Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Dunajská Streda 12C/37/2024 2224201804 04. 11. 2024 JUDr. Eva Bíróová ECLI:SK:OSDS:2024:2224201804.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobkyne: JUDr. Eva Skačániová, Dunajská Streda, Korzo B. Bartóka 789/3, IČO 31 823 971, proti žalovanej: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., B. XXX, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Mutkovič, s. r. o., Hlohovec, SNP 10, IČO 53 121 279, o zaplatenie 614,17 eur s prísl., takto rozhodol: Súd žalobu
zamieta.
Súd žalovanej priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: (1) Žalobou zo dňa 23.05.2024 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal žalovanú k zaplateniu 614,17 eur, na odmene a náhradách za poskytnutie právnych služieb. Žalobu odôvodnila tým, že žalovanú na základe plnej moci zastupovala na tunajšom súde vo veci návrhu na rozvod manželstva, konanie skončilo rozsudkom, žalovanú ďalej na základe ďalšej plnej moci vo veci návrhu na úpravu výkonu práv a povinností rodičov na čas do rozvodu, konanie sa skončilo uznesením, návrh bol vzatý späť. Vo veci žalobkyňa vykonala 7 úkonov právnej pomoci, za poskytnutie právnej pomoci žalovanej poslala vyúčtovanie, spolu vo výške 914,17 eur. Žalovaná zaplatila zálohu 23.08.2023 v sume 150 eur a 27.09.2023 v sume 150 eur. Po vyúčtovaní žalovanej zo sumy 914,17 eur odpočítala zálohu, spolu vo výške 300 eur. Napriek opakovaným výzvam žalovaná sumu 614,17 eur doposiaľ neuhradila. V priebehu konania žalobkyňa rozšírila nárok o úrok z omeškania. Súd zmenu žaloby pripustil na pojednávaní dňa 04.11.2024. (2) Žalovanej bola žaloba riadne doručená dňa 12.07.2024 spolu s platobným rozkazom, proti ktorému podala včas odpor, v ktorom navrhla žalobu pre jej bezdôvodnosť zamietnuť s odôvodnením, že pri prevzatí veci, v ktorej žalobkyňa zastupovala žalovanú, žalobkyňa ju informovala, že bude musieť zaplatiť 300 eur. Pri otázke, či za právne služby bude musieť zaplatiť ešte nejakú sumu okrem tých 300 eur, ju žalobkyňa informovala, že súdny poplatok. Žalovaná uhradila žalobkyni sumu 300 eur na dvakrát, dňa 23.08.2023 v sume 150 eur a dňa 27.09.2023 v sume 150 eur. Pri osobnej konzultácii sa žalovaná opätovne žalobkyne pýtala, či okrem tých uhradených 300 eur má za právne služby ešte niečo platiť a žalobkyňa jej odpovedala, že „potom sa dohodnú“. K žiadnej dohode o odmene za právne služby však medzi stranami nedošlo. Žalobkyňa žalovanú o výške odmeny za právne služby a spôsobe jej výpočtu neinformovala. Žalovaná len od žalobkyne po ukončení jej zastúpenia obdržala vyúčtovanie odmeny žalobkyne na úhradu vo výške 614,17 eur. Žalovaná nebola zo strany žalobkyne informovaná o výške odmeny za jednotlivé úkony právnej služby, neuzatvorila s ňou ani žiadnu osobitnú dohodu o odmene za zastupovanie. S poukazom na § 24 ods. 1, ods. 3, § 18 zákona o advokácii a na § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 Advokátskeho poriadku SAK, keďže žalobkyňa ako advokátka v rozpore s ustanovením § 18 ods. 4 v priebehu poskytovania právnych služieb neinformovala žalovanú ako svoju klientku, o výške odmeny
za jednotlivé úkony právnej služby ešte pred začatím týchto úkonov, odmena za úkony právnej služby vykonané žalobkyňou jej nepatrí. (3) Replikou zo dňa 13.09.2024 žalobkyňa uviedla, že žalovanú ako klientku prijala už 17.08.2023 s prvou informáciou, dňa 22.08.2023 podpísala plnomocenstvo k návrhu na rozvod manželstva. Žalovanej bola poskytnutá ústna informácia o tom, že ich služby sú platené a pri platbách postupujú podľa vyhlášky – v konaní o rozvod je odmena za jeden úkon právnej pomoci stanovená najnižšou tarifnou odmenou, ktorá sa pohybuje okolo 100 eur, a vzhľadom na režijný paušál, ktorý je pre každý kalendárny rok iný – sa spravidla zvyšuje. Žalobkyňa žalovanej povedala, že musí zaplatiť preddavok a ten určila na 300 eur, primerane za prvé tri úkony právnej pomoci. Žalovaná mala možnosť plnomocenstvo si prečítať, ale žalobkyňa jej obsah plnomocenstva aj primeraným spôsobom vysvetlila. Žalovanej muselo byť potom jasné, že preddavok 300 eur nie je konečná suma odmeny a podľa úkonov právnej pomoci môže byť vyššia alebo nižšia a po ukončení právneho zastupovania je žalobkyňa povinná podľa toho vykonať vyúčtovanie. Takto v každej veci postupuje žalobkyňa štandardne a za jej dlhoročné pôsobenie v advokácii sa jej nikdy nestalo, že by klient jej poučeniam, primerane a zrozumiteľne prednášaným, neporozumel, a pokiaľ sa tak aj stalo, vždy si všetko vysvetlili. V opise skutočností uvádzaných v odpore chýba zmienka o tom, že žalovaná požiadala žalobkyňu a aj splnomocnila v ďalšej samostatnej veci. V tejto veci žalobkyňa preddavok neurčila a preto žalovanej povedala, že sa dohodnú, že preddavok bude približne rovnaký, ako pri rozvode. Advokát nemá povinnosť, ale iba právo požadovať primeraný preddavok. Žalovaná sa po pojednávaní o rozvod manželstva pýtala advokátskeho koncipienta žalobkyne, čo a koľko bude platiť za poskytnuté právne služby, a teda vedela, že suma 300 eur, ktorú zaplatila, nie je suma konečná. Advokátsky koncipient žalovanej povedal, že on musí urobiť vyúčtovanie podľa počtov úkonov právnej služby, aby prišla do kancelárie a oboznámila sa s tým. Žalovaná bola pred začatím vykonaných úkonov právnej služby primerane potrebným ústnym vysvetlením a poučením informovaná o výške tarifnej odmeny. Keďže žalovaná sa nároku žalobkyne bráni, čím sa konanie predĺži, uplatnila si žalobkyňa aj nárok na 9,5% úrok z omeškania s tým, že do omeškania sa žalovaná dostala dňom 01.02.2024, keď dlh mala zaplatiť do 31.01.2024. (4) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci: (5) Žalobkyňa so žalovanou uzavreli dňa 22.08.2023 a dňa 18.10.2023 zmluvy o poskytnutí právnej pomoci, na základe ktorých udelila žalovaná žalobkyni plnomocenstvo k zastupovaniu v súdnom konaní o rozvod manželstva a s tým spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a v súdnom konaní o úpravu výkonu práv a povinností rodičov na čas pred rozvodom. V (predpripravenom) texte udelených plnomocenstiev sa okrem iného uvádza, že žalovaná si je vedomá toho, že za zastupovanie patrí advokátke – žalobkyni odmena a náhrada výdavkov a straty času s povinnosťou zaplatiť ju kedykoľvek bude vyúčtovaná a s povinnosťou zaplatiť preddavok podľa postupu prác. (6) Žalobkyňa listom zo dňa 08.01.2024 vyúčtovala žalovanej s odkazom na § 11 ods. 1 písm. a/ a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. trovy právnej pomoci – za sedem úkonov po 96,31 eur (ako 1/13 výpočtového základu pre rok 2023), režijný paušál 7x 12,52 eur (ako 1/100 ...), spolu 914,17 eur, z toho odpočítala 2x 150 eur s výzvou, aby vyúčtovanú sumu uhradila do 31.01.2024. (7) Žalovaná reagovala e-mailom z 10.01.2024 tým, že je šokovaná z vyúčtovanej sumy, poukázala na to, že jej bolo povedané, že okrem 300 eur musí zaplatiť ešte súdny poplatok. Postup advokátky a jej koncipienta považuje za zavádzajúci, nik jej nepovedal, ako sa u nich platí, cenník nemajú uvedený, nikto s ňou nič neriešil, hoci vraj „potom sa dohodneme“, naraz nedokáže sumu uhradiť, ale postupne. Ďalšia mailová komunikácia medzi stranami sa viedla ohľadne termínu osobného stretnutia a dojednania splátkového kalendára, žalovaná žiadala žalobkyňu o zaslanie splnomocnení. (8) Žalovaná vypovedala, že žalobkyňu vyhľadala, nakoľko potrebovala pomoc pri riešení rozvodu a v minulosti zastupovala v dvoch sporoch jej matku, ktoré vyhrala. Na prvom sedení v prítomnosti koncipienta aj advokátky sa pýtala, koľko bude platiť, bolo jej povedané, že 300 eur a následne aj poplatok. Sumu zaplatila v dvoch splátkach. Keďže manžel jej na deti nedával žiadne peniaze, zašla za advokátkou druhýkrát, vtedy návrh spisoval už iba koncipient a pri odchode sa obrátila na advokátku a pýtala sa, čo je dlžná, povedala, že sa dohodnú. Po informatívnom stretnutí na súde vzala návrh
ohľadne druhého konania späť, so žalovanou tam bol koncipient a opäť sa pýtala, čo bude platiť, opäť jej neodpovedal priamo, nech sa dostaví do kancelárie a keďže sa následne neozvali, vec považovala za vybavenú, až následne obdržala vyúčtovanie. Keby bola vedela na začiatku, koľko bude platiť, zastúpenie by si premyslela. V mailovej komunikácii, ktorá nebola súdu predložená úplne, žiadala advokátku aj o zaslanie plnomocenstva, aby si prezrela, či z toho nevyplýva takáto povinnosť. Plnú moc žiadala, lebo má na ňu právo a chcela vedieť, čo je v nej ustanovené, pretože volala na aj na Advokátsku komoru, aby vedela, aké má možnosti, a povedali jej, že v plnomocenstve by mohol byť odkaz na to, podľa čoho bude advokát účtovať. Žalobkyňa jej ju neposlala, po asi tretej výzve sa advokátka len spýtala, na čo jej bude. Splátky navrhla ešte vtedy, keď nevedela, že mala byť informovaná zo strany žalobkyne, koľko bude platiť. Poukázala na to, že keď odchádzali z pojednávania o rozvode, povedali jej, že sa ozvú, ale sa neozvali, kým sa neozvala žalovaná sama. (9) Žalobkyňa k výpovedi žalovanej poukázala na mailovú komunikáciu, ktorou zasielali žalovanej vyúčtovanie aj s prílohami a vyzvala žalovanú na osobné stretnutie. Plnú moc nedáva nikomu, žalovaná ju podpísala, vedela, čo obsahuje a keby žiadala, tak jej ju odovzdá, ale inak nedáva nikomu. V čase návštevy žalovanej súbežne vybavovala iného klienta a pokiaľ (advokátka) sa vyjadrila, že sa dohodnú, myslela tým práve preddavok, nezdalo sa jej však vhodné konkrétne to vtedy riešiť pred iným klientom. Pokiaľ matka žalovanej neplatila za právne zastúpenie, tak to mohlo byť z dôvodu, že trovy právneho zastúpenia hradila protistrana. V prípade žalovanej však išlo o iné veci a bola by jej vysvetlila, keby sa dostavila, že vo veciach maloletých detí sa náhrada trov nezvykne priznávať. Navyše žalovaná sama navrhla splátky vo výške 10 eur, na čo reagovala s tým, že takto to asi nepôjde a navrhla jej ústretovo 50 eur. Ku každému klientovi pristupuje štandardne a v plnej moci je uvedené, že klient má povinnosť zaplatiť primeraný preddavok a advokát je povinný následne vyúčtovať službu, pričom nevie povedať klientovi presnú sumu na začiatku, predpokladá však minimálne tri úkony a v tejto sume približne žiadala zaplatiť preddavok aj od žalovanej. (10) Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. Podľa ods. 4 advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne. Podľa § 24 ods. 1 tohto zákona advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. Podľa ods. 2 advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov. Podľa ods. 3 odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena. Podľa ods. 4 advokát môže poskytnúť právne služby za zníženú odmenu alebo bezplatne, ak to odôvodňujú osobné pomery alebo majetkové pomery klienta alebo je na to iný dôvod hodný osobitného zreteľa. (11) Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (12) V danom prípade si žalobkyňa uplatnila nárok voči žalovanej z titulu odmeny za poskytnutie právneho zastúpenia. Podľa tvrdenia žalobkyne suma 300 eur na odmene už uhradená predstavovala preddavok za predpokladané tri úkony právnej služby, podľa tvrdenia žalovanej malo ísť o sumu konečnú – v prvom prípade zastúpenia, v druhom prípade nebol žiadaný ani preddavok. Žalobkyňa nesporne vykonala v určených konaniach úkony právnej služby, za tie po ukončení súdnych konaní vystavila vyúčtovanie, celkom za sedem úkonov. V znení cit. ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o advokácii je advokát pri poskytovaní právnych služieb informovať svojho klienta o výške odmeny za každý úkon, ktorý mieni vykonať. Vykonaným dokazovaním mal však súd za preukázané, že žalovaná o tom,
že by mala platiť za ďalšie úkony (už nekryté preddavkom), napriek vlastnému dotazovaniu, nebola informovaná ani len dodatočne, pričom ani žalobkyňa výslovne netvrdila opak. Žalovanej navyše nebol poskytnutý ani rovnopis plnomocenstva, avšak pokiaľ bola podľa tvrdenia žalobkyne aj oboznámená s jeho obsahom, žalovaná sa ani z neho nedozvedela, akým spôsobom bude odmena pre advokátku vypočítaná, absentuje minimálne odkaz na právny predpis, z ktorého výpočet vychádza. Súd preto uzavrel, že v znení cit. ustanovenia § 18 ods. 4 zák. o advokácii odmena za tieto úkony advokátke nepatrí, žaloba tak nebola podaná dôvodne a žalobu zamietol. (13) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V spore mala žalovaná plný úspech a preto má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).