Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 14T/37/2022 2322011120 22. 05. 2024 JUDr. Simona Štanglovičová ECLI:SK:OSGA:2024:2322011120.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 22.05.2024 takto rozhodol: Obžalovaný A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. XXXX/XX, D., s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e : dňa 27.04.2022 v čase asi o 22:30 hod. v obci B. na ulici E., bez povolenia prechovával v zatavenej plastovej injekčnej striekačke látku s obsahom kryštalického materiálu bielej farby s hmotnosťou 16 mg, s koncentráciou 72,2 % hmotnostných metamfetamínu, s prímesou dimetylsulfónu (metylsulfonylmetán, MSM) obsahujúci 12 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré možno považovať najviac za jednu obvykle jednorazovú dávku drogy, ktorá je spôsobilá po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, teda: neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu psychotropnú látku, čím spáchal: prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku. Za to mu súd
ukladá :
Podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok. odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č. 1 Pv 180/22/2202 zo dňa 19.09.2022, podanej na tunajší súd dňa 20.09.2022, súd na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“). Dňa 29.09.2022 bol v predmetnej trestnej veci vydaný trestný rozkaz, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 1 rok, za súčasného uloženia obmedzenia spočívajúceho v zákaze užívania omamných a psychotropných látok ako aj povinnosti spočívajúcej v príkaze zúčastniť sa v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve so zameraním na škodlivé následky užívania návykových látok. Proti trestnému rozkazu podal obžalovaný v zákonnej lehote odpor. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka F. G., prečítaním listinných dôkazov a znaleckého posudku. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v čase spáchania skutku pomáhal jednej osobe závislej na heroíne, pretože je už abstinujúci závislý, študuje sociálnu prácu, venuje sa pomoci závislým osobám a pomáha im dostať sa na substitučnú liečbu. Osoba, ktorej pomáhal, sa volá H., býva v B., nevie uviesť celé meno. K substitučnej liečbe uviedol, že týmto ľuďom pomáha preto, pretože ľudia závislí na drogových látkach nevedia pochopiť, akým spôsobom si majú podať tabletku, že ju majú mať hodinu pod jazykom, aby sa im látka dostala do tela, nevedia si to aplikovať, neveria tomu. S H. bol 2 dni, potom ju zaviezol do B.. Ona mu nechala v aute všetky veci týkajúce sa drog, pretože už mala pri sebe lieky, ktoré mala od lekára a on jej pomáhal s ich užívaním. Drogy a ani príslušenstvo k nim nechcela mať na očiach, aby ju to nelákalo. Súhlasil, že to nechá u neho v aute a chcel to niekde vyhodiť. Potom, čo H. vyložil, ho cestou do I. v B. zastavila hliadka keď sa otáčal, ktorá uvidela v aute striekačky, pýtali sa čo to má, on im to ukázal, keďže nemá čo skrývať, nebolo to jeho, vedel, že H. tam má nejakú kyselku, a nejaký špinavý sáčik od drog, kde v podstate už žiadne drogy neboli. Nevie uviesť, či sa sáčiku dotýkal, ale myslí si, že nie. Od drog abstinuje už 6 rokov, momentálne sa už nelieči, liečbu ukončil niekedy v roku 2012-2013. Kontrolné vyšetrenia neabsolvuje, aktuálne sa nachádza v poslednom ročníku posledného semestra, študuje sociálnu prácu na J. E. K. L. I.. Nepodrobuje sa lekárskym vyšetreniam na zistenie prítomnosti drog, pretože na to nemal dôvod, ale nemá problém sa mu podrobiť. S H. sa odvtedy nestretol, nemyslel si, že to je dôležité, aby poskytla svedeckú výpoveď. Vie doložiť potvrdenie od psychiatričky, že nie je závislý od drogových látok a ani žiadne neužíva, ktorá mu v tejto súvislosti robila testy, bolo to asi pred 3 rokmi. Je ochotný sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu za účelom preukázania skutočnosti, že abstinuje a drogy neužíva. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4Tdo/32/2012 zo dňa 27.11.2012 a na rozsudok NSSR 6Tdo/66/2015 zo dňa 30.03.2016, ktoré sa týkajú množstva zaistených drogových látok ako aj množstva účinnej látky v konkrétnej látke, ako aj toho, že obvinený nemôže byť zodpovedný za obsah účinnej látky v zaistenej látke, pretože toto sa zisťuje špeciálnou expertízou. Obdobným spôsobom ako už spomínanej H., pomáhal aj ďalšej osobe závislej od drog a to C. M., ktorá býva v I. N. H. pozná. Každý semester pracuje v resocializačných centrách, kde pomáha závislým ľudom, o čom doloží potvrdenie, a to v resocializácii B. a E.. V B. bol 2 semestre a v Krupine 1 semester. Navrhuje vypočuť ako svedkov C. M. a H., ktorej pomáhal. Svedok F. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným sa zoznámil tak, že má brata, ktorý je podľa všetkého závislý na alkohole, avšak nemá to potvrdené, ani sa nelieči. Bratovi hľadal ubytovanie, pričom do vedľajšieho domu sa nasťahoval práve obžalovaný. Keď sa nevedel skontaktovať so svojim bratom, tak kontaktoval obžalovaného, aby mu s tým pomohol, on mu povedal, že sa mu javí, že brat má problém, ponúkol mu pomoc, že mu vie vybaviť liečenie. Bol s ním aj na obede, kde mu poskytol kontakty na centrá pre pomoc závislým, kde spolu aj volali. Zdá sa mu, že mu mohol v tomto veriť, on mu povedal o svojej minulosti a o tom, že bol závislý, s bratom to skúšali riešiť, ale on nemal žiadnu vôľu. Keby zavolal obžalovanému, tak by to riešili, nedá sa povedať, že sú kamaráti, ale skôr známi, ktorí si pomohli. K výpovedi svedka F. G. sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že prostredníctvom výsluchu tohto svedka chcel poukázať na jeho mimoškolskú a dobrovoľnícku aktivitu a že sa nejednalo o ojedinelý prípad, kedy niekomu závislému pomáhal. Tieto závislé osoby nemajú už nikoho, ráno sa zobudia, je im zle, idú na cestu, kde sa predávajú, aby mali peniaze na heroín. Závislý na heroíne ho nepoužíva preto, aby bol opojený, ale preto aby bol normálny, k čomu príde asi po roku. Táto činnosť je veľmi náročná, pretože
musí byť s nimi aj 3 dni hore a dohliadať na nich, aby ho neokradli, pričom ženy sa do neho zvyknú zamilovať, nie sú zvyknuté, že im chlap bezodplatne pomáha. On im ale iba ukáže cestu, po ktorej však už musia ísť samé. Slávka drogy stále berie, pretože tieto osoby neprejdú hneď na lieky, trvá to nejaký čas, je to proces, ale už majú aspoň možnosť žiť normálny život. So súhlasom obžalovaného a prokurátora bol prečítaný znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2022/5479, z ktorého záverov vyplynulo, že v predloženej očadenej sklenenej trubičke (stopa č. 1) bola zistená prítomnosť stôp tetrahydrokanabinolu (THC), v predloženej očadenej sklenenej trubičke (stopa č. 2) bola zistená prítomnosť stôp tetrahydrokanabinolu , v predloženej znečistenej sklenenej trubičke s odbitým koncom (stopa č. 3) bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu, v predloženom plastovom vrecku s tlakovým uzáverom (stopa č. 4) sa nachádzala kyselina askorbová (vitamín C) bez prítomnosti omamných a psychotropných látok s hmotnosťou 1039 mg, v predloženom plastovom vrecku s tlakovým uzáverom (stopa č. 5) sa nachádzala kyselina askorbová (vitamín c) bez prítomnosti omamných a psychotropných látok s hmotnosťou 1143 mg. V predloženom plastovom vrecku s tlakovým uzáverom (stopa č. 6) sa nachádzali 2 ks svetloružových tabliet s celkovou hmotnosťou 257 mg, v ktorých bola zistená prítomnosť alprazolamu, jedná sa o liek „Frontin“ s účinnou látkou alprazolam v množstve 1 mg v jednej tabletke, 2 ks úlomkov bielych tabliet s celkovou hmotnosťou 287 mg, v ktorých bola zistená prítomnosť buprenorfínu a naloxónu, pričom možno predpokladať, že sa pravdepodobne jedná o úlomky tabliet lieku „Bupensanduo“. V predložených troch plastových mikroskúmavkách s uzáverom (typ Ependorff, stopa č. 7) sa nachádzali 14 ks svetloružových tabletiek a 1 ks úlomok svetloružovej tabletky s celkovou hmotnosťou 1848 mg, v ktorých bola zistená prítomnosť alprazolamu, jedná sa o liek „Frontin“ s účinnou látkou alprazolam v množstve 1 mg v jednej tabletke, 3 ks úlomkov bielych tabliet s celkovou hmotnosťou 391 mg, v ktorých bola zistená prítomnosť buprenorfínu a naloxónu, pričom možno predpokladať, že sa pravdepodobne jedná o úlomky tabliet lieku „Bupensanduo“, 1 ks biela tabletka diskovitého tvaru a 1 ks úlomok bielej tabletky s celkovou hmotnosťou 155 mg, v ktorých bola zistená prítomnosť levomepramazínu, jedná sa o liek „Tisercin“ s účinnou látkou levomepromazín v množstve 25 mg v jednej tabletke. V predloženej zatavenej plastovej injekčnej striekačke (stopa č. 8) sa nachádzal biely kryštalický materiál s hmotnosťou 16 mg, s koncentráciou 72,2 % hmotnostných metamfetamínu (vyjadrené ako voľná báza) s prímesou dimetylsulfónu (metylsulfonylmetán, MSM). Metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. Skupiny psychotropných látok, tetrahydrokanabinol (THC) je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do I. skupiny psychotropných látok, dimetylsulfón (metylsulfonylmetán, MSM) v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov nie je zaradený do zoznamu omamných a psychotropných látok, kyselina askorbová v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov nie je zaradená do zoznamu omamných a psychotropných látok. Alprazolam je zaradený v zmlysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do III. Skupiny psychotropných látok. V zmysle § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov môže mať osoba v držbe lieky obsahujúce omamné a psychotropné látky z II. a III. Skupiny len v množstve potrebnom na osobné použitie. Naloxón v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov nie je zaradený do zoznamu omamných a psychotropných látok. Levomepromazín (metotrimeprazín) v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov nie je zaradený do zoznamu omamných a psychotropných látok. Na predloženom stere z ľavej ruky obžalovaného bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu, na predloženom stere z pravej ruky obžalovaného nebola zistená prítomnosť stôp omamných a psychotropných látok. Stopy omamných a psychotropných látok (drogy) ma rukách podozrivých osôb môžu byť výsledkom promárnej kontaminácie (vznikajú pri výrobe, distribúcii alebo užívaní drog) alebo môže ísť aj o sekundárnu kontamináciu, ktorá vzniká pri náhodnom kontakte s kontaminovanými predmetmi. Chemickou analýzou nie je možné jednoznačne určiť pôvod kontaminácie rúk podozrivých osôb. Predložené množstvo bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 16 mg, s koncentráciou 72,2% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 12 mg absolútneho metamfetamínu, Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru považuje za jednu bežnú jednotlivú dávku drogy. Kriminalistický
a expertízny ústav Policajného zboru neurčuje množstvo, ktoré zodpovedá obvykle jednorazovej dávke drogy určenej pre konkrétneho užívateľa (konzumenta), s prihliadnutím na stav jeho fyzickej a psychickej dispozície a závislosti, ale objektívne vyjadruje bežnú jednotlivú dávku drogy ako množstvo (rozsah hmoností) účinnej látky, spravidla vo forme voľnej bázy, ktoré si bežný užívateľ aplikuje jednorazovo a ktoré je spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť jeho psychiku. Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru za bežnú jednotlivú dávku považuje množstvo 10-40 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy. Liek Bupensanduo sa používa na substitučnú liečbu drogovej závislosti v rámci špecializovaného medicínskeho, sociálneho a psychologického liečebného programu pacientov závislých na drogách typu opioidov (narkotík), pri terapii opiátovej závislosti sa používa buprenorfín, pričom tabloetka sa aplikuje pod jazyk, pri zneužívaní sa tabletka s obsahom buprenorfínu rozpustí a roztok sa aplikuje intravenózne. K prečítanému znaleckému posudku sa vyjadril obžalovaný a uviedol, že si teraz spomenul, že sáčik s metamfetamínom chytil do ruky a preto sa aj našli na jeho ľavej ruke stopy metamfetamínu. Chytil ho preto, že ho príslušníci polície vyzvali, aby ho zdvihol zo zeme, teda spod sedadla spolujazdca, kde ho nechala, tam boli aj striekačky a všetko to tam nechala. Čo sa týka lieku Frontin, tento má predpísaný a čo sa týka ostatných liečiv, jednalo sa o lieky určené pre závislé osoby, ktorým pri užívaní pomáhal, pretože sa dávajú pod jazyka, ich užívanie je pre závislé osoby značne náročné vzhľadom k dôvere k medikamentom. Uznesením povereného príslušníka Policajného zboru v Galante zo dňa 11.005.2022, ČVS: O./C. č.l. 19 bol pribratý do konania znalec z Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru z odboru Kriminalistika za účelom skúmania zaistených vecí. Zo zápisnice o prehliadke tela č.l. 28 súd zistil, že dňa 28.04.2022 bola vykonaná prehliadka tela obžalovaného, ktorej sa podrobil dobrovoľne a boli mu odobraté stery na vatové tyčinky z pravej a ľavej ruky. Zo zápisnice o vydaní veci č.l. 29 súd zistil, že dňa 27.04.2022 obžalovaný po predchádzajúcom zákonnom poučení dobrovoľne vydal 2 kusy igelitových sáčkov s obsahom neznámej kryštalickej látky bielej farby, 1 kus injekčnej striekačky s čiastočkami neznámej kryštalickej látky bielej farby, 3 kusy sklenných trubičiek s čiernym povlakom a 3 kusy ampuliek s liekmi neznámeho obsahu. Fotodokumentácia s legendou č.l. 33-35 zobrazuje vyššie popísané veci vydané obžalovaným dňa 27.04.2022. Zo správy o povesti z mesta D. č.l. 36 súd zistil, že voči obžalovanému eviduje mestská polícia Holíč priestupok proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica č.l. 37 súd zistil, že obžalovaný nepoberá žiadne štátne sociálne dávky, v minulosti poberal dávku a príspevky pomoci v hmotnej núdzi, naposledy od 01.01.2022 do 30.06.2022, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, naposledy bol evidovaný v predmetnej evidencie v roku 2017. Zo správy Sociálnej poisťovne č.l. 38 súd zistil, že obžalovaný nie je poberateľom žiadnych dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou, nie je evidovaný v databáze poistencov Sociálnej poisťovne, posledná evidencia skončila 30.06.2016. Z aktuálneho odpisu Registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 5 krát súdne trestaný, pričom sa na neho vo všetkých prípadoch hľadí, akoby odsúdený nebol. Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 26.02.2016, sp. zn. 7T/158/2015, právoplatný dňa 25.03.2016 bol uznaný za vinného z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a 4 mesiace. Naposledy bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 28.11.2019, sp. zn. 4Tcud 1/19, právoplatný dňa 20.12.2019. V ostatných prípadoch bol obžalovaný odsúdený nie tuzemským súdom. Z aktuálneho výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný sa v minulosti dopustil 8 priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Osobitne súd poukazuje na priestupok zo dňa 28.04.2022, ktorého sa obžalovaný dopustil tým, že v čase o 03:00 hod. jazdil v obci L. P. a akútnym toxikologickým vyšetrením odobratých vzoriek moču na vyšetrenie prítomnosti návykových látok mu bola vo Fakultnej nemocnici Nitra zistená prítomnosť návykových látok, teda ako vodič počas vedenia vozidla obžalovaný požil inú návykovú látku alebo viedol motorové vozidlo v takom čase po jej požitím keď sa návyková látka nachádza v jeho organizme, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 700,- eur. Z akceptačného listu č.l. 74-77 vyplynulo, že obžalovaný vykonával ako študent prax v O. P. I., I. C. XX, B., kde aktívne pristupoval k svojim povinnostiam a plnil pridelené úlohy.
Zo zmluvy o výkone dobrovoľníckej činnosti č.l. 78 vyplynulo, že obžalovaný uzatvoril dňa 07.10.2022 predmetnú zmluvu s COR centrum n.o. na dva mesiace, predmetom ktorej je záväzok obžalovaného vykonávať dobrovoľnícku činnosť v prospech prijímateľa dobrovoľníckej činnosti. Z denníku praxe študenta č.l. 79 vyplynulo, že obžalovaný sa aktívne zúčastnil výkonu praxe v centre COR centrum n.o. v počte 150 odpraxovaných hodín. Zo zmluvy o výkone dobrovoľníckej činnosti č.l. 80 vyplynulo, že obžalovaný uzatvoril dňa 10.06.2021 predmetnú zmluvu s Komunitným centrom/Nitrianske centrum dobrovoľníctva, predmetom ktorej je záväzok obžalovaného vykonávať dobrovoľnícku činnosť v prospech prijímateľa dobrovoľníckej činnosti. Z dokladu o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti č.l. 81 zo dňa 04.08.2020 Psychiatrická ambulancia Zvolen, s.r.o. vyplynulo, že obžalovaný nie je závislý od drog ani od alkoholu. Z akceptačných listov č.l. 82-83 vyplynulo, že obžalovaný vykonával ako prax v Občianskom združení I., I. C. XX, B., spolu 78 hod. a v Domove G. J., I. spolu v počte 58,5 hodín. Po takto vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo obžalovaný. Súd mal jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby a uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane jeho správnej právnej kvalifikácie. Súd pristúpil k úprave skutkovej vety obžaloby v časti obvykle jednorazovej dávky drogy, kedy pri zohľadnení hmotnostného kritéria v skutkovej vete upresnil, že zaistené množstvo drogy možno považovať najviac za jednu obvykle jednorazovú dávku drogy, keďže zaistené drogy (0,016 g) nedosahovali hodnotu jednej obvyklej jednorazovej dávky drogy a tiež skutkovú vetu doplnil o uvedenie skutočnosti, že obžalovaný prechovával uvedené drogové látky bez príslušného povolenia. Za jednu obvykle jednorazovú dávku psychotropnej látky metamfetamínu je pritom potrebné považovať materiál o hmotnosti 100 mg (0,1 g) s obsahom účinnej látky minimálne 10 mg (metamfetamín vo forme voľnej bázy). Podľa § 130 ods. 5 Trestného zákona návykovou látkou sa na účely tohto zákona rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie. Podľa § 135 ods. 1 Trestného zákona prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu. Podľa prevládajúcej súdnej praxe je pojem „obvykle jednorazová dávka“ pojem právny. Rozumie sa ním dávka omamnej alebo psychotropnej látky, ktorá sa bežne u väčšiny užívateľov konzumuje pri jednom použití a takto vyjadruje konzumný priemer (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2014 sp. zn. 2Tdo 56/2014). Súdna prax vychádza z toho, že pojem obvykle jednorazovej dávky drogy musí byť hmotnostne vymedzený, teda musí byť stanovená určitá konkrétna hmotnosť danej drogy, ktorú je možné považovať za obvykle jednorazovú dávku drogy, a to aj z toho dôvodu, aby sa stanovila hmotnostná hranica pojmu obvykle jednorazová dávka drogy od ktorej by sa následne mohol odvíjať násobok obvykle jednorazovej dávky drogy v zmysle § 135Tr. zák. (viď napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4To/11/2014). Tunajší súd však poukazujúc aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Tdo 53/2016 z 25. apríla 2017 má za to, že Trestný zákon výslovne stanovuje v akom množstve najviac možno mať neoprávnene v držbe omamnú látku, aby jej prechovávanie bolo možné právne posúdiť ako prechovávanie drogy pre vlastnú potrebu v zmysle ustanovenia v § 171 ods. 1 Trestného zákona. Z tohto ustanovenia ale nevyplýva, že by prechovávanie omamnej látky – teda látky, ktorá vo všeobecnosti vyvoláva návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú zmenami správania sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami [§ 2 ods. 1 zák. č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 139/1998 Z. z.)] – v množstve menšom, než v hmotnostnom vyjadrení zodpovedá obvykle jednorazovej dávke na použitie, malo byť automaticky beztrestným, pokiaľ je takáto látka v konkrétnom prípade prechovávaná v množstve, ktoré je po jeho užití (vzhľadom na obsah účinnej látky) spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka, jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie (§ 130 ods. 5 Trestného zákona).
Vykonaným dokazovaním, a to najmä s poukazom na výpoveď samotného obžalovaného, ale aj listinné dôkazy (najmä zápisnica o vydaní veci a zápisnica o prehliadke tela), a znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru ČES: Q./XXXX R. súd k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal a vina obžalovaného bola bez dôvodných pochybností preukázaná. Obžalovaný v konečnom dôsledku nepopieral, že zaistené drogové látky prechovával, namietal len, že nie je ich vlastníkom. Z vykonaného dokazovania pre súd jednoznačne vyplynulo, že trestná vec existuje, a to z dôvodu drog dobrovoľne vydaných obžalovaným. Z povahy prípadu aj s ohľadom na aktuálnu rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo potrebné preveriť, či bol obžalovaný riadne poučený o zákaze sebainkriminácie pred dobrovoľným vydaním veci (drog) a či drogy boli obžalovaným skutočne dobrovoľne vydané. S poukazom na vykonané dokazovanie, najmä však na zápisnicu o vydaní veci spísanú obžalovaným, ktorá je opatrená jeho vlastnoručným podpisom, mal súd za preukázané, že drogy boli obžalovaným dobrovoľne vydané a že obžalovaný pred ich vydaním bol o zákaze sebainkriminácie riadne poučený. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd bez akýchkoľvek pochybností považoval za preukázané, že obžalovaný spáchal skutok popísaný vo výroku rozsudku a teda že bez povolenia prechovával v zatavenej injekčnej striekačke najviac jednu obvykle jednorazovú dávku metamfetamínu v koncentrácii spôsobilej ovplyvniť psychiku konzumenta, čo jednoznačne vyplynulo zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru ČES: Q./XXXX. S poukazom na predmetný znalecký posudok niet pochýb o tom, že sa v prípade zaistenej látky jednalo o omamnú a psychotropnú látku, ktorej držanie je podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona trestné a to bez ohľadu na jej hmotnosť. Čo sa týka obrany obžalovaného, tento svoje konanie zľahčoval, opakovane uvádzal, že drogové látky neboli jeho, ale patrili osobe, ktorej pomáhal s jej závislosťou (H.), zároveň popieral, že by on sám bol užívateľom drog, práve naopak tvrdil, že osobám bojujúcim so závislosťou od drog sa snaží pomáhať. Verzii obžalovaného, že zaistené drogy mu nepatrili a že ich neprechovával pre vlastnú spotrebu, pretože žiadne drogy neužíva súd neuveril, a to ani s poukazom na výpoveď svedka F. G., a tiež ani s poukazom na listinné dôkazy predložené obžalovaným. Tvrdenia obžalovaného prezentované v rámci jeho výpovede boli jednoznačne vyvrátené vykonaným dokazovaním, a to znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu, zápisnicou o vydaní veci a ďalšími listinnými dôkazmi, pričom osobitne je potrebné poukázať na výpis z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov a z neho vyplývajúcu skutočnosť, že obžalovaný sa dňa 28.04.2022 (teda len deň po spáchaní skutku prejednávaného v predmetnej trestnej veci) dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že ako vodič počas vedenia vozidla obžalovaný požil inú návykovú látku alebo viedol motorové vozidlo v takom čase po jej požitím keď sa návyková látka nachádza v jeho organizme, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 700,- eur. Uvedené potom svedčí o tom, že obžalovaný drogové látky nielen prechováva, ale ich aj užíval. Pokiaľ ide o doklad o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti zo dňa 04.08.2020, s ohľadom na dátum jeho vystavenie tento súd nevyhodnotil ako relevantný, keďže sa netýkal rozhodného obdobia vo vzťahu k spáchanému skutku. V súvislosti s obhajobou obžalovaného je tiež potrebné uviesť, že túto obžalovaný menil a prispôsoboval vývinu dôkaznej situácie, kedy v počiatočnom štádiu konania tvrdil, že sa sáčku so zaistenými drogovými látkami pravdepodobne ani nedotýkal, keďže mu nepatril, avšak po oboznámení znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru svoju výpoveď zmenil. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že ani prípadné ponechanie zaistených drogových látok v osobnom motorovom vozidle obžalovaného treťou osobou, by ho neoprávňovalo (hoc i s dobrým úmyslom) na ich ďalšie prechovávanie a teda ani takto zvolená obhajoba, i keď by bola v konaní preukázaná, by nebola spôsobilá obžalovaného zbaviť zodpovednosti za spáchaný trestný čin. Aj za predpokladu, že by bola obhajoba obžalovaného preukázaná, t.j. že drogy v aute obžalovaného nechala drogovo závislá „Erika“, ktorej obžalovaný pomáhal zbaviť sa jej závislosti, nevyviňovalo by ho to zo spáchania drogového trestného činu uvedeného v obžalobe. Ak by obžalovaný nadobudol drogy napríklad aj nálezom, aj to je spôsob ich nadobudnutia. Bol to obžalovaný, ktorý priznal, že vedel, že sa drogy v jeho osobnom motorovom vozidle nachádzajú, vedel , že sa jedná o drogy, tieto chcel niekde vyhodiť, tvrdil teda, že sa ich chcel zbaviť, nevedel uviesť, či ichytal do ruky. Vediac, že bol v minulosti odsúdený za drogovú trestnú činnosť, drogu neodovzdal ihneď na akomkoľvek, resp. na najbližšom oddelení Policajného zboru, resp. postačoval by aj telefonát na linku 158. Naopak, drogy si ponechal až do momentu, kedy
ho zastavila hliadka Policajného zboru a kedy drogy polícii dobrovoľne vydal. Inak povedané, aj keby bola pravdivá obhajoba obžalovaného o nadobudnutí drogy nálezom, resp. ponechaním v jeho vozidle drogovo závislou osobou, nevykonal úkony na ich spontánne odovzdanie polícii, ale drogy prechovával až do momentu, kedy ho kontrolovala policajná hliadka a až vtedy, keď už vedel, že je v nepriaznivej sitácii, i v kontexte s predchádzajúcimi odsúdeniami za drogovú trestnú činnosť, vec riešil vydaním drog polícii za obhajoby, že tieto nie sú jeho. Teda i hypotetická a dokazovaním vyvrátená verzia obhajoby obžalovaného o nájdení drog v aute, zakladá znaky skutkovej podstaty toho istého trestného činu, ktoré znaky obžalovaný naplnil konaním nadobudnutia a prechovávania drog. Odhliadnuc od uvedeného, „H.“, ktorá podľa obžalovaného mala v jeho motorovom vozidle drogové látky vyložiť, aby ich nemala na očiach, mala byť osobou závislou od heroínu, pričom však v prípade drog, prechovávanie ktorých bolo obžalovanému kladené za vinu, sa jednalo o metamfetamín a nie o heroín. Obžalovaný svoju obranu založil ďalej na argumentácii, že držba pervitínu do 100 mg nie je trestným činom. V tejto súvislosti súd uvádza, že v zmysle § 171 odsek 1 Trestného zákona (účinného v čase spáchania skutku) je trestné neoprávnené prechovávanie akéhokoľvek množstva omamnej látky alebo psychotropnej látky, a to aj v množstve menšom ako je jedna obvykle jednorazová dávka na použitie, ak s ohľadom na toto množstvo drogy a jej účinok možno vysloviť, že ide o návykovú látku v zmysle § 130 odsek 5 Trestného zákona. Beztrestnosti sa môže páchateľ domáhať len z dôvodu nenaplnenia materiálneho korektívu stíhaného prečinu, nie však preto , že prechovával menšie množstvo drogy, aké zodpovedá jednej obvykle jednorazovej dávke drogy. V zákonnom ustanovení § 171 odsek 1 Trestného zákona sa totiž nenachádza pojem obvykle jednorazová dávka, čím je v podmienkach Slovenskej republiky daná nulová tolerancia k prechovávaniu akéhokoľvek množstva drogy. Z uvedeného vyplýva, že prechovávanie hoci aj 0,1 g metamfetamínu (samozrejme v koncentrácii spôsobilej ovplyvniť psychiku konzumenta, čo platí aj o marihuane a ďalších drogách), je v zmysle § 171 odsek 1 Trestného zákona trestné, pretože páchateľ prechovávaním, hoci i len takéhoto malého množstva drogy naplnil všetky znaky skutkovej podstaty daného trestného činu. Takémuto záveru napokon zodpovedá i znenie § 135 Trestného zákona, týkajúce sa prechovávania drog pre vlastnú potrebu, podľa odseku 1 ktorého prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu. Zákonodarca teda ani v tomto ustanovení nepripustil toleranciu s prechovávaním akéhokoľvek množstva drogy, pričom viac ako zreteľne použil slovné spojenie „najviac trojnásobku (resp. desaťnásobku v § 135 odsek 2 trestného zákona) obvykle jednorazovej dávky drogy. Z toho vyplýva, že trestný čin podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona spácha každý, kto neoprávnene prechováva omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle jednorazovej dávky, a to pre osobnú spotrebu. Súd na hlavnom pojednávaní odmietol vykonať dôkazy navrhované obžalovaným, a to konkrétne predvolaním a vypočutím svedkov C. M. a H. (ktorej priezvisko obžalovaný neuviedol), nakoľko uvedené dôkazy považoval za nadbytočné a tiež za nedôvodné vzhľadom k ostatným vykonaným dôkazom, navyše svedkovia neboli riadne označení v zmysle Trestného poriadku. Rovnako súd odmietol vykonať dôkazy navrhované prokurátorom a to čítaním úradných záznamov z dôvodu, že úradný záznam nie je dôkaz v zmysle Trestného poriadku, dôkazom je len výsluch osoby, ktorá predmetný úradný záznam spísala, pričom však takýto dôkaz prokurátor vykonať nenavrhol. Konanie obžalovaného vyhodnotil súd z hľadiska úmyslu podľa § 15 písmeno b) Trestného zákona ako úmysel nepriamy, keď obžalovaný vedel, že svojím konaním môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, a pre prípad, že takého porušenie alebo ohrozenie spôsobí, bol s tým uzrozumený (jednota vedomosti a vôle), berúc do úvahy okolnosti, za akých obžalovaný skutok spáchal a tiež skutočnosť, že neexistovali pochybnosti o zachovaní jeho rozpoznávacích a ovládacích schopností v čase skutku. Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Vzhľadom na množstvo zaisteného metamfetamínu, ktoré nedosahovalo hodnotu súdnou praxou stanovenej jednej obvyklej jednorazovej dávky, skúmal tunajší súd, či možno v danom prípade aplikovať zákonom predpokladaný „materiálny korektív“ v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona. Vzhľadom na spôsob vykonania činu ako aj okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný a mieru zavinenia
dospel súd k záveru, že závažnosť činu uvedeného v skutkovej vete je vyššia ako nepatrná, čo použitie materiálneho korektívu vylučuje a to i s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný bol za obdobný skutok v minulosti právoplatne odsúdený. V tejto súvislosti je žiaduce poznamenať, že zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, avšak nie aj samotná skutočnosť, že páchateľ trestný čin spáchal (R71/1975, R 10/1974). Napriek fikcii neodsúdenia vo vzťahu k predmetnému odsúdeniu je z doterajšej minulosti obžalovaného potom potrebné vyvodiť, že obžalovaný je osobou, ktorá má tendenciu prechovávať drogy pre vlastnú potrebu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd obligatórne skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Z dôvodu vyrovnaného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností vychádzal súd pri ukladaní trestu zo základnej trestnej sadzby (až na tri roky). Hoci použitie materiálneho korektívu, s poukazom na už vyššie uvedené, je v danom prípade vylúčené, súd vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, najmä však s ohľadom na množstvo zaistených drogových látok, ako i s ohľadom na osobu páchateľa uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, teda pri spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Výkon uloženého trestu odňatia slobody súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, nakoľko s prihliadnutím na okolnosti prípadu ako aj osobu obžalovaného, ktorý sa popri štúdiu venuje aj dobrovoľníckej činnosti má za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa nie je priamy výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, pričom takto uložený trest súd považuje za primeraný a spravodlivý s poukazom na potrebu individuálnej i generálnej prevencie a ochranu spoločnosti. V konečnom dôsledku bude len na správaní sa samotného obžalovaného, či po uplynutí skúšobnej doby súd rozhodne o osvedčení sa obžalovaného, alebo po jej uplynutí (či prípadne už v priebehu plynutia skúšobnej doby) rozhodne, že uložený trest odňatia slobody obžalovaný vykoná. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.