Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Dunajská Streda 9Er/1103/2014 2214220114 27. 11. 2024 JUDr. Monika Jakubová ECLI:SK:OSDS:2024:2214220114.2
Uznesenie Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: A. G., T.. XX.XX.XXXX, H. G. O. XXX/ XX, XXX XX F. Y., proti povinnému: M. Š., T.. XX.XX.XXXX, H. I. W. XXX, W., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Kapronczai, Exekútorský úrad so sídlom Švermova 273, 924 01 Galanta, IČO: 42 133 882, nástupca súdnej exekútorky Mgr. Zuzany Ritter, nástupkyni súdnej exekútorky Mgr. Kataríny Szabóovej, predtým Baňarovej, pod sp.zn. 323EX 10209/14 (predtým EX 209/14), o vymoženie zaostalého výživného v sume 2.854,77 EUR, bežného výživného od mesiaca november 2014 s príslušenstvom a trov exekúcie takto rozhodol: I. Súd exekúciu zastavuje. II. Súd priznáva súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Kapronczaiovi náhradu trov exekúcie vo výške 86,66 EUR. III. Upravuje sa učtáreň tunajšieho súdu, aby náhradu trov exekúcie vo výške 86,66 EUR vyplatila zo štátnych finančných prostriedkov na účet exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia, Exekútorský úrad so sídlom Švermova 273, 924 01 Galanta, vedený v Československej obchodnej banke, a.s., číslo účtu: IBAN: SK44 7500 0000 0040 0651 1504, do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. IV. Štát nemá právo na náhradu trov, ktoré platil odôvodnenie: 1/ Oprávnená cestou zákonnej zástupkyne dňa 20.10.2014 podala u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhali vymoženia pohľadávky na zročnom výživnom, ktoré jej bolo priznané Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 07.10.2005, č.k. 8P 93/2005-63. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 09.11.2005. 2/ Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal dňa 03.11.2014 súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného. 3/ Na výzvu súdu súdny exekútor preveril stav exekúcie ako aj majetkové pomery povinného a v podaní doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.07.2024, súdny exekútor skonštatoval, že povinný nevlastní majetok ktorý by sa dal postihnúť exekúciou, teda exekúciu považuje za nemajetnú, nakoľko majetok povinného nestačí ani na uspokojenie trov exekúcie (č.l. 26). K odpovedi súdny exekútor pripojil aj exekučný spis a uplatnil si náhradu trov exekúcie celkovo v sume 281,11 EUR. 4/ Súdny exekútor do súdneho spisu uviedol, že oprávnenú vyzval na podanie správy, či povinný platí zaostalé výživné, avšak s negatívnym výsledkom, t.j. oprávnená na výzvy súdneho exekútora neodpovedala. Súd za účelom zistenia, či povinný dobrovoľne platí zaostalé výživné dňa 19.12.2022
doručil oprávnenej výzvu na podanie správy, avšak výzva ostala do dnešného dňa bez odpovede, hoci oprávnená výzvu v uvedený deň prevzala. 5/ Podľa ustanovenia § 243h ods.1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 6/ Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 7/ Súd po preštudovaní súdneho spisu, exekučného spisu, vyjadrenia súdneho exekútora, listinných dôkazov, po lustrácii príjmov povinného v Sociálnej poisťovni zistil, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je dôvodné. Povinný od začiatku exekúcie mal príjem iba z pracovnej odmeny vo výkone trestu odňatia slobody a to od 24.05.2023 do 11.07.2023. V súčasnosti povinný nemá oficiálny príjem ani nepoberá dávky zo soc.zabezpečenia. V exekučnom spise sú pripojené lustrácie z ktorých má súd preukázané, že povinný nemá vedený účet v banke, nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, povinný nevlastní nehnuteľnosti, ktoré by mohli byť zexekvované. Súd vykonal pokus o zistenie dobrovoľného plnenia u oprávnenej, ale s negatívnym výsledkom, oprávnená na výzvu súdu neodpovedala. Súd iba konštatuje, že oprávnená je už plnoletá, je zamestnaná a je schopná sama sa živiť. Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k názoru, že exekúcia je „nemajetná“, nepodarilo preukázať, že by povinný dobrovoľne splácal zaostalý dlh na výživnom. Súd konštatuje, že exekúcia neplní účel, povinný nevlastní majetok, ktorý by mohol byť postihnutý výkonom exekúcie, t.j. majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a preto dospel k záveru, že pokračovanie v exekúcii by bolo neefektívne, neviedlo by k sledovanému výsledku a teda je aj pre oprávnenú nehospodárne, konaním sa iba navyšujú trovy exekútora. Z uvedeného dôvodu súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 zastavil (výrok I.). 8/ Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 9/ Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 10/ Súdny exekútor, zaslal tunajšiemu súdu vyúčtovanie trov exekučného konania a uplatnil si náhradu trov v celkovej výške 281,11 EUR pričom neuviedol koho má súd zaviazať na ich náhradu. V predloženom vyúčtovaní si súdny exekútor uplatnil: a) paušálnu odmenu v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 vyhl. č. 288/95 Z.z. v spojení s ustanovením § 15 ods. 1 cit. vyhl. za 43 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 EUR v celkovej sume 142,76 EUR, b) náhradu hotových výdavkov v zmysle ustanovenia § 22 vyhl. č. 288/95 Z.z. v celkovej sume 91,50 EUR, c) 20% DPH zo základu 234,26 EUR v sume 46,86 EUR. 11/ Podľa ustanovenia § 14 ods.1 a ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (účinného od 01.05.2008 do 31.03.2017) ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura. 12/ Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (účinného od 01.05.2008 do 31.03.2017) paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. 13/ Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (účinného od 01.05.2008 do 31.03.2017) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. 14/ Podľa ustanovenia § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (účinného od 01.05.2008 do 31.03.2017) v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. 15/ Pri paušálnych úkonoch podľa ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. si súdny exekútor účtoval odmenu za každé doručenie Príkazu na začatie exekúcie v počte 19-krát, t.j. 19 x 3,32 EUR, každé doručenie Upovedomenia o začatí exekúcie v počte 2-krát, t.j. 2x 3,32 EUR. Znenie ustanovenia § 15 ods. 1 písm. a), b), c), d) a e) vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., hovorí o doručení príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu a upovedomenia o spôsobe exekúcie gramaticky v jednotnom čísle, z čoho sa dá usudzovať, že súdnemu exekútorovi za každé doručenie týchto písomností paušálna suma nepatrí. O tom môže svedčiť aj ustanovenie § 15 ods. 1 písm. g), h), i) ako aj j) cit. vyhlášky, kde zákonodarca napríklad paušálnu sumu priznáva za každé zisťovanie bydliska povinného, za každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, za každé zisťovanie účtu povinného a za každé zisťovanie majetku povinného, pričom takúto formuláciu v písm. b) c) d) a e) zákonodarca nepoužil. Súd vedený týmito úvahami, priznal exekútorovi paušálnu odmenu § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 vyhl. č. 288/95 Z.z. v spojení s ustanovením § 15 ods. 1 písm. a) b), c), d) a e) za doručenie Upovedomenia o začatí exekúcie a Exekučného príkazu v počte iba po 1-krát, teda vo výške 2 x 3,32 EUR spolu 6,64 EUR. Súčasne súd z exekučného spisu má preukázané, že exekútor zisťoval v Soc.poisťovni platiteľa mzdy povinného iba v počte 11 krát, ale odmenu si uplatnil v počte 17-krát, preto súd priznal exekútorovi odmenu iba za 11 takých úkonov exekučnej činnosti. 16/ Z exekučného spisu súd ďalej zistil, že pripojené listinné dôkazy - doručenky svedčia o tom, že súdny exekútor doručoval úradné zásielky účastníkom konania a dopytovaným inštitúciám v počte 14-krát, pričom si uplatnil náhradu za poštovné výdavky za doručovanie listín v počte 19 - krát a to za jednotlivé zásielky v sume po 3,95 EUR celkovo v sume 75,05 EUR bez DPH. Súd nadobudol pochybnosť o správnosti uplatňovanej náhrady za poštové výdavky a preto na webovej stránke Slovenskej pošty v cenníku služieb zisťoval výšku poštových poplatkov, pričom z cenníka zistil, že suma 3,90 EUR sa platí za doručenie balíka, nie úradnej zásielky (viď č.l. 37). Ďalej súd zistil, že od januára roku 2013 bola aktuálna suma za doručenie zásielky vo výške 0,60 EUR (č.l. 38). Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu, že sa v exekučnom spise nachádza iba 14 originálov doručeniek, súd priznal exekútorovi náhradu iba 14x 0,60 EUR. Na tomto mieste súd poukazuje na to, že exekútorovi možno priznať iba náhradu hotových výdavkov, ktoré reálne aj vynaložil a riadne preukázal listinným dôkazom. Listinný dôkaz založený v exekučnom spise ako fotokópia doručeniek (ktorým mal exekútor preukázať doručenie Príkazu na začatie exekúcie bankám v počte 19 ks) nemožno za dôkaz o výdavkoch akceptovať, nakoľko dôkaz je iba fotokópiou doručeniek a na každej tam skopírovanej doručenke je uvedených ďalších 19 konaní-spisových značiek, z ktorých príkazy boli doručované spolu s príkazom v tomto konaní. Súdu nie je známe, ku ktorému spisu boli pripojené originály doručeniek. Súd vedený úvahami o tom, že ak bol zaplatený poplatok za poštové služby napr. v sume 3,95 EUR za takúto zásielku, a jej súčasťou bolo ďalších 19 príkazov na začatie exekúcie, nemožno si v každom z tam označených konaní uplatňovať, ani takúto náhradu priznať v sume 3,95 EUR (19x 3,95 EUR). Súd nemá možnosť preverenia akú výšku náhrady, ktorú si exekútor uplatnil v ostatných konaniach, ale je toho názoru, že takýto postup exekútora nebol spravodlivý k účastníkom konania, nakoľko nemožno od nich žiadať zaplatenie hotových výdavkov ktoré vznikli v inom konaní. Hospodárnosť je nespochybniteľná, lebo ak by exekútor doručoval každú
listinu-príkaz samostatne, suma výdavkov by bola vyššia, ako hromadné doručenie. Exekútor ale mal zaplatenú sumu pomerne rozdeliť na všetky spisové značky a v tomto konaní si uplatniť iba 1/20 zo zaplateného poštovného, preto mu súd za takto uplatnenú náhradu hotových výdavkov 19x 3,95 EUR priznať nemôže a súčasne poukazuje na to, že v spise tiež absentujú originály doručeniek. 17/ Súd konštatuje, že je na mieste priznať súdnemu exekútorovi aj hotové výdavky spojené s doručením exekučného spisu tunajšiemu súdu v sume 3,95 EUR, ktoré sa logicky nemôžu nachádzať v predloženom exekučnom spise, avšak z pripojenej obálky súd zistil, že súdnemu exekútorovi vznikli náklady s predmetným doručovaním v sume 3,95 EUR. Súd preto súdnemu exekútorovi priznal aj hotové výdavky spojené s doručením návrhu na zastavenie exekúcie a exekučného spisu súdu, avšak výdavky, ktoré majú vzniknúť exekútorovi do budúcnosti súd priznať nemôže, nakoľko nemá preukázané skutočnú výšku nákladov. Taktiež súd nemôže priznať exekútorovi náklady spojené s vyhotovením fotokópie, nakoľko štúdiom platnej legislatívy dospel k názoru, že priznanie takto vyčíslených hotových výdavkov nemá oporu ani v Exekučnom poriadku ani vo vyhláške MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Exekučný poriadok pracuje (v rámci výpočtu položiek napĺňajúcich pojem „trovy exekúcie“) s taxatívnym výpočtom, pri ktorom akýkoľvek iný výklad by bol nielen v rozpore s výslovným znením právnej úpravy, ale aj s jej základným účelom, t.j. prinúť účastníka na plnenie, ale s čo možno s najnižšími nákladmi, teda najhospodárnejšie, ako sa len dá. Túto koncepciu preberá i vyhláška (ako tzv. podzákonný predpis slúžiaci na vykonanie EP), ktorá síce pri vymedzení hotových výdavkov už obsahuje len príkladmý výpočet (v tejto súv. por. predovšetkým použitie výrazu „najmä“ v ust. § 22 ods. 1 časti vety za bodkočiarkou exekútorskej tarify), zároveň však výslovne a to tzv. negatívnym vymedzením definuje, čo sa už za hotové výdavky považovať nemôže. Tam práve spadá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktorá podľa výslovného znenia § 25 exekútorskej tarify tvorí súčasť odmeny exekútora a preto sa už samostatne nehonoruje. Vyhotovovanie odpisov a fotokópii listín potom mimo akúkoľvek pochybnosť predstavujú súčasť administratívy spojenej s vlastnou podstatou exekučnej činnosti. Okrem uvedeného sa v spise nenachádza listinný dôkaz svedčiaci o takto vynaložených výdavkoch, súd preto exekútorovi nepriznal náhradu za takto vyčíslené výdavky. 18/ Štúdiom vyúčtovania trov exekúcie súd dospel k názoru, že predloženému vyúčtovaniu exekútora nebolo možné vyhovieť v plnom rozsahu ani z dôvodu, že exekútor si uplatnil DPH aj za poštovné výdavky, pričom do základu pre výpočet DPH zahrnul za tieto výdavky sumu 89,90 EUR (91,50 EUR - 1,60 EUR). V zmysle ust. § 28 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v spojitosti s ustanovením § 3 zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových službách oslobodené od dane sú univerzálne poštové služby. Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor pri nákupe poštovej služby DPH nezaplatil, nakoľko oslobodené od dane je aj dodanie tovaru, ktorý súvisí s poskytovanou univerzálnou poštovou službou a preto si náhradu DPH za tieto služby žiada neoprávnene. Súd poukazuje, aj na ďalšiu skutočnosť a to, že súdny exekútor poštové služby neposkytuje a preto navýšenie sumy poštovného o DPH nemá opodstatnenie. Na základe uvedeného súd súdnemu exekútorovi uplatňovanú DPH za poštovné poplatky v sume 17,98 EUR nepriznať nemôže. 19/ Podľa ustanovenia § 28 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty oslobodené od dane sú univerzálne poštové služby. 7) Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru, ktorý súvisí s poskytovanou univerzálnou poštovou službou. 20/ O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 v spojitosti s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.03.20217. V zmysle citovaných ustanovení priznal exekútorovi: 1. paušálnu odmenu v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 a 2 v spojitosti s § 15ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. za 18 úkonov exekučnej činnosti v sume 59,76 EUR, 2. v zmysle ust. § 22 ods. 1 cit. vyhlášky náhradu za hotové výdavky v sume 14,95 EUR, pozostávajúce z : - 14 x doručenky á 0,60 EUR - 1 x online blokácie á 0,20 EUR - 2 x súčinnosť banky á 0,7 EUR - 1x vrátenie poverenia a predloženie konečného vyúčtovania 1,- EUR, - 1 x predloženie ex.spisu á 3,95 EUR. 3. 20% DPH zo základu 59,76 EUR v sume 11,95 EUR.
21/ Súd tak priznal exekútorovi odmenu a náhradu hotových výdavkov celkovo vo výške 86,66 EUR a nakoľko exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017, súd pri rozhodovaní o tom koho na náhradu trov exekúcie má zaviazať postupoval podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 a na náhradu trov zaviazal Okresný súd Dunajská Streda. 22/ Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 23/ Podľa ustanovenia § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie. Poučenie: Proti výroku I/ tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 58 ods.5 EP v spojitosti s § 355 ods. 2 CSP). Proti výrokom II/až IV/ tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania(§ 364 CSP) (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).