Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 21Ek/1148/2024 6124308317 06. 05. 2026 Mgr. Alexandra Lakoštiková ECLI:SK:OSBB:2026:6124308317.3
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 proti povinnému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX C. C., o vymoženie 1071,69 Eur, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: Súd návrhy povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a . odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 29. 05. 2024 domáhal od povinného vymoženia 1071,69 Eur, a to na podklade vykonateľného exekučného titulu – Rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 17C/58/2019-111 zo dňa 23. 09. 2021, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 03. 09. 2022 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 11Co/35/2022 – 175 zo dňa 28. 07. 2022. 2. Súd po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie dňa 30. 05. 2024 vydal poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. 21Ek/1148/2024 pre súdneho exekútora: JUDr. Jozef Liščák, so sídlom exekútorského úradu ul. ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 012 040, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 309EX 384/24. 3. Oznámenie o začatí exekúcie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 12. 09. 2024. Povinný podal na poštovú prepravu dňa 22. 11. 2025 návrh na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor postúpil dňa 05. 12. 2025 návrh povinného spolu s vyjadrením oprávneného súdu na rozhodnutie. Dňa 16. 02. 2026 povinný podal v poradí ďalší návrh na zastavenie exekúcie, ktorý súdny exekútor postúpil dňa 26. 02. 2026 spolu s vyjadrením oprávneného súdu na rozhodnutie. 4. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku po lehote ustanovenej v § 61b ods. 3 Exekučného poriadku, t. j. po 30 dňoch odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia o začatí exekúcie v Obchodnom vestníku, a preto mu súd nepriznal odkladný účinok. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že vymáhaný dlh neexistuje, nakoľko bol od roku 2018 po zaslaní oznámenia oprávnenému o zániku poistenia právnickou osobou so sídlom v Českej republike, kde platil dane a odvody. Povinný priložil na preukázanie svojich tvrdení Výpis z obchodného rejstříku, vedeného Městským soudem v Praze oddíl C, vložka 65423. V poradí ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že vymáhaná suma je po piatich rokoch premlčaná, nakoľko podľa Zákona o zdravotnom poistení sa právo poisťovne uplatniť nárok na poistné premlčí uplynutím 5 rokov od splatnosti poistného. Povinný predložil výzvy na úhradu nedoplatku zo dňa 10. 07. 2020 a zo dňa 02. 05. 2022 spolu s rozpisom neuhradených pohľadávok. Povinný zároveň súdu predložil aj námietku proti neprimeranosti exekúcie a žiadosť o uvoľnenie záložného práva, ktorou žiadal o obmedzenie exekúcie vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky len na jednu nehnuteľnosť.
5. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že návrh považuje za nedôvodný, nakoľko vymáhaná pohľadávka vznikla v dôsledku zavineného protiprávneho konania povinného, kedy povinný fyzicky napadol poistenca oprávneného. Poškodenie zdravia poistenca oprávneného si vyžiadalo potrebu poskytnutia zdravotnej starostlivosti, náklady ktorej oprávnený uhradil príslušným zdravotníckym zariadeniam. Protiprávnosť konania povinného bola vyslovená rozhodnutím správneho orgánu Okresného úradu Banská Bystrica Odbor všeobecnej vnútornej správy č.OUBB-OVVS2-2016/023352 2016/231788/LA zo dňa 04. 10. 2016. Nakoľko k dobrovoľnému splneniu vyčíslených liečebných nákladov zo strany povinného nedošlo, oprávnený si svoje právo na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť za poistenca riadne a včas uplatnil v rámci súdneho konania, kde rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17C/58/2019-111 zo dňa 23. 09. 2021, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 11Co/35/2022 – 175 zo dňa 28. 07. 2022, bol povinný zaviazaný uhradiť oprávnenému sumu vo výške 1071,69 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 16. 11. 2018 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 1,70 Eur. Oprávnený ďalej uviedol, že na vymáhanú pohľadávku nemajú skutočnosti, ktoré povinný uviedol vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie žiadny vplyv. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, oprávnený nesúhlasil s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a trval na tom, aby súdny exekútor v už začatej exekúcii pokračoval. Oprávnený považoval za nedôvodnú aj námietku premlčania povinného, vzhľadom na to, že ku dňu vyjadrenia nedošlo k uplynutiu desaťročnej premlčacej doby. 6. Poverený súdny exekútor sa vyjadril k námietke povinného proti neprimeranosti exekúcie a žiadosť o uvoľnenie záložného práva. Konštatoval, že podanie povinného je nedôvodné, právne nesprávne a opiera sa o selektívnu a chybnú interpretáciu právnych predpisov, ako aj o neúplné a zavádzajúce tvrdenia o skutkovom stave. 7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. 13. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a nedošlo k jeho dobrovoľnému splneniu. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. 14. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). 16. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. 17. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie si povinný svoju pohľadávku neplnil v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dôvodne. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. 18. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, avšak nesmie zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená, a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované, a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo. 19. K tvrdeniu povinného, že vymáhaný dlh neexistuje z dôvodu jeho poistenia v Českej republike súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná, nakoľko vymáhaným nárokom v predmetnej exekúcii je regresný nárok oprávneného, ktorý zodpovedá právu postihu, t. j. právu zdravotnej poisťovne uplatniť si voči tretej osobe nárok na náhradu nákladov za poskytnutú starostlivosť poistencovi. Nejde o neuhradené poistné vyplývajúce z výkazu nedoplatkov na poistnom na verejné zdravotné poistenie ako sa domnieval povinný, ale o povinnosť uloženú exekučným titulom – Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 17C/58/2019 zo dňa 23. 09. 2021. Skutočnosť, že povinný bol poistený v zahraničí teda nie je dôvodom na zastavenie exekúcie.
20. Podľa § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. 21. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. 22. K námietke premlčania povinného súd uvádza, že exekučný titul – Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 17C/58/2019-111 zo dňa 23. 09. 2021 nadobudol vykonateľnosť dňa 03. 09. 2022. Deň nasledujúci po vykonateľnosti exekučného titulu (t. j. 04. 09. 2022) začala plynúť desaťročná premlčacia doba. Dňa 29. 05. 2024 podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie. Od 04. 09. 2022 do 29. 05. 2024 uplynuli z desaťročnej premlčacej doby necelé dva roky. Po 29. 05. 2024, t. j. počas trvania exekučného konania premlčacia doba podľa § 112 Občianskeho zákonníka neplynie. Vzhľadom na uvedené považoval súd námietku premlčania za nedôvodnú. 23. K námietke povinného proti neprimeranosti exekúcie a žiadosti o uvoľnenie záložného práva súd uvádza, že o spôsobe výkonu exekúcie rozhoduje výlučne súdny exekútor a súd nie je oprávnený do výkonu exekúcie zasahovať. Voľba konkrétneho spôsobu vykonávania exekúcie sa spája s rozsahom vymáhanej pohľadávky a objemom a druhom majetku povinného. Vhodnosť a primeranosť jednotlivých spôsobov posudzuje sám súdny exekútor. 24. Povinný navyše podal súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie po lehote uvedenej v ustanovení § 61b ods. 3 Exekučného poriadku t. j. po 30 dňoch odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia o začatí exekúcie v Obchodnom vestníku (Oznámenie o začatí exekúcie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 12. 09. 2024. Povinný podal na poštovú prepravu dňa 22. 11. 2025 návrh na zastavenie exekúcie.). Nakoľko vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty, a tiež nejde o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť, súd predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie posúdil ako nedôvodný. 25. Aj keby povinný lehotu ustanovenú v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku nezmeškal, súd by tomuto návrhu na zastavenie exekúcie nevyhovel, nakoľko povinný nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za dôvod, pre ktorý by exekúcia v zmysle Exekučného poriadku mala byť zastavená. 26. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nezistil žiadne iné skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom tu neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Na základe uvedených skutočností súd považuje podaný návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný, a preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol. 27. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia by s poukazom na § 255 Civilného sporového poriadku v nadväznosti na § 200 Exekučného poriadku vznikol oprávnenému, ktorý bol v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspešný. Vzhľadom však na to, že oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie riadne a včas neuplatnil, súd o trovách konania oprávneného súvisiacich s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.