Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Dunajská Streda 26C/3/2024 2224200201 22. 10. 2024 JUDr. Róbert Madarász ECLI:SK:OSDS:2024:2224200201.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Róbertom Madarászom, v právnej veci žalobcov: 1. M. W., W.. XX.XX.XXXX, F. Č. XXX, 2. T.. A. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. L.M. XX/A, L., žalobcovia sú v konaní zastúpení: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., IČO: 47 232 765, so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, proti žalovaným: 1. Y. W., W.. XX.XX.XXXX, F. Č. XX, 2. K.. R. W., W.. XX.XX.XXXX, F. Č. XX, 3. Y. W., W.. XX.XX.XXXX, F. Č. XX, 4. H. W., W.. XX.XX.XXXX, F. Č. XX, v konaní všetci zastúpení: JUDr. Ladislav Slovák, advokát so sídlom Nemešsegská 6575/35, Dunajská Streda, o určenie, že spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach patria do dedičstva po poručiteľke, takto rozhodol: I. Žaloba sa zamieta II. Konanie sa v časti vzájomného návrhu žalovanej 2. zastavuje. III. Žalovaní majú voči žalobcom nárok na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne v rozsahu 100% v časti určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva. IV. Žalobcovia nemajú voči žalovanej 2. nárok na náhradu trov konania v časti vzájomného návrhu. odôvodnenie: 1. Žalobcovia sa žalobou, doručenou súdu dňa 18.01.2024 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č. XX pre k. ú. Č., a to rodinný dom súp. č. XX postavený na pozemku parc. reg. „C“ č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 160 m2, garáž súp. č. XXX postavený na pozemku parc. reg. „C“ č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20 m2, hospodárska budova súp. č. XXX postavený na pozemku parc. reg. „C“ č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2 (ďalej len ako „stavby“ alebo „nehnuteľnosti“) patria do dedičstva po poručiteľke: Y. W., C.. U., W. XX.XX.XXXX, A.. H. XX.XX.XXXX, W. F. Č. XX (ďalej len ako „poručiteľka“), ktorá ku dňu smrti bola ich spoluvlastníkom. 2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že poručiteľka zomrela dňa 18.06.2011, pričom dedičské konanie vedené po nej bolo zastavené uznesení sp. zn. 10D/82/2011 zo dňa 02.09.2011 z dôvodu, že poručiteľka nezanechala žiaden majetok, zomrela ako nemajetná, ktorú skutočnosť uviedol žalovaný 1. dňa 29.07.2011 v zápisnici o predbežnom šetrení vykonaného v rámci dedičského konania. Dedičstvo bolo prejednané bez žalobcov ako dedičov. Vzhľadom na skutočnosť, že im rozhodnutie nebolo doručené, nemohli podať voči nemu ani opravný prostriedok. Žalovaný 1. až 4. sú ostatnými dedičmi poručiteľky, keďže účastníkom sporu o určení, že vec patrí do dedičstva musia byť všetci dedičia poručiteľa, keďže majú postavenie nútených nerozlučných spoločníkov. Dňa 29.01.1969 bola formou notárskej zápisnice N 34/69, NZ 34/69 spísaná zmluva o zrušení podielového spoluvlastníctva a darovacia zmluva, na základe ktorej žalovaný 1. nadobudol nehnuteľnosti: pozemok parc. č. XXX/X dvor o výmere 824 m2.
V notárskej zápisnici sa tiež uvádza, že na pozemku sa v čase spísania zápisnice nachádza rodinný dom a stavebný materiál. Bola v tom čase podaná aj žiadosť o zbúranie rodinného domu so súp. č. XX, ktorý mal podľa úradného odhadu znalca R. Y. vek viac ako 100 rokov. Žalovaný 1. a poručiteľka uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Následne žalovaný 1. a poručiteľka spoločne, postupne za trvania manželstva postavili na žalovanému darovanom pozemku č. XXX/X v súčasnosti existujúce stavby a príslušenstvo patriace k týmto stavbám, ktoré boli dokončené počas trvania manželstva. Z odpisu listu vlastníctva č. XX pre k. ú. Č., ktorý vyhotovil Okresný úrad Dunajská Streda pod č. OU-DSKO-2023/K1-1499 dňa 16.10.2023, vyplýva, že pôvodná parcela č. XXX/X bola v roku 1993 prečíslovaná na parcelu XXX. V roku 1994 bola stavba rodinného domu prečíslovaná na číslo XX. Dňa 13.01.2022 bola parc. reg. „C“ č XXX rozdelená geometrickým plánom č. 0524 na parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X E. XXX/X a jej vlastníctvo so všetkým stavbami bolo prevedené na žalovanú 2. Vzhľadom na skutočnosť, že pozemky boli žalovanému 1. darované, tie patrili do jeho výlučného vlastníctva, avšak vzhľadom na skutočnosť, že stavby boli postavené za trvania manželstva žalovaného 1. a poručiteľky, tie patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Manželstvo zaniklo smrťou poručiteľky, pričom v rámci dedičského konania nebolo toto bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadané a majetok poručiteľky nebol predmetom dedičského konania. 3. Žalobcovia svoj naliehavý právny záujem na určení, že stavby patria do dedičstva poručiteľky, odôvodnili tým, že bez takéhoto určenia by bolo dedičské právo žalobcov ohrozené, keďže až po takomto určení sa dosiahne stav, na základe ktorého bude môcť prebehnúť dedičské konanie v rámci ktorého bude vysporiadané dedičstvo po poručiteľke. 4. Žalovaný 1. až 4. vo svojich vyjadreniach k žalobe uviedli, že by so žalobcami chceli uzavrieť zmier a nemajú záujem o pokračovanie v súdnom konaní. 5. Žalobcovia vo svojej replike zo dňa 09.04.2024 reagovali tak, že na základe reakcie žalovaných majú za to, že žalovaní sú si vedomí oprávnenosti nároku a na základe toho, aby súd žalobcom priznal nárok, keďže vec nie je sporná. Podľa žalobcov k vzájomnému vyporiadaniu a k zmieru na základe dohody a o jednotlivých častí majetku, resp. čo ktorému dedičovi z dedičstva pripadne, bude až poslednou fázou rozdelenia dedičstva. 6. Žalovaní vo svojej duplike zo dňa 24.06.2024 uviedli, že mali záujem predovšetkým vyriešiť túto vec mimosúdne aj vzhľadom na skutočnosť, že vlastnícke právo k stavbám nadobudla žalovaná 2. V žiadnom prípade však predchádzajúce vyjadrenia žalovaných neznamená, že by nárok žalobcov uznali. Podľa žalovaných žalobcovia nepreukázali svoj naliehavý právny záujem, vzhľadom na skutočnosť, že kúpnou zmluvou zo dňa 29.09.2023 došlo k prevodu vlastníckeho práva k stavbám na žalovanú 2.. Ak by súd žalobe vyhovel, vznikne tak spor o 1 vlastníckeho práva k stavbám, pričom by to len navodilo stav neistoty. Taktiež žalovaní namietali prečo žalobcovia čakali s podaním tejto žaloby tak dlhé časové obdobie po smrti ich matky. Poručiteľka zomrela XX.XX.XXXX a žaloba bola podaná na súd v januári 2024, teda viac ako 12 rokov po smrti poručiteľky. Po tak dlhom časovom období žalobcovia vyvolali spor, ktorého výsledok by len vyvolal ďalšie spory či už ohľadom určovania vlastníckeho práva, alebo spory v samotnom dedičskom konaní. Vyvolanie týchto sporov po tak dlhom časovom období je v príkrom rozpore s princípom právnej istoty. 7. Žalovaní tiež vzniesli námietku premlčania, keďže podľa nich sa právo žalobcov na podanie určovacej žaloby o tom, že vec patrí do dedičstva premlčalo vo všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Žalobcovia totiž mali mať vedomosť už pre smrťou poručiteľky, že stavby patria do bezpodielového spoluvlastníctva ich rodičov. Preto smrťou ich matky si mohli žalobcovia uplatniť svoje právo na súde po prvý krát, oni však tak urobili po viac ako 12 rokoch od smrti ich matky. 8. Žalovaná 2. podaním zo dňa 06.09.2024 podala vzájomný návrh na určenie, že žalovaná 2. je podielovou spoluvlastníčkou stavieb. Žalovaná 2. však tento vzájomný návrh zobrala späť podaním zo dňa 11.09.2024. 9. Na pojednávaní dňa 12.09.2024 právny zástupca žalovaných uviedol, že žalovaný 1.bol dobromyseľným držiteľom nehnuteľností o čom svedčí aj skutočnosť, že platil daň z nehnuteľností, ako aj poplatok za komunálny odpad. O dobromyseľnosti držby žalovaného 1. svedčí aj skutočnosť, že dal vypracovať geometrický plán, na základe ktorého sa do listu vlastníctva zapísala aj garáž.
10. Právna zástupkyňa žalobcov na to reagovala tak, že obec pri vyrubení dani z nehnuteľností vychádza zo zápisu v katastri nehnuteľností, kde bol evidovaný len žalovaný 1. 11. Žalobcovia vo svojom podaní zo dňa 27.09.2024 okrem svojich predchádzajúcich vyjadrení dodali, že naliehavý právny záujem žalobcov bol preukázaný a spočíva v súlade s ustálenou súdnou praxou v skutočnosti, že žalobcovia sa nemôžu priamo domáhať plnenia a právne postavenie žalobcov je bez určenia uplatňovaného žalobou neisté. Žalobcovia tiež považujú dohad žalovaných ohľadom vyvolania ďalších sporov za nespôsobilým podkladom pre spochybnenie naliehavého právneho záujmu žalobcov. Námietku premlčania rovnako považujú žalobcovia za irelevantnú, keďže táto žaloba je špecifickou žalobou uplatňovania vlastníckeho práva, ktoré sa v zmysle ustanovenia §100 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepremlčuje. Žalovaný nerozporujú skutkový stav, podľa ktorého predmetné stavby boli nadobudnuté počas trvania manželstva poručiteľky a žalovaného 1.. Ak teda bola poručiteľka bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, tieto majú patriť do dedičstva po nej. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 1 mal vedomosť o tom, že predmetné nehnuteľnosti sú v spoločnom vlastníctve žalovaného 1. a jeho manželky, a danú skutočnosť aj tak vnímal, nie je možné označiť žalovaného za oprávneného držiteľa, nakoľko nemohol splniť podmienku dobromyseľnosti. Skutočnosť, že notár, poverený dedičským konaním po poručiteľke označil žalovaného 1 za výlučného vlastníka na základe zápisu v katastri nehnuteľnosti nie je žiadnym spôsobom preukázaná, nakoľko v konaní nebolo relevantne preukázané, čo notár žalovanému 1 povedal. Rovnako sa nedá vylúčiť skutočnosť, že bol žalovaný 1 zo strany notára poučený o možnosti opravy záznamu na katastri a následnom prededení podielu poručiteľky. Dobromyseľnosti vždy predchádza nejaký omyl, či už skutkový alebo právny. V danej veci však omyl žalovaného 1. absentuje, nakoľko skutkovo aj právne mal vedomosť o tom, že od počiatku nie je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Máme za to, že pri posudzovaní skutkového stavu tak pred smrťou poručiteľky ako aj po jej smrti jednoznačne vedie k záveru, že spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom žaloby jednoznačne patria do dedičstva po poručiteľky. 12. Žalovaní vo svojom podaní zo dňa 14.10.2024 okrem svojich skorších tvrdení dodali, že tvrdenia žalobcov prečo čakali na výsledky dedičského konania po svojej matke 12 rokov sa javia byť účelové, keď žalobca 1. uviedol, že žalobu podali z dôvodu, že otec nehnuteľnosti predal žalovanej 2. čo zistili v septembri 2023, pričom žalobkyňa mala mať podľa jej vyjadrenia údajne vedomosť aj o inom majetku poručiteľky, ako šperky, či vkladné knižky. Okrem toho žalovaný poukázali na zápis v katastri nehnuteľností, na základe ktorého žalobcovia po celý čas vedeli, že ich otec je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností a sami ho za výlučného vlastníka aj považovali. Žalovaní nie sú právne vzdelaní ľudia a je úplne normálne, že keď notár v dedičskom konaní po poručiteľke povedal žalovanému 1., že dom nie je možné predediť a dedičské konanie je treba zastaviť, lebo dom je vo výlučnom vlastníctva manžela, tak tomu manžel ako aj deti plne verili a vec ďalej neriešili. Vedomosť žalovaného 1., že dom bol postavený za života manželky automaticky ešte neznamená, že by žalovaný v 1. rade nemal byť dobromyseľný v tom, že mu vec patrí. Práve skutočnosť, že žalobcovia nepodali žalobu hneď po smrti matky preukazuje, že aj oni mali za to, že ich otec je výlučným vlastníkom nehnuteľností. Žalovaný 1. bol plne dobromyseľný v tom, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a všetky jeho Ďalšie právne úkony za jeho života tomu aj nasvedčujú. Žalovaný 1. sa aj správal ako výlučný vlastník nehnuteľností. 13. V záverečných rečiach sa strany konania pridržiavali svojich skorších vyjadrení. 14. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými ako aj slovnými vyjadreniami strán sporu a predloženými listinnými dôkazmi: geometrickým plánom (č. l. 4-7), výpisom z listu vlastníctva č. XX pre k. ú. Č. (č. l. 8, 86-87), notárskou zápisnicou N 34/69, NZ 34/69 (č. l. 9), oznámením o úmrtí (č. l. 12), rodnými listami (č. l. 13-14), sobášnym listom (č. l. 15), úradným odhadom (č. l. 16-18), uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 10D/82/2011 zo dňa 02.09.2011 (č. l. 19), zápisnicou o predbežnom vyšetrení (č. l. 8), doručenkami (č. l. 93-94), žiadosťou o zápis stavby postavenej pred 01.10.1976 do katastra nehnuteľností (č. l. 106), geometrickým plánom (č. l. 107-109), rozhodnutiami Obce Čenkovce č. 94, 59 a 120 (č. l. 110-116), potvrdeniami o platbe (č. l. 117-118), potvrdením Obce Čenkovce (č. l. 119), výsluchmi žalobcov, žalovaných 1. a 2., a zistil tento skutkový a právny stav veci: 15. V predmetnej veci nebolo sporné a v konaní bolo preukázané, že v súčasnosti je žalovaná v katastri nehnuteľností evidovaná ako vlastníčka nehnuteľností zapísaných na LV XX pre k. ú. Č., medzi ktorými
sú evidované aj sporné stavby. Žalovaná nadobudla predmetné nehnuteľnosti od žalovaného 1. na základe kúpnej zmluvy vo forme notárskej zápisnice N 230/2023, Nz 24404/2023, ktorej vklad bol povolený dňa 29.09.2023. Na základe kúpnej zmluvy bolo zriadené v prospech žalovaných 1. a 4. aj vecné bremeno doživotného užívania predmetných nehnuteľností. Žalovaní 1. a 2. uviedli, že žalovaný 1. chcel otázku domu riešiť v rámci rodiny, avšak žalobcovia neprišli, keď ich ohľadom toho volali, tak sa rozhodol predať dom žalovanej 2., ktorá sa zároveň zaviazala, že predmetný dom aj zrekonštruuje, keďže žalovaný 1. na to už sám nestačí. 16. Nebolo sporné a dôkazmi bolo preukázané aj to, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol pôvodne jej otec, žalovaný 1. v roku 1969, ešte pred uzavretím manželstva s poručiteľkou. Nesporná skutočnosť bola tiež tá, že na predmetných pozemkoch odstránili pôvodný rodinný dom a počas trvania manželstva postavili sporné stavby. Počas celý čas však žalovaný bol evidovaný ako výlučný vlastník všetkých nehnuteľností na LV XX, až do ich predaja žalovanej 2.. Počas tohto obdobia daň z nehnuteľností a poplatok za komunálny odpad uhrádzal žalovaný 1.. Vzhľadom, že do katastra nehnuteľností nebola zaevidovaná garáž a hospodárska budova, žalovaný 1. dal vypracovať aj geometrický plán v roku 2022 a následne v roku 2023 podal žiadosť na Okresný úrad, aby do katastra nehnuteľností boli zapísané aj tieto vedľajšie stavby. 17. Poručiteľka zomrela dňa XX.XX.XXXX, pričom žalovaný bol jej manželom, žalobcovia a žalovaní 2. až 4. jej deti. 18. Dedičské konanie po poručiteľke prebiehalo pred notárom JUDr. Rudolfom Durdíkom pod sp. zn. Dnot 96/2011. Dňa 29.07.2011 bola spísaná zápisnica o predbežnom vyšetrení, kedy vyslúchajúca osoba bola Ing. Denisa Katona, pracovníčka poverená notárom. Aj žalovaný 1. počas svojho výsluchu uviedol, že výsluch viedla žena. Zo zápisnice tiež vyplýva, že poručiteľka nezanechala žiaden majetok. Žalovaný 1. vo svojej výpovedi uviedol, že mu notárka uviedla, že všetko patrí jemu, keďže na meno manželky nič nebolo evidované, hoci jej vravel, že s manželkou spolu robili všetko, aj spolu hospodárili. Následne bolo dedičské konanie po poručiteľke zastavené uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 10D/82/2011 zo dňa 02.09.2011. Žalovaný v rámci svojho výsluchu tvrdil, že uznesenie ukázal všetkým deťom vždy keď sa na to pýtali. Najčastejšie sa mala dopytovať žalobkyňa 2., ktorá však poprela, že by mala vedieť o výsledku dedičského konania, pričom žalovaný 1. sa vždy vyhýbal odpovedať na výsledok dedičského konania a vždy vravel, že sa to rieši, prípadne, že to bolo odročené. Žalovaná 2. vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 2012 spolu so žalobkyňou 2. boli za notárom informovať sa ohľadom dedičského konania. Žalobkyňa 2. poprela aj tieto tvrdenia s tým, že ani nevie, kde je v Šamoríne notár. Z doručenky z č. l. vyplýva, že žalovaná 2. si prevzala právoplatné dedičské rozhodnutie osobne v infocentre tunajšieho súdu dňa 20.04.2012. 19. Žalobcovia počas výsluchu tiež uviedli, že danú vec začali riešiť z dôvodu, že v septembri roku 2023 zistili, že žalovaný 1. predal rodinný dom žalovanej 2. 20. Podľa ust. § 132 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“), vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 21. Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 22. Podľa § 460 OZ dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. 23. Podľa § 473 OZ v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. 24. Podľa § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 25. V prípade určovacej žaloby je potrebné v konaní preukázať aj naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c) CSP. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia
bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Vzhľadom na skutočnosť, že v katastri nehnuteľností je žalovaná 2. evidovaná ako vlastníčka stavieb, žalobcovia majú jasný právny záujem na určení, že sporné stavby patria do dedičstva po poručiteľke, keďže v prípade, ak by boli v konaní úspešní, bude možné na základe právoplatného rozhodnutia súdu vyznačiť prejednať v dedičskom konaní majetok po ich matke. V súčasnosti je tak dedičské právo žalobcov neistým, keďže dedičské konanie po ich matke bolo zastavené z dôvodu nemajetnosti. Je tiež otázne, či je potrebné vôbec preukazovať právny záujem žalobcov, a to s poukazom na § 212 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, kde je uvedené, že nezaradenie majetku alebo dlhov, ktoré boli medzi účastníkmi sporné, do dedičstva nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou. S poukazom na citované ustanovenie sa súdu tiež javí, že právny záujem žalobcov na určení, že vec patrí do dedičstva vyplýva priamo zo zákona. 26. V predmetnom konaní sa žalobcovia domáhajú určenia, že 1 vlastníckeho práva k sporným stavbám patria do dedičstva po poručiteľke. Žalovaní popreli nárok žalovaných, pričom predovšetkým poukázali na zásadu právnej istoty a na dlhú dobu, a to viac ako 12 rokov, ktorá uplynula od smrti poručiteľky do uplatnenia si nároku žalobcov. Žalovaní tiež vzniesli námietku premlčania. 27. Súd sa v prvom rade zaoberal s námietkou premlčania, pričom má za to, že táto námietka je nedôvodná a to predovšetkým z dôvodu, že podľa názoru súdu ide o špecifickú vlastnícku žalobu, keďže sa skúma vlastnícke právo poručiteľa k spornej veci pričom z § 100 ods. 2 OZ vyplýva, že vlastnícke právo sa nepremlčuje. Uplynutie kvalifikovanej doby, spolu s ďalšími podmienkami však môžu spôsobiť, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti zanikne z dôvodu vydržania vlastníckeho práva inou osobou. 28. Žalovaní nerozporovali skutočnosť, že stavby boli postavené za života poručiteľky a žalovaného 1., avšak vzhľadom na dlhú dobu, ktorá uplynula medzi smrťou poručiteľky a podaním žaloby, argumentovali, že by bola porušená zásada právnej istoty, ak by súd žalobe vyhovel. Súd sa s týmto argumentom žalovaných stotožnil, a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 26/2007 zo dňa 16.12.2008, kde okrem iného konštatoval, že keďže v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, sa má určovací výrok súdu viazať k súčasnému stavu (t.j. stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia) a nie stavu minulému (v čase smrti poručiteľa), takýto výrok plne zodpovedá aj požiadavkám kladeným procesnoprávnou úpravou pre určovacie žaloby. Z uvedených dôvodov bolo podľa názoru súdu potrebné skúmať, či sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke aj v čase rozhodnutia súdu. 29. Žalovaní síce pôvodne nenamietali, že by žalovaný 1. nadobudol výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním, a preto v čase ich prevodu na žalovanú 2. ich už prevádzal ako ich výlučný vlastník, poukazovali však na princíp právnej istoty a uplynutie dlhej doby od smrti poručiteľky do podania žaloby. Na tomto mieste súd tiež poukazuje na to, že právne posúdenie prípadu je vecou súdu a nie strán sporu, pričom z nastoleného skutkového stavu, kedy žalovaný 1. bol od koncom 60. rokoch evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností, kým ich nepreviedol do vlastníctva žalovanej 2., ako aj vzhľadom na skutočnosť, že dedičské konanie po poručiteľke bolo zastavené pre nemajetnosť, pričom od vydania uznesenia do podania žaloby uplynulo viac než 12 rokov, súd mal za to, že je potrebné skúmať, či sporné nehnuteľnosti skutočne patria do dedičstva poručiteľky aj v súčasnosti, a či nedošlo k ich vydržaniu zo strany žalovaného 1.. Práve totiž inštitút vydržania slúži na to, aby zosúladil faktický stav s právnym a tým zabezpečil právnu istotu oprávneného držiteľa po uplynutí kvalifikovaného času, že sa stane vlastníkom veci, ak sa ním už nestal z iných dôvodov. Súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/47/2012, v ktorom sa najvyšší súd tiež priklonil k tomu, že žalobu o určenie, že vec patrí do dedičstva bolo potrebné zamietnuť z dôvodu, že medzičasom došlo k vydržaniu týchto nehnuteľností, čím zaniklo vlastnícke právo doterajších vlastníkov. Čiže je skutočne potrebné skúmať aj skutkové okolnosti po smrti poručiteľky, inak by mohla byť porušená zásada právnej istoty súčasných vlastníkov nehnuteľnosti a mohlo byť dôjsť k absurdnej situácii, kedy by mohli byť podané takéto žaloby aj po uplynutí 20-30 rokov po smrti poručiteľa a súčasní vlastníci by mohli prísť o svoje vlastníctvo bez ohľadu na to, že vlastníctvo nadobudli v súlade zo zákonom na základe platného právneho titulu alebo vydržaním. 30. Súd teda skúmal, či u žalovaného 1. boli splnené všetky zákonné podmienky vydržania a dospel k záveru, že tie splnené boli. V prvom rade súd ustálil, že išlo o spôsobilý predmet vydržania, kedy sa jedná o stavby, pričom neexistuje žiadne obmedzenie nadobudnutia týchto veci do vlastníctva žalovaného. Nebolo sporné ani to, že od smrti poručiteľky ako aj od zastavujúceho uznesenia žalovaný 1. mal sporné
stavby v nepretržitej držbe viac než 10 rokov, pričom sa ako skutočný vlastník aj správal, keď sporné stavby užíval a uspokojoval tým svoju bytovú potrebu, riadne hradil daň za sporné nehnuteľnosti, platil poplatok za komunálny odpad, dal vyhotoviť geometrický plán na zapísanie garáže a hospodárskej stavby do katastra nehnuteľností a napokon sa rozhodol sporné nehnuteľnosti scudziť žalovanej 2., pričom v jeho prospech bolo zriadené aj právo doživotného užívania sporných stavieb. 31. Posledná podmienka, ktorú bolo potrebné skúmať bola dobromyseľnosť držby. Pri posudzovaní otázky dobromyseľnosti držby žalovaného 1. súd tiež vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2024 zo dňa 13.05.2024, v ktorom je vyjadrený právny názor, že držiteľ je teda dobromyseľný o tom, že mu vec patrí vtedy, keď je poctivý, čestný o tom, že svojou držbou vykonáva vlastné právo, a teda že svojou držbou nerobí inému zle, že nezasahuje do práva iného, že nekoná bezprávne. Pri vydržaní nejde o to, či je držiteľ dobromyseľný ohľadom na právny poriadok ako taký, ale či ho môžeme považovať za nedobromyseľného vo vzťahu k vlastníkovi, ktorý má stratiť svoje vlastníctvo, teda či na jeho správaní k vlastníkovi je niečo odsúdeniahodného, čo spôsobuje, že spoločnosť nechce poskytnúť ochranu jeho dlhodobej a vlastníkom nerušenej držbe. Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 468/2022 zo dňa 24.11.2022, sa tiež vyjadril, že za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. 32. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, ako aj na vyššie vyjadrený právny názor podľa názoru súdu žalovaný 1. bol dobromyseľným držiteľom počas celej vydržacej doby. Žalovaný 1. totiž bol neustále evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností, pričom najneskôr doručením uznesenia, ktorým bolo dedičské konanie po poručiteľke zastavené z dôvodu nemajetnosti mohol nadobudnúť dojem, že v skutočnosti, je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností on, keďže na meno poručiteľky nebolo nič evidované. Žalovaný tiež oprávnenú držbu nadobudol v časti stavieb, ktoré by mali patriť do bezpodielového spoluvlastníctva jeho a poručiteľky, poctivo a v súlade s dobrými mravmi, keď stavby staval pre seba aj žalovaný 1., pričom ak dedičské konanie po jeho manželke bolo zastavené pre nemajetnosť, dôvodne sa považoval za výlučného vlastníka týchto stavieb. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že ide o právne nevzdelaného človeka, preto, ak k sporným stavbám nebolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a tie následne neboli prededné v dedičskom konaní, žalovaný si oprávnene myslel, že tým pádom sa považuje za výlučného vlastníka týchto stavieb, v čom ho utvrdzovala aj skutočnosť, že ako ich výlučný vlastník bol evidovaný aj v katastri nehnuteľností. Súd dáva za pravdu žalobcom, že samotná skutočnosť, že bol žalovaný 1. evidovaný v katastri nehnuteľností, a že platil daň zo sporných nehnuteľností nezakladá jeho dobromyseľnú držbu, avšak tieto skutočnosti spolu s vyššie uvedenými skutočnosťami podľa názoru súdu zakladajú aj z objektívneho hľadiska záver, že žalovaný na všetky okolnosti tohto prípadu sa považoval za dobromyseľného držiteľa sporných stavieb 33. Súd argumentáciu žalobcov, že žalovanému 1. dôverovali, že dedičské konanie stále prebieha, a preto nepodali túto žalobu skôr, súd považoval za účelnú, pričom poukazuje na zásadu bdelý patria práva. Okrem toho žalobcovia si boli vedomí, že na liste vlastníctva figuruje ich otec ako výlučný vlastník aj sporných stavieb a nič im nebránilo, aby si svoje práva uplatnili žalobou už skôr. Rovnako ako žalovaná 2., aj žalobcovia sa mohli informovať ohľadom stavu dedičského konania u notára alebo na súde, pričom je podľa názoru súdu nepredstaviteľné, že by žalovaný 1. alebo 2. neinformovali ostatných dedičov o výsledku dedičského konania, a že by sa dopredu pripravovali 12 rokov na tento spor, ako to tvrdili žalobcovia. Preto je súd toho názoru, že aj žalobcovia považovali za výlučného vlastníka žalovaného 1. a tento spor vyvolali len z dôvodu, že žalovaný 1. nehnuteľnosti previedol, mimochodom odplatne, do vlastníctva žalovanej 2, pričom na napadnutie postupu žalovaných našli len tento jediný dôvod. Súd však považoval na nespravodlivé a v rozpore so zásadou právnej istoty, aby po tak dlhej dobe nečinnosti žalobcov, im súd priznal právnu ochranu v tomto konaní, a to aj s poukazom na vyššie vyslovený právny názor. Súd nedobromyseľnosť žalovaného 1. nevidel ani v tom, že sa so žalobcami chcel dohodnúť mimosúdne, a to s poukazom na to, že ide o jeho deti, pričom je pochopiteľné, ak sa niekto nechce s rodinou súdiť a vec by radšej urovnal v okruhu rodiny mimosúdne. Takýto postoj teda nemožno posúdiť ako uznanie práva. Žalovaný sa okrem toho tiež vyjadril, že nechcel žiadne svoje dieťa ukrátiť a kúpnu cenu chcel medzi nimi rozdeliť. 34. Ako bolo uvedené vyššie, súd ustálil, že žalovaný 1. nadobudol vlastnícke právo k sporným stavbám v celosti vydržaním, kedy od smrti jeho manželky a zastavujúceho uznesenia dedičského konania pre nemajetnosť uplynulo viac než 12 rokov, pričom za tú dobu nikto vlastnícke právo žalovaného 1. do podania tejto žaloby nespochybnil. Následne toto svoje vlastnícke právo riadne previedol kúpnou
zmluvou na žalovanú 2. Z uvedených dôvodov, vlastnícke právo poručiteľky k sporným stavbám zaniklo a nie je možné v súčasnosti rozhodnúť, že patria do dedičstva poručiteľky. Na základe toho bolo potrebné žalobu zamietnuť v plnom rozsahu. 35. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná 2. zobrala späť svoj vzájomný návrh späť, súd v tejto časti konanie zastavil v zmysle § 145 CSP. 36. Žalovaným, ktorí mali vo veci plný úspech, keďže žaloba bola zamietnutá v plnom rozsahu, vzniklo v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP právo na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie svojho práva voči žalobcom spoločne a nerozdielne (keďže sa v predmetnej veci jedná o nútené procesné spoločenstvo) v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 37. V časti konania o vzájomnom návrhu žalovaná 2. zavinila zastavenie konania, keďže svoju zjavne nedôvodnú žalobu zobrala späť, a tým pádom v zmysle § 256 CSP by žalobcovia mali nárok na náhradu trov konania. Súd však žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže im trovy konania nevznikli z dôvodu, že žalovaná 2. zobrala svoj vzájomný návrh späť predtým, ako by ho súd doručil žalobcom. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.