Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 3Ek/206/2024 6124222467 18. 12. 2025 JUDr. Eva Bomborová ECLI:SK:OSBB:2025:6124222467.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., o vymoženie 280,44 eur s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 3Ek/206/2024 zo dňa 05.03.2024, takto rozhodol: I. Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 3Ek/206/2024 zo dňa 05.03.2024 z r u š uje . II. Oprávnený n e m á
p r á v o na náhradu trov exekúcie v súvislosti s podaním sťažnosti. odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 05.03.2024 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 53 ods. 1, 23 písm. f/ a ods. 4, § 61k ods. 1 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ako aj § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „ZoUNEK“), § 52 ods. 1 4 a § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoSRK“). 2/ Po preskúmaní oprávneným predloženej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200050141 zo dňa 21.11.2012 (pozn. sudcu správne má byť 27.11.2012, keďže k podpísaniu zmluvy došlo zo strany oprávneného 27.11.2012) a rozhodcovskej zmluvy č. 8200050141 zo dňa 21.11.2012 (pozn. správne má byť 27.11.2012) uzavretej medzi povinným a oprávneným, posúdil záväzkovoprávny vzťah, ktorý medzi nimi vznikol, ako spotrebiteľský. Oprávnený pri uzavieraní predmetnej úverovej zmluvy a rozhodcovskej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka). Ďalej skúmal, či spotrebiteľské rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (viď. § 3 a 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy). 3/ V danom prípade nepovažoval rozhodcovskú zmluvu za platnú, a to vzhľadom k jej formulácii, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi (t.j. povinnému) je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o revolvingovom úvere, ani rozhodcovskú zmluvu, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu za zmluvné podmienky dojednané individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že povinný (t.j. spotrebiteľ) v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú zmluvu preto vyšší súdny úradník vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. 4/ Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. S poukazom na uvedené skutočnosti, keďže nie je splnená jedna z podmienok podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, a to materiálna vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, vyšší súdny úradník návrh na vykonanie exekúcie zamietol. Z uvedeného dôvodu následne o nároku oprávneného na náhradu trov exekučného konania rozhodol tak, že mu nárok nepriznal. 5/ V zákonom stanovenej lehote podal voči uzneseniu sťažnosť oprávnený, pretože mal za to, že súdom uvádzané dôvody neplatnosti a neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy sú založené na záveroch, ktoré odporujú právnemu poriadku. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republike z 26. marca 2009, sp. zn. 1M Obdo V 16/2006 (publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 54/2010), v súlade s ktorým nie je tvrdenie exekučného súdu a jeho predstava o rozhodcovskej zmluve, keď objektívne právo žiadny zákaz začatia rozhodcovského konania zo strany dodávateľa neupravuje. ZoSRK výslovne predpokladá, že rozhodcovské konanie začne aj dodávateľ (napr. § 25 ods. 4, ods. 8). K výberu rozhodcu resp. fóra, kde sa spor bude riešiť, dochádza až pri podaní žaloby. Obe zmluvné strany majú v zmysle úpravy ich vzájomného vzťahu rovnaké práva a nie je možné hovoriť o žiadnej nerovnováhe. Ochrana spotrebiteľa smeruje k tomu, aby zmluvné strany mali rovnakú možnosť a postavenie v rovnakej, resp. porovnateľnej situácii. 6/ Exekučný súd sa nedôsledne zaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy aj v tom smere, či ide o individuálne dohodnutú zmluvu alebo nie. V prípade individuálnych dojednaní je posudzovanie „neprijateľnosti“ zo zákona vylúčené. Rozhodcovská zmluva číslo 8500028894 zo dňa 26.07.2013 nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku a to bez vplyvu na ďalšie trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. V konaní ani nebolo dokázané niečo iné. Exekučný súd vychádzal z ničím nezdôvodniteľnej domnienky, kedy predloženie predtlačenej zmluvy súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere by automaticky malo znamenať, že nejde o individuálnu dohodu. Pritom v zmysle ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúca možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah, resp. jej samotné zaradenie do zmluvného vzťahu s dodávateľom bez vplyvu na to, že (ne)dôjde k uzavretiu hlavného zmluvného vzťahu. Z rozhodcovskej zmluvy nielenže výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, ale výslovne z nej vyplýva možnosť jednostranne odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia. Poučenie spotrebiteľa o tom, že rozhodcovskú zmluvu nie je povinný uzavrieť a že táto skutočnosť nebude mať vplyv na uzavretie
zmluvy o revolvingovom úvere je významovo jednoznačné a nesporné, zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa, ktorý si uvedené ustanovenie prečíta. 7/ ZoSRK predpokladá, že rozhodcovská zmluva bude predformulovaná s tým, že bude obsahovať poučenie podľa uvedeného zákona. Ako potom môže predformulovanie dokumentu byť dôvodom jej neplatnosti exekučný súd vôbec nevysvetlil. Povinný zmluvu dobrovoľne podpísal a rovnako tak aj z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Otázku jednostranného „zrušenia“ rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom už posudzoval aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 22. 11. 2012, sp. zn. 3M Cdo 14/2011. V prejednávanej veci rozhodcovská zmluva ani nie je súčasťou všeobecných podmienok, resp. inej zmluvy, a súčasne povinný pri odmietnutí ju uzavrieť, mohol bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere. Súd vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve ponechal stranou, že povinný ako dlžník rozhodcovskú zmluvu uzavrieť nemusel (bod 2.), mohol od nej odstúpiť (bod 7.), mohol sa domáhať určenia jej neplatnosti, mohol namietať jej neplatnosť v rozhodcovskom konaní či mohol podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pojem spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania jednotlivých zmlúv, transakcií či vykonávania úkonov (v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29) je chápaný ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná. Ani európske právo nepribližuje chápanie tohto pojmu na úroveň subjektu zbaveného či obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony, nespôsobilého a neschopného chápať význam a dôsledky vlastného konania, poučenia daného tretím subjektom a pod. 8/ Medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva popri tom, že je individuálnym dojednaním, by nespĺňala ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1 resp. ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Z formulácie v rozhodcovskej zmluve vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami atď. Z jej obsahu je zrejmé aj to, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. Cieľom ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka ani nie je zneplatnenie rozhodcovskej zmluvy (resp. rozhodcovskej doložky) ako takej. Zmyslom § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je zaručiť spotrebiteľovi – v procesnej pozícii žalobcu – právo vybrať si miesto (konajúci orgán) pre rozhodovanie o ním podanej žalobe. Výklad podsúvaný exekučným súdom presahuje rozsah uvedeného ustanovenia v tom zmysle, kedy súd dôvodmi svojho rozhodnutia prepisuje právnu normu tak, že rozhodcovské konanie v spotrebiteľských veciach je vylúčené. Exekučný súd evidentne nesprávne berie do úvahy pri určení žalobcu ako hľadisko určenie subjektu, ktorý častejšie porušuje zmluvu – nesplácanie úveru (keďže žalobu podáva v takom prípade druhá strana). Skúmanie dôvodov na jednej či druhej zmluvnej strane je potrebné hodnotiť objektívne, o.i. aj pri zachovaní zásady pacta sunt servanda. Hodnotiť porušovanie zmluvy dlžníkom ako častejší dôvod vedúci k vzniku sporu v prospech dlžníka v žiadnom prípade nepredstavuje ani ochranu spotrebiteľa, keďže aj podľa smernice Rady 93/13/EHS jeden z jej cieľov znie: keďže v súlade s princípom stanoveným pod názvom "Ochrana ekonomických záujmov spotrebiteľov" uvedeným v týchto programoch: "Nadobúdatelia tovaru a služieb by mali byť chránení proti zneužitiu právomocí zo strany predajcu alebo dodávateľa, najmä proti jednostranným štandardným zmluvám a neprimeranému popretiu ich základných práv v zmluvách.“ Základným právom spotrebiteľa nie je právo na porušovanie zmluvy či dokonca na výhodnejšie postavenie z tohto porušovania. Na podporu svojich tvrdení citoval z uznesení Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Ek/271/2017 zo dňa 26.01.2018 a sp.zn. 59Ek/259/2017 zo dňa 31.01.2018, ktorý rozhodoval o sťažnostiach oprávneného v skutkovo a právne rovnakých veciach. Ďalej citoval z rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 4CoE/37/2017 zo dňa 07.06.2017, sp. zn. 43 CoE/372/2013 zo dňa 21.11. 2013 a 17Co/919/2015, v ktorých krajský súd posúdil rovnaké rozhodcovské zmluvy, aké založili právomoc stáleho rozhodcovského súdu na konanie aj v tejto veci, ako platný právny úkon. 9/ Tvrdenie súdu, kedy posudzuje neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy aj z dôvodu, že spotrebiteľ ešte pred vznikom sporu stráca právo brániť sa na riadnom súde v mieste svojho bydliska, nemá oporu v právnom poriadku. Ak by však uvedené malo platiť, potom by to znamenalo, že súdom uvádzané dôvody ohľadne neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nie sú relevantné. Jediným kritériom prípustnosti tej istej rozhodcovskej zmluvy by sa teda nestal jej obsah a účinky (voči ktorým súd uvádza námietky a ktoré považuje za dôvod jej neplatnosti), ale časový okamih uzavretia. Moment, kedy dôjde k
uzavretiu rozhodcovskej zmluvy na začiatku zmluvného vzťahu a nie až po vzniku sporných nárokov, pritom nemá vplyv na platnosť rozhodcovskej zmluvy. Práve možnosť jednostranného odstúpenia od predmetnej rozhodcovskej zmluvy garantuje spotrebiteľovi jednostranne zmeniť svoje rozhodnutie o uzavretí rozhodcovskej zmluvy. Možnosť využiť právo zahŕňa aj jeho nevykonanie, teda akceptovanie stavu, ktorý buď trvá alebo nastane v náväznosti na nevykonanie práva. V žiadnom zákone, vyhláške ani v inom právnom predpise sa nenachádza také ustanovenie, ktoré by požadovalo dojednanie rozhodcovskej zmluvy (doložky) výlučne len po vzniku vymáhateľných alebo iných sporových nárokov a to ani v prípade spotrebiteľských zmlúv. Ani v súčasne platnom ZoSRK, ktorý je právnou normou na ochranu spotrebiteľa, sa nevyžaduje uzavretie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy až po vzniku sporných nárokov. V tejto súvislosti poukázal na záver Krajského súdu v Bratislave v uznesení sp. zn. 21CoE/211/2016 zo dňa 28.06.2016. Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdil, že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola daná. Navrhol preto, aby súd vyhovel sťažnosti oprávneného, napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a aby exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Zároveň navrhol, aby súd oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému v rozsahu 100 % a ktorých výška je spolu 60,84 EUR vrátane DPH (2 úkony – prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto odvolania zo sumy 280,44 EUR vo výške á 13,94 EUR vrátane DPH /11,62 EUR + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 16,48 EUR vrátane DPH /13,73 EUR + 20% DPH/). 10/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 11/ Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. 12/ Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 13/ Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 14/ Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 15/ Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom. 16/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného je dôvodná. 17/ V prvom rade možno uviesť, že vyšší súdny úradník správne posúdil, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8200050141 zo dňa 27.11.2012 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z nej nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by povinný bol pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Vyšší súdny úradník preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
18/ Na druhej strane musí súd oprávnenému uznať logickú neudržateľnosť právneho záveru vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesení, pokiaľ vyvodzuje absolútnu neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá je zároveň viazaná na začatie rozhodcovského konania podľa toho, kto je žalobca (a teda kto začne rozhodcovské konanie). Súdy by mali a musia pristupovať k hodnoteniam a k aplikácii právnych noriem vydaných orgánmi verejnej moci alebo právnych noriem autonómnych (t. j. dojednaných účastníkmi) objektívne a to s prihliadnutím na to, či právne následky z nich vzniknuté dopadajú rovnako na obe strany bez ohľadu na frekvenciu týchto následkov. Súd musí k hodnoteniu prípadu pristúpiť argumentačne (právne a skutkovo) a nie štatisticky a teda riadne argumentovať či sú dané právne relevantné dôvody na to, aby sa mohlo skonštatovať, že povinnému sa znemožnilo vlastne domôcť sa svojho práva a uzavretie rozhodcovskej zmluvy skutočne stavia ho do pozície nerovnocenného účastníka právneho vzťahu. Takúto konštatáciu v napadnutom uznesení ako aj konštatovanie, že sa povinnému znemožnila voľba dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, považuje exekučný súd za neudržateľnú, pokiaľ exekučný súd zistil preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie i jeho príloh, že v rozhodcovskej zmluve je vyjadrená možnosť odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy do 14 dní bez udania dôvodu (bod 7 zmluvy) ako aj vyjadrená alternatívnosť riešenia sporu rozhodcovským súdom pri stálej možnosti riešenia sporu i štátnym súdom (bod 5 zmluvy). Vyšší súdny úradník na uvedené body rozhodcovskej zmluvy pri preskúmavaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh neprihliadol, čo v konečnom dôsledku viedlo k nesprávnym právnym záverom. 19/ Pokiaľ neplatnosť a neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy vyšší súdny úradník vyvodzuje z tej skutočnosti, že rozhodcovská zmluva nebola dojednaná po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, toto svoje tvrdenie nerozvinul, prečo rozhodcovská zmluva ktorá je dojednaná na začiatku zmluvného vzťahu a nie v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu je neprijateľná a spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - povinného. Z toho pohľadu je v tejto časti uznesenie nepreskúmateľné. Taktiež exekučný súd má za to, že je nelogické uzatváranie rozhodcovských zmlúv až po vzniku sporu, nakoľko ak začne spor na súde je zbytočným vôbec uzatvárať rozhodcovskú zmluvu. 20/ K poslednej námietke oprávneného, že sa vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení nedôsledne zaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy v tom smere, či ide o individuálne dohodnutú zmluvu, exekučný súd chce uviesť, že základom pre riadne zodpovedanie tejto námietky oprávneného je riadne zodpovedanie otázky, či podpísanie formulárovej rozhodcovskej zmluvy popri podpísaní Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200050141 zo dňa 27.11.2012 má alebo nemá charakter individuálne dojednaného zmluvného ustanovenia, ak aj nepodpísanie uvedenej zmluvy vedie k uzavretiu primárneho v tomto prípade úverového vzťahu. 21/ V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné. Zákon č. 575/2009 Z. z. novelizujúci Občiansky zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné. Okrem už predtým platného znenia, ktoré za neprijateľnú nepovažoval zmluvnú podmienku, ktorá bola dohodnutá individuálne, novela za neprijateľné nepovažovala ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. 22/ Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti. 23/ V prejednávanej veci rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 27.11.2017. Zo samostatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy č. 8200050141, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom
úvere je zrejmé, že ide o medzi zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o revolvingovom úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi účastníkmi na zvláštnom liste, a teda individuálne. Aj keď bola rozhodcovská zmluva oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal povinný možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Z vyššie uvedených dôvodov súd považuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za individuálne dohodnutú, preto na ňu nie je možné aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť, a teda za platný právny úkon.. Na potvrdenie uvedeného vychádzajúc z toho, že každá nová úprava zvyšuje ochranu spotrebiteľa, možno uzavrieť, že uvedené závery (individuálnosť dojednania osobitnou formulárovou zmluvou k spotrebiteľskej zmluve) platia, nakoľko i v novej právnej úprave spotrebiteľského rozhodcovského práva v § 3 ods. 2 ZoSRK, zákonodarca stanovil možnosť formulárovej zmluvy s tým, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. 24/ Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Ek/206/2004 zo dňa 05.03.2024 vyhovel. Po právoplatnosti uvedeného uznesenia vec bude opätovne predložená vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalší procesný postup v zmysle Exekučného poriadku. 25/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 26/ Oprávnený žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti a 2 x paušálna náhrada nákladov v súvislosti s podaním sťažnosti. Vzhľadom na to, že exekučné konanie je v štádiu pred vydaním poverenia, t. j. pred začatím exekúcie oprávnený má nárok len na odmenu za dva úkony právnej služby súvisiace s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Nárok na odmenu za dva úkony právnej služby súvisiace s podaním sťažnosti v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia oprávnený nemá. Navyše by bolo výsostne nespravodlivým, aby povinnému bolo uložené nahradiť trovy exekúcie oprávneného v štádiu, kedy ani ešte nie je účastníkom exekúcie (stáva sa ním až po v zmysle § 35 ods.1 Exekučného poriadku až po vydaní poverenia), resp. ktoré vznikli s prejednávaním sťažnosti proti uzneseniu k vydaniu ktorého povinný nedal žiadnu príčinu, keďže súd vydal uvedené uznesenie ex offo. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
(§