Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 14T/26/2022 2322010943 23. 10. 2024 JUDr. Simona Štanglovičová ECLI:SK:OSGA:2024:2322010943.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou v trestnej veci obžalovaného K. E.K., stíhaného pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 23.10.2024 takto rozhodol: Obžalovaný K. E., U. XX.XX.XXXX H. I., F. R. W. XXX/XXX, E., tohto času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Q., s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e : dňa 20.03.2022 v čase okolo 01:07 hod. v E. na ul. D. Č.. XXX po predchádzajúcej dohode s už právoplatne odsúdenou U. L. nasadli do osobného motorového vozidla zn.: Volkswagen Passat s evidenčným číslom I. v hodnote 5.000 eur, ktorého užívateľom bol Q. T. a bez jeho súhlasu viedli vozidlo v E. cez L. do I. a späť až do 06:22 hod., kedy ho zaparkovali, pričom obžalovaný K. E. bol rozsudkom Okresného súdu Galanta z 24.06.2009, sp.zn. 3T 141/09, právoplatným dňa 24.06.2009 uznaný za vinného z prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I z 28.05.2014, sp.zn. 7T 31/2010, právoplatným dňa 08.06.2015 uznaný za vinného z prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona a vozidlo viedol napriek tomu, že rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Galanta z 26.08.2020, sp.zn. O.-I.-O.-XXXX/XXXXXX, právoplatným dňa 26.08.2020 mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 60 mesiacov o čom mal obžalovaný K. E. vedomosť, nakoľko sa zúčastnil ústneho pojednávania, teda: - spoločným konaním sa zmocnil cudzieho motorového vozidla v úmysle prechodne ho používať a už bol za taký čin odsúdený, - maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti, čím spáchal:
- prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Za to mu
súd
ukladá:
Podľa § 216 odsek 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, s použitím § 38 odsek 2, § 36 písmeno l), § 37 písmeno h), písmeno m) a § 41 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 (dva) roky. odôvodnenie: Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta, sp. zn. X D. XXX/XX/XXXX, podanej na Okresný súd Galanta dňa 02.08.2022, súd na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú vec obžalovaného K. E., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“). Dňa 02.01.2023 súd vydal v predmetnej veci trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného za vinného na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona vo výmere 28 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s probačným dohľadom, v rámci ktorého zároveň obžalovanému uložil povinnosť ospravedlniť sa poškodenému Q. T. ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 roky. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.10.2024 vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a jeho spáchanie úprimne ľutuje. V dôsledku vyhlásenia obžalovaného súd po prijatí jeho vyhlásenia o vine vykonal dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení, a to výsluchom obžalovaného k jeho osobným a majetkovým pomerom a prečítaním listinných dôkazov. Z výsluchu obžalovaného k jeho osobným a majetkovým pomerom v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu súd zistil, že obžalovaný je slobodný, bezdetný, nezamestnaný, nemajetný, požíva príležitostne alkohol, užíva drogy a to pervitín. Spáchanie skutku ľutuje. Z evidenčnej karty vodiča č.l. 74 - 80 vyplynulo, že v časti blokové pokuty má obžalovaný evidovaných 5 záznamov, v časti ostatné priestupky má evidované 3 záznamy, v časti zákazy činností má evidované celkom 4 záznamy (od 03.04.2009 do 03.04.2013, od 21:09.2015 do 21.04.2020, od 26.08.2020 do 26.08.2025, od 26.01.2021 do 26.01.2025). Zo správy o povesti z Mestského úradu E. č.l. 84 vyplynulo, že obžalovaný je slobodný, od 12.04.2022 má zrušený pobyt a miestom jeho pobytu je Mesto E., neboli na neho podané sťažnosti. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.l. 89 vyplynulo, že obžalovaný má evidovaných v predmetnej evidencii 17 priestupkov rôzneho charakteru (proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, proti majetku, no prevažne proti občianskemu spolunažívaniu), za čo mu boli ukladané napomenutia a pokuty od 20 do 600 eur. Dňa 10.07.2020 sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že viedol motorové vozidlo bez
vodičského preukazu, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 600,- eur a zákaz činnosti v trvaní 48 mesiacov. Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 10 krát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť, opakovane aj za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 11.10.2023, sp. zn. 31T/33/2023, právoplatný dňa 23.01.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.01.2024, sp. zn. 6To/2/2024, kde skutok bol spáchaný dňa 03.03.2023. Z aktuálneho výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný sa dopustil doposiaľ 25 priestupkov rôzneho charakteru (proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, proti občianskemu spolunažívaniu, proti majetku). Osobitne súd poukazuje na priestupky spáchané po doručení trestného rozkazu vydaného v predmetnej trestnej veci (dňa 25.02.2023), kedy obžalovaný spáchal dňa 03.06.2023 priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, dňa 11.07.2023 priestupok proti majetku, dňa 19.07.2023 neuposlúchol výzvu verejného činiteľa, dňa 11.09.2023 priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, dňa 02.11.2023 porušil zákaz fajčenia. Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/33/2023 súd zistil, že obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 24.05.2023 sp. zn. 31T/33/2023 uznaný za vinného z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 3 mesiace so skúšobnou dobou na 3 roky, ktorý skutok bol spáchaný dňa 03.03.2023 a trestný rozkaz bol obžalovanému doručený dňa 14.06.2023. Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 11.10.2023 sp. zn. 31T/33/2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.01.2024 sp. zn. 6To/2/2024 bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestných činov, ako aj na dobu, ktorá uplynula od ich spáchania. Z vykonaného dokazovania nevyvstala potreba ukladania súhrnného trestu, nakoľko obžalovaný trestný čin síce spáchal skôr (dňa 20.03.2022), ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok, resp. doručený trestný rozkaz v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 31T/33/2023 za iný jeho trestný čin spáchaný dňa 03.03.2023 avšak súbeh tejto trestnej činnosti bol prerušený doručením trestného rozkazu vydaného v predmetnej trestnej veci (dňa 25.02.2023). Trestnosť činu súd posudzoval a trest ukladal podľa Trestného zákona účinného v čase vyhlásenia rozsudku, t.j. účinného od 06.08.2024, nakoľko tento bol pre obžalovaného priaznivejší akoby bol Trestný zákon účinný v čase spáchania skutku, podľa ktorého bol súd povinný pri prevahe priťažujúcich okolností obligatórne zvýšiť spodnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Navyše Trestným zákonom účinným od 06.08.2024 došlo aj k priaznivej zmene trestnej sadzby vo vzťahu k prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 odsek 2 Trestného zákona na šesť mesiacov až tri roky z pôvodnej trestnej sadzby na jeden až päť rokov. Súd po vykonanom dokazovaní vzhliadol u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona, že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestných činov a ich spáchanie úprimne oľutoval. Vzhliadol aj dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písmeno h) Trestného zákona, že obžalovaný spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, teda že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. Obžalovaného súd odsudzoval za viac trestných činov, ukladal mu preto trest úhrnný a to podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahovalo na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, kde pri prečine neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 odsek 2 Trestného zákona je trestná sadzba na šesť mesiacov až tri roky. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, priznanie sa obžalovaného a jeho vyhlásenie o vine, osobu páchateľa (i s poukazom na jeho trestnú minulosť) a závažnosť následku považoval súd za primeraný
a spravodlivý i s ohľadom na naplnenie individuálnej a generálnej prevencie trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, teda v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije ako aj na okolnosti prípadu a jeho trestnú a priestupkovú minulosť má súd dôvodne za to, že u obžalovaného je nevyhnutný priamy výkon uloženého trestu. Z uvedeného vo svojom súhrne vyplýva, že doterajší výkon podmienečných i nepodmienečných trestov odňatia slobody ako i početné administratívne postihy nemali na obžalovaného dostatočne odstrašujúci a ani prevýchovný vplyv a práve s poukazom na uvedené nebolo obžalovanému možné uložiť žiaden z alternatívnych trestov, ani podmienečný trest odňatia slobody ale bolo potrebné uložiť trest nepodmienečný, i keď v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery je v rámci zásad ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona dôležité najmä zistiť a vyhodnotiť možnosti nápravy páchateľa trestného činu. V prejednávanej trestnej veci je pritom jednoznačne preukázané, že tieto možnosti nápravy sú u obžalovaného podstatne sťažené. Vyplýva to z jeho doterajšej trestnej histórie, z ktorej je ako už bolo uvedené zrejmé, že obžalovaný v danom prípade v podstate úplne „odignoroval“ zmysel podmienečného ako aj nepodmienečného trestu, sankcie za priestupky, keď v prejednávanej trestnej veci sa opätovne dopustil druhovo rovnakej trestnej činnosti ako v minulosti, z čoho vyplýva, že predchádzajúce podmienečné, resp. nepodmienečné tresty odňatia slobody na neho nemali žiaden resocializačný účinok. Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť výchovne na páchateľa s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti potencionálnym páchateľom, na ostatných členov spoločnosti, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa takto uskutočňuje prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom pri ukladaní trestu je potrebné mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou, v treste má byť obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické. Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosť jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosť jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu a pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z hľadiska potrieb prevýchovy obžalovaného, ale tiež ochrany spoločnosti jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo vyššej výmere, ako je samotná spodná hranica trestnej sadzby, zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, pričom takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov. Napriek priznaniu obžalovaného a jeho vyhláseniu učinenému na hlavnom pojednávaní súd nepristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a to práve s poukazom na trestnú a priestupkovú minulosť obžalovaného. Obžalovaný by si mal uvedomiť, že pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nielen v závislosti od samotnej závažnosti činu, ale i osobných pomerov obžalovanej osoby, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu prispieva tiež aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúci takýto druh trestnej činnosti. Rešpektujúc všetky tieto hľadiská považuje súd nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok za zákonný, spravodlivý a primeraný tak závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj k osobnostným
charakteristikám obžalovaného, možnostiam jeho nápravy a prevýchovy. Takto uložený trest teda zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie. Po prejednaní veci na hlavnom pojednávaní súd vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým uložil obžalovanému oproti trestnému rozkazu trest prísnejší, pretože výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne neodložil. K uvedenej zmene súd uvádza nasledovné. Na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že ani po doručení trestného rozkazu vydaného v predmetnej trestnej veci (dňa 25.02.2023) sa obžalovaný nezdržal ďalšieho protiprávneho konania a naďalej sa dopúšťal trestnej činnosti (odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/33/2023 za skutok spáchaný dňa 03.03.2023) ako aj protiprávneho konania v rovine viacerých priestupkov (dňa spáchal 03.06.2023 priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, dňa 11.07.2023 priestupok proti majetku, dňa 19.07.2023 neuposlúchol výzvu verejného činiteľa, dňa 11.09.2023 priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, dňa 02.11.2023 porušil zákaz fajčenia). Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný absolútne nerešpektuje pravidlá správania sa, svoj prístup nezmenil ani po doručení trestného rozkazu, ktorý má povahu odsudzujúceho rozsudku, v tomto smere sa preto súdu javí, že jeho nápravu bude možné len ťažšie dosiahnuť. Vzhľadom na vyššie uvedené, po náležitom zhodnotení osoby páchateľa uskutočneného súdom po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní a vzhľadom k tomu, že obžalovaný aj po doručení trestného rozkazu spáchal ďalší trestný čin ako aj 5 priestupkov, súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne neodložil. Súd má za to, že v danom prípade táto zmena k horšiemu má základ v zistenom skutkovom stave a tiež zodpovedá miere narušenia obžalovaného a jeho postoju k dodržiavaniu zákonov, pričom z hľadiska možností nápravy obžalovaného bude priamym výkonom uloženého trestu odňatia slobody náprava obžalovaného ako aj jeho následná resocializácia lepšie zaručená. Obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody súd zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (vo veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 0T/200/16, kde trest vykonal dňa 21.03.2018). Obžalovanému súd ukladal aj trest zákazu činnosti, pretože trestného činu sa dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla. Základná trestná sadzba trestu zákazu činnosti je ustanovená na 1 rok až 10 rokov, pričom obžalovanému súd uložil trest zákazu činnosti vo výmere 2 roky, teda v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pričom takto uložený trest zákazu činnosti považuje súd za primeraný pre naplnenie účelu trestu vzhľadom aj na mieru nebezpečnosti konania obžalovaného. Pokiaľ ide o určenie výmery trestu, túto súd považuje za primeranú osobe obžalovaného, ako aj okolnostiam prípadu, pričom súd zohľadnil aj skutočnosť, že sa obžalovaný k trestnej činnosti priznal a túto úprimne oľutoval. Takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, spolu s trestom zákazu činnosti považuje súd z hľadiska generálnej ako i osobitnej prevencie za primeraný a spravodlivý teda taký, ktorý naplní účel trestu podľa § 34 Trestného zákona, berúc do úvahy aj tam uvedené zásady ukladania trestov. Súd v danom prípade neaplikoval ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona (tzv. materiálny korektív), nakoľko má za to, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia, pohnútku páchateľa ale aj kriminálnu minulosť obžalovaného nie je závažnosť činu nepatrná. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.