Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 15Ek/3213/2025 6125463568 18. 08. 2026 Mgr. Ivana Asztalosová ECLI:SK:OSBB:2026:6125463568.3
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX D., oprávneného: 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX D. – H., oprávneného: 3/ B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/X, XXX XX D. – D., oprávneného: 4/ C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. G. XXXX/XX, XXX XX D. – L., oprávneného: 5/ E. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX D. – N. G., oprávneného: 6/ E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX O., oprávneného: 7/ P. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. K. XXXX/ XX, XXX XX D. – N. G., oprávneného: 8/ E. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/X, XXX XX D. – T. L., oprávneného: 9/ P. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX/X, XXX XX D. – H., oprávneného: 10/ E. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. V. XXX/XXX, XXX XX D. – T., oprávneného: 11/ D. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/X, XXX XX D. – T. L., oprávneného: 12/ E. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. V. XXX/XXXX, XXX XX D., oprávneného: 13/ E. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. V. XXX/XXXX, XXX XX D. – T., oprávneného: 14/ E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. D. XXX/X, XXX XX B. E., oprávneného: 15/ W. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/X, XXX XX D. – D. a oprávneného: 16/ E. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX D. – L., spoločne právne zast.: JUDr. JCLic. X. E., O., s. r. o., so sídlom Kováčska 28, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 858 774, proti povinnému: UNUM DRUŽSTVO, so sídlom Južná trieda 119, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 50 341 341, právne zast.: JUDr. Mikuláš Buzgó, advokát, so sídlom Štúrova č. 20, 040 01 Košice, o vymoženie pohľadávky vo výške 30 147,46 Eur, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Atila Ádám, so sídlom exekútorského úradu Čajakova 5, 040 01 Košice, pod. sp. zn. 269EX 179/26 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a. II. Súd oprávneným nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 23.12.2025 domáhali od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 30 147,46 Eur, na základe exekučného titulu Uznesenia Mestského súdu Košice sp. zn. 68C/13/2023 zo dňa 10.03.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.04.2025 a vykonateľnosť dňa 13.05.2025 (ďalej len „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 10.03.2026 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Atila Ádám, so sídlom exekútorského úradu Čajakova 5, 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod sp. zn. 269EX 179/26 (ďalej len „súdny exekútor“). Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 11.03.2026 bolo povinnému doručené dňa 23.03.2026.
3. Dňa 23.03.2026 doručil povinný súdnemu exekútorovi prostredníctvom právneho zástupcu podanie, v ktorom uviedol nasledovné skutočnosti. Povinný uviedol, že dňa 12.01.2026 podal ústavnú sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky, očakáva teda zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach 11Co/34/2024 zo dňa 25.09.2024, v ktorom odvolací súd rozhodol o zastavení konania na základe späťvzatia odvolania povinným ako žalobcom, súd prvej inštancie konanie zastavil pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, tento dôvod však neexistoval, v žalobe boli označené dve dedičky riadne ako strany sporu, súd prvej inštancie žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania. Povinný ďalej uviedol, že viacero žalovaných (v tomto konaní oprávnených) podávalo odvolanie, preto povinný reagoval späťvzatím žaloby, odvolací súd konanie zastavil a žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Povinný nevie ako a kedy bude rozhodnuté o ústavnej sťažnosti, v prípade negatívneho vybavenia sťažnosti podá povinný sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva, pričom okrem ústavnej sťažnosti iné úkony nie sú pred slovenskými súdmi možné. Povinný tiež uviedol, že v uvedených konaniach by malo byť rozhodnuté o tom či došlo k porušeniu základných práv sťažovateľa a či dôjde k zrušeniu rozhodnutí všeobecných súdov a tak aj o ďalšom postupe v exekučnom konaní, takisto bude povinný pred ústavným súdom požadovať prerušenie exekučného konania samostatnou žiadosťou po tom čo bude kladne rozhodnuté o ústavnej sťažnosti. Povinný záverom konania uviedol, že podá návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, teda toto je postup povinného do budúcna. 4. Oprávnení sa k uvedenému podaniu povinného vyjadrili prostredníctvom právneho zástupcu a to podaním zo dňa 31.03.2026, v ktorom uviedli, že nesúhlasia so zastavením exekúcie, nakoľko neexistuje dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k Exekučného poriadku. Oprávnení poukázali na ustanovenie § 61k ods. 3 Exekučného poriadku a uviedol, že povinný nijakým spôsobom nekonkretizoval dôvod na zastavenie exekúcie, skutočnosť, že povinný podal ústavnú sťažnosť a plánuje podať sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie. Ďalej oprávnení poukázali aj na skutočnosť, že povinný tvrdí, že podá návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku – teda z dôvodu, že exekučný titul bol zrušený, zákon tu však používa minulý čas, čo znamená, že k zrušeniu exekučného titulu muselo dôjsť pred podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnení ďalej argumentovali, že k zrušeniu uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 11Co/34/2024 zo dňa 25.09.2024 nedošlo, uvedené rozhodnutie je stále právoplatné a vykonateľné, samotná nádej povinného, že Ústavný súd Slovenskej republiky v budúcnosti možno uvedené rozhodnutie zruší nie je dôvodom na zastavenie exekúcie v súčasnosti. Oprávnení ďalej poukázali aj na skutočnosť, že podanie ústavnej sťažnosti nemá odkladný účinok, zákon pripúšťa možnosť na návrh sťažovateľa odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, avšak len za splnenia prísnych kumulatívnych podmienok – ak hrozí závažná ujma a odloženie nie je v rozpore s verejným záujmom, pričom povinný nepreukázal a ani len netvrdil, že by Ústavný súd Slovenskej republiky o takomto odklade vykonateľnosti rozhodol, samotné podanie ústavnej sťažnosti nie je automatickým dôvodom na odklad alebo zastavenie exekúcie, všeobecný súd rovnako súdny exekútor sú viazaní právoplatným a vykonateľným exekučným titulom až do momentu jeho prípadného zrušenia. Oprávnení mali za to, že návrh povinného je zjavne špekulatívny a obštrukčný, nakoľko povinný sa snaží vyvolať odkladný účinok návrhom, ktorý je založený na právnom dôvode, o ktorom sám vie, že v súčasnosti neexistuje, takýto postup je v rozpore so zásadami exekučného konania a predstavuje zneužitie práva na úkor oprávnených. Oprávnení záverom navrhli zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodného a účelového. 5. Povinný dňa 07.04.2026 doručil súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vynútiteľnosti exekučného titulu. Povinný uviedol, že pohľadávka oprávnených vznikla na základe späťvzatia žaloby po tom, čo Mestský súd nesprávne zastavil konanie, nakoľko nesprávne zistil právnu vadu konania, ktorá ale neexistovala, povinný ako žalobca v základnom konaní podal odvolanie, ktoré bolo dôvodom k podávaniu inak nedôvodných vyjadrení, ktoré pri počte strán sporu zvyšovali možnosť vzniku trov, ktoré súd zastavil, ale trovy priznal žalovaným (v tomto konaní oprávneným). Povinný mal za to, že o určenie vlastníckeho práva sa ani nezačalo konať, preto povinný požiada štát aby v súlade s vlastníckym právom, ktoré mu k sporným nehnuteľnostiam vzniklo , aby sa postaral o záznam svojho vlastníctva do príslušného LV, aby priebeh usporiadania vlastníckeho práva bol menej zložitý. Povinný ďalej uviedol, že z dôvodu, že v minulosti došlo k vyvlastneniu nehnuteľností, ktoré sa len formálne dedili, ale netvorili užívané vlastníctvo oprávnených, v novej žalobe sa povinný zameria len na skutočnosť, že v minulosti bolo VSS a v súčasnosti právni nástupcovia po VSS, ktorí sú užívateľmi
nehnuteľností po transformačnom procese, kedy štát prestal byť vlastníkom predmetných nehnuteľností a tieto sa na základe schválenia privatizačného projektu stali vlastníctvom nových subjektov. Ďalej uviedol, že o konaniach, ktoré sú vedené v súčasnosti bude oprávnených informovať, taktiež, že súdny exekútor je povinný skúmať zákonnosť v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania nielen v súvislosti s poverením na vykonanie exekúcie pre zistenie existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Povinný záverom uviedol, že podá návrh na záznam vlastníctva SR do LV, preto navrhuje zastavenie exekúcie. 6. Oprávnení sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadrili tak, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, neexistuje dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k Exekučného poriadku, povinný nijakým spôsobom nekonkretizoval dôvod na zastavenie exekúcie. Poukázali na § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, opätovne uviedli, že skutočnosť, že povinný podal ústavnú sťažnosť a plánuje podať sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie. Oprávnení znova uviedli, že exekučný titul nebol zrušený, je právoplatný a vykonateľný, pričom skutočnosť, že povinný bude v budúcnosti podávať akési návrh na Slovenskú republiku, nie je a nemôže byť relevantným dôvodom na zastavenie exekúcie, návrh povinného na zastavenie exekúcie je zjavne špekulatívny a obštrukčný, povinný sa len snaží vyvolať odkladný účinok návrhom, ktorý je založený na právnom dôvode, o ktorom sám vie, že v súčasnosti neexistuje. Záverom oprávnení uviedli, že navrhujú návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť ako nedôvodný, nakoľko tu nie je daný žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. 7. Súdny exekútor predložil dňa 01.04.2026 súdu podanie povinného, spolu s vyjadrením oprávneného. Následne dňa 17.04.2026 doručil tunajšiemu súdu súdny exekútor aj návrh povinného na zastavenie exekúcie, spolu s vyjadrením oprávneného a všetkými prílohami. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril tak, že návrh na zastavenie exekúcie povinného bol podaný v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, pričom súdny exekútor sa zhoduje s názorom oprávneného, že nie je daný žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. 8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 11. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila. 13. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. 14. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálne právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. 15. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že tento bol podaný v súlade s § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, a takto podaný návrh má odkladný účinok. Súd po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrením oprávneného konštatuje jeho nedôvodnosť. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a teda zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, ani skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. 16. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal, že podal ústavnú sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky, že v prípade potreby podá návrh na Európsky súd pre ľudské práva, taktiež, že požiada štát aby sa postaral o záznam svojho vlastníctva do príslušného listu vlastníctva, aby priebeh usporiadania vlastníckeho práva bol menej zložitý. Súd k predmetným námietkam povinného uvádza, že predmetné exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu Uznesenia Mestského súdu Košice sp. zn. 68C/13/2023 zo dňa 10.03.2025. Uvedený exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 11.04.2025 a vykonateľnosť dňa 13.05.2025. Predmetným exekučným titulom bol povinný zaviazaný oprávneným nahradiť trovy konania vo výške 30 147,64 Eur na účet ich právneho zástupcu, v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Z návrhu oprávnených na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa 23.12.2025 mal súd za preukázané, že povinný si svoju povinnosť uloženú mu exekučným titulom nesplnil ani sčasti, pričom exekučné konanie je vedené na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť aj vykonateľnosť, preto prebiehajúce exekučné konanie začalo dôvodne. Súd v danom prípade konštatuje, že exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, respektíve preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánov) vydaných v základnom konaní – tzv. materiálnu vykonateľnosť. Exekučný súd je teda viazaný obsahom týchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. V prípade, ak by existovali vady v čase priebehu základného konania tie sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Samotné podanie ústavnej sťažnosti nemá suspenzívny účinok a teda podanie ústavnej sťažnosti nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo. Rovnako súd konštatuje, že
žiadne z tvrdení povinného nezakladá relevantný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené, a to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd návrh povinného v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. 18. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 19. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 20. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 21. Z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, možno prisúdiť oprávneným plný úspech vo veci. Oprávnení si náhradu trov, ktoré by im vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, riadne a včas neuplatnili. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávnených, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávnených, ktorý nebol zo strany samotných oprávnených v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnení nenavrhli v rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, aby súd rozhodoval (v zmysle §199d ods. 1 Exekučného poriadku v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd oprávneným trovy konania súvisiace s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. 22. Nakoľko si povinný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia neuplatnil a ani na nich nemá nárok, nakoľko súd jeho návrh na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodný, súd o tomto nároku povinného ani nerozhodoval. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.