Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 36Ek/25/2026 6126201664 05. 06. 2026 Mgr. Andrea Blahová ECLI:SK:OSBB:2026:6126201664.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX B., zast.: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX B., proti povinnému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, 010 04 Žilina, zast.: ŠOŠKA LEGAL s. r. o., IČO: 56 940 688, so sídlom Daniela Dlabača 769/21, 010 01 Žilina, o vymoženie zameškaného a bežného výživného, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Peter Krištofík, so sídlom exekútorského úradu A. Pietra 10645/17, 036 01 Martin, pod sp. zn. 122EX 19/26, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamieta. II. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07.01.2026, domáhal od povinného vymoženia zameškaného a bežného výživného na základe exekučného titulu – 1/ Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 10P/6/2010 zo dňa 27.04.2010, vykonateľný dňa 25.05.2010 (ďalej len ako „exekučný titul“). 2. Súd vydal dňa 12.01.2026 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Peter Krištofík, so sídlom exekútorského úradu A. Pietra 10645/17, 036 01 Martin, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 122EX 19/26. 3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 16.01.2026 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 29.01.2026. Návrh na zastavenie exekúcie podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu dňa 30.01.2026. Súd v tomto bode konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. 4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že dňa 29.1.2026 mu bolo ako povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 122EX 19/26 zo dňa 16.01.2026, ktoré bolo vydané na základe návrhu oprávneného A. B., C. XXXX/XX B. zastúpený matkou D. E., a to za účelom vymoženia dlžnej sumy na výživnom vo výške 750 Eur. Dlh na výživnom mal vzniknúť za obdobie mesiacov 8/2025 až 01/2026 ( 150 Eur mesačne ). Povinný uviedol, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko výživné vo výške 150 Eur mesačne riadne platí a za uvedené obdobie 8/2025 až 01/2026 výživne vo výške 150 Eur mesačne taktiež zaplatil k čomu prikladá ústrižky z poštových poukážok. Povinný ďalej uviedol, že oprávnený, resp. jeho zákonná zástupkyňa si svojím zavinením poukázané peňažné sumy na pošte neprevzala a bez upozornenia a komunikácie s povinným ( zrejme zmenila bydlisko o čom povinný nemal a nemá vedomosť ) a unáhlene podala návrh na exekúciu, hoci peňažné prostriedky jej boli zaplatené len si ich na pošte neprevzala. Vzhľadom na uvedené navrhuje exekučné konanie podľa § 61k ods. 1 písm.
d) ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. exekučného konania.
v celom rozsahu zastaviť a oprávneného zaviazať k náhrade trov
5. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadrila splnomocnená zástupkyňa oprávneného, ktorá uviedla cit. „Dňa 02.08.2025 bola povinnému F. B. zaslaná sms správa z môjho mobilného telefónu XXXXXXXXXX, kde som uviedla, aby bolo výživné zasielané od mesiaca august na adresu Hodžova 49, Trenčín, alebo na č. účtu G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Tento účet je povinnému F. B. známy, nakoľko na tento účet zasielal v rokoch 2010 – cca 2015 výživné. Dňa 02.08.2025 som cez aplikáciu WhatsApp a emailom na adresu H. zaslala správu v rovnakom znení, aby bolo výživné zasielané na adresu Hodžova 49, Trenčín. Dňa 29.08.2025 som z toho istého telefónneho čísla posielala druhú sms správu povinnému F. B., že neposlal výživne na syna A.. Dňa 01.09.2025 cez aplikáciu WhatsApp náš syn A. zaslal zo svojho mobilného telefónu XXXXXXXXXX správu v znení „Ahoj. Neposlal si mamine výživné za minulý mesiac, písala ti aj správu.“ Odpoveď od povinného bola, že si vymýšľam a klamem. Nato mu syn A. napísal, či výživné zaslal na adresu, ktorú som mu zaslala a znovu adresu vypísal – Hodžova 49, Trenčín. Na túto správu už povinný F. B. neodpovedal. Dňa 29.09.2025 mu opätovne písal syn A. zo svojho mobilného telefónu cez aplikáciu WA, že neposlal výživné za august a september. Povinný F. B. neodpovedal. Dňa 19.10.2025 som cez sms správu opätovne žiadala povinného, že som nedostala výživné za august, september a október výživne, kde som mu znovu napísala adresu Hodžova 49, Trenčín. Dňa 03.11.2025 bola povinnému zaslaná Výzva na zaplatenie dlžného výživného, ktorá bola povinným F. B. prevzatá 11.11.2025. Povinný bol informovaný vopred o zmene adresy a napriek tomu výživné zasielal na adresu do Považskej Bystrice. Keďže som dňa predala byt v F. I. a dňa 17.07.2025 kúpila byt v Trenčín nemala som už od 15.08.2025 kľúče a prístup do bytu v Považskej Bystrici. Zmenu adresy bola povinnému oznámená z mojej strany a tiež aj zo strany nášho syna A.. V roku 2012 bola podobná situácia, kedy som kúpila byt v F. I. a odsťahovala som sa zo spoločnej domácnosti svojej matky z Púchova. Vtedy povinný, nemal problém zasielať výživné do F. I.. Povinný vedel cez sms správ odo mňa, tak aj od nášho syna A., následne aj z výzvy na zaplatenie dlžného výživného, ktorá bola preukázane prevzatá 11.11.2025 (RG733818936SK), že máme zmenenú adresu, takže jeho vyjadrenie, že „zrejme zmenila bydlisko, o čom povinný nemal a nemá vedomosť“ je lož a nedôvodné. V zmysle § 76 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov platenie výživného nesmie znemožňovať ani sťažovať jeho pravidelne poskytovanie. Na základe uvedeného trvám na návrhu tak ako bol podaný.“ V prílohe vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zástupkyňa povinného predložila aj vyššie cit. správy a taktiež výzvu na zaplatenie dlžného výživného spolu s podacím dokladom a doručením. 6. Podľa ustanovenia § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“): „Súd exekúciu zastaví celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.“ 7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 11. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 12. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. 13. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment doručenia návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. 14. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Právo na výživné je osobným právom dieťaťa, nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom. Výživné je opakujúce sa mesačné peňažné plnenie, ktoré má spotrebný charakter, a ktoré je povinný platiť rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Spotrebný charakter výživného znamená, že výživné musí byť nielen pravidelné, ale musí byť uhradené aj v presnej výške. 15. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného a dospel k nižšie uvedenému. 16. Exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní je Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 10P/6/2010 zo dňa 27.04.2010, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 25.05.2010. Uvedeným rozhodnutím bol povinný zaviazaný prispievať na výživu oprávneného výživným vo výške 150 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať vždy vopred k rukám matky, najneskôr do 15. dňa v mesiaci, od 01.02.2010, pod následkom výkonu rozhodnutia. Exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha za účelom vymoženia nároku na zameškané výživné vo výške 750 Eur (ku dňu podania návrhu) za obdobie mesiacov 8/2025 - 12/2025 (t. j. 5 mesiacov x 150,00 Eur) a bežného výživného vo výške 150 Eur mesačne od 01/2026 do budúcna. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že výživné riadne platí, taktiež aj za dotknuté obdobie 08/2025 až 01/2026 výživné zaplatil o čom predložil ústrižky z poštových poukážok, pričom oprávnený resp. jeho zástupkyňa si svojím zavinením poukázané peňažné sumy na pošte neprevzali a bez upozornenia a komunikácie s povinným zmenili bydlisko o čom povinný nemal vedomosť. Z dôkazov predložených zástupkyňou oprávneného však súd považuje za preukázané, že povinný bol o zmene adresy oprávneného informovaný viacerými spôsobmi. Za podstatný dôkaz súd považuje najmä výzvu na zaplatenie výživného zo dňa 29.10.2025 (podacie číslo
zásielky RG733818936SK), ktorá bola povinnému preukázateľne doručená dňa 10.11.2025. Za tejto situácie nemožno prisvedčiť tvrdeniu povinného, že o zmene adresy oprávneného nemal vedomosť. Exekučným titulom bol povinný zaviazaný platiť výživné vždy do 15. dňa príslušného mesiaca k rukám matky, z uvedeného vyplýva, že povinný je povinný zabezpečiť úhradu výživného spôsobom a na miesto určené oprávnenou osobou tak, aby bola splnená lehota na platenie výživného. Vzhľadom na preukázané oznámenia o zmene adresy, realizované prostredníctvom e-mailovej komunikácie, SMS správ, správ zaslaných prostredníctvom aplikácie WhatsApp, ako aj výzvy na zaplatenie výživného zo dňa 29.10.2025, bol povinný povinný rešpektovať spôsob plnenia, ktorý určil oprávnený. Tým že tak povinný neurobil, znemožnil riadne splnenie svojej vyživovacej povinnosti a sám zavinil vznik stavu, ktorý viedol k začatiu exekučného konania. Súd preto považuje vedenú exekúciu za dôvodnú. 17. Exekučný súd preto záverom uvádza, že exekúcia je vedená na základe vykonateľného exekučného titulu, začala dôvodne, v návrhu na zastavenie exekúcie povinný neuviedol žiadne relevantné skutočnosti ani nepripojil žiadne dostačujúce dôkazy, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná alebo ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je daný dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. 19. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 20. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. 21. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 22. Povinný si za podanie návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov konania, nakoľko však oprávnený v tomto konaní nebol úspešný, pretože súd jeho návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol, voči oprávnenému mu tak nevznikol nárok na náhradu trov konania (II. výrok). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.