa 28. 02. 2019, ktorá priamo v texte odkazovala na znenie ustanovenia § 155 a § 140 Zákonníka práce. 41. Táto obsahovala podstatné náležitosti takejto dohody v zmysle ustanovenia § 155 ods. 2 Zákonníka práce, t. j. druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia na strane žalovanej, študijný odbor, označenie školy, dobu, po ktorú sa žalovaná zaviazala zotrvať u žalobcu v pracovnom pomere a druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú sa zaviazala uhradiť v prípade, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u žalobcu v pracovnom pomere počas dohodnutej doby. Obe strany svojimi podpismi potvrdili svoj záväzok, pričom z bodu 4 tejto dohody jednoznačne vyplýva, že za účelom zvýšenia kvalifikácie žalobkyne žalobca jej poskytne pracovné voľno a náhradu mzdy a úhradu ďalších nákladov spojených so štúdiom. Bol dojednaný aj rozsah pracovného voľna a výška náhrady mzdy (v sume priemerného zárobku zamestnanca). Rovnako boli špecifikované ďalšie náklady ako aj ich maximálna suma, ktorú sa žalobca zaviazal žalovanej v tejto súvislosti uhradiť. 42. Po tom, čo si žalovaná nesplnila svoj záväzok zotrvať v organizácii žalobcu počas dojednanej doby a žalobca ju vyzval na úhradu alikvotnej časti vzniknutých nákladov, začala namietať nárok žalobcu na náhradu mzdy a tvrdiť, že pokiaľ vykonávala odbornú prax u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, s ktorým žalobca uzatvoril dohodu v zmysle § 58 Zákonníka práce a § 58a Zákonníka práce, z jej strany sa jednalo o výkon závislej činnosti, a teda žalobca jej poskytoval nie náhradu mzdy ale mzdu za vykonanú prácu. 43. Predbežnou spornou otázkou, ktorú súd si musel vo veci vyriešiť, bola otázka, či výkon odbornej praxe žalovanej v súvislosti s dohodou o zvyšovaní kvalifikácie predstavoval jej dočasné pridelenie, a teda aj v tomto prípade sa jednalo o závislú činnosť vo vzťahu k žalobcovi, na základe čoho jej voči nemu vznikol nárok na mzdu a nie na náhradu mzdy. 44. Pokiaľ žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukazovala na odstavec 3 článku 25 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/36/ES zo dňa 07. 09. 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií, súd k tomuto uvádza, že ako to vyplýva aj z bodov 1- 3 úvodných ustanovení ako aj jej samotného názvu, táto rieši problematiku uznávaniu odborných kvalifikácií cudzinca v inom členskom štáte pre účely prístupu k tomu istému povolaniu a jeho výkonu s rovnakými právami, ako majú jeho štátni príslušníci a to za účelom odstránenie prekážok voľného pohybu osôb a služieb medzi členskými štátmi. Je potom zrejmé, že táto smernica rieši úplne inú situáciu, než bola situácia žalovanej, ktorá svojou odbornou praxou sledovala cieľ len získať túto kvalifikáciu. Z uvedených dôvodov súd argumentáciu znením uvedeného článku smernice nepovažoval za relevantnú. 45. Rovnako súd nepovažoval za preukázané tvrdenie, že žalovaná vykonávala počas odbornej praxe výkon závislej činnosti pre žalobcu na základe jeho pokynov, a teda z tohto titulu jej patrí mzda a nie náhrada mzdy . 46. Z pripojených listinných dôkazov a z ich časovej následnosti je zrejmé, že žalobkyňa mala záujem o zvýšenie kvalifikácie, pre ktorý účel bolo potrebné absolvovať špecializačné štúdium v ňou vybranom odbore. Z tohto dôvodu požiadala svojho zamestnávateľa, aby jej toto umožnil. V dohode s ním jej jednoznačne na tento účel bolo poskytnuté pracovné voľno. 47. Pracovné voľno sa v zmysle ustanovenia § 140 Zákonníka práce (na ktoré odkazuje dohoda strán) poskytuje za účelom zvýšenia alebo rozšírenia kvalifikácie, na rozdiel od prehlbovania praxe, ktoré je potrebné považovať za výkon práce za ktorú zamestnancovi prináleží mzda. V takom prípade sa totiž jedná o udržiavanie kvalifikácie a obnovenie kvalifikácie, ku ktorej dochádza v úrovni už existujúceho kvalifikačného stupňa. 48. Pokiaľ potom v dohode bol uvedený ako jeden z druhov nárokov, ktorého náhradu má žalobca v prípade porušenia záväzku na strane žalovanej právo od nej požadovať ako nárok na náhrady mzdy, takýto nárok bol uvedený správne a kvalifikačná dohoda predstavovala platný právny dvojstranný úkon spĺňajúci zákonné náležitosti v zmysle citovaného ustanovenia § 155 v súvislosti so znením § 140 Zákonníka práce. 49. K tvrdeniu, že odborná prax predstavovala dočasné pridelenie na výkon práce v zmysle § 58 a nasledujúcich ZP v iných zdravotníckych zariadeniach, súd ani túto argumentáciu nepovažoval za správnu. Žalovaná odbornú prax vykonávala v súvislosti s uzatvorenou dohodou o zvýšení kvalifikácie s Lekárskou fakultou Univerzity Komenského na akreditovaných pracoviskách, ktoré táto organizácia označila ako vhodné pre zvýšenie tohto typu kvalifikácie, pričom ju vykonávala pod odborným vedením garanta a na základe pokynov tejto zdravotníckej organizácie. Bez ohľadu na to, či v trojstrannej zmluve medzi žalobcom, žalovanou a zdravotníckym zariadením bola citácia ustanovenia § 58 Zákonníka práce, súd vychádzal z účelu tejto zmluvy a z prejavu vôle týchto strán, ktoré boli jednoznačne dôsledkom predchádzajúcich právnych úkonov žalovanej /uzatvorenej dohody o zvýšení kvalifikácie so žalobcom
a následne zmluvy o zabezpečení špecializačného štúdia s ÚK, Lekárskou fakultou v Bratislave/. Predmetom zmlúv o spolupráci pri výkone odbornej zdravotníckej praxe boli školiace aktivity v zmysle vzorového špecializačného študijného programu. V žiadnom prípade nemohla preto žalovaná vykonávať v tomto období závislú činnosť pre žalobcu a už vôbec nie na základe jeho pokynov. 50. Nebolo pritom sporné, že vo vzťahu k žalobcovi nedošlo ku zmene alebo zániku ich individuálneho pracovnoprávneho vzťahu ani nedošlo ku vzniku individuálneho pracovnoprávneho vzťahu medzi žalovanou a Detskou klinikou lekárskej fakulty UK, prípadne ostatnými zdravotnými zariadeniami, kde vykonávala odbornú prax. Na tento účel jej bolo len poskytnuté pracovné voľno. 51. V súlade so znením odôvodnenia Najvyššieho súdu SR v konaní 6Cdo/68/2021 zo dňa 29. 11. 2023, ktorý poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR III.ÚS/411/2011, zastáva aj súd konajúci v tejto veci názor, že z ustanovenia § 72 ods. 2 nariadenia vlády č. 296/2010, ako aj jeho ust. § 69 ods. 4 vyplýva, že špecializačné štúdium sa uskutočňuje v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času a musí obsahovať dostatočný počet teoreticko-praktických hodín, aby sa zabezpečila riadna príprava na samostatné poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ani zákonodarca teda nepočíta s tým, že by špecializačné štúdium zdravotníckeho pracovníka predstavovalo pracovnú činnosť. Neobstojí potom argument žalovanej, že v období, keď čerpala pracovné voľné pre účely zvyšovania svojej kvalifikácie jej za to patrí od žalobcu mzda. 52. Výkon odbornej zdravotníckej praxe zamestnanca na pracovisku iného zdravotníckeho zariadenia, nepredstavuje výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, aký bol dohodnutý v pracovnej zmluve, ale sa jedná len o činnosť /pod odborným vedením/ smerujúcu k zvyšovaniu kvalifikácie podľa § 155 Zákonníku práce. Z obsahu zmlúv o spolupráci pri výkone odbornej zdravotníckej praxe (ako to vyplýva už zo samotného názvu) vyplýva, že tieto boli uzatvorená výlučne len za týmto účelom. Rovnaký bol aj dôvod žiadosti o umožnenie odbornej zdravotnej praxe adresovaný zo strany žalobcu Martinskému bioptickému centru s.r.o. a Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica. 53. Pokiaľ žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu argumentovala rozhodnutím Okresného súdu a Krajského súdu Prešov v obdobnej veci, ich právny názor pre súd nie je záväzný, nepredstavuje ustálenú súdnu prax ani záväznú judikatúru. Súd s ich právnymi závermi už z uvedených dôvodov nesúhlasí. 54. Súd preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel, keď zo strany žalovanej nebol spochybnený rozsah požadovaného nároku. 55. Súd vyhovel žalobe aj v časti požadovaných úrokov z omeškania požadovaných žalobcom v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 O. z. a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. jeho ustanovenia § 3, v súvislosti so znením ustanovenia § 563 O. z. Existenciu a obsah výziev na plnenie doručených žalobcom žalovanou táto nepoprela. 56. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v spore tak, že úspešnému žalobcovi súd priznal voči žalovanej v plnom rozsahu nárok na náhradu Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).