Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 75Ek/592/2026 6126246784 26. 06. 2026 JUDr. Marcela Vencuríková ECLI:SK:OSBB:2026:6126246784.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, práv. zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 42 185 190, proti povinnému A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E., právne zast. F. D. G., advokát so sídlom nám SNP 87/8, Zvolen, o vymoženie 166,24 eur, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslav Paller, so sídlom exekútorského úradu Žiar n/Hronom, sp. zn. XXXXX XXX/XXXX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 20. 2. 2026 domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 166,24 eur, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu – rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu, H. A.. H. XXXXX/XX, zo dňa 30. 9. 2014 ďalej len „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 11. 3. 2026 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Miroslava Pallera, so sídlom exekútorského úradu Žiar n/HronomJUDr. F. C.. 3. Súdnemu exekútorovi bol doručený včas podaný návrh povinného na zastavenie exekúcie odôvodnený tým, že v prvom rade namieta, že v rovnakej veci bolo exekučné konanie vedené na Exekútorskom úrade Bratislava, JUDr. Ladislav Jakubec - súdny exekútor (nástupca súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.) pod sp. zn. EX 23338/23 podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov zastavené, pretože uplynula rozhodná doba. Podľa 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa s platnosťou od 01.01.2020 upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“). Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. V zmysle § 2 ods. 1 cit. zákona stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo
d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu,2) d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie. V zmysle § 3 ods. 1 cit. zákona, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť rozhoduje o odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie povolí, odklad starej exekúcie je povolený alebo je stará exekúcia odložená, rozhodná doba podľa § 3 sa predlžuje o 12 mesiacov odo dňa uplynutia doby, na ktorú je stará exekúcia odložená. V zmysle ods. 2 cit. ustanovenia, rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o a) námietkach proti starej exekúcii, b) zastavení starej exekúcie, c) odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí, d) vylúčení veci zo starej exekúcie, e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka exekučného konania povolí, f) schválení príklepu, g) schválení rozvrhu výťažku. Zákon č. 233/2019 Z. z. sa teda týka exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Ide o exekučné konania, na ktorých riešenie boli príslušné pôvodné okresné súdy ako exekučné súdy (tzv. staré exekúcie). Tento zákon sa teda v zásade týka VŠETKÝCH starých exekúcií okrem prípadov, v ktorých má byť dôvodom zastavenia starej exekúcie uplynutie rozhodnej doby [§ 2 ods. 1 písm. a)] a ide o starú exekúciu, ktorá je uvedená v tzv. ABSOLÚTNYCH VÝNIMKÁCH (taxatívne vymenované v § 2 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z.), táto exekúcia sa z tohto dôvodu nezastavuje. V predmetnom prípade je však zrejmé, že sa jednoznačne jedná o tzv. starú exekúciu (návrh na vydanie poverenia bol spísaný a podaný dňa 05.02.2015 – podľa § 48 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom v čase spísania návrhu na vykonanie exekúcie „exekučné konanie sa začína na návrh“ a poverenie bolo vydané súdom 24.08.2018), ktorej predmetom je peňažné plnenie s príslušenstvom, pričom za posledných 18 mesiacov nebol dosiahnutý výťažok aspoň vo výške 15,-Eur (jediná platba sa uskutočnila dňa 04.08.2014 v sume 2.001,79 Eur bezhotovostným prevodom), teda sa nejedná o výživné, nepeňažné plnenie, fondy EÚ, rozhodnutia EÚ, hospodárska súťaž, majetná exekúcia, t. j. ak bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, kedy sa má stará exekúcia zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur a povinný má konkurznú imunitu. Tzv. staré exekúcie sa zastavujú priamo nadobudnutím účinnosti zákona č. 233/2010 Z. z., t. j. dňa 1. januára 2020. Ide o najstaršie exekúcie, ktoré trvajú (§ 3) k nadobudnutiu účinnosti zákona viac ako päť rokov (t. j. ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona, teda k 1.1.2020 uplynula rozhodná doba piatich rokov plynúca odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a v posledných 18-tich mesiacoch – v období od 1.6.2018 do 31.12.2019 - nebol dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur), a nejde ani o výnimky zo zastavenia starých exekúcií (t. j. nejde o absolútnu výnimku podľa § 2 ods. 2 alebo o relatívnu výnimku, v ktorej sa rozhodná doba piatich rokov predlžuje o 12 mesiacov podľa § 4). V danom prípade nemožno aplikovať ani tzv. relatívne výnimky zo zastavenia starých exekúcií, pri ktorých uplynula rozhodná doba, avšak existuje tu niektorá
zo skutočností odôvodňujúca jej predĺženie v zmysle § 4 zákona, teda súd ku dňu, keď sa má predmetná stará exekúcia zastaviť, NErozhoduje o - o odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie povolí, odklad starej exekúcie je povolený alebo je stará exekúcia odložená (§ 4 ods. 1) - námietkach proti starej exekúcii [§ 4 ods. 2 písm. a)], - zastavení starej exekúcie [§ 4 ods. 2 písm. b)], - odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí [§ 4 ods. 2 písm. c)], - vylúčení veci zo starej exekúcie f§ 4 ods. 2 písm. d)], - návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka exekučného konania povolí[§ 4 ods. 2 písm. e)], - schválení príklepu [§ 4 ods. 2 písm. J)J, - schválení rozvrhu výťažku [§ 4 ods. 2 písm. g)]. Exekučné konanie sa v základe vedie ako nesporové a aj súd vyhodnocuje dôvody na zastavenie exekúcie aj bez návrhu a permanentne. Relatívna výnimka podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona sa teda nemôže vzťahovať na všetky situácie, kedy súd posudzuje, či má starú exekúciu zastaviť, keďže takýto výklad by nedával zmysel. Adekvátny výklad bude založený teda na teleologickej redukcii a na systematickom výklade zmyslu tohto ustanovenia. Nebude zrejme sporné, že uvedená relatívna výnimka dopadá výlučne na situácie, kedy návrh na zastavenie starej exekúcie podal povinný. Táto relatívna výnimka sa nebude týkať situácií, kedy niekto, kto nie je účastníkom konania, podá podnet na zastavenie exekúcie (napr. súdny exekútor). Inak povedané, stará exekúcia sa na základe zákona zastavuje, ak existuje dôvod pre jej zastavenie (§ 2 ods. 1) a nejde o niektorú z absolútnych alebo relatívnych výnimiek, pričom konanie súdu o „akomkoľvek" podnete na zastavenie exekúcie nie je relatívnou výnimkou. V tomto prípade by mal súd postupovať tak, že požiada exekútora o preskúmanie, či v danej veci nedošlo k zastaveniu starej exekúcie zo zákona, s prípadným poučením o povinnosti vydať upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa ustanovení ZoUNEK. V danom prípade je exekučné konanie vedené na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie – rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného č. SR 03497/14 zo dňa 30.09.2014 vydaného Stály rozhodcovský súd. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 – 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Uvedená všeobecná premlčacia doba platí vo všetkých prípadoch, kde zákon neustanovuje osobitnú (či už kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Premlčanie možno definovať ako kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby veriteľ v ňom právo vykonal, v dôsledku čoho dlžník môže pred súdom čeliť úspešnému uplatneniu práva dovolaním sa premlčania .Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe – teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým). Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania. Ako to vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2009, sp. zn. 1 M Cdo 8/2008, nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti: a/ uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba), b/ nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby, c/ povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve
účinne vznesie námietku premlčania. Pod premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva; znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, nakoľko premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 13. novembra 2008, sp. zn. 21 Cdo 2958/2007). Námietka premlčania je inštitútom hmotného práva, ktorá je upravená v ustanovení § 100 ods. 1 OZ. Podľa tohto ustanovenia sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 OZ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Tým však nedochádza k zániku práva, ale len k jeho oslabeniu, ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia. Nárok naďalej trvá ako naturálna obligácia. Tomu zodpovedá riešenie situácií predpokladaných zákonom, výslovne v § 455 ods. 1 OZ, podľa ktorého za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu. Inak vyjadrené, zákon dovoľuje a nevylučuje dobrovoľnú realizáciu povinnosti, ktorú by inak súd v príslušnom konaní nemohol veriteľovi priznať, bez toho, že by takýto dôsledok sankcionoval podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Tento záver zodpovedá dôsledkom vyplývajúcich z realizácie zásady súkromnej autonómie. Je totiž úplne na vôli povinného, či vôbec, prípadne v akom rozsahu, uspokojí nárok veriteľa, ktorý síce v súdnom konaní by nemohol byť priznaný pre pôvodne vznesenú námietku premlčania, avšak ktorý je neskôr dlžníkom (z akýchkoľvek dôvodov) predsa len splnený (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27. júna 2006, sp. zn. 28 Cdo 2893/2005). Z dôvodu, že všeobecná premlčacia doba v danom prípade začala oprávnenému plynúť najneskôr dňa 01.10.2014 a skončila najneskôr dňa 01.10.2024, pričom návrh na vykonanie exekúcie bola podaný dňa 20.02.2026, povinný vznáša námietku premlčania nároku oprávneného na vymoženie sumy 166,24 Eur s prísl. 4. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že exekúcia je vedená na základe vykonateľného exekučného titulu – Rozsudok H. A.. H. XXXXX/XX zo dňa 30.09.2014. Keďže povinný nerešpektoval povinnosť uloženú vyššie uvedeným rozhodcovským rozsudkom, Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od jej vykonania z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Návrh na zastavenie exekúcie predstavujú procesný prostriedok, ktorý smeruje proti exekúcii a vedú k zastaveniu exekúcie, t. j. trvalému upusteniu od jej vykonania, a to na základe zákonom predvídaných hmotnoprávnych a procesnoprávnych skutočností. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a namietať sa môžu také skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik vymáhaného nároku. Oprávnený ďalej poukazuje na samotné podanie povinného, teda návrh na zastavenie. Oprávnený si svoj nárok uplatnil návrhom na exekúciu ktorá bola vedená pod sp. zn. I. XXXXX/XX, exekútorským úradom JUDr. Ladislav Jakubec. V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený poukazuje aj na § 9 ods. 2 v zmysle ktorého, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok. Oprávnený vyvracia námietku povinného, že by vymáhaná pohľadávka je premlčaná. Súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec vydal dňa 26.09.2025 upovedomenie o zastavení starej exekúcie a následne oznámenie o ukončení starej exekúcie a následne oznámenie o ukončení exekúcie dňa 28.11.2025, čo je nepochybné nakoľko povinný sám predkladá podanie súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca zo dňa 26.09.2025 v ktorom konštatoval, že exekučné konanie bolo zastavené podľa 2 ods. 1písm. a) zákona cˇ. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba. Oprávnený v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený poukazuje aj na § 9 ods. 2 v zmysle ktorého, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok. Oprávnenému bolo doručené oznámenie o ukončení exekúcie prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca dňa 02.12.2025. Oprávnený následne dňa 20.02.2026 podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie z čoho jasne vyplýva, že oprávnený si svoj nárok uplatnil v rámci lehoty vyplývajúcej zo zákona č. č. 233/2019 Z. z. V zmysle uvedeného má oprávnený za to, že berúc do úvahy ustanovenia Exekučného poriadku týkajúce sa podania a odôvodnenia návrhu na zastavenie exekúcie, Návrh na zastavenie exekúcie povinného nespĺňa zákonom ustanovené podmienky a z toho dôvodu nie je daný dôvod na to, aby mu súd vyhovel a exekúciu zastavil. 5. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako
„Exekučný poriadok“), exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného. 6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 9. Podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK, ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli. 10. Podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby. 11. Podľa § 110 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. 12. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. 13. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že nie je dôvodný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. okamih podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. 14. Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle.
15. Snažiac sa autenticky porozumieť podanému návrhu na zastavenie exekúcie sa súd vysporiada v námietkou premlčania vznesenou povinným. Predmetná exekúcia prebieha na základe vykonateľného rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktorý má v zmysle ustanovenia § 35 zákona o rozhodcovskom konaní účinky právoplatného rozhodnutia súdu. Právna úprava premlčania, resp. preklúzie sa líši najmä v závislosti od charakteru právneho vzťahu, ktorý medzi účastníkmi vzniká, resp. v závislosti od právneho predpisu, na základe ktorého je tento právny vzťah založený. Všeobecná úprava premlčania, ktorá by sa vzťahovala na všetky druhy právnych vzťahov (napr. na súkromnoprávne a aj verejnoprávne, občianskoprávne a aj obchodnoprávne, atď.) v súčasnosti neexistuje. Vzhľadom na charakter vymáhaného nároku sa v danom prípade premlčanie posudzuje podľa Občianskeho zákonníka, ktorý v § 110 ods. 1 upravuje, že právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu sa premlčí za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Pre posúdenie námietky premlčania je podstatné to, že počas trvania „ starej exekúcie“ pod sp. zn. I. XXXXX/XXXX premlčacia doba neplynula s poukazom na § 112 Občianskeho zákonníka. Pre posúdenie premlčania je zásadné, že stará exekúcia sa začala dňa 5. 2. 2015, pričom exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 27. 11. 2014. Tu sa právo, ktorého sa domáhal oprávnený, vykonalo v dobe stanovenej v § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Následne dňa 26. 9. 2025 došlo k zastaveniu starej exekúcie a tak začala oprávnenému plynúť, resp. pokračovala „ zostávajúca “ premlčacia lehota na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Inak povedané v starej exekúcii z premlčacej doby, ktorá sa podaním návrhu na vykonanie exekúcie prerušila dňa 5. 2. 2015 uplynuli cca 3 mesiace a od jej zastavenia po podanie nového návrhu cca 5 mesiacov. Teda, podaním návrhu na vykonanie exekúcie na tunajší súd dňa 20. 2. 2026 oprávnený vykonal svoje právo v stanovenej ( zostávajúcej cca 9 ročnej) lehote. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Keďže súd nemal zo strany povinného preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, jeho návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 16. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 17. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 18. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 20. V zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnému mu vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.