Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Bardejov 1Cb/1/2026 8219200040 06. 05. 2026 JUDr. Jana Dubivská ECLI:SK:OSBJ:2026:8219200040.16
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Janou Dubivskou v spore žalobcu: STAAV, s. r. o., so sídlom Ťačevská 43, 085 01 Bardejov, IČO: 44 435 223, proti žalovanému: A., B., C. C. A. XX, XXX XX D., IČO: 35 920 203, zastúpený: JUDr. Martina Mrázová, advokátka so sídlom Šoltésovej 20, 811 08 Bratislava, IČO: 42 171 300, o zaplatenie 40 020,54 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a. II. Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou, doručenou na Okresný súd Bardejov (ďalej aj „súd“) dňa 14.01.2019, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 40 020,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania zo sumy 40 020,54 Eur od 15.01.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému dodal lešenie pri stavbe nového skladu na ulici A. v cene 40 020,54 Eur. Služby boli žalovanému riadne dodané, bola vystavená faktúra číslo E. na sumu 40 020,54 Eur, splatná dňa 13.01.2015, ktorú však žalovaný neuhradil. Medzi zmluvnými stranami bol dohodnutý úrok vo výške 0,05% za každý deň omeškania, žalobca si teda uplatnil aj toto príslušenstvo k pohľadávke. Na podklade podanej žaloby vydal Okresný súd Bardejov platobný rozkaz zo dňa 19.02.2020 pod číslom konania 1Cb/2/2019 - 43, voči ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením a uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 12.03.2020 pod číslom konania 1Cb/2/2019-54 bol následne platobný rozkaz zrušený. 2. Žalovaný v odpore uviedol, že mu neboli doručené žiadne prílohy vyplývajúce zo žaloby, ani zmluva uzatvorená so žalobcom, na ktorú žalobca v žalobe poukazuje. Zo žaloby nevyplýva doba, kedy malo dôjsť k vykonaniu činností. Žalovaný súčasne vzniesol aj námietku premlčania, keďže k splatnosti faktúry malo dôjsť dňa 13.01.2015, pričom žaloba bola súdu doručená dňa 14.01.2019. Žalovaný namietal aj výšku úrokov z omeškania, ktorá nie je v zákonnej výške, pričom žalobca nepreukázal dohodu na inej (vyššej) výške úrokov z omeškania ako priznáva zákon. 3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 07.07.2020 k odporu žalovaného uviedol, že zmluvný vzťah medzi sporovými stranami vznikol na základe nájomnej zmluvy na predmet nájmu - lešenie, a to v dobe od 04.07.2014 do 10.08.2014 za dohodnutú odplatu vo výške 40 0020,54 Eur (pozn.: žalobca tu zrejme nesprávne uviedol sumu, ktorá bola ním v žalobe žalovaná istina uvedená suma vo výške 40 020,54 Eur). Skutočnosť, že predmetná faktúra bola doručená žalovanému a tento ju eviduje, dokazuje aj to, že žalovaný túto faktúru eviduje vo svojom účtovníctve a uplatnil si ju aj titulom
dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“). Žalobca ďalej uviedol, že preukázal existenciu faktúry a z nej vyplývajúcej pohľadávky aj v tom, že zmluvou zo dňa 23.11.2015 mala byť táto pohľadávka postúpená na spoločnosť James Capital Holding AG, so sídlom c/o Treuhand von Flüe AG, Baarerstrasse 95, 6301 Zug, Švajčiarsko, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Kantónu Zug pod číslom CH-170.3.030.612 - 3 (ďalej len „James Capital Holding AG“). 4. Vo vyjadrení zo dňa 27.08.2020 žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé, žalovaný so žalobcom nikdy nájomnú zmluvu neuzatvoril a nedošlo ani k žiadnemu prenájmu veci. Žalobca uviedol, že k obchodu malo dôjsť v dňoch od 04.07.2014 do 10.08.2014, avšak vo faktúre si uplatňuje nájom lešenia po dobu 125 dní. Súčasne uviedol, že v danom období nemohlo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy ani obchodu, keďže na stavenisku prebiehali iba počiatočné stavebné práce súvisiace so započatím stavby, o čom žalovaný predložil dôkazy. Žalovaný v predmetnej faktúre namietol aj sumu (číslo) 2070, keďže nevie, čo táto suma predstavuje. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, ani tieto nemôžu existovať, keďže nedošlo k samotnému poskytnutiu služby, ako to uvádza žalobca. 5. Dňa 15.01.2021 bolo súdu doručené podanie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 11.01.2021, v ktorom bolo oznámené, že žalovaný uviedol vo svojom kontrolnom výkaze DPH faktúru číslo E. zo dňa 30.12.2014 vo výške 40 020,54 Eur, vystavenú žalobcom. 6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.02.2021 uviedol, že žalobca nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie, keď zmluva o postúpení pohľadávky je riadne podpísaná obomi zmluvnými stranami. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nevlastní pohľadávku a nie je tak ani nositeľom aktívnej vecnej legitimácie. 7. Dňa 12.05.2021 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca a zástupca žalovaného. Žalobca k veci uviedol, že sa viackrát stretol s konateľom žalovaného za účelom urovnania jeho pohľadávky, pričom žalovaný mu ponúkol viacero alternatív, napr. odkúpenie spoločnosti žalobcu, postúpenie pohľadávky na švajčiarsku firmu žalovaného, avšak žiadna z týchto alternatív sa nerealizovala, teda on, žalobca, je naďalej aktívne legitimovaný v tomto konaní. Žalovaný na pojednávaní, prostredníctvom svojho zástupcu, uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že k uzavretiu zmluvy medzi sporovými stranami došlo, práve naopak, žalovaný preukázal, že k uzatvoreniu obchodu ani nemohlo dôjsť a ani nedošlo. 8. Dňa 26.08.2022 bolo vo veci nariadené ďalšie pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca a právny zástupca žalovaného, ktoré po vykonaní dokazovania výsluchom strán, bolo odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia. 9. Okresný súd Bardejov rozsudkom zo dňa 23.09.2022 pod číslom konania 1Cb/2/2019 - 224 rozhodol o žalobe žalobcu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 40 020,54 Eur spolu s 8,00% úrokom z omeškania ročne zo sumy 40 020,54 Eur od 15.01.2015 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,40%. Proti citovanému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodol odvolací súd, Krajský súd v Prešove, rozsudkom zo dňa 27.02.2023 pod číslom konania 2Cob/22/2022 - 252 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie, Okresného súdu Bardejov, vo výroku, ktorým bolo žalobe vo veci samej vyhovené, ako aj vo výroku o náhrade trov konania, potvrdil, odvolanie žalovaného proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odmietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote dovolanie žalovaný, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 31.10.2024 pod číslom konania 4Obdo/28/2023 - 342 tak, že rozsudok prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bardejov na ďalšie konanie. 10. Vec bola po zrušení rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 23.09.2022 pod číslom konania 1Cb/2/2019-224 a rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.02.2023 pod číslom konania 2Cob/22/2022-252 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.10.2024 pod číslom konania 4Obdo/28/2023-342 v súlade s Rozvrhom práce Okresného súdu Bardejov pridelená do súdneho oddelenia sudkyne, ktorá vo veci rozhodovala pôvodne a vedie sa pod novou spisovou značkou 1Cb/1/2026.
11. Z odôvodnenia citovaného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.októbra 2024 číslo konania 4Obdo/28/2023-342, okrem iného vyplýva: „23. V procese dokazovania platí, okrem iného aj tzv. negatívna dôkazná teória, teda nemožnosť preukázať neexistenciu istej skutočnosti. V takom prípade ide o stav „non liquet“, teda stav, keď nie je dokázaná pravdivosť ani nepravdivosť skutkového tvrdenia. V takom prípade znáša negatívny dôsledok nepreukázania pravdivosti skutkového tvrdenia tá strana, ktorá sa z neho dovoláva priaznivého následku (viď napr. IV.ÚS 555/2024). To znamená, že pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovanému poskytol určité služby - prenájom lešenia v konkrétnom období, mal toto tvrdenie preukázať dôkazmi, pričom ich nemusí priamo predkladať, obzvlášť ak ich nemá v držbe, ale označiť ich, aby ich súd mohol zabezpečiť buď od druhej procesnej strany alebo i tretej osoby. Pokiaľ žalovaný oponoval tým, že takúto službu, resp. takýto prenájom lešenia mu poskytnutý nebol, ide o preukazovanie neexistencie skutočnosti, na ktorú sa vzťahuje negatívna dôkazná teória a zostáva len pri tvrdení, ktorého opak musí preukázať strana, ktorá sa na jeho základe dovoláva priaznivého následku. V tomto prípade dokonca žalovaný poukázal už vo vyjadrení na č. 1. 99 a označil aj niektoré nepriame dôkazy, z ktorých vyvodzoval, že mu objektívne nájom lešenia vo fakturovanom období poskytnutý byť nemohol (pre štádium stavby - odvolávajúc sa na zápisy z kontrolných dní stavebného dozoru a na skutočnosť že stavenisko bolo v začiatočnej fáze v tom čase a hala, resp. sklad sa ani nezačal stavať, teda lešenie by stálo na „holej“ lúke). Žalovaný poukázal aj na samotné rozpory vo fakturovanom období a tvrdení žalobcu o období nájmu v žalobe, a to 125 dní nájmu – uvedených v prílohe na č. 1. 72 k predmetnej faktúre na č. I. 73 predloženej žalobcom oproti 38 dní nájmu - nájom v čase od 4. júla 2014 do 10. augusta 2014 - uvedených vo vyjadrení žalobcu k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu, v ktorom vyjadrení žalobca vlastne dopĺňal žalobné tvrdenia. Oba súdy však tieto relevantné tvrdenia a návrhy dôkazov žalovaného bez ďalšieho neakceptovali a predložené dôkazy nevykonali, a to len s poukazom na podľa nich nespornosť uplatnenej pohľadávky žalobcu pre jej evidenciu žalovaným v účtovníctve a vo výkaze DPH. Otázka, či vôbec bolo lešenie poskytnuté, či teda došlo k dohode o nájme a s akým obsahom, na aké obdobie a za akú dohodnutú cenu, bola pre priznanie nároku žalobcu rozhodujúca. Preto ak sa rozpormi v skutkových zisteniach a námietkami k týmto otázkam súdy relevantne nezaoberali, nie je možné ich rozhodnutie považovať za riadne zdôvodnenie a súdny proces za spravodlivo uskutočnený. Dovolací súd má tiež za to, že súdy preniesli dôkazné bremeno tvrdenia a preukázania rozhodujúcej skutočnosti o existencii prenájmu lešenia v období 125 dní vyúčtovaných vo faktúre E. na žalovaného, hoci na jeho strane bolo tvrdenie, že k prenájmu v žalobcom tvrdenom období nedošlo (k čomu označil aj nepriame dôkazy zo stavebného dozoru). Práve naopak, žalobca mal na svojej strane dôkazné bremeno preukázania, že k prenájmu lešenia vo fakturovanom období došlo. Súdy tak nepostupovali súladne so všetkými atribútmi a garanciami spravodlivého súdneho procesu. Žalovaný už od podaného odporu a následne vo svojich ďalších vyjadreniach a prednesoch od základu spochybňoval nárok žalobcu, bol v konaní aktívny, poukázal na konkrétne rozpory v tvrdeniach a dôkazoch žalobcu, dokonca aj sám dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil a aj súdu predložil, no oba súdy ich ponechali nepovšimnuté. Ide o jednostranné ignorovanie návrhov a tvrdení jednej sporovej strany, čím bola narušená rovnosť pri realizácii procesných práv sporovými stranami v konaní, čo spôsobilo vážne deficity v dokazovaní tak pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom, ktorý uvedené vady zmätočnosti súdneho procesu nenapravil. 26. Vzhľadom k tomu, že došlo k zrušeniu rozhodnutí odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie pre naplnenie vady zmätočnosti konania podľa § 420 písm. f) CSP, oba rozsudky v I. a súvisiacej III. výrokovej vete, súdy nižšej inštancie vec v zrušenej časti prejednajú a opätovne rozhodnú, pričom podľa § 455 CSP, v ďalšom konaní sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení“. 12. Pred nariadením pojednávania súd vyzýval žalobcu, aby predložil dôkaz, ktorým by jednoznačne preukázal, že medzi ním a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o nájme lešenia, s akým obsahom, na aké obdobie a za akú dohodnutú cenu nájmu lešenia a aby riadne zdôvodnil rozpory vo fakturovanom období a v období nájmu vo vyjadrení zo dňa 07.07.2020 a to 125 dní nájmu uvedených v prílohe faktúry číslo E. oproti 38 dní nájmu v čase od 04.07.2014 do 10.08.2014, keďže žalobcom doposiaľ predložené dôkazy sú na preukázanie ním uplatneného nároku v žalobe nedostatočné v zmysle odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.10.2024 číslo konania 4Obdo/28/2023-342, a teda ako žalobca doposiaľ neuniesol dôkazné bremeno. Na výzvy súdu (naposledy výzvou zo dňa 23.02.2026 s poučením o aplikácii sudcovskej koncentrácie konania vyjadrenej v ustanovení § 153 odsek 1 až odsek 3 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého: „Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom
na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej“), žalobca žiadnym spôsobom nereagoval. 13. Na deň 06.05.2026 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalovaný; žalobca svoju neprítomnosť neospravedlnil, pričom predvolanie na pojednávanie prevzal riadne a včas dňa 20.03.2026. Na pojednávaní žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov v rozsahu 100%. S absenciou návrhov na doplnenie dokazovania od strán sporu, súd v súlade so zásadami kontradiktórneho sporového konania na pojednávaní vyhlásil dokazovanie za skončené /zákonná koncentrácia/ a rozhodol vo veci samej rozsudkom. 14. Vo veci bolo súdom vykonané dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým so žalobou žalobcu zo dňa 11.01.2019, k nej pripojenými listinnými dôkazmi, a to upomienkou zo dňa 05.01.2016, upomienkou zo dňa 14.03.2016, podacím lístkom, upomienkou zo dňa 27.01.2016, faktúrou číslo E. zo dňa 30.12.2014, opravou žaloby vykonanej žalobcom, odporom žalovaného voči vydanému platobnému rozkazu zo dňa 05.03.2020, vyjadrením žalobcu zo dňa 07.07.2020, prílohou k faktúre číslo E., e-mailovou komunikáciou, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.11.2015, správou o odoslaní podania z aplikácie eDANE, kontrolným výkazom pre daň z pridanej hodnoty zo dňa 24.01.2015, vyjadrením žalovaného zo dňa 27.08.2020, zápisom z kontrolných dní 15.07.2014, 22.07.2014, 05.08.2014, správou Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 11.01.2021, vyjadrením žalovaného zo dňa 10.02.2021, oznámením o zápočte - jednostranný zápočet číslo D-046 zo dňa 24.11.2015, vyjadrením žalovaného zo dňa 12.08.2021, vyjadrením žalobcu zo dňa 14.11.2021, ako aj výpismi z obchodného registra oboch strán konania. 15. Podľa § 1 odsek 2 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 16. Podľa § 663 zákona číslo 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 17. Podľa § 664 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať. 18. Podľa § 671 odsek 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. 19. Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že medzi stranami konania malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o nájme veci, konkrétne lešenia, pričom malo dôjsť aj k dohode, ohľadom ceny nájmu a doby nájmu. Žalovaný tieto skutočnosti popiera, pričom namieta aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a premlčanie jeho pohľadávky. V konaní súdom neboli zistené nesporné skutočnosti. Spornými skutočnosťami je uzatvorenie nájomnej zmluvy medzi sporovými stranami a jej obsah, uskutočnenie obchodnej činnosti medzi sporovými stranami na základe takejto zmluvy, aktívna vecná legitimácia žalobcu, premlčanie pohľadávky žalobcu a výška uplatneného úroku z omeškania. 20. V prvom rade sa súd vysporiadal s charakterom vzťahu medzi sporovými stranami. Na oboch stranách konania vystupujú podnikateľské subjekty - obchodné spoločnosti. Strany medzi sebou mali, podľa tvrdení žalobcu, uzatvoriť zmluvu o nájme podľa Občianskeho zákonníka. Súd v zmysle uvedeného vyhodnotil a zistený skutkový stav posúdil v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka, konkrétne podľa ustanovení zmluvy o nájme, v zmysle ktorej mal žalobca žalovanému prenajať stavebné lešenie na určitú dobu a za dohodnuté nájomné.
21. Podľa § 524 odsek 1, odsek 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 22. Podľa § 40 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 23. Podľa § 40 odsek 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. 24. Žalovaný v konaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, tvrdiac, že zo strany žalobcu malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, na spoločnosť James Capital Holding AG. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.06.2010 pod spisovou značkou 2Cdo 205/2009: „Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal.“ 25. Žalobca na preukázanie skutočnosti, že žalovaný nikdy nespochybňoval platnosť faktúry číslo E. zo dňa 30.12.2014, predložil do konania podanie zo dňa 23.11.2015 označené ako „Zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka Slovenskej republiky v platnom znení“, kde ako zmluvné strany sú označení: postupca - STAAV, s.r.o., spoločnosť zapísaná v Obchodnom registra Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka číslo: 20849/P, IČO: 44 435 223, sídlo: Ťačevská 43, 085 01 Bardejov, Slovensko, štatutárny orgán: F. A., konateľ, a postupník - spoločnosť G. H. I. B., spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Kantónu Zug pod číslom: CH-170.3.030.612-3, registrované sídlo: c/o Treuhand von Flüe AG, Baarerstrasse 95, 6301 Zug, Švajčiarsko, štatutárny zástupca: J. K. A., člen predstavenstva, pričom ako predmet tejto zmluvy je uvedené: „Predmetom tejto zmluvy je odplatný prevod pohľadávok vo vlastníctve postupcu voči dlžníkom: MEDIC PARK, s.r.o., Ťačevská 43, 085 01 Bardejov, Slovensko, IČO: 36 461 181 v sume 39 850,78 € (slovom: Tridsaťdeväťtisíc osemstopäťdesiat eur a 78 eurocentov), ktorá vznikla z nesplatenej faktúry č. E. zo dňa 30.12.2014 so splatnosťou 13.01.2015 za dodávku kaviarenského a reštauračného nábytku a A., B., A. XX, XXX XX D., Slovensko IČO: 35 920 203 v sume 40 020,54 € (slovom: štyridsaťtisíc dvadsať eur a 54 eurocentov), ktorá vznikla z neuhradenej faktúry č. F 140061 zo dňa 30.12.2014 so splatnosťou 13.01.2015 za prenájom, montáž a demontáž lešenia“. Označené podanie však nie je podpísané postupcom (žalobcom), je podpísané iba postupníkom (štatutárnym zástupcom postupníka). Žalobca k uvedenému uviedol, že návrh zmluvy pripravil žalovaný, k uzavretiu ktorej on, žalobca, ako postupca, však nepristúpil a ani jej uzavretie nepotvrdil podpisom štatutárneho zástupcu, čím jeho aktívna legitimácia nebola zmenená a žalovaný nepreukázal opak, t.j., že k uzavretiu takejto zmluvy (a k jej podpisu zo strany žalobcu) došlo a teda, že pohľadávku nadobudol postupník. Za uvedeného právneho stavu zisteného dokazovaním súd dospel k záveru, že nebolo žiadnym relevantným (teda platným písomným) dôkazom preukázané, žeby aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní mal byť subjekt označený ako postupník v podaní zo dňa 23.11.2025 označenom ako „Zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka Slovenskej republiky v platnom znení“. 26. Podľa § 397 odsek Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. 27. K námietke premlčania vznesenej žalovaným, že splatnosť predmetnej faktúry mala byť dňa 13.01.2015 a žalobca podal žalobu až dňa 14.01.2019, a teda žaloba žalobcom bola podaná po uplynutí 4-ročnej premlčacej dobe, je potrebné uviesť nasledovné. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu uplatnená na súde bola podaná v rámci 4-ročnej premlčacej doby.
Faktúra číslo E. vystavená dňa 30.12.2014 na sumu 40 020,54 Eur bola splatná dňa 13.01.2015 a žalobca doručil žalobu súdu elektronicky, bez zaručeného elektronického podpisu, dňa 13.01.2019 a následne dňa 15.01.2019 v listinnej podobe s vlastnoručným podpisom, pričom zásielka obsahujúca žalobu bola podaná na poštovú prepravu dňa 12.01.2019. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba bola doručená súdu v rámci plynutia premlčacej doby pohľadávky. 28. Čo sa týka opodstatnenosti nároku žalobcu uplatneného v žalobe, súd po vykonanom dokazovaní a viazaný právnym názorom dovolacieho, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a preukázania rozhodujúcich skutočností o existencii prenájmu lešenia z jeho strany žalovanému. 29. Žalobca tvrdil, že záväzkový vzťah strán sporu vznikol na základe medzi nimi uzavretej nájomnej zmluvy, kedy sa zmluvné strany mali dohodnúť na nájme, montáži a demontáži lešenia na stavbe skladu za žalovanú sumu 40 020,54 Eur, na obdobie od 04.07.2014 do 10.08.2014, čo predstavuje v súhrne 38 dní, s poukázaním na faktúru číslo E. zo dňa 30.12.2014, avšak podľa prílohy k predmetnej faktúre bolo žalobcom započítaných 125 dní nájmu, montáže a demontáže lešenia na stavbe skladu. Žalovaný svojimi tvrdeniami a predloženými listinnými dôkazmi v spore popieral vznik nájomnej zmluvy, vykonanie prác a realizovanie činností žalobcu v prospech žalovaného, súčasne poukázal na skutočnosť, že k uzavretiu obchodu a plneniu zo strany žalobcu nemohlo dôjsť, nakoľko sa pri výstavbe v čase od 04.07.2014 do 10.08.2014 realizovali len počiatočné práce súvisiace so staveniskom, pričom do konania predložil listinný dôkaz spočívajúci v zápise z kontrolného dňa 15.07.2014, spísaného L. M. E., stavebným expertom zapísaným v Slovenskej komore stavebných inžinierov pod číslom 10586, ktorý vykonával stavebný dozor. Žalovaný poukázal aj na zápisy z kontrolných dní 15.07.2014, 22.07.2014 a 05.08.2017, tvrdiac, že v uvedenom období žalobca neplnil ním tvrdené činnosti, a to z objektívneho pohľadu, kedy sa sklad riadne nezačal stavať. 30. Zo zápisu z kontrolného dňa 15.07.2014, stavba skladová hala MAKOS, vyplýva, že dňa 04.07.2014 a dňa 29.07.2014 projektant L. N. zabezpečí dodanie aktuálnych výkresov - vodné stavby, kompletné výkresy stavby a na základe projektov dodávateľ ZS Mont stanoví cenu opláštenia. Dňa 08.07.2014 hlavný dodávateľ PROFI STAV zabezpečí označenie tabuľami (zákaz vstupu, nebezpečenstvo úrazu) po stavenisku a pri vstupe, následne žalovaný zabezpečení umiestnenie oznámenia o začatí prác, čo je vykázané ako splnené. K totožnému dátumu bolo zapísané, že všetci dodávatelia (PROFI STAV, R.A.S., ELMONTA, ZS Mont, COLAR) dodajú položkový harmonogram prác. V zápisoch z kontrolného dňa 15.07.2014, 22.07.2014 a 05.08.2014 absentuje označenie dodania, montáže a demontáže lešenia, a taktiež označenie žalujúcej strany, resp. jej štatutárneho zástupcu alebo iného zástupcu povereného vykonávaním činností uvedených vo faktúre číslo F140061 zo dňa 30.12.2014 s jej prílohou. 31. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s obsahom odpovede Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky na výzvu súdu zo dňa 11.01.2021, v ktorej bolo uvedené, že žalovaný zaevidoval faktúru vystavenú žalobcom vo svojom účtovníctve a uviedol ju aj vo svojom kontrolnom výkaze dane z pridanej hodnoty. Súd po vykonanom dokazovaní a aj viazaný právnym názorom, vysloveným dovolacím súdom aj v tejto otázke konštatuje, že zaevidovanie faktúry účtovníctve neznamená, že sa k plneniu predmetu faktúry reálne pristúpilo, a teda nepreukazuje vznik nároku žalobcu, nakoľko účtovníctvo má evidenčný charakter a kontrolný výkaz slúži ako daňový nástroj. 32. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, to znamená, že žalobca uplatnený nárok a jeho tvrdenia uvedené v žalobe (napriek opakovaným výzvam súdu) riadne nepreukázal predložením právne relevantných dôkazov, preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, aplikujúc prejednaciu zásadu civilného sporového konania, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia, na ňu nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana sporu je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov, v danom prípade žalobca, nesie však aj nepriaznivé dôsledky stavu neunesenia dôkazného bremena, teda procesné následky toho, že právne relevantne nepreukázal dôvodnosť nároku voči žalovanému uplatneného v žalobe, a to procesnú prehru, teda zamietnutie žaloby. 33. Podľa § 255 odsek 1 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 255 odsek 2 Civilný sporový poriadok, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 34. Podľa § 262 odsek 2 Civilný sporový poriadok, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 35. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 odsek 1 Civilný nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania je žalobca povinný zaplatiť žalovanému do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov dní odo dňa jeho doručenia (§ 355 odsek 1 Civilného sporového poriadku).
v lehote 15
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 odsek 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 odsek 1 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh (§ Civilného sporového poriadku). Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.