Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Dunajská Streda 14P/54/2026 2226201751 17. 09. 2026 JUDr. Lenka Evinová ECLI:SK:OSDS:2026:2226201751.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov - matka: C. D., E., F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, H., zast. Advokátska kancelária JUDr. Silvia Bernáthová, s.r.o., so sídlom Hlavná 28/7, Dunajská Streda, IČO: 36 720 771 a otec: I. J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. K. XXXX/X, C., v konaní o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto rozhodol: I. Súd s c h v a ľ u j e
rodičovskú dohodu tohto znenia:
„Maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom bez obmedzenia, s tým, že o čase, mieste a trvaní styku sa rodičia vopred vhodným spôsobom vyrozumejú a dohodnú. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom schválenia dohody súdom.“ II. Žiaden z účastníkov
nemá
nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Otec maloletého dieťaťa dňa 20.04.2026 doručil tunajšiemu súdu návrh na úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu a žiadal, aby súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. Zároveň žiadal určiť styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v roku od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., pričom žiadal upraviť styk s maloletým aj počas Veľkonočných sviatkov, jarných prázdnin a letných prázdnin a aj počas Vianočných sviatkov. Otec týmto podaním navrhoval určiť výživné na maloleté dieťa tak, že otec bude povinný prispievať na výživu maloletého mesačne sumou vo výške 200,- eur počnúc od podania návrhu. Otec uviedol, že s matkou maloletého dieťaťa neboli manželia, boli vo vzťahu, z ktorého sa narodil syn A.. K prerušeniu, resp. ku skončeniu vzťahu medzi nimi došlo v čase, keď mal syn asi 5 mesiacov. Dokázali sa dohodnúť na výkone svojich rodičovských práv pomerne dlhú dobu. Posledné dva roky sa však prístup matky v rešpektovaní rodičovských práv otca zmenil. Čoraz častejšie mal otec dojem, že sa ho snaží vytesniť zo života maloletého, čo je podľa udania otca už žiaľ badať aj na správaní maloletého dieťaťa. Matka odmieta,
že aj otec má právo byť súčasťou života a starostlivosti o dieťa. Otec je presvedčený, že systematicky vedie matka maloletého k tomu, aby tento prevzal jej názory a odmietal sa s otcom stretávať. Toto otcove presvedčenie je podložené tým, že sa dieťa vyjadruje slovníkom, ktorý nezodpovedá 10 ročnému dieťaťu. Otec si myslí, že maloletý okrem matky, pre svoj zdravý vývoj, potrebuje aj starostlivosť otca, ktorú mu on chce plnohodnotne poskytnúť. Nemá k tomu však možnosť, pretože sa s maloletým v súčasnosti takmer nevie stretnúť, nakoľko matka mu to neumožňuje. 2. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.05.2026 sa k návrhu otca vyjadrila matka, ktorá uviedla, že navrhuje, aby súd nerozhodol o rozsiahlom pravidelnom styku otca s maloletým v rozsahu navrhovanom otcom, ale aby najskôr vytvoril priestor na odborné psychologické posúdenie aktuálneho stavu maloletého a príčin odmietania kontaktu. Uviedla, že počas približne 8,5 roka kontakt otca s maloletým umožňovala a podporovala, rodičia sa vedeli na styku otca s maloletým dohodnúť. Za významný zlom matka považuje udalosť zo septembra 2024. Maloletý vtedy nakreslil rodinu, pričom otec na kresbe nebol zobrazený. Maloletý matke uviedol, že otec ho konfrontoval s uvedenou skutočnosťou a pýtal sa prečo sa nenachádza na kresbe. Maloletý sa snažil vysvetliť situáciu tak, že otec je na kresbe znázornený ako slnko. V ten istý deň matke maloletý telefonoval vo výraznom plači, rozrušený, plakal a uvádzal, že mu otec nejako ublížil. Po príchode domov zistila, že maloletý je stále rozrušený a uplakaný. Podľa maloletého mu otec povedal vetu v zmysle, že sa už nemôže na nikoho spoľahnúť, a následne odišiel bez rozlúčenia. Matka túto situáciu vníma ako veľmi citlivú, pretože maloletý ju podľa jej vnímania neprežil ako bežný konflikt alebo napomenutie, ale ako citové odmietnutie a sklamanie. Od tejto udalosti sa postoj maloletého ku kontaktu s otcom výrazne zmenil. Maloletý začal kontakt s otcom odmietať, uvádzal, že sa ho bojí, a aj telefonický kontakt začal prežívať ako psychickú záťaž. Matka má za to, že maloletý si postupne vytvoril presvedčenie, že otcovi nevie vyhovieť, že takmer nič nepovie alebo neurobí správne, a preto kontakt s ním začal odmietať. Práve preto nepovažuje za správne mechanicky a okamžite určiť rozsiahly styk, ale považuje za potrebné najskôr odborne zistiť príčiny odmietania kontaktu zo strany maloletého. Matka má dôvodnú obavu, že okamžité zavedenie rozsiahleho víkendového a prázdninového styku by v aktuálnej situácii nemuselo podporovať zdravý vývoj maloletého, ale naopak by mohlo prehĺbiť jeho vnútorný odpor, neistotu alebo úzkosť. 3. V uvedenej veci sa dňa 21.05.2026 na tunajšom súde konalo prvé informatívne stretnutie rodičov za prítomnosti matky, otca, právneho zástupcu matky, a právneho zástupcu otca. Kolízny opatrovník sa na uvedenom stretnutí rodičov nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil. Na uvedenom stretnutí rodičov došlo k uzavretiu dohody na skúšku vzhľadom na prehĺbenie styku otca s maloletým a rodičia navrhli, že otec sa bude stretávať s maloletým v mesiaci jún každý týždeň cez víkend na základe dohody rodičov za prítomnosti matky. Otec sa bude stretávať s maloletým v mesiaci júl a august každý týždeň cez víkend na základe dohody rodičov bez prítomnosti matky, s tým že si maloletého otec vyzdvihne u matky a následne po skončení styku odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matka aj otec sa zaväzujú, že si vyhľadajú psychológa UPSVaR na zlepšenie komunikácie. Otec a matka sa zaväzujú, že sa dňa 16.06.2026 o 13:00 hod. na pôde UPSVaR v DS zúčastnia na pohovore u psychológa. Dňa 03.09.2026 sa na tunajšom súde konalo vo veci druhé informatívne stretnutie rodičov za prítomnosti matky, otca, a právneho zástupcu matky. Kolízny opatrovník sa na uvedenom stretnutí rodičov nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil. Na tomto informatívnom stretnutí rodičia spísali rodičovskú dohodu v znení ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Žiadali, aby súd túto dohodu na pojednávaní schválil. Rodičia žiadali, aby súd na pojednávaní schválil uzatvorenú rodičovskú dohodu v ich neprítomnosti. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a jeho doplnením a jeho prílohami, obsahom záznamov z informatívnych stretnutí, obsahom Dohody o úprave práv a povinností rodičov spísanej dňa 03.09.2026, oboznámením ostatného obsahu spisového materiálu, lustrácií na rodičov dieťaťa, ďalej tiež listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, predloženými účastníkmi i zadováženými súdom. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 17.09.2026 v neprítomnosti riadne predvolaných, no ospravedlnených rodičov a právneho zástupcu matky a v prítomnosti kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, pričom vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutočný a právny stav veci: 4. Rodičia maloletého dieťaťa na informatívnom stretnutí na tunajšom súde dňa 03.09.2026 spísali rodičovskú dohodu, ktorú žiadali súdom schváliť. Jej obsahom je úprava práv a povinností rodičov k ich maloletému synovi. Rodičia spolu nežijú. Doposiaľ úprava práv a povinností rodičov k ich maloletému dieťaťu súdne riešená nebola. Maloletý sa nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti matky. V zmysle
dohody spísanej v tomto konaní maloleté dieťa sa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, dochádza k stanoveniu vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu a to tak, že otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom schválenia dohody súdom. Takto stanovená výška výživného je súladná so zistenými osobnými, majetkovými a príjmovými pomermi oboch rodičov, ako aj s výdavkami maloletého dieťaťa poukazujúc na šetrenie vykonané súdom v Sociálnej poisťovni a tiež vzhľadom na listiny doložené účastníkmi a na obsah záznamu z informatívneho stretnutia rodičov. Zároveň rodičia zhodne navrhli, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom bez obmedzenia s tým, že o čase, mieste a trvaní styku sa rodičia vopred vhodným spôsobom vyrozumejú a dohodnú. Na pojednávaní dňa 17.09.2026 kolízny opatrovník maloletého súhlasil s navrhovanou rodičovskou dohodou, uviedol že táto je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. 5. Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 6. Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 7. Podľa ust. § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 8. Podľa ust. § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 9. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. 10. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 11. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. 12. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 13. V zmysle čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 14. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. 15. Záujem dieťaťa je prezentovaný jeho právom na zachovanie totožnosti, rodinných zväzkov v súlade s jeho právom na starostlivosť svojich rodičov. 16. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je garantované právo rodičov vychovávať a starať sa o svoje deti, naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podobne Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to rodiča, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Osobná starostlivosť sa poskytuje dieťaťu v rodine a predstavuje ju starostlivosť o stravu, bývanie, ošatenie, zabezpečenie lekárskej starostlivosti, školskej dochádzky, mimoškolských aktivít dieťaťa a iné. 17. Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 18. Podľa ust. § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 19. Podľa ust. § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 20. Podľa ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 21. Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 22. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, využili možnosť danú im citovaným ustanovením zákona o rodine a dohodli sa (za ingerencie súdu na informatívnom stretnutí rodičov) o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, ako aj so záznamom o informatívnom stretnutí rodičov a tiež so samotným textom rodičovskej dohody a dospel k záveru, že táto je v súlade so zákonom a rešpektuje najlepší záujem maloletého dieťaťa. I kolízny opatrovník žiadal rodičovskú dohodu schváliť. Z týchto dôvodov, poukazujúc aj na citované ustanovenia zákona o rodine i dohovoru, súd túto rodičovskú dohodu schválil (výrok I.). 23. Súd o trovách konania rozhodol v súlade s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Poučenie:
Proti výroku rozsudku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, v súlade s ustanovením § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 122 Civilného mimosporového poriadku rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 C.s.p.). Kolízny opatrovník nie je oprávnený podať odvolanie proti tomuto rozsudku, nakoľko sa tohto svojho práva po vyhlásení rozsudku pred súdom účinne vzdal. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 C.s.p. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C.s.p.) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 C.m.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. C.m.p.. Rozsudok je v časti výživného vykonateľný doručením (§ 44 C.m.p.).