Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 10C/37/2021 2321202746 12. 12. 2024 JUDr. Naďa Pethöová ECLI:SK:OSGA:2024:2321202746.15
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcov: 1/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, A., 2/ C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, A., obaja zastúpení: JUDr. Miloš Papcun, advokát so sídlom Vajanského 5270/1A, Piešťany, proti žalovanej: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, zastúpená: JUDr. Vladimír Haládik, advokát so sídlom Clementisove Sady 1616, Galanta, o usporiadaní pomerov stavby na cudzom pozemku, takto rozhodol: I. Súd zriaďuje v prospech vlastníka stavby – rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemku parcely CKN č. 2521/6, zapísaného Okresným úradom v Galante, katastrálnym odborom na LV č. XXX pre katastrálne územie D. – vecné bremeno in rem spočívajúce v práve užívania novovytvorených pozemkov parciel CKN č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 91 m2 a č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19 m2 (pôvodne parcela CKN č. XXXX/XX o výmere 110 m2, LV č. XXXX) podľa geometrického plánu č. 59/2021 na zameranie prístavby, vyhotoveného E. F. G., úradne overeného dňa 04.06.2021 Okresným úradom v Galanta, katastrálnym odborom pod č. XXX/ XXXX, ktorý predstavuje neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ jednorazovú náhradu vo výške 5165,89 eur do 3 dní. III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta. IV. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 09.07.2021 žalobcovia žiadali súd, aby žalovanej uložil povinnosť (I.) na vlastné náklady a nebezpečenstvo odstrániť neoprávnenú stavbu – prístavbu postavenú na parc. č. XXXX/XX – zastavaná plocha o výmere 19 m2, k.ú. D., podľa geometrického plánu č. 59/2021 na zameranie prístavby parc. č. XXXX/XX, úradne overeného E. H. I. dňa 04.06.2021, č. 745/2021, Okresný úrad Galanta, katastrálny odbor, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku; (II.) odstrániť neoprávnené oplotenie postavené na parcele č. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 91 m2, k.ú. D. podľa geometrického plánu č. 59/2021 na zameranie prístavby parc. č. XXXX/XX, úradne overeného E. H. I. dňa 04.06.2021, č. 745/2021, Okresný úrad Galanta, katastrálny odbor, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku; ako aj (III.) nahradiť žalobcom 1/ a 2/ 100% trov konania. 2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. 3. Súd vykonal dokazovanie vyjadrením právnych zástupcov, písomnou korešpondenciou, LV č. XXXX, J. XXX, stavebným povolením, výzvou na odstránenie stavby, odpoveďou na výzvu, návrhom na dohodu, geometrickým plánom č. 59/2021, miestnou ohliadkou, znaleckým posudkom č. XX/XXXX, ostatným
s vecou súvisiacim obsahom spisu, na základe čoho dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci: 4. Zo žaloby a vyjadrení právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že žalobcovia 1/ a 2/ sú spoluvlastníkmi v podiele 1 každý nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, kat. územie D., pričom susediace nehnuteľnosti evidované rovnakým katastrálnym úradom na LV č. XXX vlastní v podiele 1/1 žalovaná. Listom z 18.11.2019 otec žalobcov požiadal Stavebný úrad Matúškovo o kolaudačné rozhodnutie na stavebné práce, prístavbu a oplotenie na parce. č. XXXX/XX (LV č. XXXX), pričom ako dôvod podnetu uviedol, že vlastníci pozemku nedali súhlas na stavebné práce. Listom z 18.12.2019 stavebnú úrad oznámil, že po vykonaní ohliadky bolo zistené, že stavba súp. č. XXX na parc. č. XXXX/XX (LV č. XXX) je oplotená a oplotené boli ja parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX C. XXXX/X, ktoré nie sú vo vlastníctve žalovanej ako vlastníčky stavby, v dôsledku čoho bola stavebným úradom žalovaná vyzvaná na deklarovanie dodatočného povolenia stavby – prístavby a oplotenia, ako aj predloženie projektu, preukázanie vzťahu k pozemku so súhlasom vlastníka pozemku, predloženie geometrického plánu so zameraním realizovaných stavieb. Rozhodnutím č. XX/XXXX-XX z 17.07.2020 bolo konanie o dodatočnom povolení stavby prerušené a žalobcovia 1/ a 2/ boli so svojim nárokom odkázaní na súd z dôvodu nepredloženia požadovaných dokladov žalovanou, najmä vzťahu k pozemku parc. č. XXXX/XX. Následne listom z 15.10.2020 otec žalobcov vyzval žalovanú, aby podpísala do 20.11.2020 žiadosť o povolenie na odstránenie stavby na cudzom pozemku – parc. č. XXXX/XX, na čo reagovala žalovaná listom z 21.10.2020, ktorým oznámila, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kúpila kúpnou zmluvou z 06.09.2019, pričom prístavbu a oplotenie realizoval predchádzajúci vlastník a terajší vlastník parc. č. XXXX/XX nemohol byť účastníkom stavebného konania, pretože pozemky nadobudli kúpnou zmluvou z 20.12.2016 a prístavba a oplotenie boli realizované už predtým. Súhlas na ich vybudovanie dal p. A., vtedajší vlastník dotknutých pozemkov a navrhla žalobcom odkúpenie zabratej časti pozemku alebo primeraný nájom. Otec žalobcov následne korigoval tvrdenie žalovanej v tej časti, že p. A. bol len spolumajiteľom pozemkov, pričom stavebný úrad neeviduje žiadne ohlásenie drobnej stavby a súhlasné stanovisko žalovaná nepredložila. 6alobcovia požiadali stavebný úrad o nariadenie odstránenia stavby (neoprávnená na parc. č. XXXX/XX a nepovolená na parc. č. XXXX/X. Následne začali medzi stranami sporu prebiehať rokovania ohľadne riešenia neoprávnenej stavby. Pre účely tohto konania dali žalobcovia vyhotoviť geometrický plán č. 59/2021 na zameranie prístavby a oplotenia, v dôsledku čoho vznikli nové parcely: č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 91 m2 a parc. č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19 m2. Právne žalobu odôvodnili ust. § 135c OZ s tým, že ich preferenciou vo vzťahu k vyriešeniu situácie je odstránenie neoprávnenej stavby v podobe prístavby a oplotenia. 5. Žalovaná zásadne nesúhlasila s odstránením sporných stavieb, poukázala na to, že nehnuteľnosti kúpou v roku 2019 nadobudla v súčasnom stave, t.j. ona neoprávnené stavby nerealizovala. Vzhľadom na ich výmeru predstavujú nepodstatnú časť v porovnaní s výmerou pozemkov žalobcov 1/ a 2/, žalobcovia v čase kúpy ich pozemkov v roku 2016 mali už existujúcej neoprávnenej stavbe venovať pozornosť a riešiť ju už vtedy. Ona im už navrhla odkúpenie časti ich pozemku, s čím oni však nesúhlasili a vzhľadom na umiestnenie jej stavby medzi pozemkami žalobcov sa domnieva, že títo ju chcú odtiaľ vyštvať s úmyslom zužitkovania celého pozemku na komplexnejšiu zástavbu. Ona vyjadrila súhlas s riešením situácie zriadením vecného bremena za primeranú náhradu. Prístavba slúži ako vstup do jej rodinného domu a sú v nej zrealizované aj prípojky vody a elektrickej energie, preto odstránenie stavby nepovažuje za vhodné riešenie situácie. 6. Z obsahu LV č. XXXX vyplynulo, že žalobcovia 1/ a 2/ sú zapísaní ako vlastníci v podiele každý 6/12 (1/2) parciel CKN č.: XXXX/XX o výmere 2762 m2, XXXX/XX o výmere 113 m2, XXXX/XX o výmere 321 m2, XXXX/XX o výmere 305 m2, XXXX/XX o výmere 104 m2, XXXX/XX o výmere 110 m2 a XXXX/ XX o výmere 190 m2, všetko zastavaná plocha a nádvorie, k.ú. D., titul nadobudnutia kúpna zmluva, vklad povolený 20.12.2016. 7. Z obsahu LV č. XXX vyplynulo, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou (1/1) nehnuteľností – parcela CKN č. XXXX/X o výmere 126 m2 – zastavaná plocha a nádvorie a stavba – rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. CKN č. XXXX/X, k.ú. D., titul nadobudnutia je kúpna zmluva, vklad povolený 06.09.2019.
8. Na miestnej ohliadke dňa XX.XX.XXXX bolo súdom zistené, že rodinný dom žalovanej je oplotený a k pôvodnej nehnuteľnosti bola pristavená prístavba, ktoré vlastníctvo nadobudla žalovaná v stave, v akom sa nachádza v súčasnosti, t.j. prístavba i oplotenie už boli vybudované. V prístavbe sa nachádza vchod do nehnuteľnosti a celá prístavba spočíva vo vybudovaní kúpeľne a malej detskej izby. V prístavbe sú zrealizované aj prípojky vody a elektrickej energie. Oplotenie je podľa vyjadrenia žalovanej potrebné pre bezpečnosť jej rodiny, nakoľko nehnuteľnosť sa nachádza na samote a najmä vo večerných hodinách sa v priestoroch schádzajú rôzne sociálne živly a narkomani. Predmetná nehnuteľnosť má v susedstve ďalšiu nehnuteľnosť a okrem dvoch rodinných domov sa v širokom okolí nenachádzajú žiadne domové nehnuteľnosti. Žalovaná obýva dom spoločne s dvoma maloletými deťmi. 9. Z obsahu znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného na účely tohto konania znalcom E. F. B. dňa 23.07.2024 vyplynul záver, že všeobecná hodnota nehnuteľností CKN parc. č. XXXX/XX o výmere 91 m2 (GP č. 59/2021) je 4489,03 eur a parc. č. XXXX/XX o výmere 19 m2 (GP č. 59/2021) je 937,27 eur, spolu zaokrúhlene v sume 5400 eur. Výška ročného nájmu vyššie označených nehnuteľností vytvorených geometrickým plánom č. XX/XXXX je spolu 419,32 eur. Všeobecná hodnota práv a závad nehnuteľností vytvorených GP č. XX/XXXX zodpovedá sume 5165,89 eur. 10. Podľa § 135c ods. 1 OZ ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). 11. Podľa § 135c ods. 2 OZ pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. 12. Podľa § 135c ods. 3 OZ súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. 13. Podľa § 119 ods. 2 OZ nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. 14. Podľa § 120 ods. 2 OZ stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku. 15. Predmetom konania je usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby na cudzom pozemku. 16. Medzi stranami nebolo sporným a v konaní navyše i preukázaným, že žalobcovia 1/ a 28 ako spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v podiele každý 6/12 (1/2) parciel CKN č.: XXXX/ XX o výmere 2762 m2, XXXX/XX o výmere 113 m2, XXXX/XX o výmere 321 m2, XXXX/XX o výmere 305 m2, XXXX/XX o výmere 104 m2, XXXX/XX o výmere 110 m2 a XXXX/XX o výmere 190 m2, všetko zastavaná plocha a nádvorie, k.ú. D., a to počnúc 20.12.2016, susedia so žalovanou ako výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX – parcela CKN č. XXXX/X o výmere 126 m2 – zastavaná plocha a nádvorie a stavba – rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. CKN č. XXXX/ X, k.ú. D., ktorou vlastníčkou je od 06.09.2019. 17. Rovnako bolo preukázané, že prístavba k rodinnému domu súp. č. XXX vo vlastníctve žalovanej ako stavba spojená so zemou pevným základom je postavená na parcele CKN č. XXXX/XX v spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/. Geometrický plán č. 59/2021 vyhotovený geodetom E. F. G., úradne overeným E. H. I. dňa 04.06.2021 na zameranie prístavby určil, že prístavba vo vlastníctve žalovanej zodpovedá novovytvorenej parcele CKN č. XXXX/XX o výmere 19 m2, t.j. z pôvodnej parcely CKN č. XXXX/XX o výmere 110 m2 bola vytvorená nová parcela CKN č. XXXX/XX o výmere 91 m2 (110 m2 mínus 19 m2). 18. V konaní žalovaná nepreukázala, že by disponovala súhlasom či už aktuálneho vlastníka (žalobcov 1/ a 2/) alebo predchádzajúceho vlastníka parcely CKN č. XXXX/XX na vybudovanie stavby a oplotenia na pozemku, ktorý táto nevlastní ani nevlastnila. Miestnou ohliadkou bolo preukázané, že prístavba je tvorí funkčnú súčasť rodinného domu súp. č. XXX, nakoľko slúži ako vstup do rodinného domu, sú v nej zrealizované elektrické a vodovodné prípojky a jedna izba slúži ako detská izba (žalovaná užíva nehnuteľnosť ako trvalé bydlisko spoločne s dvoma maloletými deťmi). Tvrdenie žalovanej o tom, že
predmetnú prístavbu a oplotenie pozemku nezrealizovala ona, ale predchádzajúci vlastník, nakoľko v takomto stave nehnuteľnosť (s existujúcou prístavbou a oplotením) kúpila zmluvou v roku 2019, protistranou účinne popreté nebolo, v dôsledku čoho súd považuje toto tvrdenie za nesporné. 19. Zákon upravuje tri spôsoby vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom (vlastníkom neoprávnenej stavby) a vlastníkom pozemku. Poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi neoprávneným stavebníkom a vlastníkom pozemku určuje zákon tak, že na návrh vlastníka pozemku nariadi súd odstránenie stavby na náklady žalovaného ako neoprávneného stavebníka, to najmä v prípade, ak zistí zavinené hrubé porušenia práv vlastníka pozemku stavebníkom s prihliadnutím na to, že stavba je nielen neoprávnená, ale aj nepovolená. Ďalším predpokladom na takýto záver je to, že odstránenie stavby je účelné, pričom účelnosť treba posudzovať so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a možnosť využiť pozemok pre neho ekonomicky výhodnejšie. Druhým riešením situácie v prípade existencie návrhu vlastníka pozemku resp. dodatočného súhlasu je prikázanie stavby do jeho vlastníctva, ak odstránenie stavby by nebolo účelné ani so zreteľom na hodnotu a možnosť iného využitia pozemku, na ktorom bola zriadená neoprávnená stavba. Treťou možnosťou je zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby za náhradu v prospech vlastníka pozemku, pričom explicitný návrh vlastníka pozemku v tomto prípade nie je obligatórnym predpokladom, rovnako ako ním nie je súhlas vlastníka. 20. Pri posudzovaní opodstatnenosti žaloby o odstránenie neoprávnenej stavby (§ 135c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka) súd vychádza zo širokého súboru individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu. Porovnáva pri tom najmä hospodársku a inú stratu, ktorá by odstránením stavby vznikla na jednej strane, so záujmom na využití stavby na strane druhej. Zohľadňuje tiež rozsah neoprávnene zastavaného pozemku, charakter stavby, možnosti jej využitia, účel jej zriadenia, a okolnosti, za akých bola stavba zriadená, predovšetkým či stavebník mal vedomosť o tom, že ide o neoprávnenú stavbu (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/177/20). 21. Za neoprávnenú stavbu v zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku; pre posúdenie, či ide o stavbu neoprávnenú, nie je podstatné, či stavebník mal stavebné povolenie a ani vedomie (súhlas) orgánu obce o stavbe. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 44). 22. Odstránenie prístavby ako neoprávnenej stavby po vyhodnotení všetkých okolností prípadu súd nemal za vhodné a účelné. V konaní bolo síce preukázané, že prístavba je nielen neoprávnenou stavbou, ale i stavbou nepovolenou (žalovaná nepreukázala existenciu stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia, ktorá skutočnosť bola potvrdená i príslušným stavebným úradom, konanie a o dodatočnom povolení stavby je prerušené do skončenia tohto súdneho konania), avšak zo strany žalovanej v tejto súvislosti podľa názoru súdu nedošlo k takým hrubým zásahom do práv žalobcov, ktoré by odôvodňovali postup zodpovedajúci nariadeniu odstránenia stavby. Žalovaná stavbu nerealizovala, nehnuteľnosť kúpila v roku 2019 v súčasnom technickom stave. Nebolo preukázané, kedy k vytvoreniu neoprávnenej stavby došlo, pričom žalobcovia 1/ a 2/ ako vlastníci dotknutého pozemku počnúc rokom 2016 v danej súvislosti do prípadu viac svetla nevniesli (nemali vedomosť o tom, či v roku 2016 neoprávnená stavba existovala alebo nie, neprodukovali podstatné tvrdenia). Neoprávnená stavba slúži ako súčasť rodinného domu žalovanej, konkrétne ako vstupná časť a detská izba s realizovanými elektrickými a vodovodnými prípojkami, žalovanou je permanentne využívaná ako trvalé bydlisko. Na druhej strane, nebolo tvrdené ani preukázané, že by existencia neoprávnenej stavby bránila žalobcom 1/ a 2/ efektívnejšie využívanie ich nehnuteľností. V priebehu konania po poučení súdom podľa ust. § 181 ods. 2 CSP žalobcovia zmenili žiadaný spôsob riešenia tak, že nežiadali odstránenie neoprávnenej stavby, ale zriadenie vecného bremena. 23. Vzhľadom na absenciu návrhu alebo súhlasu žalobcov 1/ a 2/ s prikázaním neoprávnenej stavby do ich spoluvlastníctva súd pristúpil k aplikácii zákonom determinovaného tretieho spôsobu riešenia vzťahov strán sporu. Žalobcovia preferovali zriadenie vecného bremena za náhradu, žalovaná by uprednostnila odkúpenie pozemku pod neoprávnenou stavbou.
24. Možno konštatovať, že formulácia ust. § 135c ods. 3 OZ výslovne nevylučuje iný spôsob usporiadania vzťahov ako zriadenie vecného bremena, i keď zároveň možno uzavrieť, že fakultatívny výpočet spôsobov riešenia vzťahov favorizuje zriadenie vecného bremena v rozsahu nevyhnutnom na výkon vlastníckeho práva k stavbe za náhradu pred všeobecne formulovaným iným spôsobom riešenia (teda napríklad i zákonom výslovne nevylúčenou možnosťou prikázania pozemku pod stavbou do vlastníctva žalovanej ako vlastníčky stavby za primeranú náhradu). Žalobcovia výslovne nesúhlasili s možnosťou predaja pozemku pod stavbou žalovanej napriek jej opakovanej žiadosti o odkúpenie pozemku, a to najmä vzhľadom na znaleckým posudkom určenú porovnateľnú hodnou trhovej ceny pozemku a hodnoty práv a závad (rozdiel predstavoval 234,11 eur), pričom znenie zákona uprednostňujúce zriadenie vecného bremena za náhradu pred iným možným spôsobom usporiadania vzťahov je záväzné, nadôvažok, v konaní nevzišiel konsenzus strán o potenciálnom obojstranne akceptovateľnom „inom“ riešení vzťahov. V kontexte výsledkov dokazovania by prípadné prikázanie pozemku pod neoprávnenou stavbou do vlastníctva žalovanej ako vlastníčky neoprávnenej stavby privodilo žalovanej ako subjektu, ktorý preukázateľne konal v rozpore s účinnou legislatívou (nadobudnutím vlastníckeho práva k neoprávnenej stavbe z právneho dôvodu kúpnej zmluvy sa dostala do právneho postavenia neoprávneného stavebníka), paradoxne výhodnejšie postavenie v porovnaní s vlastníkom dotknutého pozemku, ktorý zákonnú úpravu žiadnym spôsobom neporušil; inak povedané, dôsledkom zavineného porušenia právnej povinnosti v súvislosti s neoprávnenou stavbou žalovanou ako stavebníčkou by bol jej profit, nakoľko by sa stala vlastníčkou aj pozemku pod a v okolí neoprávnenej a nepovolenej stavby, a to za cenu porovnateľnú (vyššiu len o 234,11 eur) s hodnotou jednorazovej náhrady za vecné bremeno, ktoré riešenie by zjavne nevykazovalo aspekt zákonnosti a spravodlivosti. 25. Vzhľadom na uvedené súd o vzťahoch súvisiacich s neoprávnenou stavbou v podobe prístavby k rodinnému domu rozhodol tak, že v prospech (každého) vlastníka rodinného domu súp. č. XXX zriadil vecné bremeno in rem kvality a v rozsahu tak, ako to navrhli žalobcovia, t.j. zodpovedajúce právu užívania novovytvorených parciel CKN č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19 m2 (pozemok nachádzajúci sa pod neoprávnenou prístavbou) a parc. č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 91 m2 (plošný zostatok pôvodnej parcely č. XXXX/XX o výmere 110 m2 obklopujúci parc. č. XXXX/XX), pričom výška primeranej jednorazovej náhrady za vecné bremeno predstavuje sumu určenú znaleckým posudkom č. XX/XXXX vo výške 5165,89 eur. Závery znaleckého posudku č. XX/XXXX neboli v konaní účinne popreté, žalovaná síce vzniesla čiastkovú výhradu voči časti odborného spracovania posudku, avšak nenavrhla vykonať relevantné dokazovanie s ambíciou napadnutý záver účinne poprieť, v záverečnom vyjadrení znaleckým dokazovaním určenú sumu ako všeobecnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti, tak i výšku všeobecnej hodnoty práv a závad akceptovala. Vzniesla žiadosť o možnosť splatenia primeranej náhrady formou splátok po 100 eur mesačne z dôvodu až v rámci záverečnej reči tvrdenej nepriaznivej ekonomickej, rodinnej a zdravotnej situácie na jej strane, nakoľko je samoživiteľkou s dvoma maloletými deťmi, z ktorých jedno je zdravotne postihnuté, na základe čoho jej bude poskytovaný opatrovateľský príspevok vo výške 605 eur mesačne, čo bude okrem rodinných prídavkov predstavovať jej jediný príjem. S predmetným návrhom žalobcovia 1/ a 2/ nesúhlasili z dôvodu nepreukázania jeho opodstatnenosti. Súd vychádzajúc z konštantnej judikatúry možnosti splátok nemohol vyhovieť primárne z dôvodu, že nepriaznivé okolnosti, na ktoré sa žalovaná v rámci záverečnej reči po prvý raz odvolala, žiadnym spôsobom v konaní nepreukázala, ako aj z dôvodu neprijateľnosti navrhnutej výšky splátok, nakoľko suma jednorazovej náhrady 5165,89 eur by bola týmto spôsobom zaplatená najskôr o 52 (zaokrúhlene na celé čísla) mesiacov (viac ako 4 roky), čím by prakticky stratila ekonomický atribút jednorazovej náhrady. 26. Zvyšnú časť žalobou uplatneného nároku predstavujúcu úpravu vzťahov strán sporu v súvislosti s neoprávnenou stavbou v podobe oplotenia pozemku súd ako nedôvodnú zamietol, nakoľko žalobou determinovaný nárok podľa ust. § 135c OZ možno uplatniť výlučne vo vzťahu k neoprávnenej stavbe. Stavba je definovaná v § 119 ods. 2 OZ, a preto neoprávnenou stavbou môže byť len stavba, ktorá zodpovedá tomuto zákonnému vymedzeniu, t.j. musí ísť o stavbu spojenú so zemou pevným základom. Pevný základ treba skúmať z technického hľadiska, najmä so zreteľom na to, či stavbu bez narušenia jej hospodárskeho určenia možno premiestniť. Stavbou je každý objekt považovaný za stavbu podľa stavebnoprávnych predpisov. Nemusí to byť len budova. Ak stavba nespĺňa toto kritérium, nemožno uvažovať o aplikácii § 135c OZ. V danom prípade nebolo v konaní nielen preukázané, ale ani tvrdené, že by sporné oplotenie malo mať právny charakter stavby podľa ust. 119 ods. 2 OZ, v danej časti súd konštatuje absenciu podstatných skutkových tvrdení žalobcov 1/ a 2/. Z poznatkov súdu získaných
miestnou ohliadkou zároveň nebolo možné vyvodiť uspokojivý záver ohľadne stavebno- technického charakteru oplotenia. 27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 28. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 29. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 30. Vo vzťahu k náhrade trov konania súd nevzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP tak, ako to žiadala žalovaná, ktorá za dôvody hodné osobitného zreteľa považovala primárne skutočnosť, že súd pôvodnej formulácii žalobného petitu nevyhovel (prvý zákonnom určený spôsob usporiadania vzťahov), žalobcovia po predbežnom právnom posúdení veci navrhovaný spôsob riešenia vzťahov modifikovali a zároveň mal prihliadnuť na preddavok znaleckého dokazovania plne hradený žalovanou. 31. Súd konštatuje, že i keď je pravdou, že konkrétny spôsob rozhodnutia vo veci samej v prípade nároku podľa ust. § 135c OZ nie je výlučne závislý na vôli strán sporu vzhľadom na viazanosť súdu zákonnom determinovaným poradím spôsobu usporiadania vzťahov strán sporu, avšak žaloba bol podaná dôvodne, pričom jej podanie a iniciovanie predmetného konania bolo zapríčinené zavineným porušením právnej povinnosti žalovanou ako stavebníčkou neoprávnenej stavby (nie je pritom rozhodujúcim, že žalovaná do právnej pozície stavebníčky vstúpila v dôsledku právnych účinkov kúpnej zmluvy), ktorá bez súhlasu vlastníka pozemku na ňom stavbu realizovala, následne dlhodobo neoprávnenú stavbu a pozemok pod ňou a v jej bezprostrednom okolí užívala, pričom mohla a mala sama súc si vedomá právneho režimu veci iniciatívne podnietiť rokovania o riešení daného stavu, čo preukázateľne neurobila. 32. Vzhľadom na uvedené súd nemal dôvod o náhrade trov konania nerozhodnúť podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, kde žalobcovia ako procesne úspešnejšia strana sporu majú právo na náhradu pomernej časti trov konania. Predmetom konania bola úprava vzťahov podľa ust. § 135c OZ k dvom označeným neoprávneným stavbám – prístavbe a oploteniu –z ktorých dôvodnou súd konštatoval žalobu výlučne v časti týkajúcej sa usporiadania vzťahov podľa označenej právnej úpravy k prístavbe (nebolo preukázané, že oplotenie podlieha právnemu režimu stavby, žalobcovia mali uplatniť vlastnícku žalobu a vlastník oplotenia by sa nemohol brániť právnymi argumentmi uvedenými v ust. § 135c OZ). Pomer procesného úspechu v konaní zároveň nebolo možné kvantitatívne vyhodnotiť podľa pomeru hodnôt prístavby a oplotenia, nakoľko podstatné skutkové tvrdenia v tomto smere absentovali, na základe čoho súd pomer úspechu žalobcov vyhodnotil na 50% (polovica predmetu konania), čo zodpovedá rovnakému pomeru ich procesného neúspechu, v dôsledku čoho súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v neprospech ktorej bolo vydané, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.