Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 16Ek/539/2026 6126242510 03. 07. 2026 JUDr. Maroš Penťa ECLI:SK:OSBB:2026:6126242510.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 429/1, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00603481, proti povinného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXXX/XXX, XXX XX D., o vymoženie 78,00 EUR, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Miroslav Lupták, so sídlom exekútorského úradu Riečna 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36076627, pod sp. zn. 393EX 104/26, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 25.06.2026, takto rozhodol: Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 02.03.2026, domáhal od povinného vymoženia 78,00 EUR, na základe exekučného titulu – rozkazu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava o uložení pokuty za správny delikt č. 0/23/118796-36/98/249444 zo dňa 31.10.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2023, vykonateľnosť dňa 03.01.2024 (ďalej ako „exekučný titul“). 2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 03.03.2026 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: Mgr. Miroslav Lupták, so sídlom exekútorského úradu Riečna 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36076627 (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 393EX 104/26. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 03.03.2026. Doručením poverenia sa začala exekúcia. 3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 01.07.2026 predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 25.06.2026, spolu s jeho prílohou: Protokol o prevzatí starého vozidla na spracovanie zo dňa 24.09.2025, ďalej aj Vyjadrenie oprávneného zo dňa 01.07.2026, spolu s jeho prílohami: potvrdenie o doručovaní exekučného titulu, Výzvu na úhradu dlžnej pohľadávky v náhradnej lehote zo dňa 28.03.2024, spolu s potvrdením o doručovaní, ďalej aj upovedomenie o začatí exekúcie spolu s potvrdením o doručení povinnému. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe. 4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 393EX 104/26 zo dňa 05.03.2026 bolo doručené povinnému do vlastných rúk dňa 11.06.2026. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 25.06.2026 bol podaný a doručený súdnemu exekútorovi osobne dňa 25.06.2026. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
5. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu okolnosti, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, a ktorá spočíva v tom, že motorové vozidlo ev. č. D. XXXXX bolo pred dátumom 30.10. odovzdané spoločnosti na ekologickú likvidáciu, tak ako to vyplýva z priloženého potvrdenia, a preto z uvedeného dôvodu povinný v čase vzniku predmetnej pokuty už vozidlo neužíval, a ani nemal vo svojej dispozícií. Na základe uvedeného povinný navrhol súdu, aby preskúmal zákonnosť exekúcie. 6. Oprávnený vo svojom vyjadrení vyslovil nesúhlas so zastavením exekúcie s poukazom na nasledovné dôvody. Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt číslo konania 0/23/118796-36/98/249444, ktorý je predmetom exekúcie bol povinnému vydaný v súlade so zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákonom SNR č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a doručený zákonným spôsobom prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. s výsledkom „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ v zmysle § 24 ods. 2 zákona o správnom konaní, podľa ktorého, ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Z dôvodu, že nebol proti exekučnému titulu podaný odpor v zákonnej lehote podľa § 139d ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, rozkaz sa stal právoplatným podľa § 138 ods. 7 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, a preto má účinky právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty. Z dôvodu právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu bol účastník konania povinný pokutu uhradiť. Z dôvodu neuhradenia pokuty bola povinnému doručená výzva na úhradu dlžnej pohľadávky v náhradnej lehote číslo 0/23/176453-23/98/249444 prostredníctvom Slovenskej pošty a. s. s výsledkom „Správa nebola listinne doručená z dôvodu, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej“ v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol skutočnosti, ktoré by oprávňovali oprávneného podať návrh na zastavenie exekúcie. Argumentácia povinného ohľadom likvidácie vozidla je bezpredmetná, nakoľko z protokolu o prevzatí starého vozidla na spracovanie vyplýva, že vozidlo odovzdal na likvidáciu dňa 24.09.2025, avšak pokuta za správny delikt bola uložená dňa 31.10.2023. Na základe zistených skutočností oprávnený konštatoval, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Povinný nepreukázal, že by nastal niektorý z dôvodov, pre ktorý je možné exekúciu zastaviť. 7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 10. Podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste. 11. Účelom exekučného konania (v širšom ponímaní) je uspokojenie vymáhanej pohľadávky za súčasného zachovania nevyhnutnej ochrany práv povinného a tretích osôb. Formulačné poradie
vyjadrenia cieľa exekučného konania nie je pritom náhodné. Pokiaľ by hlavným účelom a cieľom právnej úpravy núteného výkonu exekučného titulu nebolo uspokojenie vykonateľného a nerešpektovaného práva oprávneného, existencia vykonávacieho konania by nemala opodstatnenie a nebolo by zabezpečené reálne naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ochrana práv povinného a tretích osôb pri nútenom výkone exekučných titulov je prejavom právneho štátu a legitímnym produktom toho, že proces exekúcie je predmetom štátnej regulácie. Preto pri výklade procesných (ale aj hmotnoprávnych) inštitútov týkajúcich sa vykonávacieho konania je v prvom rade potrebné posudzovať, či tento výklad umožňuje naplnenie účelu konania. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 394/2020 z 23. marca 2021) 12. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. 13. Súd po zistení, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku mal odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou - účastníkom konania na strane povinného, preskúmal predmetné podanie a dospel k právnemu záveru, že v celom rozsahu nie je dôvodné. 14. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu že v čase vzniku exekučného titulu (rozkazu o uložení pokuty) motorové vozidlo zn. D. XXXXX neužíval a ani nemal k dispozícií, nakoľko pred dátumom 30.10. (bez uvedenia roku) bolo odovzdané spoločnosti na ekologickú likvidáciu, a to v znení námietok, ktoré sú uvedené v bode 5. odôvodnenia tohto uznesenia. 15. Exekúcia prebieha na základe exekučného titulu, ktorým je rozkaz Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava o uložení pokuty za správny delikt č. 0/23/118796-36/98/249444 zo dňa 31.10.2023, a ktorým je povinnému uložená povinnosť zaplatiť pokutu vo výške 78 EUR za porušenie ustanovenia § 6a písm. e) zákona o cestnej premávky, ktorého sa dopustil účastník konania tým, že ako držiteľ vozidla ev. č. D., značky Honda, dňa 30.10.2023 v čase 20:43 hod., na ul. Kollárovo námestie, Bratislava, porušil povinnosť zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa § 25 ods. 1 písm. o) zákona o cestnej premávke, a to zákaz zastavenia a státia na platenom parkovisku, ak vozidlo nemá zaplatený poplatok za parkovanie. 16. Exekučný súd v konaní o zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. K uvedenému je potrebné dodať, že predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním exekučného titulu, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý súd v exekučnom konaní neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych
ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. 17. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“ 18. Zo spisového materiálu vyplýva, že predmetný exekučný titul bol povinnému preukázateľne doručovaný na adresu jeho vtedajšieho pobytu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, pričom poštová zásielka bola podaná na poštovú prepravu dňa 03.11.2023, prvý pokus o doručenie tejto poštovej zásielky s výzvou na opakované doručenie sa realizoval dňa 07.11.2023, opakovaný pokus dňa 09.11.2023, dňa 09.11.2023 bola zásielka uložená v príslušnom poštovom podniku, a dňa 29.11.2023 (s doručením 30.11.2023) bola predmetná zásielka vrátená oprávnenému s poznámkou: „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Súd v exekučnom konaní mal za preukázané, že oprávnený vykonal v zmysle príslušných právnych predpisov spravujúci správne konanie riadne a zákonné doručovanie písomnosti exekučného titulu povinnému, a predmetná písomnosť bola povinnému doručená podľa § 24 ods. 2 posledná veta Správneho poriadku (fikciou doručenia). A preto po vykázanom zákonnom doručení predmetného rozkazu o uložení pokuty v medziach osobitného predpisu existoval aj týmto osobitným predpisom vytvorený časový priestor pre povinného, aby proti vydanému rozkazu, ktorým mu bola uložená pokuta za spáchanie správneho deliktu, podal riadny opravný prostriedok (odpor), ktorým by namietol prípadnú neoprávnenosť, resp. nedôvodnosť nároku, jeho výšku, zánik nároku, prípadne aj ďalšie okolnosti, ku ktorým malo dôjsť v čase pred vydaním tohto rozkazu. Z vyjadrenia oprávneného vyplýva, že povinný nevyužil túto zákonnú možnosť a nepodal odpor proti predmetnému rozkazu, a preto právna relevancia týchto námietok skončila nadobudnutím právoplatnosti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt, ktorý sa stal podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní. 19. Predmetnú námietku povinného o nedisponovaní a nevyužívaní dotknutého motorového vozidla v čase spáchaniu priestupku, resp. uloženia pokuty, povinný mohol uplatniť len v rámci základného konania pred oprávneným ako príslušným orgánom verejnej moci riešiť otázku riadneho zákonného opravného prostriedku (odpor) proti rozkazu o uložení pokuty. Súd v exekučnom konaní však nemožno považovať za príslušný všeobecný súd, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť skutkových a právnych záverov orgánu verejnej moci v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal. A preto súd v exekučnom konaní aj s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019 nedisponuje oprávnením posudzovať povinným namietnutú okolnosť týkajúcej sa vecnej správnosti exekučného titulu (posúdenie otázky nedisponovaní, resp. neužívaní motorového vozidla v čase spáchania priestupku). Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva najmä v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu a či po vzniku exekučného titulu došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu. Exekučný súd totiž nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd alebo iný príslušný orgán verejnej moci, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia vydaného v pôvodnom (základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal)
vydaného v základnom konaní. Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). 20. Povinný spolu s návrhom na zastavenie exekúcie predložil súdu Protokol o prevzatí starého vozidla (zn. Honda, ev. č. D.) na spracovanie zo dňa 24.09.2025. Predmetný dokument preukazuje skutočnosť, že povinný až v čase po vydaní exekučného titulu odovzdal dotknuté motorové vozidlo na spracovanie príslušnej spoločnosti, v čoho dôsledku je zrejmé, že daná skutočnosť nepredstavovala prekážku (pre jej neexistenciu) v čase vydania exekučného titulu. Aktuálne nedisponovanie, resp. nevyužívanie dotknutého motorového vozidla v čase po jeho preukázanom odovzdaní na spracovanie starých vozidiel povinného nezbavuje povinnosti, ktorá mu bola uložená exekučným titulom, a ani nijakým spôsobom nepredstavuje prekážku pre vymáhanie nároku ním priznaného oprávnenému. A preto súd považoval predmetnú námietku povinného za nedôvodnú. 21. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo. Po vykonanom opätovnom prieskume na základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať, že exekučný titul spĺňa náležitosť formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade sa mohla viesť exekúcia v tomto exekučnom konaní. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, teda vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna vecná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna vecná legitimácia). V tomto exekučnom konaní je daná aktívna vecná legitimácia oprávneného, ako aj pasívna vecná legitimácia povinného, je zrejmý a určitý aj rozsah vymáhaného nároku. V exekučnom konaní sa v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má v zmysle uvedenej zásady nielen povinnosť tvrdenia, ale zároveň aj dôkaznú povinnosť. Úspech účastníka tak závisí jednak od unesenia bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v konaní a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník konania neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku totiž strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Exekučný súd má v konaní postavenie arbitra, ktorý zisťuje skutkový stav z návrhu povinného na zastavenie exekúcie, príp. z vyjadrenia oprávneného k tomuto návrhu. Preto sa kladie jednoznačná požiadavka na účastníkov konania, aby vo svojich podaniach zrozumiteľne a konkrétne poukázali na tie okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, resp. že je návrh na zastavenie exekúcie potrebné zamietnuť. Povinný spolu s návrhom na zastavenie exekúcie netvrdil a ani nepredložil súdu akékoľvek listinné dokumenty, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie súdom, na podklade okolnosti, ktorá by nastala po vzniku exekučného titulu. Súd pri opätovnom preskúmaní spisového materiálu mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil, a nie je prítomná prekážka pre vymáhateľnosť tohto nároku v rámci výkonu exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia v tomto exekučnom konaní sa teda začala dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd považoval predmetné námietky povinného za nedôvodné a nezakladajúce zastavenie exekúcie. 22. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto
nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam. 23. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 24. Zo strany oprávneného a zo strany povinného nebol uplatnený nárok na náhradu trov (právneho zastúpenia) exekučného konania v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie alebo návrhu na zastavenie exekúcie, a preto súd v exekučnom konaní nebol povinný rozhodovať o týchto nárokoch účastníkov exekučného konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.