Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Bardejov 1Csp/1/2024 8224200467 20. 11. 2024 JUDr. Tomáš Dulina ECLI:SK:OSBJ:2024:8224200467.2
Rozhodnutie Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobcu: Československá obchodní banka, a.s., so sídlom Radlická 333/150, Praha, Česká republika, IČO: 00 001 350, právne zastúpeného: Mgr. Lenka Heřmánková, usadený euroadvokát, so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 50 239 406, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, E., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Prešov, so sídlom Kapitána Nálepku 1, Prešov, o zaplatenie 104 732,78 Kč s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 96 523,06 Kč do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84,32 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.02.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 104 732,78 CZK s kapitalizovaným zmluvným úrokom vo výške 10 465,23 CZK od 02.06.2022 do 08.02.2024, so zmluvným úrokom vo výške 8,05 % p. a. zo sumy 102 930,78 CZK od 09.02.2024 do zaplatenia, s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 6 408,90 CZK od 15.05.2023 do 08.02.2024 a s úrokom z omeškania v zákonnej výške 8,05 % p. a. zo sumy 102 930,78 CZK od 09.02.2024 do zaplatenia. Voči žalovanému si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 02.06.2022 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o úvere reg. č. 014524444R (ďalej len „Zmluva“). Na základe čl. II. Zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver, a to až do výšky 110 000,00 CZK. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery (ďalej len "Obchodné podmienky"). Žalovaný sa v čl. VI. Zmluvy a čl. 5. Obchodných podmienok zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnuté (vyčerpané) peňažné prostriedky spolu so zmluvnými úrokmi v pravidelných mesačných splátkach a tiež podľa čl. V. Zmluvy uhrádzať poplatky súvisiace s poskytnutým úverom. Žalovaný bol oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou stanovenou v zmluve. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou pravidelných splátok, bol zo strany žalobcu opakovane vyzvaný k úhrade splatných dlžných splátok vrátane príslušenstva a poplatkov. Pretože ani potom žalovaný dlžnú sumu neuhradil, prehlásil žalobca podľa čl. 8.2. Obchodných podmienok všetky pohľadávky súvisiace s poskytnutým úverom ku dňu 14.05.2023 za splatné. Žalobca žiada úhradu úroku z omeškania vo výške stanovenej všeobecne záväznými právnymi predpismi (zákonný úrok z omeškania) od dátumu omeškania. Dlžná suma k 08.02.2024 predstavuje 121 606,91 CZK, a to v nasledujúcom členení: - istina 102 930,78 CZK, poplatky 1 802,00 CZK, z týchto položiek je v súlade s ust. § 7 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vypočítaná výška súdneho poplatku - zmluvný úrok 10 465,23 CZK, - úrok z omeškania 6 408,90
CZK. Keďže ani cez opakované výzvy žalovaný žalobcovi dlžnú sumu neuhradil, odovzdal žalobca vec právnemu zástupcovi. V záujme mimosúdneho riešenia veci žalobca žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu vyzval k úhrade dlžnej sumy listom zo dňa 01.02.2024. Žalovaný cez túto výzvu svoju povinnosť nesplnil a dlžná suma nebola k dátumu tohto podania uhradená. 3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil zmluvu o úvere č. 014524444R zo dňa 02.06.2022, žiadosť o poskytnutie úveru, predzmluvné informácie k spotrebiteľskému úveru, informácie o poistení, záznam o podpise klienta, oznámenie o zosplatnení úveru s fotokópiou nedoručenej zásielky, poslednú výzvu na zaplatenie dlhu s fotokópiou nedoručenej zásielky, výzvy na zaplatenie dlhu a upomienku, výpis z účtu, obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery, účtový prehľad, predžalobnú upomienku s poučením o ochrane osobných údajov a výpis žalobcu z obchodného registra. 4. Žalobca dňa 04.04.2024 predložil súdu podanie, v ktorom uviedol, že Žalobca so žalovaným uzavrel dňa 02.06.2022 Zmluvu o úvere reg. č. 014524444R (ďalej len „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Obchodné podmienky pre ČSOB Spotrebiteľské úvery (ďalej len „Podmienky“). Na základe Zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru vo výške 110000,00 Kč, ktoré mohli byť čerpané po splnení všetkých zmluvných podmienok, najmä podľa čl. I.4. Zmluvy, od dňa 02.06.2022. Úver bol žalovanému poskytnutý bezúčelovo. Žalovaný sa naproti tomu podľa čl. II. Zmluvy zaviazal splácať žalobcovi úroky a istinu úveru v celkom 60 mesačných anuitných splátkach vo výške 2285,00 Kč splatných vždy do 14. dňa v mesiaci. Výška poslednej splátky by predstavovala sumu 2253,12 Kč. Výška úrokovej sadzby bola podľa čl. II. Zmluvy dojednaná vo výške 8,90 % p.a. Súčasťou Zmluvy bolo tiež podľa čl. VII. Zmluvy poistenie úveru vo variante „Pro zdraví“– poistenie pre prípad smrti alebo invalidity 3 stupňa a poistenie pre prípad pracovnej neschopnosti“, ktorého výška bola 151,00 Kč, a ktoré bolo splatné vždy spolu s príslušnou splátkou úveru. Celková výška mesačnej splátky vrátane poistenia tak dosahovala sumu vo výške 2436,00 Kč. Prvá splátka bola splatná dňa 14.07.2022 a posledná splátka v predpokladanej výške 2404,00 Kč mala byť splatná dňa 14.06.2027. Dojednané peňažné prostriedky boli v súlade s uzavretou Zmluvou žalovanému vyplatené a to prevedením potrebnej čiastky na bežný účet žalovaného. Žalobca ďalej uvádza, že žalovanú sumu vo výške 127 074,37 Kč tvorí istina vo výške 102 930,78 Kč, poplatky vo výške 1 802,00 Kč, zmluvný úrok vo výške 10 465,23 Kč a úrok z omeškania vo výške 6 408,90 Kč. Žalovaný po čerpaní úveru hradil určitý čas dojednané splátky, pričom poslednou úplne uhradenou splátkou bola splátka splatná k 12.08.2022. Jednotlivé úhrady vyplývajú z Výpisu z účtu o čerpaní úveru (ďalej len „Výpis“), ktorý žalobca predložil so žalobou, a to z položiek: - JISTINA_DLZNA OBCHODNI_UROK_DLZNY - SANKCNI_POPLATKY_DLZNE tak, že pokiaľ je v týchto položkách uvedená čiastka 0,00 Kč, potom táto znamená, že žalovaný pravidelnú splátku uhradil. Pokiaľ je tu uvedená akákoľvek iná čiastka, znamená táto neuhradenú časť pravidelnej mesačnej splátky. Z položky JISTINA_ZUSTATEK vyplýva, koľko žalovanému ešte zostávalo ku konkrétnemu dátumu uhradiť z poskytnutých peňažných prostriedkov. Žalobca predkladá súdu aj Historický výpis z úverového účtu (ďalej len ako „HV“), v ktorom je znázornené čerpanie úveru pod transakčným kódom CMD a splácanie úveru pod transakčným kódom CMP/CMP+ (s tým, že značka „Principal “ značí splátku na istinu, značka „Interest/Dividend“ značí splátku zmluvného úroku a pod značkou „Poplatky“ sú znázornené platby na poplatky). Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou splatných splátok úveru, keď nehradil riadne a včas splátky, ako vyplýva vyššie z tohto bodu podania, a to ani napriek upomienke a opakovaným výzvam na úhradu splátok zo strany žalobcu, vyhlásil žalobca podľa čl. I.7 . ods. 4 Zmluvy všetky pohľadávky súvisiace s poskytnutým úverom k 15.05.2023 za splatné. Suma kapitalizovaných zmluvných úrokov požadovaných žalobou vo výške 10 465,23 Kč predstavuje zmluvné úroky vo výške 8,05 % p. (vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, tak ako stanovila novela zákona o spotrebiteľskom úvere č. 186/2020 Zb. v ust. § 122) od 02.06.2022 do08.02.2024 (deň spísania žalobného návrhu a kapitalizácie požadovaného príslušenstva), ako vyplýva z priloženého Výpisu – položka OBCHODNI_UROK_DLUZNY. Žalobca ďalej požaduje zmluvné úroky vo výške 8,05 % p.a (vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, tak ako stanovila novela zákona o spotrebiteľskom úvere č. 186/2020 Zb. v ust. § 122) zo sumy 102 930,78 Kč od 09.02.2024 (deň nasledujúci po dni spísania žaloby a kapitalizácie príslušenstva) do zaplatenia. Žalobca v neposlednom rade požaduje úroky z omeškania, a to v súlade s čl. I.7. ods. 1 Zmluvy, podľa ktorého je žalovaný pre prípad, že nedodrží termíny a výšku splátok alebo nesplatí ostatné peňažné záväzky zo Zmluvy,
povinný hradiť úroky z omeškania vo výške stanovenej nariadením vlády č. 351/2013 Sb. Žalobca opätovne odkazuje na Výpis z účtu, z ktorého vyplýva vždy celková výška úrokov z omeškania ku konkrétnemu dátumu, a to v položke SANKCNI_UROK_DLUZNY. Úroky z omeškania boli vždy účtované zo súčtu dlžných splátok na istinu (Výpis – položka JISTINA_DLUZNA) a dlžných poplatkov (Výpis – položka SANKCNI_POPLATKY_DLUZNE). Celková suma kapitalizovaných úrokov z omeškania bola ku dňu 08.02.2024 (deň spísania žalobného návrhu a kapitalizácie požadovaného príslušenstva) vo výške 6 408,90 Kč, ako vyplýva z priloženého Výpisu - položka SANKCNI_UROK_DLUZNY. Ďalej žalobca požaduje zákonné úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 102 930,78 Kč od 09.02.2024 do zaplatenia. K zmluve o spotrebiteľskom úvere žalobca uvádza, že zmluva jednoznačne pojednáva o výške poskytnutého bezúčelového spotrebiteľského úveru, o výške úrokovej sadzby, ročnej percentuálnej miery nákladov RPMN ich priemernej hodnote či výpočte. Je stanovený dátum poskytnutia úveru, konečná splatnosť úveru, výška pravidelnej mesačnej splátky, termín jej splatnosti a tiež je stanovená konkrétna výška ktorú má žalovaná na konci uhradiť. Uvedené potrebné náležitosti respektíve súhrnný prehľad lehôt sú v súlade so zákonom s ohľadom na dobu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, údaje sú priamo pomenované, prípadne pomenované analogicky čo dáva prakticky jednoznačný súhrnný prehľad lehôt a podmienok splácania. Žalobca (veriteľ) pred uzavretím zmluvy, ktorú dojednal spotrebiteľský úver, s odbornou starostlivosťou posúdil úverovú schopnosť žalovanej strany na základe nevyhnutných, spoľahlivých, dostatočných a primeraných informácií získaných o žalovanej strane, ako aj nahliadnutím do informačných databáz o bonite a dôveryhodnosti spotrebiteľa podľa § 20z a.n. zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. V prípadoch, keď je žalobca schopný určiť výšku príjmov a výdavkov na základe odbornej kontroly finančných tokov na bežnom (prípadne aj inom) účte klienta vedenom u žalobcu a čestného vyhlásenia klienta o výške príjmov v žiadosti o spotrebiteľský úver, nevyžaduje žalobca spravidla na posúdenie úveruschopnosti potvrdenie o výške príjmov vystavenej zamestnávateľom klientov, pretože toto potvrdenie nepovažuje z doterajšej praxe za najvhodnejší objektívny zdroj informácií a môže byť ľahko predmetom podvodu. Potvrdenie o výške príjmov možno vnímať ako náhradný podklad pre doloženie príjmov v prípadoch, keď nie je možné doložiť príjmy z bankových účtov. Z vyššie uvedených dôvodov sa žalobca spolieha, pokiaľ je to len možné, na skutočne materiálne dôkazy, čo sú práve informácie z bankových účtov za dostatočne dlhú dobu, ktoré sú objektívne spoľahlivejšie ako potvrdenie od zamestnávateľa, a plní tak najvyššou možnou mierou kritérium spoľahlivosti informácií potrebných pre posúdenie úveruschopnosti, za zachovanie kritéria primeranosti, ktoré ohraničuje informácie a podklady, ktoré môže ešte po klientoch alebo potencionálnych klientoch požadovať. To je v súlade s európskou (porov. bod 37 rozsudku SDEÚ vo veci C 449/13) aj českou rozhodovacou praxou súdov (porov. bod 29 rozsudku NSS sp. zn. 1 As 30/2015), finančného arbitra (porov. bod 9.4 .2 nálezu FA sp. zn. FA/SR/SU/893/2017, bod 6.2 nálezu FA sp. 3/2016, str. 2 Dohľadového benchmarku č. 1/2014) aj komentárovou literatúrou (porov. Zákon o spotrebiteľskom úvere – komentár, Slanina, Wachtlová, C. H. Beck, 2017, str. 419 a.n.). Žalobca ďalej dodáva, že nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že žalobca je navyše pravidelne kontrolovaný ČNB, ktorá je dostatočne personálne a odborne vybavená, aby bola schopná riadne zhodnotiť primeranosť a postupy žalobcu, ktoré sa týkajú práve posudzovania úveruschopnosti klientov, čo samo o sebe zabezpečuje vysoký štandard v tejto oblasti. Vo svetle vyššie uvedeného žalobca zhrňuje, že pri posudzovaní bonity a úveruschopnosti žalovaného (teda počas procesu schvaľovania úveru) posudzoval najmä: 1. Finančná situácia: - predschválený limit klienta bol generovaný na základe dlhodobého vyhodnotenia kreditných a debetných obratov na b.ú. (a sporiacom.ú.) klienta, v rámci ktorého bol stanovený: I. príjem: - príjem na základe transakcií na BÚ, ktorý vstupoval do výpočtu platobnej kapacity - 23.432,00 Kč. Príjem bol napočítaný ako medián 5M na BÚ v mesiacoch: december 2021 – 25.014,00 Kč január 2022 – 22.678,00 Kč február 2022 – 23.432,00 Kč marec 2022 – 23.785,00 Kč, apríl 2022 – 13.955,00 Kč II. výdavky, ktoré vstupovali do výpočtu platobnej kapacity - 11.294,00 Kč Výpočet výdavkov: 1) Životné náklady • Pravidelné výdavky (priemer 5 mesiacov), ktoré zahŕňajú: Inkaso - SIPO - Trvalé príkazy - Pravidelné jednorazové príkazy (rovnaký účet, každý mesiac, podobná čiastka +/- 10%) • Nepravidelné výdavky (medián 5 mesiacov), ktoré zahŕňajú: - Transakcia debetnou kartou vrátane výberov z bankomatu - Nepravidelné výdavky sú ponižované koeficientom podľa veľkosti príjmu 2) Náklady na úverové služby • Interné (ČSOB + HB) informácie o splátkach a limitoch čerpáme z interných systémov. Ostatné úvery zisťujeme z CB registrov • Do mesačných nákladov zahŕňame splátku pri splátkových službách a 5% z úverového rámca pri nesplátkových službách2) Zadlženosť žalovaného III. platobná kapacita vypočítaná systémom - 12.138,00 Kč - platobná kapacita pre splátku vo výške 2.285,00 Kč je teda dostatočná Všeobecný výpočet predschváleného limitu: - Platobná kapacita (disponibilné zdroje) o Príjmy sleduje pravidelné aj nepravidelné príjmy na účtoch klienta zohľadňuje overený príjem z historických žiadostí, ak existujú (F. / HB) zároveň prebieha kontrola na zdroje príjmov
a ich vzájomný pomer (napr. klienti s vysokým podielom sociálnych transferov - dôchodky, dávky (v nezamestnanosti, na bývanie a pod.) atď. – sú vyradení) Príjmy musia byť vo väčšine prípadov pravidelné av dostatočnej výške o Výpočet výdavkov sleduje pravidelné aj nepravidelné výdavky na účtoch klienta • platby kartou, trvalé príkazy, SIPO, inkaso, jednorazové platby, výbery hotovosti zahŕňa výdavky na splátky úverov a porovnáva • transakcie na účtoch klienta • dáta ČSOB (aktuálne splátky on-us) • dáta HB (aktuálne splátky hypoték) • dáta BRKI/NRKI o zohľadňuje overenú platobnú kapacitu z historických žiadostí, pokiaľ existujú (F. / HB) 2. Zadlženosť klienta: - zisťovaná z transakcií klienta, bez úverovej histórie (nie je záznam CBCB) 3. Rizikovosť klienta: - na základe aplikačného skóre bola stanovená rizikovosť klienta (pravdepodobnosť defaultu): High (Very Low / Low / High / Very High) DSTI (afterbooking) na základe platenej úverovej správy z CBCB bolo 9% 4. Risk KO kritériá: Kontrola Interných Blacklistov, Fraudlistov, Delikvencií. Kontrola DB neplatných dokladov, Insolvencií, apod. Ďalej bolo overené, že klientov b.ú. (s.ú.) nevykazuje neštandardné transakcie, ktoré indikujú zvýšené riziko možnosti nedostať svojim záväzkom (napr. z dôvodu nedostatočných vlastných finančných zdrojov, možnosti rýchleho predĺženia a pod.). Na základe overených rozhodujúcich informácií o žalovanom, najmä o pravidelnom príjme žalovaného, behaviorálnych a sociodemografických dát zo skupiny ČSOB, a.s. a informácií získaných z interných aj externých registrov, kde u žalovaného nebol vedený žiadny negatívny záznam, bola úverová schopnosť žalovaného po systémovom vyhodnotení a tiež manuálnom posúdení schvaľovateľom banky vyhodnotená kladne, tj žalobca sa domnieval, že žalovaný bude schopný splácať potenciálnu mesačnú splátku vo výške bezúčelového viazaného spotrebiteľského úveru. Vo svetle vyššie uvedeného žalobca zastáva názor, že dostatočne as náležitou odbornou starostlivosťou patričným spôsobom preveril v súlade s ustanovením § 86 zákona č. 257/2016 Sb. o spotrebiteľskom úvere, bonitu žalovaného splácať úver, a preto sa domnieva, že ním uplatnený nárok na zaplatenie dlžnej čiastky proti žalovanému je úplne právom. Žalobca navrhol, aby súd podanej žalobe vyhovel. K podaniu priložil výpis z bankového účtu a výstup z CRIF. 5. Žalovanému bola žaloba s prílohami spolu s vyzývacím uznesením na vyjadrenie sa k žalobe doručená do vlastných rúk dňa 08.08.2024. Žalovaný sa k žalobe v stanovenej lehote nevyjadril. 6. Žalobca dňa 08.08.2024 doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že že žalovanému bolo poskytnutý úver vo výške 110.000 CZK dňa 2.6.2022 (str. 71, PDF príloha podklady v žalobe, transakčný kód 3 MUIO+). Žalovaný po poskytnutí úveru uhradil splátku 14.7.2022 vo výške 2.436 CZK, z toho suma 1.153,36 bola započítaná na istinu a suma 1.131,36 CZK bola započítaná na zmluvné úroky a suma 151 CZK na poplatky za poistenie úverov (str. 71, PDF príloha podklady v žalobe, transakčný kód 20 MP). Po tejto úhrade pravidelnej mesačnej splátky sa žalovaný dostal do omeškania a ďalšiu splátku ako poslednú uhradil dňa 7.12.2022 v sume 11.040,94 CZK z toho na istinu bolo započítané 5.915,86 CZK, na zmluvné úroky bolo započítané 3.224,14 CZK, na úroky z omeškania bolo započítané 1.749,94 CZK a na poplatky za poistenie bolo započítané 151 CZK (str. 64, PDF príloha podklady v žalobe, transakčný kód 177MP). Pre úplnosť žalobca uvádza, že k navýšeniu úroku z omeškania došlo kumuláciou za cca. 4 mesiace omeškania. 7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 20.11.2024, ktorého sa nezúčastnili sporové strany ani právny zástupca žalobcu, pričom všetci svoju neprítomnosť včas ospravedlnili a nežiadali o odročenie pojednávania. Súd preto rozhodol tak, že pojednávanie uskutoční v ich neprítomnosti. 8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, písomných podaní právneho zástupcu žalobcu, ďalej listinnými dôkazmi, a to najmä zmluvou o úvere č. 014524444R zo dňa 02.06.2022, žiadosťou o poskytnutie úveru, predzmluvnými informáciami k spotrebiteľskému úveru, informáciami o poistení, záznamom o podpise klienta, oznámením o zosplatnení úveru s fotokópiou nedoručenej zásielky, poslednou výzvou na zaplatenie dlhu s fotokópiou nedoručenej zásielky, výzvou na zaplatenie dlhu a upomienku, výpisom z účtu, obchodnými podmienkami pre ČSOB spotrebiteľské úvery, účtovým prehľadom, predžalobnou upomienkou s poučením o ochrane osobných údajov a výpisom žalobcu z obchodného registra a zistil nasledovný skutkový stav: 9. Žalovaný dňa 02.06.2022 požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške úverového limitu 110 000 Kč. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť 60 mesačnými splátkami. Účel úveru bol uvedený: bez udaní účelu/konsolidace. Dátum prvej splátky bol dohodnutý na 14.07.2022. V žiadosti je ďalej uvedené, že žalovaný poberá čistý príjem vo výške 23 420 Kč mesačne. Jeho pravidelné mesačné výdavky v zmysle
žiadosti predstavujú sumu 3 000 Kč. Žalovaný nevynakladal na splátky úverov bez kreditných kariet a kontokorentov žiadnu sumu. Žiadne ďalšie príjmy a výdavky v žiadosti neboli uvedené. 10. Dňa 02.06.2022 uzavrel žalobca ako banka so žalovaným ako klientom Zmluvu o úvere č. 014524444R. V zmysle Zmluvy banka poskytne klientovi peňažné prostriedky formou bezúčelového úveru do výšky úverového limitu 110 000 Kč. Dohodnutá bola pevná úroková sadzba vo výške 8,9 % ročne. Strany sa dohodli na splácaní úveru 60 mesačnými splátkami po 2 285 Kč (2 436 Kč vrátane poplatku za poistenie) pri splatnosti prvej splátky dňa 14.07.2022 a poslednou splátkou dňa 14.06.2027. Splatnosť splátok bola dohodnutá vždy 14. deň v mesiaci. Klient sa zaviazal vrátiť banke celkom čiastku 137 068,12 Kč pri RPMN 9,26 %. Úver môže byť čerpaný jednorazovo ku dňu 02.06.2022 na účet žalovaného č. 301611622/0300. Súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery. 11. V zmysle bodu 4.2 obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery z čiastok, s ktorých platením je klient v omeškaní, je ČSOB oprávnená účtovať klientovi úrok z omeškania a zmluvnú pokutu dohodnuté v zmluve. 12. V zmysle bodu 4.3 obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery je ČSOB oprávnená za poskytnuté bankové služby účtovať poplatky podľa Sadzobníka, platného v deň zúčtovania poplatku a Klient je povinný tieto poplatky platiť. 13. V zmysle bodu 8.2 obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery v prípade omeškania klienta s platením tohto či akéhokoľvek iného úveru dohodnutého s ČSOB je ČSOB oprávnená kedykoľvek klientovi adresovať výzvu alebo upomienku na uhradenie dlžnej čiastky, v ktorej ČSOB poskytne klientovi 30 dní na ich úhradu. Poplatky za výzvu alebo upomienku v sebe zahŕňajú účelne vynaložené náklady spojené so zasielaním upomienok a výziev a zmluvnú pokutu. Pokiaľ tak klient neurobí, je ČSOB oprávnená istinu všetkých úverov zosplatniť ku dňu uvedenému v oznámení. ČSOB je oprávnená zosplatniť úver tiež vtedy, keď bude zistený úpadok klienta v zmysle insolvenčného zákona. 14. Z výpisu z účtu žalovaného č. 301611622/0300 súd zistil, že dňa 02.06.2022 bola na účet prijatá úhrada vo výške 110 000 Kč. 15. Žalobca súdu predložil upomienku adresovanú žalovanému, v ktorej ho upozornil na jeho dlh voči žalobcovi. Žalobca nepreukázal, že by žalovanému upomienku doručoval. 16. Žalobca súdu predložil dve nedatované výzvy adresované žalovanému, v ktorých ho žiadal o úhradu dlhu do 21.01.2023, resp. 18.02.2023. Žalobca nepreukázal, že by žalovanému výzvy doručoval. 17. Dňa 23.02.2023 vyhotovil žalobca poslednú výzvu na zaplatenie dlhu žalovaného, v ktorej uviedol, že k 22.02.2023 eviduje dlh žalovaného vo výške 8 733,32 Kč (splátka úveru vrátane úrokov a poplatku za výzvu) a 809,61 Kč (nepovolený záporný zostatok na bežnom účte vrátane úrokov z omeškania), ktorý žiada uhradiť do 25.03.2023, v opačnom prípade bude úver zosplatnený. Výzva sa žalobcovi vrátila ako nedoručená dňa 15.03.2023. 18. Listom zo dňa 16.05.2023 žalobca oznámil žalovanému, že k 14.05.2023 všetky pohľadávky z poskytnutého úveru vyhlasuje za splatné a zároveň mu zamedzuje ďalšie čerpanie prostriedkov z úverových účtov. Dlh žalovaného predstavuje k 15.05.2023 sumu 109 429,38 Kč. Oznámenie sa žalobcovi vrátilo ako nedoručené dňa 08.06.2023. 19. Žalobca dňa 01.02.2024 vyhotovil predžalobnú upomienku adresovanú žalovanému, ktorou ho vyzval na úhradu sumy 121 202,50 Kč najneskôr do 08.02.2024. Žalobca nepreukázal doručenie tejto upomienky žalovanému. 20. Z výpisu informácií z CRIF vyplývajú dáta o žiadosti žalovaného o spotrebiteľský úver, ďalej dáta o žiadateľovi (zamestnanie a osobné údaje), vyhodnotenie žiadosti systémom, parametre spotrebiteľského úveru. V dokumente sa uvádza príjem žalovaného vo výške 23 420 Kč, pravidelné (nešpecifikované) mesačné výdavky bez splátok vo výške 3 00 Kč. Žalovaný má evidované 2 účty v mene Kč. V prvom prípade ide o typ zostatku: kredit so zostatkom úveru 30,53 Kč – ČSOB Plus Konto v CZK.
V druhom prípade ide o účet vo vzťahu k poskytnutému úveru dňa 04.05.2022 v českých korunách. Splátka predstavuje sumu 1 600 Kč, pri súčasnom úverovom limite 16 000 Kč – ČSOB Kreditná karta Standard. V danom prípade ide o lineárny typ úveru. 21. Zo žalobcom predložených dát o žiadosti zo dňa 02.06.2022 vyplýva, že žalovaný žiada o typ produktu – spotrebiteľský úver v požadovanej čiastke 110 000. Dokument ďalej obsahuje parametre žiadaného produktu, vyhodnotenie systémom. Ohľadom žalovaného predmetný dokument uvádza, že je zamestnaný, nerezident a jeho osobné údaje. 22. Súdu bol žalobcom predložený výpis z účtu č. 308739522, z ktorého majú vyplývať jednotlivé pohyby na predmetnom účte za obdobie rokov 2022 - 2023. Žalovaný výšku čerpaného úveru – 110 000 Kč ani výšku vykonaných úhrad v úhrnnej sume 13 476,94 Kč nerozporoval. 23. Podľa čl. 18 ods. 1, ods. 2 nariadenia EP a Rady ES č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie) spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. 24. Z výsledkov lustrácie žalovaného v registri obyvateľov mal súd preukázané, že v čase začatia konania a v jeho priebehu žalovaný (ktorý má v predmetnom konaní postavenie spotrebiteľa, nakoľko sa jedná o nárok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) ma evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, kde mu bola aj doručená žaloba do vlastných rúk. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalovaný mal v čase začatia konania a aj v jeho ďalšom priebehu má bydlisko v Slovenskej republike. Nebolo preukázané, že by mal žalovaný bydlisko v inom štáte. Preto mal súd za to, že je daná právomoc slovenského súdu rozhodovať v predmetnej veci. 25. Podľa čl. 6 ods. 1, 2 nariadenia EP a Rady ES č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. Bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným. 26. Žalovaný k 02.06.2022 v žiadosti o poskytnutie úveru a následne v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviedol ako svoju aktuálnu adresu pobytu Šarochova 1464, Brandýs/L.-St. Boleslav, Česká republika. Z uvedeného súd vyvodil, že v čase uzavretia zmluvy mal žalovaný spotrebiteľ obvyklý pobyt v Českej republike. Zároveň zmluva bola uzavretá podľa českého práva - podľa zákona Českej republiky č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník, čím si zmluvné strany zvolili české právo ako rozhodné právo, ktorým sa bude predmetná zmluva riadiť. Vzhľadom na uvedené má súd zato, že predmetná zmluva sa spravuje právnym poriadkom Českej republiky, t.j. právnym poriadok štátu obvyklého pobytu žalovaného spotrebiteľa v čase uzavretia zmluvy, v ktorom veriteľ vykonával svoju podnikateľskú činnosť i právnym poriadkom, ktorý si za rozhodný zvolili zmluvné strany. 27. Podľa § 2395 zákona Českej republiky č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník v platnom znení (ďalej len Občiansky zákonník ČR) smlouvou o úvěru se úvěrující zavazuje, že úvěrovanému poskytne na jeho požádání a v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a úvěrovaný se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky. 28. Podľa § 1802 a § 1805 ods. 2 Občianskeho zákonníka ČR mají-li být plněny úroky a není-li jejich výše ujednána, platí dlužník úroky ve výši stanovené právním předpisem. Nejsou-li úroky takto stanoveny,
platí dlužník obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě bydliště nebo sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Není-li doba placení úroků ujednána, platí se úroky s jistinou, a je-li jistina splatná později než za rok, platí se úroky ročně pozadu. 29. Podľa § 1931 Občianskeho zákonníka ČR bylo-li ujednáno plnění ve splátkách a nesplnil-li dlužník některou splátku, má věřitel právo na vyrovnání celé pohledávky, pokud si to strany ujednaly. Toto právo může věřitel uplatnit nejpozději do splatnosti nejblíže příští splátky. 30. Podľa § 1970 Občianskeho zákonníka ČR po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého dluhu, může věřitel, který řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z prodlení, ledaže dlužník není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením; neujednají-li strany výši úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená. 31. Podľa § 2991 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ČR kdo se na úkor jiného bez spravedlivého důvodu obohatí, musí ochuzenému vydat, oč se obohatil. Bezdůvodně se obohatí zvláště ten, kdo získá majetkový prospěch plněním bez právního důvodu, plněním z právního důvodu, který odpadl, protiprávním užitím cizí hodnoty nebo tím, že za něho bylo plněno, co měl po právu plnit sám. 32. Podľa § 2993 Občianskeho zákonníka ČR plnila-li strana, aniž tu byl platný závazek, má právo na vrácení toho, co plnila. Plnily-li obě strany, může každá ze stran požadovat, aby jí druhá strana vydala, co získala; právo druhé strany namítnout vzájemné plnění tím není dotčeno. To platí i v případě, bylli závazek zrušen. 33. Podľa § 419 Občianskeho zákonníka ČR spotřebitelem je každý člověk, který mimo rámec své podnikatelské činnosti nebo mimo rámec samostatného výkonu svého povolání uzavírá smlouvu s podnikatelem nebo s ním jinak jedná. 34. Podľa § 580 ods. 1 Občianskeho zákonníka ČR neplatné je právní jednání, které se příčí dobrým mravům, jakož i právní jednání, které odporuje zákonu, pokud to smysl a účel zákona vyžaduje. 35. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka ČR soud přihlédne i bez návrhu k neplatnosti právního jednání, které se zjevně příčí dobrým mravům, anebo které odporuje zákonu a zjevně narušuje veřejný pořádek. To platí i v případě, že právní jednání zavazuje k plnění od počátku nemožnému. 36. Podľa § 3016 Občianskeho zákonníka ČR ustanoveními tohoto zákona nejsou dotčena ustanovení jiných právních předpisů o ochraně spotřebitele. 37. Podľa § 2 ods. 1 zákona Českej republiky č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru (ďalej len ZoSÚ) spotřebitelským úvěrem je odložená platba, peněžitá zápůjčka, úvěr nebo obdobná finanční služba poskytovaná nebo zprostředkovaná spotřebiteli. 38. Podľa § 2 odst. 1 ZoSÚ spotřebitelským úvěrem je odložená platba, peněžitá zápůjčka, úvěr nebo obdobná finanční služba poskytovaná nebo zprostředkovaná spotřebiteli. 39. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) ZoSÚ poskytovatelem ten, kdo jako podnikatel poskytuje spotřebitelský úvěr. 40. Podľa § 86 ods. 1 ZoSÚ poskytovatel před uzavřením smlouvy o spotřebitelském úvěru nebo změnou závazku z takové smlouvy spočívající ve významném navýšení celkové výše spotřebitelského úvěru důkladně posoudí úvěruschopnost spotřebitele na základě informací nezbytných, spolehlivých, dostatečných a přiměřených k povaze, délce, výši a rizikovosti úvěru pro spotřebitele, získaných z relevantních vnitřních nebo vnějších zdrojů, včetně spotřebitele, a pokud je to nezbytné, z databáze umožňující posouzení úvěruschopnosti spotřebitele. Poskytovatel poskytne spotřebitelský úvěr jen tehdy, pokud z výsledku posouzení úvěruschopnosti spotřebitele vyplývá, že nejsou důvodné pochybnosti o schopnosti spotřebitele spotřebitelský úvěr splácet. 41. Podľa § 86 ods. 2 ZoSÚ poskytovatel při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele posuzuje schopnost spotřebitele plnit povinnosti sjednané ve smlouvě, zejména splácet sjednané splátky
spotřebitelského úvěru, a to na základě porovnání příjmů a výdajů a dalších údajů o finanční a ekonomické situaci spotřebitele, jako jsou údaje o jeho majetku a závazcích a o způsobu plnění dosavadních dluhů. Hodnotu majetku přitom zohledňuje tehdy, jestliže ze smlouvy o spotřebitelském úvěru vyplývá, že spotřebitelský úvěr má být částečně nebo úplně splacen výnosem z prodeje majetku spotřebitele, nikoli pravidelnými splátkami, nebo jestliže z finanční situace spotřebitele vyplývá, že bude schopen splácet spotřebitelský úvěr bez ohledu na své příjmy. 42. Podľa § 87 ods. 1 až 3 ZoSÚ poskytne-li poskytovatel spotřebiteli spotřebitelský úvěr v rozporu s § 86 odst. 1 větou druhou, je smlouva neplatná. Soud k neplatnosti přihlédne i bez návrhu. Spotřebitel je povinen vrátit poskytnutou jistinu spotřebitelského úvěru v době přiměřené jeho možnostem. Je-li spor o to, jaká je doba odpovídající možnostem spotřebitele podle odstavce 1, určí tuto dobu na návrh některé ze smluvních stran soud podle možností spotřebitele a v zájmu spravedlivého uspořádání práv a povinností smluvních stran s přihlédnutím k příjmu spotřebitele a jeho celkovým sociálním a majetkovým poměrům. Změní-li se možnosti spotřebitele, může soud na návrh některé ze smluvních stran sjednanou dobu nebo dobu určenou rozhodnutím změnit. 43. Podľa § 124 ZoSÚ stane-li se spotřebitelský úvěr v důsledku prodlení spotřebitele splatným, týká se tato splatnost pouze nesplacené jistiny spotřebitelského úvěru, nikoli i budoucích nákladů spotřebitelského úvěru. Věřitel spotřebitele před tím, než se úvěr stane v důsledku prodlení spotřebitele splatným, vyzve k uhrazení dlužné splátky a poskytne mu k tomu lhůtu alespoň 30 dnů. 44. Podľa § 1958 ods. 2 Občianskeho zákonníka ČR neujednají-li strany, kdy má dlužník splnit dluh, může věřitel požadovat plnění ihned a dlužník je poté povinen splnit bez zbytečného odkladu. 45. Podľa § 1968 Občianskeho zákonníka ČR dlužník, který svůj dluh řádně a včas neplní, je v prodlení. Dlužník není za prodlení odpovědný, nemůže-li plnit v důsledku prodlení věřitele. 46. Podľa § 1970 Občianskeho zákonníka ČR po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého dluhu, může věřitel, který řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z prodlení, ledaže dlužník není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením; neujednají-li strany výši úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená. 47. Podľa § 2 nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. kterým se určuje výše úroků z prodlení a nákladů spojených s uplatněním pohledávky, určuje odměna likvidátora, likvidačního správce a člena orgánu právnické osoby jmenovaného soudem a upravují některé otázky Obchodního věstníku, veřejných rejstříků právnických a fyzických osob a evidence svěřenských fondů a evidence údajů o skutečných majitelích výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů. 48. Podľa § 132 ods. 1 – 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 49. Pri právnom posúdení prejednávanej veci vychádzal súd z povahy práv a povinností, utvárajúcich v súhrne záväzok, dojednaný medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom. Obsahom predmetného záväzku bola predovšetkým povinnosť žalobcu poskytnúť na podklade zmluvy o úvere č. 014524444R úročené finančné plnenie v podobe dohodnutého spotrebiteľského úveru. Tejto povinnosti žalobcu korešpondovala povinnosť žalovaného splatiť poskytnuté plnenie, navýšené o úročenie aj o súvisiace poplatky. Predmetný záväzok tak súd právne kvalifikoval ako spotrebiteľský úver, v zmysle § 2395 Občianskeho zákonníka ČR v spojení s § 2 ods. 1 ZoSÚ. V tomto smere zobral súd do úvahy, že žalobca, subjekt bankovej povahy, poskytujúci úročené finančné plnenie za účelom dosiahnutia zisku, predmetný záväzok dojednal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ako poskytovateľ, v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) ZoSÚ a žalovaný naopak ako spotrebiteľ, v zmysle § 419 Občianskeho zákonníka ČR, teda mimo rámca podnikateľskej činnosti.
50. S ohľadom na právnu povahu dohodnutého úveru tak žalobcovi v priebehu kontraktačného procesu, predchádzajúceho dojednaniu záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 86 ods. 1 a ods. 2 ZoSÚ vznikla ako úveru povinnosť posúdiť tzv. úveruschopnosť žalovaného. Splnenie tejto predzmluvnej povinnosti žalobcom predstavovalo nevyhnutnú podmienku poskytnutia spotrebiteľského úveru, pričom jej nesplnenie príslušná právna úprava, v zmysle § 87 ods. 1 ZoSÚ sankcionuje neplatnosťou. Charakter takto stanovenej povinnosti totiž svojím významom presahuje rovinu dvojstranného, ?? súkromnoprávneho pomeru a ako taký odráža aj verejný záujem na zabezpečení spoločensky akceptovateľnej výmeny majetkových hodnôt tak, aby táto vo svojom dôsledku nezaťažovala verejné sociálne systémy. Prenesene povedané teda povinnosť skúmať tzv. úveruschopnosť prispieva k udržiavaniu verejného poriadku, pretože predchádza negatívnym sociálnym dôsledkom predĺženia a insolvencie v podobe úpadku spotrebiteľa a osôb na ňom závislých do verejnej sociálnej siete, narušeniu rodinných a sociálnych vzťahov atď. V neposlednom rade chráni aj pozíciu veriteľov samých, pretože odborné posúdenie úveruschopnosti spotrebiteľa pri žiadosti o ďalší úver znižuje riziko veriteľov, ktorí tomuto spotrebiteľovi poskytli úvery či iné služby už skôr (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 2178/2018 zo dňa 25.07.2018). 51. Súčasne tiež nemožno opomenúť to, že inštitút skúmania tzv. úveruschopnosti predstavuje jeden z čiastkových prostriedkov ochrany spotrebiteľa pred tzv. zneužívajúcimi klauzulami, teda prostriedok, ktorého účelom je harmonizácie spotrebiteľských vzťahov v rámci jednotného trhu celej Európskej únie. V zmysle záväzného, eurokonformného výkladu prezentovaného Súdnym dvorom Európskej únie sú preto súdy povinné existenciu ktorejkoľvek tzv. zneužívajúcej klauzuly v spotrebiteľskej zmluve zohľadniť bez ďalšieho a z úradnej povinnosti (pozri najmä rozhodnutie Európskeho súdneho dvora zo 04.06.2009 vo veci Pannon GSM Zrt v., Erzsébet Sustikné Győrfi, zn. C -243/08). V tejto súvislosti súd vzal tiež ďalej do úvahy, že práve § 86 a 87 ZoSÚ sú výsledkom transpozície noriem európskeho práva, konkrétne Smernice EP a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102 EHS. Citované ustanovenia napokon už boli zo strany Súdneho dvora Európskej únie podrobené eurokonformnému výkladu. V prospech záveru, že v rámci súdnych konaní treba otázku náležitého skúmania tzv. úveruschopnosti posudzovať z úradnej povinnosti (pozri závery rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci „OPR-Financie“ C-679/18 z 05.03.2020), a teda pod sankciou absolútnej neplatnosti, v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka ČR. V tejto súvislosti možno tiež nad rámec už uvedeného ??odkázať na závery Ústavného súdu ČR, podľa ktorých predstavuje súdne preskúmanie riadneho posúdenia tzv. úveruschopnosti zo strany poskytovateľa spotrebiteľského úveru nevyhnutnú súčasť práva spotrebiteľa na súdnu ochranu, zaručenú článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (pozri nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 4129/18 zo dňa 26.02.2019). 52. Odraz vyššie uvedených záverov súdnej praxe zákonodarca dodatočne reflektoval v rámci novely § 87 ZoSÚ vykonanej zákonom ČR č. 96/2022 Zb., účinnej k 29.05.2022, pretože tu výslovne stanovil, že absencia zisťovania tzv. úveruschopnosti vyvoláva neplatnosť dojednania úveru, na ktorú sú súdy povinné prihliadať aj bez návrhu. Z povahy veci tak ide, v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka ČR o absolútnu neplatnosť. Uvedenú novelizáciu ZoSÚ zákonodarca vykonal bez toho, aby ju opatril akýmikoľvek prechodnými ustanoveniami a možno teda vyvodiť, že § 87 ods. 1 ZoSÚ v aktuálne účinnom znení vyvoláva právne účinky retroaktívne, teda aj vo vzťahu k spotrebiteľským úverom dohodnutým v režime ZoSÚ pred 29.05.2022. S tým, že akokoľvek sa jedná o prejav tzv. pravej retroaktivity, nemožno súčasne opomenúť, že aplikačná prax súdov ČR, na základe záverov vyššie uvedených, z totožného poňatia neplatnosti spotrebiteľského úveru vychádzala už v čase pred 29.05.2022, dokonca aj vo vzťahu k spotrebiteľským úverom dohodnutým už za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy spotrebiteľských úverov (zák. 145/2010 Zb.). Retroaktívna aplikácia § 87 ods. 1 ZoSÚ tak nepredstavuje zásah do právnej istoty poskytovateľov spotrebiteľských úverov, a preto ju je možné a nutné akceptovať. 53. V nadväznosti na vyššie uvedené skutkové zistenia súd konštatuje, že žalobca ako poskytovateľ spotrebiteľského úveru (dodávateľ) tzv. úveruschopnosť žalovaného so zodpovedajúcou mierou starostlivosti, v rozpore s § 75 ZoSÚ v spojení s § 86 ods. 1 a 2 ZoSÚ neskúmal a nevyhodnotil prípadné riziká. V tomto ohľade pozornosti súdu neušlo to, že žalobca pri overovaní majetkových pomerov žalovaného prevažujúcou mierou vychádzal iba z jeho oznámenia bez toho, aby si tieto oznámenia overil z objektívnych zdrojov (v rozpore so štandardmi vymedzenými napr. v už vyššie uvádzanom rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 2178/2018 zo dňa 25.07.2018).
54. Veriteľ v zmysle ZoSÚ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie 100 % istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ napr. dostane výpoveď z pracovného pomeru alebo dlhodobo ochorie. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácie dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. 55. Vzhľadom na vyššie uvedené a vykonané dokazovanie súd konštatuje, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal splnenie povinnosti overenia úveruschopnosti žalovaného pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovaným. Žalobca reagoval na výzvu súdu, avšak z predložených dôkazov nevyplýva dodržanie postupu podľa § 86 ods. 1 a 2 ZoSÚ. K zisťovaniu majetkových pomerov žalobca doložil iba lustrácie vykonané v úverových registroch, z ktorých vyplynula aktuálna úverová zaťaženosť žalovaného. Z vykonaného dokazovania nebolo vôbec preukázané, aby si banka preverovala výšku skutočného príjmu žalovaného. Súdu nebol predložený ani jediný dôkaz, ktorým by žalobca preukazoval reálne preverenie výšky príjmu a zamestnania žalovaného. Zároveň z dokazovania nevyplynulo, aby banka žiadala od žalovaného poskytnutie úplných, presných a pravdivých údajov potrebných na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Súčasne žalobca ani len netvrdil a ani nepreukázal, aby zisťoval výšku výdavkov žalovaného a osôb, s ktorými žije v spoločnej domácnosti a vplyv týchto výdavkov na posúdenie jeho schopnosti splácať poskytnutý úver. 56. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a posúdenia toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných mesačných výdavkov taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch spotrebiteľa, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto veriteľ ako dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Žalobca vykonaným dokazovaním nepreukázal, že žalovaný pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere pôvodnému veriteľovi deklaroval príjem, ďalej že tento bol overovaný z verejne dostupných registrov, vrátane informácií o jeho rodinnom živote, počte vyživovacích povinností a najmä výške výdavkov.
57. Jednou zo zložiek, ku ktorej sa viaže povinnosť skúmania s odbornou starostlivosťou sú výdavky spotrebiteľa, pričom nie je možné vychádzať len z tvrdení, či čestného prehlásenia spotrebiteľa, ak tieto nie sú podopreté konkrétnymi podkladmi a nestačí mať preukázaný len príjem spotrebiteľa, lebo zákon jasne hovorí o preverení údajov nielen o príjme, ale aj o výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, čo tu žalobca nepreukázal, že náležite preveril. Žalobcom nebol produkovaný ani jediný dôkaz o tom, že by preveril aj ďalšiu povinnú zložku, t.j. výdavky žalovaného, najmä výdavky na živobytie. Žalobca deklaroval že výdavky žalovaného pozostávali zo sumy 11 294 Kč, ku ktorej dospel na základe výpočtu, ku ktorému neuviedol jeho vstupy, na základe ktorých by bolo možné jeho tvrdenie považovať za pravdivé. 58. Postup žalobcu a výpočet výdavkov žalovaného súd nepovažuje za správne. Zistené údaje sú zjavne nesprávne (nereálne), čo vyvracia možnosť postupu veriteľa s odbornou starostlivosťou. V tejto súvislosti súd poukazuje prinajmenšom na tú skutočnosť, že žalovaný v zmysle údajov v žiadosti o poskytnutie úveru uviedol, že jeho bežné výdavky predstavujú 3 000 Kč mesačne, pričom žalobca vôbec neuviedol, ako s týmto údajom v rámci výpočtu celkových výdavkov žalovaného naložil. 59. Nemôže tak byť pochýb o porušení zákonnej povinnosti veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou výdavky žalovaného, ak ten pri poskytnutí úveru vychádza z nulových finančných výdavkov žalovaného na bežné potreby. Veriteľ teda nezohľadňoval, neposúdil a nepreveril reálne príjmovú a výdavkovú zložku žalovaného, pokiaľ ide o ekonomický status žalovaného, preto žalobca nemôže úspešne tvrdiť, že konal s odbornou starostlivosťou. Žalobca absolútne ničím nepreukázal nielen skúmanie príjmov ale ani skúmanie výdavkov žalovaného (minimálne na bývanie, stravu, lieky, bývanie). Nejedná sa preto o konanie s odbornou starostlivosťou v prípade, ak veriteľ si tieto rozhodujúce skutočnosti vôbec nezistil a neoveril. Bez zohľadnenia príjmov a rovnako aj výdavkov podľa názoru súdu veriteľ nemohol objektívne posudzovať celkovú sociálno-ekonomickú situáciu žalovaného. Iba ich vzájomným porovnaním je možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je dostatočne solventný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky. Skúmanie bonity žalovaného zo strany veriteľa je potrebné považovať za nepreukázané a úplne formalistické. Opak žalobca nepreukázal, nehovoriac o skutočnosti, že žalobca s povinnosťou postupovať s odbornou starostlivosťou si musel byť vedomý tohto nedostatku. 60. V nadväznosti na uvedené skutkové zistenia súd konštatuje, že žalobca úveruschopnosť žalovaného so zodpovedajúcou mierou starostlivosti, v rozpore s § 75 ZoSÚ v spojení s § 86 ods. 1 a 2 ZoSÚ neskúmal a nevyhodnotil prípadné riziká. V tomto ohľade súd neopomenul, že žalobca pri overovaní majetkových pomerov žalovaného prevažujúcou mierou vychádzal iba z jeho oznámenia bez toho, aby si tieto oznámenia overil z objektívnych zdrojov (v rozpore so štandardmi vymedzenými napr. v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 2178/2018 zo dňa 25.07.2018). 61. Za daného stavu veci teda možno uzavrieť, že žalobca nesplnil svoju povinnosť skúmať úveruschopnosť žalovaného s náležitou starostlivosťou, v zmysle § 75 ZoSÚ a záväzok zo spotrebiteľského úveru, založeného zo Zmluvy č. 014524444R tak súd kvalifikoval ako absolútne neplatný v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka ČR v spojení s § 87 ods. 1 ZoSÚ. Konkrétne pre porušenie zákona (o spotrebiteľskom úvere) a súvisiace zjavné narušenie verejného poriadku. Pričom „zjavnosť“ narušenia verejného poriadku, v zmysle jeho jednoznačnosti a nepochybnosti (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31 ICdo 36/2020 zo dňa 10.06.2020, publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk ČR ako R 104/20), je tu daná predovšetkým s ohľadom na nedbalý prístup žalobcu, ktorý, hoci mal povedomie o rizikovosti vykonanej transakcie (rizikovosť klienta: H /high, teda vysoká/), poskytol spotrebiteľský úver bez vyhodnotenia všetkých rizík. Záväzok zo zmluvy č. 014524444R z úradnej povinnosti súd posúdil ako neplatný, teda stratil právne účinky od samého začiatku (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 4635/2007 zo dňa 29.10.2008), a plnenia poskytnuté z jeho titulu bolo potrebné v predmetnej veci právne kvalifikovať iba ako tzv. kvázi záväzok z bezdôvodného obohatenia, v zmysle § 2991 ods. 2 Občianskeho zákonníka ČR, založený fakticky, vyplatením finančných prostriedkov. 62. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 110 000 Kč, z ktorého žalovaný uhradil celkom sumu 13 476,94 Kč (splátka vo výške 2 436 Kč dňa 14.07.2022 a vo výške 11 040,94 Kč dňa 07.12.2022).
63. Z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré doteraz nebolo splatené, preto súd uplatnený nárok akceptoval ako dôvodný čo do sumy 96 523,06 Kč (110 000 Kč – 13 476,94 Kč) titulom peňažných prostriedkov poskytnutých na základe neplatného právneho úkonu, zodpovedajúci sume nesplatenej úverovej istiny. Nakoľko žalovaný bol v konaní pasívny, súd určil lehotu na plnenie v súlade s § 232 ods. 3 CSP. 64. Čo sa týka otázky omeškania s úhradou sumy bezdôvodného obohatenia, súd odkazuje na vyššie citovaný § 87 ods. 1 ZoSÚ. Toto ustanovenie oproti všeobecnej úprave splatnosti plnenia z bezdôvodného obohatenia strán (splatného k výzve osoby, na úkor ktorej došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia), splatenia istiny z absolútne neplatného spotrebiteľského úveru, poskytnutého bez náležitého preskúmania úveruschopnosti, konštruuje stav, kedy sa toto plnenie stáva splatným až na základe rozhodnutia súdu, v ním určenej primeranej lehote, prípadne v lehote dodatočne dojednanej priamo stranami. Do omeškania s plnením sumy poskytnutej istiny, v zmysle § 1968 Občianskeho zákonníka ČR, sa tak osoba, ktorej bola istina absolútne neplatného spotrebiteľského úveru vyplatená, môže dostať najskôr k okamihu, keď uplynie súdom stanovená, prípadne účastníkmi dohodnutá dodatočná lehota (obdobne pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 3675/2021 zo dňa 20.04.2022). S prihliadnutím na uvedený záver teda možno uzavrieť, že sa žalovaný za podmienok prejednávanej veci doteraz, v rozpore s § 1968 Občianskeho zákonníka ČR, neocitol v omeškaní, a žalobcovi teda, v zmysle § 1970 Občianskeho zákonníka ČR, platne nevznikol nárok na zákonný úrok z omeškania (kapitalizovaný aj nekapitalizovaný), ktorý preto súd, v rámci výroku II. tohto rozsudku, zamietol. 65. Vo zvyšku, teda čo do (i.) plnenia prevyšujúcu sumu bezdôvodného obohatenia vo výške 96 523,06 Kč a (ii.) všetkých pohľadávok z tvrdeného zmluvného úročenia, kapitalizovaného i nekapitalizovaného, ??súd uplatnený nárok výrokom II. tohto rozsudku, obdobne ako nároky zo zákonného úročenia, zamietol, a to vzhľadom na skutočnosť, že tu vymedzené plnenia boli odvodené z právneho pomeru, ktorý mal byť založený záväzkom zo Zmluvy č. 014524444R ktorý, ako bolo uvedené vyššie, z dôvodu absolútnej neplatnosti od samého začiatku nevyvolával žiadne právne účinky. 66. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 67. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 68. Týmto rozhodnutím sa konanie končí a preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 96 523,06 Kč t.j. 92,16 % z uplatnenej sumy a neúspešný v časti o zaplatenie 8 209,72 eur t.j. 7,84 %, a preto mu patrí podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84,32 %. Súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktorý by súd žalobcovi náhradu trov konania v tomto rozsahu nemal priznať a ani ich nikto netvrdil, a preto rozhodol, že má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku môže strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bardejov. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.