Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Dunajská Streda 12C/11/2025 2225200567 30. 10. 2025 JUDr. Eva Bíróová ECLI:SK:OSDS:2025:2225200567.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C., D. XXX/XX, proti žalovanej: E. F. G., trvale bytom H., o zaplatenie 220 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: Súd žalobu zamieta. Súd priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: (1) Žalobou zo dňa 24.02.2025 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 220 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 16.01.2024 titulom nezaplatenej ceny tovaru – náramkových hodiniek s odôvodnením, že žalovaná si dňa 16.01.2024 bez zaplatenia a bez použitia násilia vzala zo záložne švajčiarske náramkové hodinky zn. D. I. model Sport, za ktoré mala zaplatiť 220 eur. Žalovaný podal na žalovanú trestné oznámenie dňa 23.01.2024, ktoré bolo políciou odovzdané Okresnému úradu odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku proti majetku, od neho bol upovedomený dňa 06.11.2024, že oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku, týmto opatrením ale nie je dotknuté jeho právo ako poškodeného uplatniť si nárok na náhradu škody na súde. Žalovaná doposiaľ dlžnú sumu nevrátila, mala zaplatiť 220 eur dňa 16.01.2024, od ktorého dňa si uplatnil úrok z omeškania 5% ročne do zaplatenia. (2) Žalovanej bola žaloba riadne doručená dňa 21.05.2025, vyjadrila sa k nej písomne podaním z 07.07.2025 tým, že navrhla žalobu zamietnuť. Uviedla, že žalobca podal na súd žalobu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, s ktorým nie je v žiadnom zmluvnom ani mimozmluvnom vzťahu a žiadne hodinky si od neho nezobrala. Dňa 16.01.2024 išla do záložne vyplatiť pôžičku, ktorá bola zabezpečená jej hodinkami, pán zo záložne vedel, o akú vec ide, bol to majiteľ záložne - živnostník. Hneď ako prišla, vyložil hodinky a pri platení pôžičky jej povedal, že dlh je 220 eur. Na jej dotaz ako vypočítal úrok z požičaných 110 eur na 2 mesiace, keď pýta 100% úrok, čo v ročnom vyjadrení predstavuje úrok 600% a takéto vysoké úroky nemôžu požívať právnu ochranu, sa odmietol vyjadriť. V danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah medzi fyzickou osobou a záložňou a na platnosť takéhoto úkonu je potrebná písomná zmluva, pán zo záložne však žiadnu písomnú zmluvu o pôžičke a založení jej hodiniek nepredložil, nakoľko takúto zmluvu nevyhotovil vôbec. Napriek tomu mu za hodinky chcela zaplatiť, pán zo záložne s ňou odmietol komunikovať a žiadne peniaze od nej neprijal. Záložňa odmietla prijať plnenie od žalovanej, preto sa žalovaná s plnením nemohla do omeškania dostať, následne zaslala peniaze na účet záložne, tieto jej boli obratom vrátené. Nárok záložne voči žalovanej je preto neoprávnený, neoprávnený je aj z dôvodu, že poskytnutie pôžičky záložňou so súčasným prevzatím zálohy vyžaduje pre platnosť písomnú formu, záložňa pri poskytnutí pôžičky 110 eur a prevzatí zálohu nevydala zložiteľovi žiadnu písomnú formu ani písomné potvrdenie a tak právny úkon, na základe, ktorého prevzala záložňa jej hodinky do zálohy, je neplatný, čo spôsobuje povinnosť záložne vydať založené hodinky titulom
bezdôvodného obohatenia vlastníkovi veci. Poukázala na to, že žalobcom v tomto súdnom konaní je fyzická osoba a nie majiteľ záložne ako podnikateľ, ktorý prevzal jej hodinky ako zabezpečovací prostriedok pri poskytnutí pôžičky. Nárok žalobcu ako fyzickej osoby je voči nej neoprávnený, bez akéhokoľvek právneho základu, vo veci založených hodiniek jednala so záložnou a nie s fyzickou osobou - nepodnikateľom, čím namieta jeho vecnú aktívnu legitimáciu. (3) Replikou zo dňa 28.07.2025 žalobca uviedol, že hodinky, ktorých sa žaloba týka, nadobudol ako fyzická osoba pre vlastnú potrebu, nikdy neboli vedené ako majetok jeho živnosti a neboli uložené v záložni ako predmet podnikania. Žiadne hodinky od žalovanej do zálohy v záložni nezobral. Hodinky kúpil od jedného pána ako fyzická osoba v hore uvedenej záložni za účelom následného predaja so ziskom. Hodinky žalovanej predložil po tom, ako sa predstavila. V ten istý deň, keď sporné hodinky kúpil, žalobcovi ten istý pán priniesol aj ďalšie hodinky, tiež k predaju, ktoré však už nekúpil. Na druhý deň sa zastavil pán, od ktorého hodinky kúpil a požiadal ho, aby hodinky nepredával, že ich kúpi v blízkej budúcnosti on. On potom odstupom času menil termíny, uvádzal záujemcov o kúpu hodiniek a vtedy mu žalobca povedal, že hodinky nepredá, ale „podrží“ ako keby boli založené, na dobu piatich týždňov. Po vypršaní termínu, asi dva mesiace od kúpy sa v záložni zastavil J. G., ktorý mu uviedol, že hodinky sú v skutočnosti jeho, resp. jeho matky a určite ich kúpi späť, aby ich nepredával nikomu inému a dohodli sa na sume 220 eur. V dohodnutý deň však neprišiel a keď sa následne dostavil a mal v ruke 220 eur, bolo to už v čase, kedy bola záložňa zatvorená a zabezpečená alarmom a žalobca mu povedal, aby prišiel zajtra, na čo reagoval s tým, že nemôže, ale pošle svoju mamu. Tak sa aj stalo, žalovaná mala v ruke dohodnutú sumu 220 eur, ale vypýtala si hodinky, aby sa presvedčila, či ide skutočne o jej hodinky, odišla bez zaplatenia kúpnej ceny, čím mu vznikla škoda 220 eur. Poukázal na to, že skutočnosť, že je držiteľom živnostenského oprávnenia, sama osebe neznamená, že všetky ním vlastnené veci sú súčasťou podnikania. (4) Súd vo veci vykonal dokazovanie k podaniam strán predloženými listinnými dôkazmi, iné dôkazy neboli predložené, ani navrhnuté, a zistil nasledovný skutkový stav veci: (5) Žalobca k žalobe pripojil uznesenie Obvodného oddelenia PZ Dunajská Streda zo dňa 14.05.2024, ktorým bolo trestné oznámenie žalobcu zo dňa 21.01.2024 odovzdané Okresnému úradu Dunajská Streda, odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku. Podľa odôvodnenia a v ňom uvedeného obsahu trestného oznámenia žalobcu sa mal dňa 02.11.2023 prísť do záložne v Dunajskej Strede D. K. s tým, že chce predať hodinky Tag Heuer Sport za 250 eur. Žalobca mu ponúkol 110 eur. Následne sa dohodli tak, že žalobca mu dá 110 eur a on ich ešte v ten deň vezme späť za 150 eur. Napriek viacerým návštevám nevzal hodinky ani do 07. decembra 2023, čo by bol býval posledný termín, ak by boli hodinky riadne zmluvou založené. Asi 11. decembra prišiel do záložne J. G., ktorý sa na hodinky pýtal s tým, že tie hodinky sú pôvodne jeho, dohodli sa na sume 220 eur, opätovne sa dostavil v januári s tým, že ich do dvoch dní zoberie, prišiel až 15. (januára), pár minút po 17. hodine a záložňa bola už zatvorená, žalobca mu povedal, aby prišiel zajtra. Na druhý deň prišla pani, ktorá sa predstavila ako J. mama s tým, že prišla pre hodinky a v ruke mala 220 eur, hodinky si prezrela, overila a chcela odísť s ponukou, že mu dá 120 eur, s čím nesúhlasil, odišla bez zaplatenia a zo záložne vzala hodinky. Bola mu spôsobená škoda ako osobe, nakoľko je živnostníkom. Hodinky žalobcovi predal a nezaložil D. K., škoda mu bola spôsobená vo výške 220 eur, za ktorú ich žalobca chcel žalovanej predať, inému záujemcovi by stanovil podstatne vyššiu sumu. Z uznesenia ďalej vyplýva, že vypočutá bola aj žalovaná, ktorá uviedla že v januári 2024 prišla do záložne vyplatiť pôžičku založenú jej hodinkami, pán vedel, o akú vec ide a hneď hodinky vyložil, uviedla mu, že pokiaľ z požičaných 110 eur pýta za necelé 2 mesiace 220 eur, ide o stopercentné úroky za necelé 2 mesiace a také nemajú právnu ochranu, sú v rozpore so zákonom. Pán jej hodinky vydal, odmietol prijať od nej ponúknuté plnenie. Okrem iného uviedla, že záložňa nebola vlastníkom hodiniek, ona išla vyplatiť pôžičku, ktorá bola zabezpečená jej hodinkami a toto bolo aj predmetom ich rokovania, záložňa neponúkla jej na predaj jej hodinky, bavili sa o vrátení pôžičky. Vypočutý bol aj D. K., ktorý uviedol, že prišiel za ním J. s ponukou drahých hodiniek na predaj, J. nechcel ísť do záložne, tak išiel on a založil ich na sumu 110 eur s tým, že založenie bolo na 6 týždňov a keď hodinky nevyplatí, stanú sa majetkom žalobcu, nepodpisoval žiadnu záložnú zmluvu, žalobca vedel, že ide o hodinky žalovanej. Lehota šiestich týždňov sa nestihla a preto mohol žalobca pýtať za hodinky ako uznal podľa seba. So žalobcom sa dohodli, že hodinky vyberie on alebo J., aj keď budú meškať. V závere odôvodnenia príslušník PZ uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalovaná bez použitia násilia odcudzila treťou osobou založené hodinky, za ktoré odmietla zaplatiť požadovanú sumu
a s hodinkami bez zaplatenia z miesta odišla, čím pre majiteľa záložne spôsobila škodu vo výške 220 eur, resp. 110 eur. (6) Ďalej žalobca pripojil list Okresného úradu Dunajská Streda zo dňa 06.11.2024, ktorým žalobcovi oznámil ako poškodenému, že priestupkovú vec odložil z dôvodu, že došlé oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci s tým, že pre naplnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky 4 znaky skutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívna stránka súčasne, opatrením nie je dotknuté právo poškodeného uplatniť si nárok na náhradu škody na súde alebo inom príslušnom orgáne. (7) Žalovaná k vyjadreniu k žalobe pripojila výpis žalobcu zo živnostenského registra, podľa ktorého žalobca podniká pod obchodným menom A. B. - L. M., od mája 2019 má ako predmet podnikania uvedenú Záložňu. (8) Žiadne ďalšie dôkazy stranami predložené ani navrhnuté neboli. (9) Podľa § 588 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení – OZ) z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. (10) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. – OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (11) V predmetnej veci žalobca podal žalobu, ktorou si voči žalovanej uplatnil peňažný nárok na náhrade škody, ktorá mu vznikla tým, že žalovaná zo záložne, ktorú ako živnostník prevádzkuje, odišla so spornými hodinkami bez zaplatenia. Žalobca nepotvrdil tvrdenia žalovanej o tom, žeby malo ísť o pôžičku, poskytnutú žalobcom tretej osobe a zabezpečenú hodinkami. Tvrdil, že hodinky kúpil pre seba, neboli predmetom zálohu, mal záujem predať ich ďalej za 220 eur. Za takto ním opísaného skutkového stavu nejde o spotrebiteľský vzťah, žalobca vo vzťahu vystupoval ako vlastník sporných hodiniek, nie ako dodávateľ služieb - podnikateľ. Pokiaľ však žalobca tvrdí, že tieto sporné hodinky kúpil - od D. K., táto kúpna zmluva nie je platná, nakoľko hodinky D. K. nepatrili, navyše žalobca o tejto skutočnosti aj vedel. Od nevlastníka nie je možné vec nadobudnúť (v znení zásady „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“, teda „nikto nemôže nadobudnúť viac práv, než má sám“). V prípade neplatnej (v danom prípade kúpnej) zmluvy nedochádza k prevodu vlastníckeho práva z prevodcu na nadobúdateľa, a keďže nadobúdateľ - žalobca vlastnícke právo k veci - hodinkám nenadobudol, nemôže s danou vecou nakladať a nemôže ich ďalej previesť na ďalší subjekt. (v znení rozsudku NS SR sp. zn. 1Cdo/96/1995 „absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a hľadí sa naň, ako by nebol urobený; táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti“.) Žalobcovi potom nemohla vzniknúť škoda na nezaplatení kúpnej ceny žalovanou, nakoľko sporné hodinky jej preukázateľne patrili a nemala dôvod si ich opätovne kupovať a žalobca nemohol k nim nadobudnúť vlastníctvo tým, že ich kúpil od D. K., ktorému nepatrili. (12) Nárok žalobcu na peňažné plnenie nemal súd v konaní preukázaný a preto žalobu zamietol. (13) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
(14) Súd žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov voči žalobcovi v plnom rozsahu. (15) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).