Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 10Csp/137/2021 2321203331 23. 05. 2024 JUDr. Naďa Pethöová ECLI:SK:OSGA:2024:2321203331.14
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu: P. N.R., O.. XX.XX.XXXX, V. B. F. XXX, zastúpený: JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom ul. J. Kráľa 5/A, Lučenec, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31320155, so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 44250029, so sídlom Nám. Sv. Egídia 93, Poprad, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, takto rozhodol: I. Súd určuje, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 03.06.2017 uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., je bezúročný a bez poplatkov. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4892,56 eur s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1433,92 eur od 29.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 480 eur od 15.01.2022 do zaplatenia, zo sumy 240 eur od 08.04.2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 2738,64 eur od 06.12.2023 do zaplatenia, všetko do 3 dní. III. Súd žalobcovi priznáva 100% náhrady trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 30.08.2021 žalobca žiadal, aby súd určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 03.06.2017 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., je bezúročný a bez poplatkov a žalovaný je povinný zaplatitť žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 4892,56 eur s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1433,92 eur odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na rozšírenie žaloby (zo dňa 27.10.2021) žalovanému do zaplatenia, zo sumy 480 eur odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na rozšírenie žaloby (zo dňa 14.01.2022) žalovanému do zaplatenia, zo sumy 240 eur odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na rozšírenie žaloby (zo dňa 06.04.2022) žalovanému do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 2738,64 eur odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na rozšírenie žaloby (zo dňa 05.12.2023) žalovanému do zaplatenia, všetko do 3 dní. 2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. 3. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán sporu, kúpnou zmluvou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, správou MS SR, predžalobnou výzvou, faktúrou, poistnou zmluvou, záznamom o svedeckom prehlásení, pracovnou zmluvou, čestným prehlásením, zmluvami o úvere a kúnymi zmluvami, čestnými prehláseniami, prehľadom úhrad, schvaľovacím protokolom k návrhu zmluvy,
potvrdeniami o prevode, ostatnými listinnými dôkaznými prostriedkami súvisiacimi s predmetom sporu, na základe čoho dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci: 4. Zo žaloby a vyjadrení právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že dôvodom podania žaloby bola skutočnosť, že dňa 03.06.2017 došlo medzi žalobcom ako kupujúcim a spol. AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s., v pozícii predávajúceho k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol osobné motorové vozidlo zn. B. N., VIN: F. za cenu 6526 eur s tým, že časť kúpnej ceny vo výške 2479,88 eur bude predávajúcemu uhradená pri podpise kúpnej zmluvy a doplatok vo výške 4046,12 eur prostredníctvom úveru na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom. Obe zmluvy (kúpna a úverová) sú vzájomne závislými a je potrebné ich posudzovať ako celok podľa § 52a ods. 2 OZ (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžo/21/2013 z 30.04.2014); pričom podstatnou pre daný vzťah bola zmluva kúpna, ktorá predstavuje právny základ pre následnú zmluvu o úvere. Kúpna zmluva vymedzila čo (automobil) a v akej výške (6526 eur) sa bude úverom financovať, vychádzajúc z dohodnutej kúpnej ceny za automobil vrátane jeho súčastí a príslušenstva podľa kúpnej zmluvy (6526 eur). Po odrátaní žalobcom zaplatenej akontácie (2479,88 eur) predstavovala suma doplatku kúpnej ceny 4046,12 eur, ktorá mala byť výškou úveru v zmluve o úvere. V samotnej úverovej zmluve však figurovala ako výška úveru suma vyššia, 5746,12 eur, a to v časti predmetu financovania B, ktorý údaj mal jednostranne doplniť právny predchodca žalovaného, v rozpore s jednoznačnou vôľou žalobcu prejavenou v obsahu kúpnej zmluvy (4046,12 eur). Právny predchodca žalovaného žalobcovi poskytol dve možnosti; buď podpísať vopred formulované listiny (kúpna a úverová zmluva) alebo ich ako celok odmietnuť, z čoho vyvodil, že výška úveru nebola platne dojednaná. Predmet financovania B (doplnkové služby a tovar) v cene 1700 eur predstavoval podmienku získania úveru, pričom jeho zložky spĺňajú kritériá poplatku spojeného s poskytnutím úveru (§ 2 písm. g) z.č. 129/2010 Z.z.), žalobca o ne nemal záujem a sprostredkovateľom úveru mu boli prezentované ako dar. Podľa žalobcu zároveň ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. t), v) a w) OZ. Okrem uvedeného je v časti B položka „doplnkový zákaznícky servis“ za poplatok 399 eur, pričom ide o fiktívnu doplnkovú službu, žalobcom nežiadanú a reálne dodávateľom nedodanú, obsah danej služby z kúpnej zmluvy ani nevyplýva, pričom na neprijateľnosť zmluvnej podmienky poukázalo aj MS SR v stanovisku z 10.10.2019. Ďalšie položky v časti B - „Carlife Garancia“ za poplatok 773 eur a „Poistenie DEFEND GAP FLEX“ za poplatok 300 eur obdobne povahou spadajú do kategórie poplatkov podmieňujúcich poskytnutie úveru, o ktorých účele žalobca nemal vedomosť, nevyžiadal si ich a zodpovedajú neprijateľným zmluvným podmienkam podľa § 53 ods. 4 písm. t), v) a w) OZ. Vzhľadom na jasné rozlíšenie medzi poskytnutým úverom a celkovými nákladmi s ním spojenými obsiahnutým v ust. § 2 písm. g) z.č. 129/2010 Z.z., je vylúčené, aby tieto náklady tvorili súčasť istiny úveru. V úverovej zmluve je nesprávne uvedená RPMN vo výške 15,39%, nakoľko vychádzajúc zo správnej výšky úveru (4046,12 eur), aplikujúc vstupné hodnoty rozhodujúcich veličín (dátum úveru 03.06.2017; periodicita splátok mesačne; počet splátok 72, výška splátok 118,93 eur) možno dospieť v správnej výške RPMN 31,81%, pričom v zmluve uvedená RPMN je v neprospech spotrebiteľa, čo je v zmysle ust. 11 ods. 1 v spojitosti s ust. § 9 ods. 2 písm. d) z.č. 129/2010 Z.z. dôvod vyhodnotiť úver ako bezúročný a bez poplatkov. Druhým dôvodom tvrdenej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je hrubé porušenie povinností v podobe dodržania povinnej odbornej starostlivosti pri schvaľovaní žiadosti o úver v časti skúmania bonity podľa ust. § 7 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. Procesnú prípustnosť žaloby odôvodnil s poukazom na ust. 11 ods. 4 z.č. 129/2010 Z.z. 5. Podstatná časť procesnej obrany žalovaného spočívala v tom, že v danom prípade išlo o financovanie viacerých predmetov financovania - A: automobil (6526 eur), B - doplnkový zákaznícky servis, lekárnička, lano, trojuholník, reflexná vesta, hasiaci prístroj, koberce do auta, Carlife Garance, jednorazové poistné za poistenie finančnej straty DEFEND GAP FLEX a autokozmetika (1700 eur), ktorý postup umožňuje ust. § 15 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. Kúpna cena 1700 eur je súčasťou istiny úveru, preto je zahrnutá do výšky úveru celkom, ide totiž o cenu služieb dodaných v zmysle požiadavky spotrebiteľa. O tejto skutočnosti bol žalobca informovaný (žiadosť o uzatvorenie zmluvy, štandardné európske informácie, zmluva o úvere). Tieto služby si žalobca dojednal s AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s. t.j. s treťou osobou, čo osvedčil podpisom na faktúre. Predmetné služby nesúvisia s predmetom podnikania žalovaného ako veriteľa, ide o následok zmluvného dojednania medzi žalobcom a treťou osobou, žalovaný len poskytol úver; žalovaný neponúka doplnkový tovar a služby ako povinnú súčasť kúpnej zmluvy a teda aj úverového financovania, tovar B kupovať žalobca nemusel, v tom prípade by dostal nižší úver (len na A), poistenie podmienkou poskytnutia úveru nebolo. Doplnková služba B nie je podmienkou získania úveru, tieto nevstupujú do výpočtu RPMN, v dôsledku čoho je RPMN uvedená
v zmluve vo výške 15,39% (výpočet je uvedený v listine Informácia o RPMN a priemernej RPMN) správnym údajom. Dobrovoľnosť vo vzťahu k predmetu financovania B tvrdil aj s poukazom na obsah ním predložených úverových zmlúv uzatvorených totožným veriteľom a sprostredkovateľom, ktoré boli uzatvorené bez financovania doplnkových tovarov a služieb, nakoľko spotrebitelia o ich financovanie nežiadali, v dôsledku čoho nie je možné hovoriť o obligatórnosti financovania doplnkových tovarov a služieb ako tvrdí žalobca. 6. Žalobca v replike poukázal na to, že i keď veriteľom a sprostredkovateľom sú subjekty odlišné, ide o subjekty vzájomne spolupracujúce (právny predchodca žalovaného predajcu splnomocnil na uzatvorenie úverovej zmluvy), v dôsledku čoho ide o zmluvy vzájomne závislé (§ 52a ods. 2 OZ) rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Sžo/21/2013 z 30.04.2014, sp. zn. 8Sžo/2/2013 z 23.01.2014. Faktúra predajcu a sprostredkovateľa úveru v jednej osobe nepredstavuje listinu zachytávajúcu vôľu žalobcu, ide o daňový doklad, vo vzťahu k obsahom oboch zmlúv je bez právnej záväznosti, najmä sa v nej nenachádzajú žiadne zmluvné dojednania, ktorými by žalobca prejavil záujem o prefinancovanie tam uvedených tovarov a služieb. Žalovaný je zodpovedný za konanie sprostredkovateľa (predajcu) podľa § 22 ods. 1 OZ. Poukázal na rozhodnutie NBS č.z. 100-000-290-123 z 28.05.2021, ktorým bola predajcovi uložená pokuta 50000 eur aj z dôvodov, že dochádzalo k sprostredkúvaniu úverov a poistenia odborne nekvalifikovanými osobami a že dochádzalo k porušovaniu informačnej povinnosti o poplatkoch za sprostredkovanie úveru. Predmet financovania B rozhodne nemožno označiť za hlavný predmet zmluvy (rozhodnutia SD EÚ C-143/13, C 26/13). Ak žalovaný argumentuje tým, že poukázal na účet predajcu celú výšku úveru podľa úverovej zmluvy (5746,12 eur), tak žalobca trvá na tom, že žalobca dostal z titulu plnenia z kúpnej zmluvy výlučne predmet financovania A (automobil), ktorý bol financovaný úverom vo výške 4046,12 eur, predmet financovania B za cenu 1700 eur mu reálne dodaný nebol, pričom pre určenie skutočnej výšky úveru je determinujúca hodnota plnenia poskytnutého spotrebiteľovi (SD EÚ C-377/14 z 21.04.2016), zároveň nie je podstatným, kto je prijímateľom chýbajúcej hodnoty (či veriteľ alebo sprostredkovateľ); každopádne ide o skrytý poplatok spojený s poskytnutím úveru. Nesprávny údaj o výške úveru ako jeden z parametrov nevyhnutných pre výpočet RPMN má za následok nesprávny údaj o RPMN. O nekalej obchodnej praxi žalovaného malo svedčiť aj predložené svedecké prehlásenie bývalého manažéra sprostredkovateľa P. E. a čestné prehlásenia spotrebiteľov v obdobných úveroch, ktoré zabezpečil cez spotrebiteľské združenie FÉNIX, IČO: 42310059, z obsahu ktorých vyplýva, že (nielen) tandem žalovaný (resp. jeho právny predchodca) a sprostredkovateľ AAA AUTO praktizovali takú obchodnú politiku, podľa ktorej záujemcovia o kúpu automobilu museli akceptovať na prefinancovanie úverom aj nevyžiadané doplnkové služby, čo z nich robí povinné náklady úveru, preto nejde o súčasť úveru. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (o ktorý bola žaloba v priebehu konania opakovane rozšírená) žalobca odôvodnil tým, pri žalobcom tvrdenej skutočnej výške úveru 4046,12 eur žalovaný uhradil na úver od 28.06.2017 do 09.09.2021 sumu 5480,04 eur, v období od 10.10.2021 do 10.01.2022 realizoval úhrady úveru v sume 480 eur, od 10.02.2022 do 11.03.2022 vykonal úhrady na úver vo výške 240 eur, za obdobie od 1.04.2022 do 17.10.2023 zaplatil 2738,64 eur, t.j. spolu do realizoval žalobca úhrady úveru v sume 8938,68 eur. Vzhľadom na tvrdenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru tak výška bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobcu predstavuje sumu 4892,56 eur. Uplatnil si aj úrok z omeškania podľa § 3 NV SR č. 87/1995 Z.z. v sadzbe o päť percentuálnych bodov vyššej ako základnú úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu. 7. Žalovaný v rámci dupliky trval na tom, že zmluvný vzťah je mimo dispozíciu žalovaného čo do jeho obsahu, kúpu si dojednáva žalobca a predajca, žalovaný je len financovateľom úveru, ktorý bol v danom prípade medzi ním a žalobcom dojednaný na sumu 5746,12 eur, žalovaný nie je zmluvnou stranou kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho je svedecká výpoveď bývalého manažéra AAA auto vo vzťahu k spornému právnemu vzťahu irelevantná. Vo vzťahu k procesu skúmania bonity uviedol, že požiadal žalobcu podľa § 7 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. o úplné, presné a pravdivé informácie o výške jeho reálneho príjmu, o zdroji príjmov, rodinnom stave, počte vyživovaných detí (zmluva o úvere a žiadosť o uzatvorenie zmluvy), ktoré poskytnuté údaje žalovaný zohľadnil pri rozhodovaní. Žalobca uviedol výšku príjmu 1200 eur, čo žalovaný overil dopytom na Sociálnu poisťovňu, vykonal dopyt do úverového registra NRKI, odkiaľ získal informáciu, že napriek vyjadreniu žalobcu o mesačných splátkach úveru 150 eur, reálne tento splácal mesačné splátky 581 eur. Následne zohľadnil: príjem 1200 eur/mesiac, výdavky 581/150 eur/mesiac, životné minimum 198,09 eur/mesiac, nezaopatrené osoby 1, životné minimum na nezaopatrené deti 90,42 eur/mesiac, splátka požadovaného úveru 118,93 eur/mesiac, pričom dospel k sume, ktorá by žalobcovi ostala mesačne k dispozícii - 211,56 eur, na základe čoho predmetný úver
poskytol. Dôrazne poprel tvrdenie o tvrdenom porušení ust. § 7 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z.. Poukázal na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že o predmet financovania B nemal záujem a už vôbec nie, že by nevedel, o čo ide, v ktorej časti neuniesol dôkazné bremeno. 8. Žalobca uviedol, že v pobočke predajcu v Trnave si vybral auto a požiadal o financovanie predmetného auta s tým, že polovicu kúpnej ceny zaplatí sám ako akontáciu a druhú polovicu bude riešiť úverom. Pracovníčka, ktorá s ním úver dojednávala, rozprávala o poistení tak, že pochopil, že uzatvorenie poistenia je podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy a myslel, si že ide o poistenie auta, pričom sa ho nepýtala, či poistenie chce alebo nie. Pracovník bazáru mu nepovedal, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy môže dôjsť aj bez ostatných dojednaní, benefit navyše mu poskytnutý nebol. O poistení Garancia vedel od pracovníčky toľko, že ide o garanciu v prípade poruchy auta a produkt bol automaticky započítaný k úveru, zmluvu a dojednania si v rýchlosti v kancelárii prečítal, doma ho zarazilo, že pri podpise zmluvy dostal ako tvrdený dar autokozmetiku a v zmluve našiel, že zaň zaplatil 165 eur, avšak to neriešil, s autom bol spokojný a od zmluvy nechcel odstúpiť. O problematike sa dozvedel z rozhlasu. 9. Podľa § 137 písm. d/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 10. Podľa § 11 ods. 4 z.č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. 11. Podľa § 52 ods. 1 OZ ( v znení účinnom k 03.06.2017) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 12. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 13. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 14. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. Podľa § 52a ods. 1 OZ ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. 16. Podľa § 52a ods. 2 OZ ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami. 17. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 18. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 19. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
20. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 21. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 22. Podľa § 7 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom k 03.06.2017) veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 23. Podľa § 9 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 24. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) z.č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 25. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) z.č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 26. Podľa § 11 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 27. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté. 28. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca v pozícii kupujúceho uzatvoril s predávajúcim AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., IČO: 47918101 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu zn. Honda Civic, číslo karosérie: F. za kúpnu cenu 6526 eur, pričom časť kúpnej ceny zaplatil žalobca v hotovosti predávajúcemu pri podpise zmluvy vo výške 2479,88 eur a zvyšok kúpnej ceny vo výške 4046,12 eur mala byť zaplatená prostredníctvom úveru na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného. V rovnaký deň došlo medzi žalobcom ako spotrebiteľom a dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného ako dodávateľom a veriteľom k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalovaného poskytnúť žalobcovi úver vo výške 5746,12 eur, ktorý mal žalobca splácať v mesačných splátkach po 118,93 eur v počte splátok 72 počnúc splatnosťou prvej splátky dňa 18.06.2017, celkovo mal žalobca zaplatiť sumu 8562,12 eur. Termín konečnej splatnosti bol dojednaný na 18.05.2023, RPMN bola vo výške 15,39%, výška odplaty 17,35%, ročná úroková sadzba 15,39%, priemerná RPMN vo výške 14,54%. Z obsahu zmluvy vyplynulo, že výšku poskytnutého úveru celkom predstavujú finančné prostriedky za účelom úhrady doplatku kúpnej ceny Predmetu financovania A (automobil) vo výške 4046,12 eur a finančné prostriedky za účelom úhrady celkovej ceny Predmetu financovania B (doplnkový tovar a služby: doplnkový zákaznícky servis - 399 eur, lekárnička, lano, trojuholník, reflexná
vesta, hasiaci prístroj - 48 eur, jednorazové poistné za poistenie mechanických a elektrických porúch automobilu „Carlife Garancia“ - 773 eur, čierne koberce - 15 eur, jednorazové poistné za poistenie finančnej straty „DEPEND GAP FLEX“ - 300 eur, autokozmetika - 165 eur), t.j. celkovo vo výške 1700 eur. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že za veriteľa (právneho predchodcu žalovaného) konal ako sprostredkovateľ predávajúci (AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s.). 29. Možno konštatovať, že sporná úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, právny režim ktorej možno subsumovať pod ust. § 52 a nasl. OZ;, žalobca spĺňa hmotnoprávne kritériá spotrebiteľa podľa ust. § 52 ods. 4 OZ a žalovaný (právny predchodca žalovaného) je dodávateľom v zmysle ust. § 52 ods. 3 OZ. Zároveň ide o úver spotrebiteľský (§ 1 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z.) vyžadujúci aplikáciu z.č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. 30. Procesná prípustnosť žaloby je daná ust. § 137 písm. d/ CSP v spojitosti s ust. § 11 ods. 4 z.č. 129/2010 Z.z. 31. Z obsahu oboch zmlúv (kúpnej zmluvy a zmluvy o spotrebiteľskom úvere) je zrejmé, že ide o zmluvy podľa ust. § 52a OZ, nakoľko boli uzatvorené v rovnaký deň a najmä z dôvodu, že sú vzájomne závislé a je potrebné ich posudzovať ako celok, o ktorej skutočnosti opakovane rozhodol NS SR, pričom uvedená právny záver je obsiahnutý v jeho rozhodnutiach sp. zn. 5Sžo/21/2013 z 30.04.2014, sp. zn. 8Sžo/2/2013 z 23.01.2014. 32. Vo vzťahu k podstatnej časti argumentácie produkovanej stranami sporu súd udáva, že nemal zákonný dôvod odkloniť sa od ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít, a to v konkrétne v podobe rozhodnutí NS SR sp. zn. 4Cdo/93/2022 zo dňa 31.05.2023, sp. zn. 4Cdo/29/2023 zo dňa 27.06.2023, sp. zn. 7Cdo/106/2023 zo dňa 25.07.2023, kde NS SR opakovane konštatoval v skutkovo i právne obdobných sporoch (totožný žalovaný resp. právny predchodca žalovaného, totožný sprostredkovateľ/predávajúci) vzájomné prepojenie kúpnej zmluvy a zmluvy o účelovo viazanom spotrebiteľskom úvere a nutnosť ich spoločného posudzovania. Z odôvodnení predmetných rozhodnutí zhodne vyplynulo, že podstata sporu spočíva v rozdielnych sumách uvedených vo vzájomne prepojených zmluvách, nakoľko za predpokladu účelovej viazanosti úverovej zmluvy na zmluvu kúpnu, je vylúčené, aby zmluvy v časti výšky úveru (úverová zmluva) a v časti kúpnej ceny (kúpna zmluva) obsahovali odlišné číselné údaje, ako tomu je v spornom prípade. Úver bol zjavne účelovo viazaný na účel kúpy (doplatenia kúpnej ceny) automobilu, prevod vlastníctva ku ktorému na žalobcu bol predmetom zmluvy kúpnej. 33. V kúpnej zmluve bola tak výška doplatku kúpnej ceny automobilu celkom jednoznačne dojednaná na sumu 4046,12 eur predstavujúcu rozdiel medzi celkovou výškou kúpnej ceny predmetu kúpy 6526 eur a akontáciou zaplatenou žalobcom pri podpise kúpnej zmluvy 2479,88 eur, avšak v zmluve o úvere znelo dojednanie o úvere na sumu 5746,12 eur navýšenú o sumu 1700 eur za financovanie doplnkového tovaru a služieb označených ako Predmet financovania B. Predmet financovania B pozostávajúci v zmysle úverovej zmluvy z doplnkových služieb a tovarov, ktoré, ako z vykonaného dokazovania vyplynulo, si žalobca nielen nevyžiadal, ale mu z prevažnej časti ani neboli ako plnenie dodané, pričom išlo o vopred naformulované zmluvné dojednania, ktoré boli žalobcovi v mene a na účet žalovaného konajúcou osobou predostreté ako podmienka poskytnutia úveru na účel kúpnej zmluvy, ktorých obsah nemohol žalobca ovplyvniť. Žalovaný sa mylne domnieval, že dôkazná iniciatíva v danej časti náleží žalobcovi, práve naopak, ak žalovaný tvrdí, že nešlo o vopred pripravené čiastkové dojednania, s ktorými sa mohol žalobca vopred oboznámiť a ktorých obsah mohol (a mal) žalobca možnosť ovplyvniť, v danej časti dôkazné bremeno nesie žalovaný ako dodávateľ podľa ust. § 53 ods. 3 OZ, ktoré dôkazné bremeno žalovaný neuniesol. Z výpovede žalobcu na pojednávaní (ako jediného dôkazného prostriedku navrhnutého a vykonaného za účelom preukázania fakultatívnosti dojednaní obsiahnutých pod Predmetom financovania B) totiž vyplynulo, že kompletné znenie zmluvy mu bolo poskytnuté po prvý raz v kancelárii osoby poverenej konať na účet a v mene žalovaného, kde následne došlo aj k podpisu zmlúv po pomerne krátkom čase určenom na oboznámenie sa obsahom zmlúv, pričom zo strohého výkladu poverenej osoby dospel žalobca k presvedčeniu, že v prípade, ak nebude súhlasiť s kompletným znením zmlúv tak ako sú pripravené, k ich uzatvoreniu nedôjde a auto, ktoré predstavovalo jedinú ambíciu žalobcu v súvislosti s daným záväzkovoprávnym vzťahom a zároveň ekonomickú kauzu vzťahu, si tento cez úver cez žalovaného nekúpi. Žalobca žiadnym spôsobom nebol informovaný o možnosti odmietnutia predmetu financovania B.
34. Predmet financovania B nemožno započítať do výšky úveru s poukazom na závery vo veci C-377/14 Radlinger, Radlingerová proti Finway a.s., kde sa Súdny dvor Európskej Únie okrem iného vyjadril k požiadavkám na náležitosti spotrebiteľských zmlúv a na otázku vnútroštátneho súdu, akým spôsobom sa má vykladať pojem „celková výška úveru“ obsiahnutý v článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 a pojem „výška čerpania“ obsiahnutý v bode I prílohy I tejto smernice odpovedal, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. V rozhodnutí Súdny dvor uviedol, že dôsledkom takéhoto postupu, t. j. zahrnutia nákladov spotrebiteľa spojených s úverom do výšky čerpania úveru, je podhodnotenie RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru (bod 87). Zároveň informácia o celkových nákladoch úveru umožňuje spotrebiteľovi porovnať ponuky úverov a posúdiť rozsah jeho záväzku (bod 90). 35. V danom prípade predmet financovania B pozostával z doplnkových tovarov a služieb predstavujúcich však minimálne v časti skryté náklady a poplatky žalobcu za tovary alebo služby, ktoré mu (minimálne z časti) reálne ako protiplnenie ich ceny neboli žalovaným poskytnuté. Ide o doplnkový zákaznícky servis - 399 eur, lekárnička, lano, trojuholník, reflexná vesta, hasiaci prístroj - 48 eur, jednorazové poistné za poistenie mechanických a elektrických porúch automobilu „Carlife Garancia“ - 773 eur, čierne koberce - 15 eur, jednorazové poistné za poistenie finančnej straty „DEPEND GAP FLEX“ - 300 eur, autokozmetika - 165 eur. Ak mal žalovaný ako veriteľ v úmysle neposkytnúť lekárničku, reflexnú vestu, trojuholník, lano hasiaci prístroj ako príslušenstvo hlavnej veci - automobilu, pričom cena položiek by bola zahrnuté v cene automobilu v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, mal povinnosť dôrazne na daný postup žalobcu upozorniť. Vo vzťahu k poisteniu žalovaný nepreukázal, že by išlo o fakultatívnu položku nepodmieňujúcu uzatvorenie zmluvy o úvere, v dôsledku čoho mal postenie zohľadniť vo výpočte RPMN. Argumentácia žalovaného spočívajúca v preukázaní existencie obdobných platných úverových zmlúv uzatvorených medzi ním i inými spotrebiteľmi, kde si títo nezvolili okrem predmetu financovania A predmet financovania B (ktorý odmietli) a napriek tomu k uzatvoreniu zmluvy došlo nepreukazuje, že v prejednávanom prípade bol žalobca o fakultatívnosti predmetu financovania B upovedomený alebo mohol a mal možnosť dospieť v tejto vedomosti bez vynaloženia väčšieho úsilia. Rovnako je irelevantná aj časť procesnej obrany v rámci ktorej žalovaný poukazuje na to, že on nie je podľa predmetu činnosti uvedeného vo verejnej listine predajcom automobilov, preto nerozhoduje o tom, čo a ako sa bude plniť, predávajúcim bol tretí subjekt a pod., nakoľko je z konštrukcie úverovej zmluvy celkom nepochybné, že veriteľom daného záväzkovprávneho vzťahu je práve žalovaný resp. jeho právny predchodca, ktorý je zjavne s predávajúcim z kúpnej zmluvy v pomere vzájomnej spolupráce, keďže ho poveril sprostredkovaním predmetného úveru, vychádzajúc z označenia predávajúceho v zmluve o úvere ako sprostredkovateľa, sprostredkovateľ pritom nevystupuje vo svojom mene a sprostredkúvanú zmluvu uzaviera sám záujemca. Na základe sprostredkovateľskej zmluvy sprostredkovateľ nie je oprávnený konať za záujemcu. Podľa § 777 druhá veta OZ je sprostredkovateľ oprávnený konať za záujemcu alebo čokoľvek za neho prijímať len vtedy, keď bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom. Podľa § 31 ods. 1 v plnomocenstve musí byť uvedený rozsah zástupcovho (v danom prípade splnomocnencovho) oprávnenia. Z kontextu skutkového stavu možno rozumne uzavrieť, že sprostredkovateľ disponoval i plnomocenstvom udeleným mu žalovaným, na základe čoho tak v rámci úverovej zmluvy sprostredkovateľ konal v mene a na účet žalovaného, v dôsledku čoho je snaha žalovaného dištancovať sa od okrem iného i obsahu úverovej zmluvy bez právneho základu. 36. Vyššie označené závery NS SR zhodne odkazujú na obsah uznesenia NS SR z 27.10.2021 sp. zn. 2Cdo/165/2020 so záverom „z obsahu kúpnej zmluvy vyplýva, že časť kúpnej ceny vo výške 684,80 eur bola predávajúcemu zaplatená v hotovosti pri podpise zmluvy, a že zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 5.489,20 eur bude predávajúcemu zaplatená prostredníctvom úveru na základe zmluvy o úvere. Z obsahu úverovej zmluvy však jednoznačne vyplýva celková dojednaná výška úveru v sume 6.163,20 eur s tým, že predmetný spotrebiteľský úver bol účelovo viazaný, a to na obstaranie tam uvedeného predmetu financovania, ktorým bolo predmetné motorové vozidlo Citroën C4 Grand Picasso Diesel 1,6 HDi. Dovolací súd však konštatuje, že v zmysle § 52a ods. 2 OZ vyplýva jednoznačná závislosť týchto zmlúv, čo nerozporovali ani súdy nižšej inštancie. Avšak dovolací súd je toho názoru, že pokiaľ v zmysle § 52a ods. 2 OZ je daná vzájomná zmluvná závislosť, tak táto závislosť musí byť zrejmá aj z obsahu dojednaných zmlúv, a teda nesmie byť vzájomné dojednanie takýchto zmlúv odlišné.
V tomto prípade nekorešpondujúce v dojednanej výške pri kúpnej zmluve - kúpnej ceny (5.489,20 eur) a pri spotrebiteľskom úvere - výška spotrebiteľského úveru (6.163,20 eur). A to bez ohľadu na vystavenú faktúru č. U., ktorou bol fakturovaný predaj osobného automobilu Citroën C4 Grand Picasso 1,6 HDi vrátane doplnkového zákazníckeho servisu a Carlife Garancia. Dovolací súd tak konštatuje, že uplatnenie § 52a ods. 2 OZ na zmluvné dojednanie (kúpnu zmluvu a spotrebiteľský úver) je v tomto prípade zásadné. Na základe uvedeného je nepochybné, že RPMN uvedená v úverovej zmluve nezodpovedá kúpnej cene, ktorá je uvedená v kúpnej zmluve, t. j. 6.174 eur, po odpočítaní zaplatených 684,80 eur v sume 5.489,20 eur a následkom čoho je úverová zmluva bezúročná a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z. z.“. V kontexte vyššie označených rozhodnutí dôkladne sa oboznámiac so skutkovým stavom tam riešeným možno vyvrátiť ďalšiu argumentáciu žalovaného ohľadne ním tvrdenej neaplikovateľnosti rozhodnutia sp. zn. 2Cdo/165/2020 na predmetný skutkový stav vzhľadom na skutočnosť, že v tam riešenom spore nebol predmet financovania B jasne a zrozumiteľne označený na rozdiel od skutkového stavu tu prejednávaného sporu, nie je totiž pointou to, či predmet financovania B ako navýšenie úveru v porovnaní s kúpnou cenou je alebo nie je dostatočne konkretizovaný a náležite označený, ale to, že výška úveru poskytovaného úverovou zmluvou nie je totožná s výškou doplatku kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy, pričom účelom úveru bolo práve financovanie doplatku kúpnej ceny z kúpnej zmluvy. 37. V dôsledku navýšenia celkovej výšky úveru o náklad nemôže byť správne vypočítaná ani výška RPMN, keďže výpočet RPMN je závislý od výšky poskytnutého úveru. Navýšenie celkovej výšky úveru o náklady má zároveň aj ten následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj náklad, tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška hlavného predmetu zmluvy. Za vstupnú premennú pre výpočet RPMN podľa príslušného vzorca tak žalovaný nemal právny dôvod zvoliť sumu 5746,12 eur ako sumu výšky poskytnutého úveru, nakoľko táto suma sčasti zahŕňa i náklady žalobcu, o ktoré mala byť ponížená, v dôsledku čoho RPMN žalovaným vyrátaná a v zmluve uvedená vo výške 15,39% ročne nie je správnym údajom o RPMN a zároveň v zmluve uvedený údaj o RPMN je v neprospech spotrebiteľa, nakoľko tento na základe údaju o RPMN nebude mať objektívnu možnosť posúdiť výhodnosť ponúkaného úveru (reálnu cenu úveru). Na základe uvedených skutočností možno uzavrieť, že dôsledok resp. sankcia v podobe aplikácie ust. § 11 ods. 1 písm. b) (absencia údaju podľa § 9 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ) a d) (nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa) z.č. 129/2010 Z.z. je dôvodná. Preto je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov. 38. Druhý dôvod tvrdený žalobcom ako dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru však podľa názoru súdu správnym nie je. V konaní bolo žalovaným preukázané, že tento pri uzatvorení úverovej zmluvy postupoval v intenciách ust. § 7 z.č. 129/2010 Z.z., náležite skúmal bonitu žalobcu tým spôsobom, že požiadal žalobcu podľa § 7 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. o úplné, presné a pravdivé informácie o výške jeho reálneho príjmu, o zdroji príjmov, rodinnom stave, počte vyživovaných detí (zmluva o úvere a žiadosť o uzatvorenie zmluvy), ktoré poskytnuté údaje žalovaný zohľadnil pri rozhodovaní. Žalobca uviedol výšku príjmu 1200 eur, čo žalovaný overil dopytom na Sociálnu poisťovňu, vykonal dopyt do úverového registra NRKI, odkiaľ získal informáciu, že napriek vyjadreniu žalobcu o mesačných splátkach úveru 150 eur, reálne tento splácal mesačné splátky 581 eur. Následne zohľadnil: príjem 1200 eur/mesiac, výdavky 581 eur/mesiac (suma vyššia ako žalobcom uvedených 150 eur), životné minimum 198,09 eur/mesiac, nezaopatrené osoby 1, životné minimum na nezaopatrené deti 90,42 eur/mesiac, splátka požadovaného úveru 118,93 eur/mesiac, pričom dospel k sume, ktorá by žalobcovi ostala mesačne k dispozícii - 211,56 eur, na základe čoho predmetný úver poskytol. 39. V dôsledku konštatovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru prijatie platieb realizovaných v priebehu trvania sporného úverového vzťahu žalobcom v prospech žalovaného presahujúcich výšku reálne poskytnutého úveru 4046,12 eur ako preukázateľne poskytnutého plnenia žalovaného žalobcovi z úverovej zmluvy, predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu podľa ust. § 451 ods. 2 OZ v podobe plnenia bez právneho dôvodu (úverová zmluva je od počiatku bezúročná a bez poplatkov, nejde o dodatočné odpadnutie dôvodu), pričom postupujúc podľa ust. § 451 ods. 1 OZ má žalovaný povinnosť toto plnenie žalobcovi vydať. Rozdiel medzi platbami žalovaného na úver vo výške 8938,68 eur a reálne žalovaným v prospech žalobcu poskytnutým úverom vo výške 4046,12 eur zodpovedá sume 4892,56 eur, na základe čoho súd žalobe v časti istiny ako plne dôvodnej vyhovel.
40. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 41. Súd žalobe vyhovel aj v časti uplatneného úroku z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v spojitosti s § 3 NV SR č. 87/1995 Z.z. v sadzbe o päť percentuálnych bodov vyššej ako základnú úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu, pričom s vychádzajúc z dátumov realizácie úhrad žalobcom, uskutočnenia relevantného návrhu na rozšírenie (zmenu) žaloby s poukazom na vykonané platby mal za to, že momentom omeškania žalovaného s plnením dlhu bol deň nasledujúci po doručení každého z návrhov na rozšírenie žaloby do dispozičnej sféry žalovaného, ktorým úkonom bol o existencii dlhu najneskôr upovedomený a v dôsledku absencie dobrovoľného plnenia bol týmto dňom už v meškaní s plnením dlhu. 42. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, kde žalobca ako procesne pne úspešná strana sporu má právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v plnej miere. Poučenie: Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalovaný, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.