Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 9C/5/2025 6125225735 23. 03. 2026 JUDr. Eva Segečová ECLI:SK:OSBB:2026:6125225735.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Evou Segečovou, v spore žalobkyne A. A., B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX C., D. XXX/XX, proti žalovanému 1/ E. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX G. XX, žalovanému 2/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G. XX, žalovanému 3/ G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G. XXX, žalovanej 4/ J. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX G. XXX, žalovanej 5/ K. L., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX C. C., žalovanému 6/ M. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, C. C., žalovanej 7/ J. C., nar. XX.X.XXXX, XXX XX G. XXX, žalovanej 8/ C. I., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, C. C., žalovanej 9/ O. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX G. XXX, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, takto rozhodol: I. Súd u r č u j e , že darovacia zmluva zo dňa 11.9.2023, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor pod číslom vkladu V 3923/2023, uzavretá medzi žalovaným 1/ ako obdarovaným a žalovanými 2/ až 9/ ako darcami, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach evidovaných Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor pre okres Banská Bystrica, v katastrálnom území G. na LV č. XXXX (v čase darovania na LV č. XXX pre k.ú. G.) ako pozemok parc. KN „P.“ Q. XXX/X – orná pôda o výmere 2566 m2 a parc. KN „P.“ Q. XXX/X – orná pôda o výmere 966 m2, na žalovaného 1/, je n e p l a t n á . II. Žalovaní 1/ až 9/, sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu dňa 12.2.2025, doplnenou dňa 11.3.2025 a zmenenou dňa 24.3.2025, domáhala určenia, že darovacia zmluva zo dňa 11.9.2023, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckych podielov žalovanými 2/ až 9/ ako darcami, na žalovaného 1/, ako obdarovaného, k pozemku parc. č. XXX/X – orná pôda o výmere 2566m2 a k pozemku parc. č. XXX/X – orná pôda o výmere 966 m2, evidovaných v súčasnosti na LV č. XXXX pre k.ú. G. (v čase darovania na LV č. XXX pre k.ú. G.), ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor pod č. vkladu V 3923/2023, je relatívne neplatný právny úkon. Domáhala sa ochrany svojho porušeného zákonného predkupného práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka. Uplatnila si aj náhradu trov konania. 2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že je spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných v súčasnej dobe na LV č. XXXX, pre k.ú. G., ako pozemok s parc. č. XXX/X – orná pôda o výmere 2566 m2 a pozemok parc. č. XXX/X – orná pôda o výmere 966 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 4/16. Nehnuteľnosti nadobudla na základe Rozhodnutia OU-BB-KO-2014/00096 zo dňa 4.2.2014, Osvedčenia o dedičstve 25D/719/2012-221 a darovacej zmluvy. Poukázala na § 140 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého majú spoluvlastníci predkupné právo na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu,
ak sa niektorý spoluvlastník rozhodne predať alebo darovať svoj podiel tretej osobe. Dňa 11.9.2023 bola uzavretá darovacia zmluva č. V 3923/2023, ktorou bolo prevedených niekoľko spoluvlastníckych podielov na vyššie uvedených pozemkoch na žalovaného 1/ ako obdarovaného, pričom darcami boli žalovaní 2/ až 9/ a nešlo o darovanie blízkej osobe. Keďže jej žalovaní 2/ až 9/, neponúkli svoje spoluvlastnícke podiely na odkúpenie, porušili jej zákonné predkupné právo. Žalobkyňa sa preto domáhala, s poukazom na § 40a Občianskeho zákonníka, vyslovenia relatívnej neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy č. V 3923/2023, pričom právo domáhať sa určenia relatívnej neplatnosti jej vyplývalo priamo z uvedeného ustanovenia. 3. K žalobe žalobkyňa pripojila listinné dôkazy a to Darovaciu zmluvu č. V 3923/2023 a výpis z LV č. XXXX pre k.ú. G.. 4. Žalovaný 3/, vo vyjadrení k žalobe uviedol, že spoluvlastnícky podiel k pozemku daroval, pretože pozemok neužíval a nemal k nemu žiadny vzťah a obdarovaný sa oň staral. Prišlo mu to férové, rozhodol sa dobrovoľne. Žalobu považoval za nepotrebnú a prial si, aby sa vec vyriešila zmierom. 5. Žalovaný 1/, vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že ako obdarovaný obdržal dar vo forme niekoľkých spoluvlastníckych podielov k pozemku, parc. KN „P." Q. XXX/X, v k.ú. G., na základe darovacej zmluvy zo dňa 11.9.2023, evidovanej pod V 3923/2023. Darcami boli podieloví spoluvlastníci týchto podielov, žalovaní 2/ až 9/. Darcovia sa rozhodli pre darovanie slobodne a dobrovoľne, na základe toho, že podiely nevyužívali a ani ich neplánovali využívať. On s vďakou a bez výhrad dar prijal. Jedna časť ptedmetnej parcely D. „P.“ Q. XXX/X tvorí časť jeho záhrady za rodinným domom v jeho vlastníctve, v ktorom trvalo býva s manželkou. Túto časť viac ako 35 rokov využíva, obhospodaruje a kultivuje ako vlastnú, bez akýchkoľvek problémov, alebo sťažností zo strany podielových spoluvlastníkov tejto parcely. Dôvodom obdarovania bol jeho záujem a vôľa darcov, aby po niekoľkých desaťročiach mal aj spoluvlastnícky ošetrené užívanie tejto časti parcely (podľa kópie mapy určeného operátu). Nikdy nemal za cieľ poškodenie alebo dotknutie práv žalobkyne. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/7/2020, zo dňa 27.5. 2020, podľa ktorého, ten kto je oprávnený kúpiť vec, musí zaplatiť cenu ponúknutú niekým iným a preto pojem „predkupné právo" vyložil ako právo kúpiť vec skôr ako niekto iný. Uplatnenie princípov predkupného práva aj na darovacie zmluvy, by bolo v rozpore s podstatou darovania, keď výsledkom uplatnenia práva spoluvlastníkom majúcim takto vec nadobudnúť, by bolo darovanie veci niekomu, koho darca obdarovať nechce. Jednalo by sa fakticky o nútený bezplatný prevod vlastníckeho práva. Na základe uvedeného preto návrh žalobkyne na vyslovenie relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 11.9. 2023 odmietol z dôvodu rozporu s platným právnym poriadkom SR, ktorý by porušil jeho práva ako aj práva darcov na slobodné prejavenie vôle pri darovaní. Napriek tomu sa však chcel pokúsiť o mimosúdne uzavretie zmieru so žalobkyňou, k čomu podnikne všetky kroky. So žalobou nesúhlasil. 6. K vyjadreniu žalovaný 1/ pripojil kópiu mapy z určeného operátu. 7. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že svoj podiel daroval z vlastného rozhodnutia, pretože pozemok nikdy neužíval a ani o to nemal záujem. Obdarovaný sa o pozemok staral, má tam záhradu a chcel si usporiadať vlastnícke vzťahy. Urobil tak bez úmyslu niekomu ublížiť. Mrzí ho, že kvôli tomu vznikol spor a veril, že sa vyrieši dohodou a v pokoji. 8. Žalovaná 5/ vo vyjadrení k žalobe uviedla, že svoj podiel darovala z vlastnej vôle. Pozemok nikdy neužívala a nemala oň záujem. Obdarovaný tú časť desaťročia kosil, obrábal a mal ho ako časť svojej záhrady. Preto jej prišlo správne, aby mal k nemu aj právny vzťah. Urobila tak s dobrým úmyslom. Mrzí ju, že vznikol spor a dúfa, že sa vyrieši dohodou. 9. Žalovaná 7/ vo vyjadrení k žalobe uviedla, že svoj podiel darovala dobrovoľne. Pozemok nikdy neužívala. Vedela, že obdarovaný má tú časť pri dome a stará sa o ňu ako o svoju záhradu už dlhé roky. Myslela si, že to bude správne, keď sa to uprace aj po právnej stránke. Žaloba ju prekvapila. Chcela dať veci do poriadku. 10. Žalovaná 4/ vo vyjadrení k žalobe uviedla, že svoj podiel darovala pretože pozemok dlhé roky neužívala a nemala to ani v pláne. Obdarovaný ho má hneď pri dome a staral sa oň vyše 30 rokov.
Darovanie bolo úprimné, že to tak má byť. Nikomu nechcela uškodiť, považovala to za spravodlivé. Bola by rada, keby sa to variešilo pokojne, bez súdenia. 11. Žalovaný 6/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že svoj podiel daroval preto, že pozemok nijako nevyužíval. Obdarovaný tam býva a o tú časť sa stará dlhé roky, má ju ako záhradu a nikomu tým neprekáža. Považoval to za správne. Nikto ho nenútil. Verí, že sa vec vyrieši pokojne bez ťahaníc po súdoch. 12. Žalovaná 9/ vo vyjadrení k žalobe uviedla, že svoj podiel darovala preto, lebo pozemok neužívala a odarovaný sa oň dlhé roky staral. Mal ho pri dome ako súčasť záhrady. Darovanie urobila z presvedčenia, že si to zaslúži. Nešlo jej o obchádzanie nikoho práv. 13. Žalovaný 3/ v ďalšom podaní k zmene žaloby uviedol, že daroval podiel na obidvoch parcelách pretože ich neužíval. Obdarovaný sa o ne staral dlhé roky a využíval ich ako záhradu pri dome. Daroval dobrovoľne a rád. Nepovažoval to za porušenie práva, pretože sa chce rozhodnúť, komu chce, alebo nechce niečo darovať. 14. Žalovaná 4/ v ďalšom podaní, k zmene žaloby uviedla, že sa rozhodla podiel darovať pretože parcely dlhé roky nevyužívala a ani to nemala v pláne. Urobila tak dobrovoľne a trvala na svojom rozhodnutí. 15. Žalovaná 9/ v ďalšom podaní, aj k zmene žaloby, trvala na predchádzajúcom vyjadrení. 16. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k zmene žaloby uviedol, že svoj podiel k obidvom parcelám daroval z vlastného rozhodnutia, pretože pozemok nikdy neužíval a ani o to nemal záujem. Obdarovaný sa o pozemok staral, má tam záhradu, kosil ju a obhospodaroval. Považoval to za správne. Trval na svojom rozhodnutí. 17. Žalovaný 6/ vo vyjadrení k zmenenej žalobe uviedol, že svoj podiel na parcelách daroval preto, že pozemok nijako nevyužíval. Obdarovaný tam býva a o tú časť sa stará dlhé roky. Trval na predchádzajúcom vyjadrení. 18. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k zmene žaloby trval na svojom vyjadrení, ktoré platí aj na doplnenú žalobu vo vzťahu k parcele registra „E" Q. XXX/X v k.ú. G.. 19. Žalovaná 5/ vo vyjadrení k zmene žaloby uviedla, že aj vo vzťahu k rozšíreniu žaloby o ďalšiu parcelu trvá na predchádzajúcom vyjadrení. 20. Žalovaná 8/ sa k žalobe nevyjadrila. 21. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaných uviedla, že predkupné právo sa uplatňuje pri odplatnom prevode (kúpnej, zámennej zmluve), ale aj pri bezodplatnom prevode (darovaní). Formálne darovanie môže byť posúdené ako účelové, iba ak má v skutočnosti charakter predaja alebo ak sa ním obchádza zákonom priznané predkupné pravo ostatných spoluvlastníkov. Podľa ustálenej judikalúry Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/102/2005, ak je právny úkon darovaním len formálny, ale materiálne ide o prevod, ktorý obchádza zákonne predkupné právo, takýto úkon možno považovať za relatívne neplatný podľa § 40 Občianskeho zákonníka. Podobne sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v rozhodnutiach R 58/2005 a R 57/2005, na ktoré odkazuje aj právna literatúra. Žalovaný nie je blízkou osobou žiadneho z darcov, nie je ich rodinným príslušníkom, nežije s nimi v spoločnej domácnosti a nie je medzi nimi známy citový ani faktický vzťah. Ďalej žalovaná poukázala na to, že predmetnou darovacou zmluvou nadobudol žalovaný 1/ spoluvlastnícke podiely na parcelách registra „E" Q. XXX/X a č. XXX/X, ktorých väčšia časť sa nachádza za jej rodinným domom v obci Priechod, súpisné číslo XX. Tieto parcely zahŕňajú oplotenú časť - dvor a záhradu, ako aj neoplotenú časť, pričom ide o pozemky, ktoré jej rodina dlhodobo užívala ako vlastné, nikým nerušene. Tieto časti parciel žalobca ani jeho manželka, svokra, svokor či ich rodičia, ktorých aj osobne dobre poznala, nikdy nevyužívali. Zároveň ich nevyužíval ani nikto z darcov. Od roku 1959 kedy sa staval rodinný dom, čiže viac ako 65 rokov, ich výhradne využívali jej starí rodičia H. D. a R. D., jej mama A. R., B. D., a ona sama. Túto skutočnosť dobre poznala aj väčšina darcov, ktorí vedeli, že ide o pozemok, ktorý dlhodobo patril do ich rodinného užívania. Pokiaľ aj súhlasili s darovacou zmluvou, zrejme si omylom mysleli, že sa jedná len o časť predmetných pozemkov, ktorý užívala rodina manželky žalovaného 1/. Rodinný dom ako aj jej spoluvlastnícky podiel v predmetných pozemkoch
nadobudla v dedičskom konaní po jej mame a starej mame (Osvedčenie o dedičstve 25D/719/2012-22). O tom, že sa žalovaný stal ich spoluvlastníkom, sa dozvedela až spätne, náhodne, prostredníctvom portálu katastrálneho úradu v Banskej Bystrici, pričom dôvodom, prečo to zisťovala bolo, že začiatkom septembra 2023, žalovaný 1/, pri zatepľovaní a izolácii svojho domu vstupoval na pozemok za jej domom, vrátane susedných častí, a to aj so stavebnými strojmi cez dvor, plot a záhradu bez jej súhlasu a vedomia. Bola prístupná mimosúdnej dohode so žalovanými, zatiaľ jej však žalovaný 1/ nedal žiadny návrh na riešenie, ani sa s ňou neskontaktoval. 22. Žalovaný 1/ v duplike a v doplnení dupliky trval na svojom vyjadrení. Nad jeho rámec tvrdil, že námietka, že nie je blízkou osobou žiadneho z darcov sa nezakladá na pravde. Predmetné parcely sú nielen za rodinným domom žalobkyne, ale aj za jeho rodinným domom. O tieto časti pozemkov sa dlhoročne staral spoločne so svokrovcami a v súčasnej dobe s manželkou a synom. Poprel, že by rodina žalobkyne dlhodobo užívala tieto pozemky ako vlastné, nikým nerušene. Od roku 1988 má trvalý pobyt v Priechode a uvedené parcely minimálne 37 rokov obhospodaroval. Poškodené oplotenie, ktoré bolo súčasťou parc. E-KN XXX/X O. minulosti vlastnoručne so synom a svokrom obnovil na vlastné náklady. Žalobkyňa sa o predmetné parcely v posledných minimálne dvoch desaťročiach vôbec nestarala, pretože dlhodobo žije mimo obce Priechod. Mal záujem vysporiadať si iba časti parciel, ktoré dlhé roky udržiava jeho rodina, bez zásahu do časti parciel, udržiavaných žalobkyňou. Zatepľovanie a hydroizolácie severnej strany ich rodinného domu realizoval na základe Ohlásenia stavebných úprav a na základe jeho žiadosti o poskytnutie súhlasu so stavebnými úpravami od nadpolovičnej časti spoluvlastníkov parcely E-KN XXX/X, k.ú. G.. Poprel, že by žalobkyni nedal žiadny návrh na mimosúdne vysporiadanie veci. Snažil sa ju kontaktovať, stretnúť sa a doriešiť situáciu, avšak žalobkyňa ju zamietla. Dupliku doplnil o tvrdenie, že dňa 16.7.2025, po podaní dupliky do podateľne súdu, popoludní odišiel so synom na chalupu, keď im synova priateľka volala, že v chodbe ich rodinného domu sa objavila pre ňu neznáma osoba, ktorá jej povedala, že dom neopustí, kým s ním nevyrieši problematiku, kým sa nedozvie obsah jeho stanoviska. Išlo o žalobkyňu. So synom preto zavolal na políciu. Po ich príchode z chalupy hliadka PZ už bola prítomná a riešila žalobkyňu na jeho pozemku. Niekoľkokrát ju vyzval, aby opustila jeho pozemok, čo dlhú dobu odmietala a urobila tak až po dohovore príslušníkov PZ. 23. Žalovaná 7/ J. C. v duplike rozporovala tvrdenie, že žiadny z darcov nie je v príbuzenskom rodinnom vzťahu so žalovaným 1/. Žalovaný 1/ je synovec jej manžela. Ona je s ním preto v pravidelnom rodinnom styku, kedže bývajú v jednej obci neďaleko seba a majú dobré pravidelné rodinné kontakty. Keďže sa jedná o blízkeho príbuzného, svoj podiel mu darovala dobrovoľne, aby si predmetný pozemok úradne natrvalo vysporiadal. Žalovaný 1/ už v roku 2022 požiadal žalobkyňu o prístup na pozemok, ktorého je spoluvlastníčka za účelom zateplenia steny domu. Ona to kategoricky zamietla a nebolo možné sa s ňou dohodnúť. Nie je pravda, že by bez jej vedomia vstúpil na pozemok, lebo pozemok má viacerých spoluvlastníkov a od nich mal súhlas na vstup na vykonanie stavebných úprav. Nie je pravda, že ju neoslovil na riešenie problému, pretože problém mal záujem už dlhodobo riešiť, avšak ona to odmietala. Dom je opustený, nikto tam nebýva približne 25-30 rokov. 24. Žalobkyňa v podaní zo dňa 20.11.2025 uviedla, že mala opakovanú snahu riešiť spor mimosúdne, na základe vyjadrenia žalovaného 1/ k žalobe, v ktorom uviedol, že má záujem na dohode. Kontaktovala ho telefonicky a pri jej návšteve v obci Priechod, ho žiadala aj o osobné stretnutie. Napriek jej snahe však k žiadnemu stretnutiu ani dohode nedošlo, naopak, žalovaný 1/ na jej pokojný návrh reagoval privolaním polície. 25. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Súd konal v neprítomnosti žalovaných 2/, 3/, 4/, ktorí sa písomne ospravedlnili zo zdravotných dôvodov a o odročenie pojednávania nežiadali. 26. Súd na pojednávaní pripustil zmenu žaloby. 27. Žalobkyňa v konaní trvala na doterajšej argumentácii a na dôvodnosti žaloby. Mala za to, že jej predkupné právo bolo porušené. Spoluvlastnícky podiel k predmetným parcelám nadobudla dedením, pričom dané pozemky užíva jej rodina už od roku 1960. Ide o pozemky vyhradené plotom a múrom z ľavej strany smerom k domu žalovaného 1/. Nikto zo žalovaných ju nekontaktoval, ani žiadny právnik. Potvrdila, že žalovaný 1/ ju oslovil ohľadom stavebných prác, avšak nikdy mu neodmietla možnosť vykonať si stavebné práce, iba mu povedala, aby jej dal vedieť, kedy ich bude realizovať, aby si vedela zariadiť čas. To jej však už nepovedal. Dozvedela sa o tom až keď na dvore mala stavebné stroje.
Nebolo jej doručené ani stavebné povolenie, ktoré bolo údajne vyvesené na elektronickej tabuli obce. O stavebných úpravách sa tak dozvedela až v čase, keď už tieto boli vykonávané. Vstup na svoj pozemok mu neodmietla, pričom sa o tom rozprávali u nej na dvore. Pýtala sa ho čo ide robiť, kde, kedy, rozprávali sa o drenážnych trubkách. Výslovne mu povedala, že tie sa môžu urobiť a keď už bude dvor rozkopaný, že to môžu urobiť na jej pozemku. Potom sa dozvedela až to, že na dvore už sú stavebné stroje, ktoré sa tam dostali cez záhradu, pretože kľúč od dvora mala u seba, v Bratislave. Chcela byť iba prítomná, pretože nechcela sprístupňovať dvor bez jej prítomnosti. Už mala negatívne skúsenosti, aj s rodinou žalovaného 1/, ktorá tam opakovane vstupovala a dokonca vypílili aj jej stromy. Ona samozrejme mala záujem vysporiadať si pozemky, pretože na nich je postavený jej rodný dom. Nemala nič ani proti darovaniu, ale predmetom daru bol aj podiel, ktorý sa nachádza na jej pozemku. Tie stavebné úpravy a darovacia zmluva sú prepojené práve tým, že žalovaný 1/ si chcel robiť stavebné úpravy a za tým účelom oslovil ostatných spoluvlastníkov. Nebolo to tak, že by ho oni oslovili s darovacou zmluvou. On oslovil ich. Nie je to teda tak, že žalovaná 7/ chcela podiel darovať synovcovi manžela. 28. Žalovaný 1/ v konaní uviedol, že ide o dve veci. O stavebné povolenie a o rozdelenie pozemkov. Čo sa týka pozemku XXX/X ide o parcelu v intraviláne obce, ktorá zasahuje aj jeho pozemok aj pozemok žalobkyne. Parcela XXX/X H. v extraviláne obce a o tú sa z väčšej časti starali jeho svokrovci a on. Ide mu len o to, aby sa dohodli, že každý bude užívať tú časť, ktorá prináleží k jeho pozemkom. Právnikovi dal telefonický kontakt na žalobkyňu, ale nikto to nedvíhal. Pokiaľ išlo o zateplenie, oslovil žalobkyňu SMSkou. Čo sa týka drenáže, išlo o jednu odvodňovaciu rúru zaústenú do šachty. O vypílených stromoch nevie. Nesúhlasil s tým, že oslovil žalovaných z dôvodu stavebných úprav, pretože na nevyhnutné úpravy nie je potrebná darovacia zmluva. Stavebné úpravy neboli dôvodom uzavretia darovacej zmluvy. 29. Žalovaná 5/ bola toho názoru, že toto handrkovanie k ničomu nevedie, kým si neurobia geometrický plán. Nedá sa tu dohodnúť čo je koho, bez geometrického plánu. Tak to urobili naši predkovia pred veľa rokmi, keď sa dohodli kto čo bude užívať a my si to už v súčasnosti nepamätáme. Sú z toho takéto spory. Pokiaľ sa neurobí geometrický plán, tak sa to nevyrieši. Tak isto si vysporiadala ona svoje pozemky pred 25 rokmi a teraz je to v poriadku a jej deti s tým nebudú mať problém. Iba tak sa tie pozemky dajú rozdeliť a vysporiadať. Hovorila im to obidvom. 30. Žalovaný 6/ nerozumel prečo je na súde, pretože ten spor sa týka žalobkyne a žalovaného 1/. Jeho sa spor netýka. Keby ho oslovila ako prvá žalobkyňa, tak to podpíše jej. Žalovaný 1/ ho však oslovil ako prvý. Z minulosti si pamätal, že jeho rodina v Priechode užívala ornú pôdu a rôzne pastviny, asi na desiatich miestach. Keď mal 16 rokov, cez prázdniny tam chodil kosiť a nemal ani predstavu, že tam je toľko vlastníkov. Nevedel si predstaviť, čo by vyriešil geometrický plán a ako by bolo možné vyhotoviť geometrický plán pri toľkých spoluvlastníkoch. Chcel by, aby darovacia zmluva platila. 31. Žalovaná 7/ uviedla, že by chcela, aby sa to usporiadalo, ale žalobkyňa nemala snahu o vysporiadanie a kládla žalovanému 1/ prekážky pri zateplení jeho domu. Ide tu teda o susedské vzťahy. V Priechode už podpisovala asi šiestim rodinám zmluvy, aby sa to vysporiadalo. Nevedela, čo by sa vyriešilo, ak by sa to právne dostalo do pôvodného stavu, pretože žalovaný 1/ si bude ďalej kosiť to svoje a žalobkyňa bude mať nevysporiadaný pozemok. Ak by to aj chcela od nej, tak ona jej to nepodpíše. Je v rodinnom vzťahu so žalovaným 1/, pretože je to synovec jej nebohého manžela, bývajú blízko seba. 32. Žalovaná 8/ poznamenala, že nebola do toho tak zainteresovaná, ale ľudia, keď si chcú niečo vysporiadať, tak zrazu zistia, že je na pozemku plno mien. Bola by rada, aby si to vysporiadali tak, aby si každý z nich vysporiadal tú časť, ktorá prináleží k jeho pozemku. 33. Žalobkyňa právo záverečnej reči nevyužila. 34. Žalovaný 1/ v rámci záverečnej reči mal za to, že keď to bolo urobené darovacou zmluvou a nie kúpno-predajnou zmluvou, tak predkupné právo porušené nebolo. Trval na tom, že on si chce obhospodarovať iba plochu ohraničenú plotom. 35. Žalovaná 5/ právo záverečnej reči nevyužila. 36. Žalovaný 6/ právo záverečnej reči nevyužil.
37. Žalovaná 7/ v rámci záverečnej reči uviedla, že by bola rada, aby sa to obojstranne vyriešilo, len nevedela kto bude na rade, aby sa to vysporiadalo, keďže žalovaný 1/ začal a mohla byť žalobkyňa rada, že sa to začalo vysporiadavať. Nevedela, čo teraz bude. 38. Žalovaná 8/ v záverečnej reči poukázala na to, že keď darovaciu zmluvu podpisovali, nevedeli že žalobkyňa má predkupné právo na sporné pozemky. Bola preto toho názoru, aby si sporné pozemky vyriešili už oni dvaja (žalobkyňa a žalovaný 1/), aby darovacia zmluva zostala a aby si každý vysporiadal to, čo patrí k jeho dvoru, tak to aby zostalo na tom jeho dvore. 39. Podľa § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. 40. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 41. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. 42. Podľa § 117 Občianskeho zákonníka, stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka. 43. Podľa § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 44. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 45. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 46. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 47. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 50. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a to žalobou (č.l. 1-3), Darovacou zmluvou č. V 3923/2023 (č.l. 4-7), výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. G. (č.l. 10-14), doplnením žaloby zo dňa 11.3.2025 (č.l. 41-44), zmenou žaloby zo dňa 24.3.2025 (č.l. 47-51), vyjadrenie k žalobe žalovaného 3/ (č.l. 79), vyjadrenie k žalobe žalovaného 1/ (č.l. 80), kópiou mapy z určeného
operátu (č.l. 81), vyjadrenie k žalobe žalovaného 2/ (č.l. 82), vyjadrenie k žalobe žalovanej 5/ (č.l. 83), vyjadrenie k žalobe žalovanej 7/ (č.l. 84), vyjadrenie k žalobe žalovanej 4/ (č.l. 85), vyjadrenie k žalobe žalovaného 6/ (č.l. 86), vyjadrenie k žalobe žalovanej 9/ (č.l. 87), podaním žalovaného 3/ zo dňa 17.4.2025 (č.l. 93), podaním žalovanej 4/ zo dňa 17.4.2025 (č.l. 94), podaním žalovanej 9/ zo dňa 17.4.2025 (č.l. 95), podaním žalovaného 2/ zo dňa 17.4.2025 (č.l. 96), podaním žalovaného 6/ zo dňa 17.4.2025 (č.l. 97), podaním žalovaného 1/ zo dňa 17.4.2025 (č.l. 98), podaním žalovanej 5/ zo dňa 17.4.2025 (č.l. 99), replikou žalobkyne (č.l. 117-118), duplikou žalovaného 1/ (č.l. 130), duplikou žalovanej 7/ (č.l. 131), doplnením dupliky žalovaného 1/ (č.l. 132), podaním žalobkyne zo dňa 20.11.2025 (č.l. 136), ospravedlniami žalovaných 2/, 3/ a 4/ (č.l. 150-156), ako aj ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise. Z uvedených listinných dôkazov, prednesov strán na pojednávaní, ako aj z obsahu celého spisového materiálu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci: 51. Predmetom konania bolo určenie, či z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva žalobkyne, ku ktorému malo dôjsť prevodom spoluvlastníckych podielov žalovaných 2/ až 9/, ako darcov na žalovaného 1/, ako obdarovaného, je darovacia zmluva, ktorej vklad bol povolený pod O. XXXX/XXXX, dňa 11.9.2023, neplatná. Predmetom konania tak bolo dovolanie sa relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu. 52. V danom prípade išlo o určovaciu žalobu podanú podľa § 137 písm. d) CSP, pričom možnosť žalobkyne domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu vyplývala priamo zo zákona (§ 40a Občianskeho zákonníka v spojení s § 9 ods. 7 zák. č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách). Vo vzťahu k procesnej prípustnosti žaloby súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu, sp. zn. 8 Cdo 208/2019 zo dňa 28.9.2021, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, pod R 5/2022. 53. V konaní nebolo sporné, že žalovaní 2/ až 9/ previedli spoluvlastnícke podiely na spoločných nehnuteľnostiach na žalovaného 1/, darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod O. XXXX/XXXX, dňa 11.9.2023. Uvedené skutočnosti súd zistil a mal preukázané, okrem predloženej darovacej zmluvy, aj z predloženého LV č. XXXX pre k.ú. G.. 54. Nebolo sporné, že žalovaní 2/ až 9/, pred prevodom svojich spoluvlastníckych podielov žalovanému 1/, neponúkli žalobkyni na predaj svoje spoluvlastnícke podiely. To ani netvrdili. 55. Sporné bolo, či sa predkupné právo podielového spoluvlastníka uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy. 56. Sporné bolo, či je žalovaný 1/ blízkou osobou žalovanej 7/. 57. Sporné bolo, či došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne. 58. Sporná bola relatívna neplatnosť darovacej zmluvy, uzatvorenej medzi žalovaným 1/, ako obdarovaným a žalovanými 2/ až 9/ ako darcami, ktorej vklad bol povolený pod V 3923/2023, dňa 11.9.2023, z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva žalobkyne. 59. K sporným otázkam súd uvádza, že predmetom predkupného práva je právny vzťah medzi oprávneným subjektom, ktorý má predkupné právo, a povinným subjektom, ktorý má predkupnú povinnosť, teda povinnosť ponúknuť pred prevodom predmet svojho spoluvlastníctva oprávnenému subjektu, t.j. svojmu spoluvlastníkovi. Predkupné právo patrí spoluvlastníkom spoločnej veci. Za jeho najdôležitejšiu funkciu je považovaná právna istota ostatných spoluvlastníkov a neumožnenie vstupu ďalším osobám do ich spoluvlastníctva k určitej veci. Predkupné právo spoluvlastníkov tak posilňuje ich postavenie vo vzťahu k spoločne vlastnenej veci. Predstavuje aj prevenciu právnych sporov, pretože zjednocuje vlastníctvo k veci a zmenšuje počet spoluvlastníkov. Právna rovnováha zabezpečovaná týmto inštitútom na jednej strane rešpektuje právo každého spoluvlastníka previesť svoj podiel, ale na strane druhej rešpektuje oprávnený záujem ostatných spoluvlastníkov na prednostnom práve nadobudnúť prevádzaný spoluvlastnícky podiel. Základné princípy predkupného práva spoluvlastníkov spočívajú najmä v tom, že predkupné právo vyplýva priamo zo zákona, má vecnú povahu, t.j. vzťahuje sa k veci, s ktorou prechádza na nadobúdateľa, je časovo neobmedzené, vzniká až vtedy, keď povinná osoba reálne chce vec predať alebo darovať, netýka sa prevodov na blízke osoby a nemá žiadny vplyv na užívanie veci, t. j. vlastník môže neobmedzene realizovať všetky oprávnenia, ktoré mu ako
vlastníkovi prináležia (napr. zaťaženie nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom). Podstatou predkupného práva je tak povinnosť podielového spoluvlastníka, ktorý chce svoj podiel previesť na tretiu osobu, aby svoj podiel najskôr ponúkol na predaj všetkým ostatným podielovým spoluvlastníkom. 60. V prípade porušenia predkupného práva, sa spoluvlastník, ktorý svoj spoluvlastnícky podiel previedol v rozpore so zákonom, ako aj nadobúdateľ jeho spoluvlastníckeho podielu vystavujú možnosti postihu takéhoto konania zo strany ostatných spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti. Na strane obídených spoluvlastníkov, ktorých predkupné právo bolo porušené, vznikajú nároky vyplývajúce z porušenia predkupného práva. Postupnou judikatórnou činnosťou súdov sa, vzhľadom na stručnú právnu úpravu, ustálilo, že ustanovenia o zmluvnom predkupnom práve (§ 602 až § 606 Občianskeho zákonníka) sa primerane vzťahujú aj na zákonné predkupné právo spoluvlastníkov. Nárokmi z porušenia predkupného práva sú, v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou súdov, ako prvé, právo domáhať sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ďalej, ako druhé, právo domáhať sa voči nadobúdateľovi, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ho kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka), a ak tak dobrovoľne neurobí, má obídený spoluvlastník právo podať žalobu o nahradenie prejavu vôle nadobúdateľa. Tretím nárokom oprávneného z predkupného práva je, že ten si svoje porušené právo neuplatní žiadnym z uvedených spôsobov a predkupné právo mu zostáva naďalej zachované (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka), avšak už voči nadobúdateľovi pre prípad, ak by nadobúdateľ chcel svoj spoluvlastnícky podiel v budúcnosti scudziť na tretiu osobu. 61. K porušeniu povinnosti z predkupného práva spoluvlastníkov najčastejšie dochádza tým, že (viď rozhodnutie NS SR, sp. zn. 8 Cdo 208/2019 zo dňa 28.9.2021, publikované v Zbierke stanoví NS a rozhodnutí súdov SR, pod R 5/2022): a/ ponuka voči oprávneným spoluvlastníkom nebola vôbec urobená (nemohli uplatniť svoje predkupné právo), b/ ponuka síce bola urobená, ale za vyššiu cenu, ako kúpna cena, za ktorú bol spoluvlastnícky podiel nakoniec predaný, c/ podiel bol prevedený na nadobúdateľa za výhodnejších podmienok proti ponuke (napr. rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 22Cdo/1996/2005), d/ podiel bol prevedený skôr, ako uplynula doba na predaj uvedená v zákone (napr. rozhodnutie ÚS ČR, sp. zn. I. ÚS 156/2006), e/ ponuka doručená oprávnenému podielovému spoluvlastníkovi neobsahovala údaje o splatnosti kúpnych cien a predávajúci uzavrel kúpne zmluvy, ktoré obsahovali individuálnu splatnosť kúpnych cien. 62. V posudzovanom prípade, žalobkyňa tvrdila, že jej predkupné právo bolo porušené a darovacia zmluva uzatvorená medzi žalovanými 1/ až 9/ je neplatná z toho dôvodu, že jej vôbec nebola urobená ponuka zo strany povinných spoluvlastníkov, t.j. tých spoluvlastníkov, ktorí sa rozhodli svoje spoluvlastnícke podiely previesť. 63. Žalobkyňa sa ako oprávnená z predkupného práva rozhodla pre prvú možnosť ako si uplatniť nárok z porušeného predkupného práva a domáhala sa určenia relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými 1/ až 9/, ktorej vklad bol povolený pod O. XXXX/XXXX, dňa 11.9.2023. 64. Pre tento nárok z porušenia predkupného práva platí, že úspešným dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, čo aj len jedným z oprávnených spoluvlastníkov, sa na tento právny úkon hľadí, akoby k nemu nedošlo, t. j. dochádza k navráteniu veci do pôvodného stavu („restitutio in integrum“), zatiaľ čo ostatné prostriedky nápravy poskytujú právnu ochranu len tej konkrétnej osobe, ktorá sa jej dovoláva, teda sa nevzťahujú aj na ostatných „nečinných“ oprávnených spoluvlastníkov. V prípade úspešného dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, sa právny úkon stáva neplatným od počiatku. V tomto smere aj Ústavný súd SR, v rozhodnutí IV. ÚS 324/2011 uviedol, že: „Momentom účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu (vyslovením relatívnej neplatnosti) nastáva stav, ako keby právny úkon nebol urobený. Znamená to, že táto možnosť nápravy porušenia predkupného práva spôsobuje navrátenie vlastníckych práv do pôvodného stavu pred uzavretím relatívne neplatnej zmluvy, včítane práv a povinností vyplývajúcich z predkupného práva.“ Súd v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/48/2009, 5Cdo/211/2009, 1Cdo/216/2009. 65. Pokiaľ ide o spornú otázku, či sa predkupné právo uplatňuje aj pri darovacej zmluve, súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 102/2005 z 25.10.2005, publikované ako judikát R 57/2006 aj v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, v ktorom judikoval, že: „Predkupné
právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy.“ 66. V posudzovanej veci súd z uvedeného záveru vychádzal a nemal žiadny dôvod sa od neho odchýliť. Právna úprava v ust. § 140 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predkupné právo sa vzťahuje na prevod spoluvlastníckeho podielu. Aj darovacia zmluva je zákonným spôsobom prevodu vlastníckeho práva, keď prevod môže byť aj odplatný aj bezodplatný. Priamo zo znenia zákona tak vyplýva, že darovacia zmluva nie je vylúčená z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka. 67. Rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/7/2020, na ktoré v konaní poukazoval žalovaný 1/, nie je možné aplikovať v súdenej veci, keďže v danom konaní bola predmetom prejednania žaloba, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému nahradenia prejavu vôle žalovaného na uzavretí darovacej zmluvy, dôvodiac tým, že bolo porušené jeho predkupné právo. Predmetom sporu v tomto konaní, však bola žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala vyslovenia relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy. Nedomáhala sa tak toho, aby s ňou darcovia uzatvorili darovaciu zmluvu ale toho, že medzi nimi a obdarovaným uzatvorená darovacia zmluva, je neplatná. Preto závery, ku ktorým dospel najvyšší súd a nižšie súdy v konaní vedenom pod sp. zn. 4Cdo/7/2020, t.j. že na dar nie je právny nárok a že darcovi nie je možné nanútiť bezplatný prevod jeho vlastníckeho práva v prospech niekoho koho obdarovať nechce, nebolo možné aplikovať na súdený spor. 68. Ako už súd uviedol, v prejednávanom spore, sa žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka domáhala relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými ako darcami a obdarovaným a nie nahradenia prejavu vôle darcov, aby jej darovali svoje spoluvlastnícke podiely v časti, ktorá by jej prislúchala. Na posudzovaný spor tak bol aplikovateľný práve judikát R 58/2005, ktorý sa týkal sporu o určenie relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy. 69. V konaní nebolo sporné, že žalovaní 2/ až 9/ neponúkli svoje spoluvlastnícke podiely žalobkyni ako svojej spoluvlastníčke, v rámci jej predkupného práva, t.j. pred tým, ako ich darovali žalovanému 1/. Keďže si spoluvlastníci nesplnili povinnosť, ktorá im vyplýva priamo zo zákona, už samotná táto skutočnosť bola dôvodom na to, aby súd podanej žalobe vyhovel. Povinnosť ponuky predkupného práva neplatí iba v prípade prevodu blízkej osobe. 70. V konaní súd preto ďalej skúmal spornú skutočnosť, či bolo porušené predkupné právo žalobkyne uzatvorením darovacej zmluvy medzi žalovaným 1/ ako obdarovaným a žalovanou 7/, ako darcom a či sú žalovaní 1/ a 7/ blízkymi osobami podľa § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka. 71. Súd sa predovšetkým zaoberal otázkou, či sú žalovaní 1/ a 7/ blízkymi osobami podľa § 116 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie vychádza z dvoch kategórií blízkych osôb. Blízkou osobou prvej kategórie sú príbuzní v priamom rade (t.j. všetci predkovia a potomkovia), súrodenci a manželia. Blízky pomer týchto osôb stačí v konaní preukázať objektívnym dôkazom o existencii príbuzenského vzťahu. To však neplatí pri blízkych osobách druhej kategórie. Blízkymi osobami podľa druhej kategórie sú osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých vzťah je na takej úrovni, že by ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, druhá z nich pociťovala ako vlastnú. Nie sú teda blízkymi osobami automaticky. Blízkymi osobami podľa druhej kategórie sú predovšetkým príbuzní v pobočnom rade (teta, strýko, sesternica, bratranec a pod.) a osoby v obdobnom vzájomnom pomere s rodinným pomerom (druh a družka, pestún a dieťa, opatrovník a opatrovanec a pod.) avšak iba za kumulatívne splnenej podmienky pociťovania ujmy blízkej osoby ako ujmy vlastnej. Súd podmienky blízkeho vzťahu osôb skúma vždy individuálne a vychádza z intenzity a kvality vzájomného vzťahu osôb, či tieto osoby napríklad žijú v spoločnej domácnosti, či si pomáhajú, prejavujú o seba záujem, či sa navštevujú a podobne, pričom musí ísť vždy o vzťah vzájomný. Nie je postačujúce, ak by jedna z osôb pociťovala ujmu druhej osoby ako vlastnú, avšak opačne by to neplatilo. 72. V posudzovanom prípade žalovaná 7/ tvrdila, že sú blízkymi osobami z dôvodu, že žalovaný 1/ bol synovec jej nebohého manžela. Netvrdila teda, že majú spoločných predkov. V konaní tak nebolo sporné, že žalovaní 1/ a 7/ nie sú príbuznými v priamom rade, čo ani netvrdili. Synovec manžela však nie je vo vzťahu k manželke svojho strýka ani príbuzným v bočnom rade (súrodenec, sesternica, bratranec, neter, synovec, teta, strýko), keďže spoločných predkov nemali. V danom prípade by tak mohlo ísť iba o tzv. obdobný pomer.
73. Súd sa vzhľadom na toto zistenie zaoberal aj možnosťou kvality a intenzity vzájomného vzťahu žalovaných 1/ a 7/ s poukazom na § 116 Občianskeho zákonníka, v rozsahu, či by ujmu jedného pociťoval druhý z nich ako svoju vlastnú a naopak. 74. V tomto smere sa žalovaný 1/ v konaní nijako nevyjadril k tomu, že mal byť blízkou osobou žalovanej 7/, ani ku kvalite a intenzite ich vzájomného vzťahu. Uviedol iba, že tvrdenie žalobkyne, že nie je blízkou osobou žiadneho z darcov sa nezakladá na pravde. Z jeho strany tak nebola ani tvrdená a teda ani preukazovaná taká intenzita ich vzájomného vzťahu, ktorá by mohla byť považovaná za blízky vzťah. Žalovaná 7/ tvrdila, že majú blízky vzťah preto, že blízko seba bývajú, že ide o synovca jej nebohého manžela (čo v konaní nebolo sporné) a že majú pravidelné rodinné kontakty. Uvedené všeobecné tvrdenie však samo o sebe neodôvodňuje, či by ujmu žalovaného 1/ pociťovala ako svoju vlastnú ujmu a ani že by žalovaný 1/ pociťoval ujmu žalovanej 7/ ako svoju vlastnú ujmu. Takýto záver z ich tvrdení nebolo možné vyvodiť. Ich tvrdenia pôsobili na súd skôr formálne, neboli osobné. Skôr žalovaný 1/ vyvíjal aktivitu a mal záujem „vysporiadať“ cudzie pozemky, ktoré užíval (bez právneho dôvodu) ako žalovaná 7/ darovať mu svoj spoluvlastnícky podiel. Aktivitu nejakého osobného a blízkeho charakteru z jej strany, súd v konaní nezistil. V tomto smere súd považoval za relevantné aj tvrdenie žalobkyne, že k darovaniu došlo v čase keď žalovaný 1/ mal záujem renovovať svoj rodinný dom a on sám oslovil ostatných žalovaných, ako darcov, aby mu svoje spoluvlastnícke podiely darovali. Takto oslovil aj žalovanú 7/. V konaní nebolo nijako preukázané, že by žalovaná 7/ mala iný dôvod uzatvotiť darovaciu zmluvu so žalovaným 1/, v porovnaní s ostatnými spoluvlastníkmi a darovacia zmluva napokon bola aj uzatvorená ako viacstranný právny úkon, nie ako dvojstranný právny úkon medzi ľuďmi blízkymi z osobného motívu, z vďaky a pod. Ani spôsob darovania tak nenasvedčoval tomu, že by mali žalovaní 1/ a 7/ vzájomný vzťah takej intenzity, že by išlo o blízke osoby tak, ako to má na mysli ust. § 116 Občianskeho zákonníka, t.j. že by žili v úzkom kontakte, pomáhali si, prejavovali o seba záujem, navštevovali sa a že by újmu jedného z nich vzájomne pociťovali obidvaja, ako svoju vlastnú ujmu. 75. Vychádzajúc z tvrdení strán sporu, súd dospel k záveru, že v konaní nebol zo strany žalovaných 1/ a 7/ preukázaný ich natoľko blízky vzájomný vzťah, ktorý by odôvodňoval záver, že by obidvaja vzájomne ujmu jedného z nich, pociťovali ako ujmu vlastnú. 76. S poukazom na zistené skutočnosti, súd dospel k záveru, že z dôvodu, že žalovaní 2/ až 9/, neponúkli žalobkyni ako svojej spoluvlastníčke na predaj svoje spoluvlastnícke podiely k spoločným nehnuteľnostiam pred tým, ako ich darovali žalovanému1/, čím si žalobkyňa nemohla uplatniť svoje predkupné právo, bolo jej predkupné právo porušené. 77. Teda, súd po vykonanom dokazovaní, aplikáciou vyššie citovaných zákonných ustanovení na zistený skutkový stav, dospel k záveru, že žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/, ako obdarovaným a žalovanými 2/ až 9/, ako darcami, ktorej vklad bol povolený pod V 3923/2023 dňa 11.9.2023, z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva žalobkyne, bola podaná dôvodne. Súd žalobe vyhovel a určil, že uvedená darovacia zmluva, je z dôvodu porušenia predkupného práva žalobkyne, neplatná. 78. O trovách konania rozhodol súd v zmysle §262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu. V spore bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne, po právoplatnosti rozsudku, vyšší súdny úradník samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že 1. neboli splnené procesné podmienky, 1. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, 1. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, 1. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 1. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 1. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 1. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo 1. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul) ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.