Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 32Ek/1739/2021 6121358366 14. 02. 2025 Mgr. Michal Dubníček ECLI:SK:OSBB:2025:6121358366.3
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO 35 942 436, proti povinnému 1/: A. B., nar. XX.XX.XXXX, povinnému 2/: C. B., nar. XX.XX.XXXX, povinnému 3/: D. B., nar. XX.XX.XXXX, všetci trvale bytom E. F. XXX, XXX XX E. F., povinní zast. zákonným zástupcom: E. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, XXXXX E. F. o vymoženie sumy 403,42 eur vedenom súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD., Exekútorský úrad Brezno so sídlom Nám. M. R. Štefánika 43, 977 01 Brezno, pod sp. zn. 45EX 711/21, o návrhu povinných v 1. – 3. rade na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: Návrh povinných v 1. – 3. rade na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD., Exekútorský úrad Brezno so sídlom Nám. M. R. Štefánika 43, 977 01 Brezno, pod sp. zn. 45EX 711/21 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.05.2021 domáhal od právneho predchodcu povinných vymoženia 403,42 eur na podklade exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov č. 2024619837 zo dňa 19.10.2020. Exekučný súd dňa 25.06.2021 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 32Ek/1739/2021, ktoré bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 25.06.2021 a týmto dňom sa v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku začala exekúcia. Súdny exekútor dňa 22.08.2023 doručil súdu žiadosť o vydanie dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, nakoľko v zmysle uznesenia Okresného súdu Zvolen, č.k. 12D/81/2022-170 zo dňa 10.08.2023 sa právnymi nástupcami po poručiteľovi (pôvodnom povinnom) stali povinní v 1. až 3. rade. Exekučný súd v súlade s ust. § 37 ods. 1 a 3 Exekučného poriadku prihliadol na zmenu účastníka konania na strane povinného a dňa 28.08.2023 vydal dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie. 2. Súdny exekútor dňa 21.11.2024 doručil súdu návrh povinných na zastavenie exekúcie, v odôvodnení ktorého prostredníctvom zákonnej zástupkyne uviedli, že navrhujú exekúciu zastaviť z dôvodu, že nevlastnia žiaden majetok, z ktorého by mohla byť exekúcia uspokojená. Ďalej uviedli, že zdedili po otcovi nehnuteľnosť, ale tá bola vydražená dňa 25.04.2024 a výťažok z dražby bol použitý na výplatu voči Slovenskej sporiteľni. Iný majetok, ktorý by mohol byť použitý na vyplatenie zdedených dlhov, nezdedili. Zároveň uviedli, že dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa do výšky zdedeného majetku. Tým, že došlo k speňaženiu celého zdedeného majetku a použitiu výťažku na vyplatenie dlhov, nemajú povinnosť vyplácať ďalšie dlhy nad hodnotu zdedeného majetku. Preto žiadajú, aby bola exekúcia zastavená. 3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinných na zastavenie exekúcie uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, nakoľko podľa uznesenia 12D/81/2022-170, Dnot 165/2022 o dedičstve je všeobecná hodnota majetku poručiteľa 79.000,48 eur, výška dlhov poručiteľa je 43.017,65 eur, takže čistá hodnota dedičstva je 35.982,83 eur. Na základe uvedeného preto oprávnený trvá na podanom návrhu na vykonanie exekúcie.
4. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nastane skutočnosť, na základe ktorej dochádza k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bezodkladne túto skutočnosť oznámiť exekútorovi a jej vznik doložiť. Počas exekúcie je postúpenie vymáhaného nároku účinné iba vtedy, ak sa postúpi celý vymáhaný nárok. V pochybnostiach platí, že pôvodný oprávnený postúpil celý vymáhaný nárok. Ustanovenie § 36 ods. 2 sa použije rovnako. 5. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku súd na skutočnosť podľa odseku 1 prihliadne tak, že vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, ktorý doručí exekútorovi; to platí aj vtedy, ak došlo k zastaveniu exekúcie vo vzťahu k niektorému z povinných. Ak tu nie sú dôvody na zmenu účastníka konania, súd podľa povahy veci exekúciu celkom alebo sčasti zastaví alebo oznámi exekútorovi, že na vydanie dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie nie je dôvod; v takom prípade sa v exekúcii pokračuje s pôvodnými účastníkmi konania. 6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 10. Podľa § 460 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. 11. Podľa § 461 ods. 1 OZ dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. 12. Podľa § 470 ods. 1 OZ dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. 13. Podľa § 470 ods. 2 OZ ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. 14. Podľa § 482 ods. 1 OZ ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou. 15. Podľa § 482 ods. 2 OZ ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.
16. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. 17. V prejednávanej veci nie je sporné, že povinní sú na základe univerzálnej sukcesie právnymi nástupcami neb. C. B., zomr. XX.XX.XXXX. Zároveň nie je sporné, že v Osvedčení o dedičstve sp. zn. 12D/81/2022, Dnot 165/2022 zo dňa 10.08.2023, ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve, vydanom JUDr. Zuzanou Koukalovou, notárom ako súdnym komisárom so sídlom vo Zvolene, na základe poverenia Okresného súdu Zvolen bola stanovená všeobecná cena majetku poručiteľa na sumu 79.000,48 eur, výška dlhov poručiteľa na sumu 43.017,65 eur a čistá hodnota dedičstva na sumu 35.982,83 eur. Základná námietka, ktorou povinní odôvodnili svoj návrh na zastavenie exekúcie, je, že došlo k speňaženiu celého zdedeného majetku a použitiu výťažku na vyplatenie dlhov, pričom dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa len do výšky zdedeného majetku. 18. Pokiaľ ide o teoretické východiská, musí exekučný súd v prvom rade uviesť, že z podstaty dedenia ako univerzálnej sukcesie vyplýva, že dedič smrťou poručiteľa nenadobúda len aktíva (majetkový prospech), ale aj pasíva majúce za následok zodpovednosť dediča za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za dlhy poručiteľa, ktoré naňho prešli smrťou poručiteľa (tie dlhy poručiteľa, ktoré vznikli ešte za jeho života a ktoré jeho smrťou nezanikajú), pričom nie je rozhodujúce, či o týchto dlhoch dedičia vedeli alebo či vyšli najavo až neskoršie, príp. i po skončení dedičského konania. Občiansky zákonník pri úprave zodpovednosti dedičov podľa § 470 ods. 1 vychádza zo zásady zodpovednosti v rozsahu ceny zdedeného majetku (pro viribus hereditatis). Cena dedičstva je zisťovaná v dedičskom konaní a za cenu dedičstva, v rozsahu ktorej dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa, sa v zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje cena zanechaného majetku tak ako je zistená v dedičskom konaní, t. j. aktíva dedičstva, k čomu sa prikláňa i odborná literatúra napr. Fekete, I.: Občiansky zákonník - Veľký komentár, 3. zväzok, Eurokódex, 2015, str. 88; Cirák J. a kol.: Dedičské právo, KEY Publishing s.r.o, 2010, str. 74. Z uvedeného je zrejmé, že dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky všeobecnej hodnoty dedičstva a nie len do výšky čistej hodnoty dedičstva. 19. Ďalej považuje exekučný súd za potrebné uviesť, že podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o povinnosť tvrdenia, t. j. bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak dôkazné bremeno tieto skutočnosti preukázať, t. j. dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Aj v exekučnom konaní, ktorého predmetom je spor oprávneného a povinného o dôvodnosť exekúcie, sa preto uplatňuje prejednacia zásada. Následky spojené s nesplnením bremien v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila, keďže zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania. Inými slovami povedané, ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu v jej neprospech. Pokiaľ povinný podá návrh na zastavenie exekúciu, je potom povinný tou osobou, ktorá musí preukázať svoje tvrdenie o neexistencii dlhu, resp. zániku dlhu. 20. Exekučný súd v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti návrhu povinných na zastavenie exekúcie zdôrazňuje, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinných, ktorí návrh na zastavenie exekúcie podali. Inak povedané dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, bolo v tomto prípade vecou povinných a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré v
návrhu na zastavenie exekúcie uviedli a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre nich priaznivé právne dôsledky. Z uvedeného teda možno jednoznačne vyvodiť, že podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. V rámci rozhodovania o návrhu povinných na zastavenie exekúcie je tak možné prihliadať len na povinnými preukázané tvrdenia, nakoľko dôkazmi nepodložené tvrdenia neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nespĺňajú podmienku spôsobilosti byť predmetom dokazovania. Exekučný súd má v konaní postavenie arbitra, ktorý zisťuje skutkový stav z návrhu povinného na zastavenie exekúcie, príp. z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného, a preto sa kladie jednoznačná požiadavka na účastníkov konania, aby k uvádzaným tvrdeniam poukázali na konkrétne dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, resp. že je návrh na zastavenie exekúcie potrebné zamietnuť. V posudzovanej veci bolo preto výlučne na povinných predložiť súdu dôkazy preukazujúce zánik dlhu, ktorý je predmetom exekúcie. 21. Premietnutím vyššie uvedeného na danú vec musí exekučný súd skonštatovať, že povinní neuniesli dôkazné bremeno k tvrdeniu o zániku dlhu poručiteľa v dôsledku vyčerpania zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa. Exekučný poriadok ustanovuje v § 61k ods. 2 lehotu 15 dní na podanie odôvodneného návrhu na zastavenie exekúcie a v rámci tejto lehoty musí povinný splniť nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, t. j. označiť dôkazy na preukázanie tvrdení. Keďže povinní k návrhu na zastavenie exekúcie nepredložili žiaden listinný dôkaz o speňažení celého zdedeného majetku a použitiu výťažku na vyplatenie dlhov, exekučný súd uzatvára, že povinní nepreukázali úhradu poručiteľových dlhov, za ktoré zodpovedajú do výšky všeobecnej hodnoty dedičstva. 22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinní v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedli žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.