Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Bardejov 14Pm/1/2024 8224201629 16. 10. 2024 JUDr. Jana Dubivská ECLI:SK:OSBJ:2024:8224201629.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Janou Dubivskou v konaní o návrhu navrhovateľov: 1/ A. B., C. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX F. G., 2/ E. H. I., C. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX F. G., 3/ E. J. A., C. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX L., právne zastúpení JUDr. Vladimírom Cahajlom, advokátom, so sídlom Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, IČO: 42 030 048, na vyhlásenie za mŕtveho: J. M., narodený XX.XX.XXXX v E., naposledy bytom na neznámom mieste v Spojených štátoch amerických, zastúpeného procesným opatrovníkom obec Mikulášová, so sídlom Mikulášová 50, 086 36 Nižná Polianka, IČO: 00 322 393, takto rozhodol: I. Súd vyhlasuje J. M., narodeného XX.XX.XXXX v E., naposledy bytom na neznámom mieste v Spojených štátoch amerických, pochádzajúceho z matky J. M., C. N. a z otca N. M. za mŕtveho. Za deň jeho smrti určuje deň 09.10.2003. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovatelia sa prostredníctvom ich právneho zástupcu, návrhom doručeným Okresnému súdu Bardejov dňa 11.06.2024 domáhajú, aby súd vyhlásil J. M., narodeného XX.XX.XXXX za mŕtveho a za deň jeho smrti určil deň 09.10.2003 a taktiež G. M., narodeného XX.XX.XXXX za mŕtveho a za deň jeho smrti určil deň 23.06.2005. Svoj návrh odôvodnili navrhovatelia tým, že majú právny záujem na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva po ich predchodcoch J. M., ktorý zomrel ako slobodný a bezdetný v Spojených štátoch amerických na neznámom mieste a G. M., ktorý zomrel slobodný a bezdetný v Kanade na neznámom mieste. Navrhovatelia sú deti J. D., narodeného XX.XX.XXXX, ktorý bol synom J. D., rodenej M., narodenej XX.XX.XXXX a ktorá bola sestrou osôb, ktoré majú byť vyhlásené za mŕtve. Osoby, ktoré majú byť vyhlásené za mŕtve sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území E., obec Mikulášová, okres Bardejov, zapísaných v katastri nehnuteľností I. O. P., katastrálny odbor, na viacerých listoch vlastníctva čísel XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX. Navrhovatelia v závere uviedli, že nemajú žiadne informácie o čase a mieste úmrtí, ale vzhľadom na dátumy ich narodení ani teoreticky nemôžu byť nažive. K návrhu boli pripojené plnomocenstvá právneho zástupcu na zastupovanie, rodné listy všetkých účastníkov konania a úmrtné listy J. D., rodenej M. a J. D.. 2. Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 28.06.2024 pod číslom konania 14Pm/1/2024 - 15 v súlade s § 166 odsek 2 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,C.s.p.“) vylúčil návrh navrhovateľov zo dňa 11.06.2024 na vyhlásenie za mŕtveho G. M., narodeného XX.XX.XXXX v E., naposledy bytom na neznámom mieste v Kanade na samostatné konanie. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2024.
3. Následne súd osobe vyhlasovanej na mŕtvu ustanovil v súlade s § 222 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,C.m.p.“) za procesného opatrovníka obec E., v ktorej sa táto narodila a podľa tvrdení navrhovateľov bývala a je evidovaná ako vlastník nehnuteľností. 4. Procesný opatrovník vo svojom vyjadrení zo dňa 19.08.2024 uviedol, že preveroval údaje k osobe vyhlasovanej za mŕtvu, avšak nemá vedomosť o čase a mieste jej smrti. J. M. mal okrem súrodencov G. M. a J. M. aj sestru E. M., ktorá zomrela XX.XX.XXXX a brata N. M., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, ktorí žili v obci Mikulášová. 5. Súd na základe vyššie citovaného ustanovenia a princípoch mimosporového konania zisťoval skutočný stav veci, pričom vykonanými lustráciami zistil, že o osobe vyhlasovanej za mŕtvu v registri obyvateľov Slovenskej republiky, registri Sociálnej poisťovne a agende občianskych preukazov a cestovných dokladov absentuje akýkoľvek záznam. Súd dožiadal Okresné riaditeľstvo PZ v Bardejove, odbor poriadkovej polície o poskytnutie informácií o osobe vyhlasovanej za mŕtvu, pričom uviedli, že previerkou v informačnom systéme Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a previerkou vykonanou v obci Mikulášová neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti. Dožiadaný odbor osobných evidencií a registrov, oddelenie matrík uviedol, že úmrtie osoby nie je evidované v osobitnej matrike a nebolo oznámené ani v osobitnej matrike v rámci výmeny matrík podľa § 40 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 302/1994 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky o matrikách. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Washingtone D.C. vo vyjadrení zo dňa 27.08.2024 uviedlo, že taktiež nemá informáciu o úmrtí osoby vyhlasovanej za mŕtvu a nad rámec dodali, že v Spojených štátoch amerických neexistuje centrálny register fyzických osôb, cez ktorý by bolo možné údaje o hľadanej osobe overiť. Vo všeobecnosti je zisťovanie údajov o fyzických osobách predmetom podnikateľskej činnosti súkromnoprávnych subjektov a Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov amerických informácie neposkytuje ani na základe oficiálneho dožiadania, nakoľko ide o vnútornú záležitosť jednotlivých štátov. 6. Podľa § 2 odsek 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa článku 6 C.m.p., súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. 8. Podľa § 35 C.m.p., súd je povinný zistiť skutočný stav veci. 9. Podľa § 221 odsek 1 C.m.p., návrh na začatie konania môže podať ten, kto má na veci právny záujem. 10. Podľa § 224 odsek 1, 2 C.m.p., ak je isté, že fyzická osoba nežije, súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu. Vo výroku rozsudku súd uvedie presnú identifikáciu fyzickej osoby a deň jej smrti. 11. Podľa § 227 C.m.p., súd podľa okolností prípadu vykoná úkony potrebné na zistenie, či je fyzická osoba nažive. 12. Podľa § 7 odsek 1, 2 zákona číslo 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije. 13. Podľa § 43 zákona číslo 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vyhlásiť slovenského občana za mŕtveho patrí vždy len slovenskému súdu. Cudzinca môže slovenský súd vyhlásiť za mŕtveho podľa slovenského hmotného práva s právnymi následkami pre osoby trvale žijúce v Slovenskej republike a pre majetok tu ležiaci. 14. Z predloženého rodného listu J. M. vystaveného Matričným úradom mesta Bardejov dňa 31.05.2024 vyplýva, že sa narodil dňa XX.XX.XXXX v obci Mikulášová, ktorého matka bola J. M., C. N., tam uvedené 37-ročná a otec N. M., tam uvedené 40-ročný. 15. Z predložených rodných listov navrhovateľov vyplýva, že sú deťmi J. D., narodeného XX.XX.XXXX, ktorý bol synom J. D., rodenej M., narodenej XX.XX.XXXX a táto bola sestrou osoby vyhlasovanej za mŕtvu. Legitimácia na podanie návrhu na začatie konania o vyhlásenie za mŕtveho je determinovaná právnym záujmom na veci, teda na vyhlásení fyzickej osoby za mŕtvu. Právny záujem je iba taký záujem, s ktorým spája právny poriadok určité práva, a ktoré by určitá osoba nemohla realizovať bez toho, aby fyzická osoba bola vyhlásená za mŕtvu. V okolnostiach konkrétnej veci môžu mať právny záujem napríklad aj potenciálni dedičia, ktorí majú záujem na ochrane a užívaní majetku. 16. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení pod spisovou značkou 6MCdo/20/2010 uviedol: ,,Smrť je jedinou právnou skutočnosťou, ktorá zakladá stratu subjektivity fyzickej osoby. Podobné právne dôsledky ako preukázaná smrť má aj dlhodobá neprítomnosť fyzickej osoby, o ktorej sa predpokladá, že už nežije. Ak smrť človeka nemožno preukázať predpísaným spôsobom (úmrtným
listom), môže súd vyhlásiť fyzickú osobu za mŕtvu vo dvoch prípadoch výslovne uvedených v § 7 odsek 2 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, ak smrť nemožno preukázať iným spôsobom, súd fyzickú vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije (ide napr. o prípady, keď so zreteľom na dátum narodenia nezvestnej osoby sa dá racionálne predpokladať, že táto osoba už zomrela). O nezvestnosť osoby ide vtedy, ak je jej neprítomnosť a nedostatok správ o nej sprevádzaný takými okolnosťami, ktoré sú spôsobilé vyvolať presvedčenie o tom, že táto osoba už nežije alebo že je veľmi pravdepodobné, že nežije.“ 17. Primárnou podmienkou vyhlásenia osoby za mŕtvu je, že fyzická osoba je nezvestná a vzhľadom na všetky skutočnosti prípadu je pravdepodobné, že nežije. Zároveň doba nezvestnosti presahuje rámec obvyklej dĺžky života, jej zdravotný stav a iné životné okolnosti prípadu možno usúdiť, že osoba nežije. V uvedenom prípade nie je rozhodnutie súdu podmienené vydaním ediktu (verejnej vyhlášky) a uplynutím ediktálnej doby, ak sú splnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku aj vzhľadom na vek osoby, a teda je isté, že osoba nežije, jej neprítomnosť a nedostatok správ o nej je sprevádzaný súhrnom takých príznakov, ktoré sú spôsobilé vyvolať presvedčenie, že daná osoba nežije a zároveň sa za týchto skutočností uvádza predpokladaný deň smrti, resp. deň, ktorý osoba pravdepodobne neprežila. Okrem uvedeného má súd za to, že navrhovatelia relevantnými dôkazmi preukázali naliehavý právny záujem vo veci z hľadiska prejednania dedičstva a následného vysporiadania podielového spoluvlastníctva. 18. Podľa § 223 odsek 1 C.m.p., súd môže rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. 19. Podľa § 219 odsek 3 C.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 20. Súd po zistení skutočného stavu veci a ostatných predpokladov potrebných na vyhlásenie osoby za mŕtvu uvádza, že vzhľadom na dátum narodenia J. M., narodeného XX.XX.XXXX v E., ktorý by mal v súčasnosti 121 rokov a dobu, po ktorú nie sú o ňom žiadne informácie je isté, že táto osoba už nežije. Súd si osvojil zhodné tvrdenia dožiadaných subjektov, ktorých pravdivosť nebola spochybnená aj s ohľadom na princíp procesnej ekonómie, súd vyhodnotil postup, ktorý smeroval k naplneniu základných princípov, z ktorých právna úprava civilného procesu a mimosporových konaní vychádza a na základe uvedeného vyhlásil J. M. za mŕtveho a za deň jeho smrti určil 09.10.2003 v zmysle návrhu a s prihliadnutím na čas uplynutý od jeho narodenia. 21. Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 22. Podľa § 58 odsek 1 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 23. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 C.m.p. a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanoveniach § 53 a nasledujúcich C.m.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia (§ 355 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 2 odsek 1 C.m.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 odsek 1 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 odsek 1 C.s.p. ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.