Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 73Ek/155/2026 6126212349 25. 06. 2026 Mgr. Nikola Trenčanová ECLI:SK:OSBB:2026:6126212349.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ETP Management budov, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 970 707, zast. MALICH advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Dunajská 25, 811 08 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 256 991, proti povinnému: 1/ A. B. C., nar.: 01.09.1965, D. XXX/X, XXX XX E. F., 2/ A. G. C., nar.: 03.12.1966, D. XXX/X, XXX XX E. F., o vymoženie 2696,6 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Miriam Mešová, so sídlom exekútorského úradu Akademická 329/4, 96901 Banská Štiavnica, pod sp. zn. 356EX 62/26, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 20.01.2026, domáhal od povinných vymoženia sumy vo výške 2696,6 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu – Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 28Up/642/2025 zo dňa 08.12.2025, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 09.01.2026 (ďalej len „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 05.02.2026 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Miriam Mešová, so sídlom exekútorského úradu Akademická 329/4, 96901 Banská Štiavnica (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp. zn. 356EX 62/26. 3. Súdny exekútor dňa 24.03.2026 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinných na zastavenie exekúcie. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že povinným bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 06.02.2026. Povinní podali návrh na zastavenie exekúcie na poštovú prepravu dňa 19.02.2026, súdnemu exekútorovi bol doručený dňa 23.02.2026. Súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, a preto takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok. 4. Povinní v podanom návrhu na zastavenie uviedli, že dňa 02.02.2026 uhradili na účet oprávneného platbu vo výške 2696,60 Eur, platbu vo výške 479,88 Eur a platbu vo výške 377,76 Eur. Na základe uvedeného povinní navrhujú zastaviť exekúciu. Povinní predložili aj výpis z účtu. 5. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo vyjadrení zo dňa 20.03.2026 uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí. Povinní uhradili na účet oprávneného čiastku istiny vo výške 2696,60 Eur, vyplývajúcej z exekučného titulu. Čiastka vo výške 479,88 Eur a čiastka vo výške 377,76 Eur uhradená povinnými sa netýka exekučného titulu, ale je iným nedoplatkom povinných, ktorý však nebol ešte uplatnený na súde. Povinní teda uhraidli dňa 02.02.2026 iba čiastku istiny vo výške 2696,60 Eur. Úrok z omeškania ani trovy konania uhradené neboli, a preto oprávnení majú za to, že zastaveniu exekúcie nie je možné vyhovieť. 6. Podľa § 61k odsek 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 7. Podľa § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 8. Podľa § 61k odsek 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 9. Podľa § 61k odsek 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 10. Podľa § 61l odsek 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 11. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, to znamená moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd musí exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti. 12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká súdu povinnosť preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spája ťarchu povinného, ktorým okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili. 13. Súd uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe návrhu a na podklade exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 28Up/642/2025 zo dňa 08.12.2025, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 09.01.2026, a teda v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. 14. Súd vo vzťahu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že tento považoval za nedôvodný, pričom poukazuje na nasledovné: Povinný bol exekučným titulom zaviazaný na úhradu istiny vo výške 2696,60 Eur, úroku z omeškania 7,15 % ročne zo sumy 2696,60 Eur od 11.10.2025 do zaplatenia, náhradu trov konania vo výške 458,65 Eur. Povinní v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uviedli, že vykonali nasledovné úhrady dňa 02.02.2026 na účet oprávneného (č. ú. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX): platbu vo výške 2696,60 Eur, platbu vo výške 479,88 Eur a platbu vo výške 377,76 Eur, t. j. navrhli zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, nakoľko povinní majú za to, že podlžnosť splatili. Úhrady povinných súčasne v časti potvrdil i oprávnený, zo zvyškom však nesúhlasil, nakoľko tieto nie sú predmetom exekúcie. Súd vo vzťahu k úhradám realizovaným povinnými konštatuje, že povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu mali povinní možnosť
dobrovoľne splniť v lehote stanovenej exekučným titulom. Keďže povinní dobrovoľne v stanovenej lehote nesplnili to, čo im bolo uložené právoplatným a vykonateľným exekučným titulom (exekučný titul neurčil, resp. nepovolil platenie v splátkach), oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, pričom deň 20.01.2026 je dňom začatia exekučného konania. Súd následne vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 05.02.2026, ktoré doručil poverenému súdnemu exekútorovi dňa 05.02.2026 s tým, že uvedeným dňom začala i samotná exekúcia. Povinný zrealizovali úhradu vo vzťahu k nároku vymáhanému v tomto exekučnom konaní (t. j. úhrada vo výške 2696,60 zo dňa 02.02.2026, nakoľko ostatné úhrady nevyplývali z exekučného titulu a povinný ich ani neoznačil) po začatí exekučného konania (20.01.2026), pričom tieto uhradil priamo oprávnenému. Súd vo všeobecnosti zdôrazňuje, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, z dôvodu splnenia vymáhaného nároku zo strany povinného je daný len vtedy, ak k splneniu pohľadávky oprávneného došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. Úhradu povinného po podaní návrhu na vykonanie exekúcie tak nemožno pripočítať oprávnenému a exekúciu zastaviť (čo i len v časti), nakoľko moment uhradenia pohľadávky je čisto na vôli povinného, či ju uhradí riadne a včas, nútene počas exekúcie alebo, ako v tomto prípade, dobrovoľne v čase po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Ak povinný uhradí vymáhanú pohľadávku priamo oprávnenému po začatí exekučného konania, robí tak aj pod ťarchou exekučného konania, ktoré sa voči nemu vedie. Všetky úhrady vymáhanej pohľadávky, ktoré povinný vykonal po začatí exekučného konania, sa považujú za vymožené v rámci exekučného konania a nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie. V takom prípade pohľadávka bola vymožená v rámci exekúcie, teda nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor v uhradenej časti fakticky upustí od vykonania exekúcie a už ju nevymáha. V takomto prípade nedôjde k skončeniu exekučného konania vymožením, keďže nedošlo k vymoženiu pohľadávky v celosti. Súdny exekútor po čiastočnej úhrade vymáhanej pohľadávky oprávneného pokračuje už len vo vymáhaní jej zvyšku. K skončeniu exekučného konania preto dôjde len vtedy, keď je uhradená celá vymáhaná pohľadávka oprávneného s príslušenstvom vrátane trov exekúcie. Súd preto uzatvára, že kým nedôjde k vymoženiu celého vymáhaného nároku vrátane trov exekúcie, nedôjde ani k ukončeniu exekučného konania. 15. Na základe preskúmania namietaných skutočností, návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu, návrhu povinných na zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrenia oprávneného preto súd dospel k záveru, že povinní vo svojom návrhu neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o zastavení exekúcie a tieto nepreukázal relevantnými dôkazmi. Samotné tvrdenia povinných uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, nie sú dôvodmi postačujúcimi pre rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie podľa platnej a účinnej právnej úpravy, a preto predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.