Rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 17T/67/2022 z 27. 11. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Galanta 17T/67/2022 2322011407 27. 11. 2024 JUDr. Marianna Hosťovecká ECLI:SK:OSGA:2024:2322011407.12

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU v trestnej veci proti obžalovanému A. B. C. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 27. 11. 2024, takto rozhodol: Obžalovaný A. B. C., nar. XX. XX. XXXX v D., trvale bytom A. E., A. XXX/XX, t. č. v ÚVTOS F. G. A., UZNÁVA

SA

ZA

VINNÉHO, ŽE

dňa 28. 07. 2022 v čase okolo 19:30 hod. prišiel do bytového domu na H. ulici v B., kde pred I. G. držal nôž v ruke a pýtal sa, kde je J. B. C. a o niekoľko minút neskôr prišiel na adresu B., H. XXX, kde pred I. K. sa s nožom v ruke pýtal, kde je J. a následne sa vyhrážal, že si to vybaví s každým, kto ich oddelil, pričom po týchto vyhrážkach u bývalej manželky J. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., H. XXX, vzbudil obavu o jej život a zdravie, ako aj život a zdravie jej otca I. K. a jej maloletých detí – P.S.G., nar. XX. XX. XXXX a Ch.S.G., nar. XX. XX. XXXX, TEDA sa inému vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe,

ČÍM SPÁCHAL: prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona. ZA TO MU UKLADÁ: Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa zrušuje výrok o treste uloženom odsúdenému rozsudkom Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 1T/37/2023 zo dňa 29. 11. 2023, právoplatným dňa 29. 11. 2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona, súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c) v spojení s § 74 ods. 1 Trestného zákona mu ukladá ochranné opatrenie protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Obžalovaný A. B. C., nar. XX. XX. XXXX v Bratislave, trvale bytom A. E., A. XXX/XX, t. č. v ÚVTOS F., SA

OSLOBODZUJE

podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta č. 1Pv 304/22/2202 podanej pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 19. 07. 2022 v čase okolo 18.30 hod., v B. na ulici L., pri kultúrnom dome, vyhľadal svoje deti P.S.G. a Ch.S.G., ktorých následne objal, dňa 19. 07. 2022 v čase okolo 19.15 hod., v B., na ulici L., prišiel k plotu detského ihriska, kde spoza plotu rozprával a ohlasoval svoje deti P.S.G. a Ch.S.G., pričom dcéru Ch.S.G. prilákal k sebe k plotu, dňa 25. 07. 2022 v čase okolo 16.00 hod., v B., na ulici H. XXX/XX, prišiel k neuzamknutej bráne domu, odkiaľ spoza bránky rozprával a ohlasoval svoje deti P.S.G. a Ch.S.G., ktoré sa v tom čase hrali na dvore, pričom obe deti prilákal k sebe ku bránke a synovi P.S.G. dal 50,eur a detskú hračku, dňa 25. 07. 2022 v čase okolo 17.00 hod., v B., na ulici H., pri zberni druhotných surovín vyhľadal svojho syna P.S.G., ku ktorému pristúpil a začal ho objímať a nechcel ho pustiť aj keď na neho naliehala jeho manželka, dňa 26. 07. 2022 v čase okolo 18.30 hod., v B., na ulici H. XXX/ XX, prišiel k bráne domu, odkiaľ spoza neuzamknutej bránky rozprával a ohlasoval svoje deti P.S.G. a Ch.S.G., ktoré sa v tom čase hrali na dvore, pričom syna P.S.G. privolal k bránke, ktorú otvoril a spolu išli kúsok ďalej od bránky, kde začal svojho syna P.S.G. objímať a nechcel ho pustiť, aj keď na neho naliehala jeho manželka, a to aj napriek tomu, že uznesením Okresného súdu Galanta pod spisovou značkou 19P/108/2022, zo dňa 07. 07. 2022, vykonateľného dňa 13. 07. 2022, bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým mu bol dočasne uložený zákaz úmyselne sa priblížiť k maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, nakoľko skutok nie je trestným činom. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal na Okresný súd Galanta dňa 23. 11. 2022 obžalobu pod č. 1 Pv 304/22/2202-32 zo dňa 22. 11. 2022 na tom skutkovom základe, že: „ v bode I. dňa 19. 07. 2022 v čase okolo 18.30 hod., v B. G. M. L., pri kultúrnom dome vyhľadal svoje deti A. B. C. a H. B. C., ktorých následne objal, dňa 19. 07. 2022 v čase okolo 19.15 hod., v B. na ulici L. prišiel k plotu detského ihriska kde spoza plotu rozprával a ohlasoval svoje deti A. B. C. a H. B. C., pričom dcéru H. B. C. prilákal k sebe k plotu, dňa 25. 07. 2022 v čase okolo 16.00 hod., v B. na ulici H. XXX/XX, prišiel k uzamknutej bráne domu, odkiaľ spoza uzamknutej bránky rozprával a ohlasoval svoje deti A. B. C. a H. B. C., ktoré sa v tom čase hrali na dvore, pričom obe deti prilákal k sebe ku bránke a synovi A. dal 50,- eur a detskú hračku, dňa 25. 07. 2022 v čase okolo 17.00 hod., v B. na ulici H. pri zberni druhotných surovín vyhľadal svojho syna A. B. C., ku ktorému pristúpil a začal ho objímať a nechcel ho pustiť aj keď na neho naliehala jeho manželka, dňa 26.07.2022 v čase okolo 18.30 hod., v B. na ulici H. XXX/XX, prišiel k bráne domu, odkiaľ spoza neuzamknutej bránky rozprával a ohlasoval svoje deti A. B. C. a H. B. C., ktoré sa v tom čase hrali na dvore, pričom syna A. privolal k bránke, ktorú otvoril a spolu išli kúsok ďalej od bránky,

kde začal svojho syna A. objímať a nechcel ho pustiť, aj keď na neho naliehala jeho manželka, a to aj napriek tomu, že uznesením Okresného súdu Galanta pod spisovou značkou 19P/108/2022-25, zo dňa 07. 07. 2022, vykonateľného dňa 13. 07. 2022, bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým mu bol dočasne uložený zákaz úmyselne sa priblížiť k maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov,

v bode II. dňa 28. 07. 2022 v čase okolo 19:30 hod. prišiel do bytového domu na H. ulici v B., kde pred I. G. držal nôž v ruke a ukazoval na neho so slovami, že si to ide vybaviť s J. B. C. a niekoľko minút neskôr prišiel na adresu B., H. XXX kde pred N. K. sa tiež s nožom v ruke, na ktorý ukazoval vyhrážal, že si to vybaví s J. B. C., pričom po týchto vyhrážkach u J. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., H. XXX, u nej vzbudil obavu o život a zdravie“. Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 17T/67/2022 zo dňa 08.03.2023, proti ktorému podali odvolanie obžalovaný a okresný prokurátor. Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 3To/41/2023 zo dňa 17.10.2023 napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie – vyslúchol obžalovaného, svedkov, poškodenú, znalca, prečítaním oboznámil zápisnicu o výsluchu svedkyne O. F. zo dňa 14. 10. 2022, závery znaleckého posudku MUDr. M. M. č. 80/2022 (č. l. 69), zápisnicu o vydaní veci (č. l. 126), úradný záznam z vyťaženia kamerového záznamu (č. l. 127), uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 19P/108/2022 (č. l. 130 – 137), potvrdenie o zaistení veci zo dňa 28. 07. 2022 (č. l. 151), zápisnica o prevzatí zaistenej veci (č. l. 152), potvrdenie psych. odd. NsP Sv. Lukáša Galanta (č. l. 153), správa obce A. E. zo dňa 04. 10. 2022 (č. l. 154), hodnotenie ÚVV P. zo dňa 26. 09. 2022 (č. l. 155 – 156) a hodnotenie ÚVV F. G. A. zo dňa 30. 10. 2024 (č. l. 433), aktuálne lustrácie RT, GP, CESDAP, ZVJS, podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku predložil obžalovanému k nahliadnutiu fotodokumentáciu z č. l. 128 – 129, v zmysle § 270 ods. 1 Tr. poriadku predložil obžalovanému zaistený kuchynský nôž, podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku oboznámil všetky kamerové záznamy z DVD pripojeného k spisu. Z výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 25. 01. 2023 vyplýva, že obžalovaný uviedol, že je nevinný. V bode 1/ obžaloby nepoprel, že sa deti snažil vyhľadať, a to aj v čase potom, ako mu bolo doručené súdne rozhodnutie o zákaze styku s deťmi. Presné dátumy si nepamätá. Uviedol, že aj napriek súdnemu rozhodnutiu mu poškodená umožňovala vidieť deti, pričom nedodržiaval 10 m vzdialenosť podľa súdneho rozhodnutia, ale neskôr mali incident, keď sa pohádali po tom, ako ju upodozrieval, že má niekoho iného. Následne na to mu začala zakazovať stýkať sa s deťmi. K deťom má silný citový vzťah. Podľa neho, aj napriek súdnemu rozhodnutiu, ak s tým matka detí súhlasí, má právo stretávať sa s deťmi, pretože rozhodnutie súdu je nespravodlivé a bolo vydané v jeho neprítomnosti. Keď sa za ním deti rozbehli, nedokázal od nich odísť, návrh na zákaz styku podala poškodená so svokrou a on má na tom svoju vinu, pretože užíval pervitín, nevenoval sa deťom toľko. Nedával na ne peniaze, agresívny však nebol, akurát pod vplyvom pervitínu poškodenú upodozrieval z nevery. Pervitín užíval príležitostne, 1 – 2krát do týždňa. Prvýkrát ho užil, keď mal 18 rokov. S pervitínom prestal, keď začal vzťah s poškodenou, keď ona mala 18 rokov, asi v r. 2011 a opäť s ním začal, keď mal nezhody so svokrou a jeho mamou, čo bolo asi pol roka pred tým, ako ho súd vzal do väzby. Do r. 2020 pervitín neužíval, sem tam si dal marihuanu (1 – 2krát týždenne s kamarátmi) a od r. 2020 pervitín užíval tiež asi tak 1 – 2krát týždenne, intenzívne ho začal užívať rok alebo polroka pred jeho zadržaním, a to tak, že už bol permanentne pod vplyvom pervitínu, ale to bolo len počas posledného mesiaca pred jeho zadržaním. Chce podstúpiť protitoxikomanické liečenie. K bodu 2/ obžaloby uviedol, že dňa 28. 07. 2022 šiel k I. G., pretože sa jej chcel spýtať, či má niečo spoločné so zákazom styku, na čo mu ona odpovedala, pričom dúfal, že tam bude aj poškodená, pretože jej chcel povedať, že ak neuvidí svoje deti, nechce žiť. Povedal to aj I.. V ruke mal nôž (kuchynský s modrou rúčkou, bol však schovaný), v ruke držal čepeľ noža a trčala len modrá rukoväť. Keď držal v ruke nôž, neukazoval naň. Ani slovne neuviedol, že ho má pri sebe. Následne šiel k svokrovcom, v ruke mal igelitku som sladkosťami pre deti aj poškodenú a keďže tam neboli, igelitku zavesil na plot. Rozprával sa len so svokrom. Spýtal sa ho, či sú doma poškodená a deti, povedal, že nie a že mu má dať pokoj a odísť preč. Obžalovaný odišiel na pole za dom a tam sa ľavou rukou pichol nožom do hrudníku na

pravej strane pod prsiami. Nikdy sa poškodenej nevyhrážal, ani ju nikdy neudrel. Toto všetko považuje za veľké nedorozumenie, ktoré je výsledkom jeho zúfalosti a sprostosti. Keď bol u svokrovcov, svokru nevidel. Keď bol u I., táto telefonovala svojej sestre (svokre), že je obžalovaný u nej aj s nožom, ale v tom význame, že si chce ublížiť, nie že chce ublížiť niekomu inému. Pri bodnutí nožom si spôsobil tržné zranenie bez poškodenia orgánov, toto mu zašili a ešte v ten večer ho na 2 dni umiestnili na psychiatrické oddelenie. Nie je pravda, že sa nebezpečne vyhrážal poškodenej a deťom. Z výsluchu svedkyne - poškodenej J. B. C. na hlavnom pojednávaní dňa 25. 01. 2023 vyplynulo, že (ku skutku v bode I) neodkladné opatrenie súdu o zákaze priblížiť sa k deťom jej bolo doručené dňa 13. 07. 2022 a podľa nej v ten deň bolo doručené aj obžalovanému, ak nie skôr, pretože hneď v tento deň, niekedy na večer, prišiel za ňou domov aj s tou poštou zo súdu a spýtal sa jej, či to skutočne myslí vážne, že žiadala, aby nemohol byt' s deťmi. Povedala mu, že áno. Bol rozčúlený, kričal po nej, no ukľudnil sa a potom mali normálny rozhovor, snažili si to vysvetliť, že prečo k tomu pristúpila, bol sklamaný z toho, no odišiel s kľudom preč. Následne dňa 19. 07. 2022 bola s obomi deťmi na prechádzke v meste Sládkovičovo. Spolu s ňou bola aj jej kamarátka G. J. so svojimi tromi deťmi. Boli najskôr na zmrzline a potom boli na kofole. Odtiaľ išli po ulici L., ako je kultúrny dom, pri hoteli Tevel. Mali v úmysle ísť na detské ihrisko pri OD Tesco. Počas tejto ich cesty, ako išli po L. ulici uvidela, ako bol na bicykli jej manžel a smeroval k nim. Vtedy zoskočil z bicykla a utekal priamo k nim. Ako podišiel k nim, tak sa hneď rozbehol k jej kočíku, kde sedela ich dcérka, chcel ju vybrať z kočíka, lenže sa mu to nepodarilo, pretože bola pripútaná, ťahal ju smerom von. Keď videl, že to nejde, tak ju začal objímať. Ona žiadala obžalovaného krikom, aby ich nechal a odišiel, ťahala ho za ruky, tričko, telo a aj ho asi udrela do chrbta. On nereagoval, trvalo to pár sekúnd. Vyrovnal sa z kočíka, otočil sa k synovi, kľakol si k nemu a začal ho objímať. Syn mu to neopätoval, syn si svoje ruky držal na hrudníku. Syn kričal na manžela, že ho nechce, že je zlý tatino, lebo robí mu zle a jeho sestre a maminke. Syn ho pri tom aj kopal, bránil sa. Ona synovi nikdy nič zlé na manžela nehovorila, nehucká ho proti nemu ani nič podobné. Jej syn to vníma, čo sa deje, ako sa manžel správa, takže sa tak syn správa kvôli prežitým udalostiam, čo ju neskutočne mrzí. Keď syn začal obžalovaného kopať, tak ho manžel pustil, zobral bicykel a odišiel preč. Nekomunikoval s nimi. Následne odtiaľ s kamarátkou G. a s ich deťmi prešli na detské ihrisko vedľa Tesca. S kamarátkou si tam sadli na lavičku a sledovali deti. Mohlo byť asi 19:15 hod. toho istého dňa, keď sa tam opäť objavil obžalovaný, prišiel od boku pošty a stál za plotom. Odtiaľ kričal na ich syna a dcéru, aby išli za ním. Dcéra za ním utekala, až k plotu, asi celkom dvakrát. Ona ihneď utekala za ňou a vzala ju odtiaľ, povedala jej, nech sa hrá na šmykľavke. Syn na volanie manžela nereagoval a hral sa ďalej na ihrisku, takže ten k obžalovanému ani nešiel. Obžalovaný zostal stáť za plotom, sledoval ich, možno to bola hodina a odtiaľ po nej vykrikoval, nadával jej škaredo, vyčítal jej, že zabezpečila, aby nemohol byť s deťmi. Povedala mu, aby s tým prestal, on na to, že on tam môže pri plote stáť, že je to viac ako 10 metrov od detí a že bude si kričať čo chce, a že ak to nebude počuť, tak bude kričať tak hlasno, aby to počula nielen ona ale aj celé mesto. Podľa nej bol zas pod vplyvom drog, tak ako pri každej udalosti, lebo on keď nemá v sebe drogy, to je iný človek, dobrý, kľudný ale keď je agresívny, vie, že je nadrogovaný. Ona potom kontaktovala rodičov, povedala im, čo sa stalo, že má strach z manžela, aby prišli pre nich. Aj sa tak stalo a došiel otec, naložil kočík aj synov bicykel a zobral ich preč. Obžalovaný sa tam len po okolí bicykloval a nepovedal im nič. Ďalší krát, kedy takto prišiel navštíviť' deti, hoci vedel, že mu to súd dočasne zakázal, bolo dňa 25. 07. 2022. Mohlo to byt' okolo 16:00 hod. Bola doma na adrese B., H. XXX/XX. Nachádzala sa v kuchyni a deti sa hrali vonku na dvore, celý čas ich sledovala cez okno. Brána na dvor nebola uzamknutá. Pred túto bránu prišiel obžalovaný a začal ohlasovať deti, aby išli za ním, že niečo pre nich má. Deti sa rozbehli k bránke, videla, že deti tam utekajú, tak sa rozbehla na dvor za nimi. Keď vyšla na dvor, tak už bola bránka otvorená a deti boli pri obžalovanom na ulici, syn držal v ruke hračku dinosaura a peniaze, bolo to 50,- eur, dcérke nič nedal, tá sa len pozerala vedľa neho. Hneď synovi brala peniaze aj tú hračku, no syn jej hračku nechcel dať, len peniaze. Potom tie peniaze dala obžalovanému, ten ich hodil na dvor, ona mu ich vyhodila späť na ulicu, nech si ich nechá alebo nech ich pošle poštou. Zabuchla bránu, zamkla a obžalovaný odišiel. Nekomunikovali spolu, len o tých peniazoch sa doťahovali, trošku vykrikoval po nej, že je na neho zlá. V tento deň išla s jej deťmi a sestrou D. Q. na kofolu do jedného podniku. Keď boli ešte len na H. ulici, ako je zberňa surovín, tak jej manžel znovu k nim prišiel, presnejšie k synovi a začal ho objímať. Syn iba stál, nebránil sa, ani nič nevravel, len stál, neopätoval to objatie. Manžel sa pýtal syna, „láska kam idete“ a syn odpovedal „ja neviem“. Kričala na obžalovaného, nech s tým prestane, že to nemôže robiť, zakiaľ súd nerozhodne inak. On po chvíľke prestal a odišiel preč. Potom dňa 26. 07. 2022, mohlo byť okolo 18:50 hod., bola doma na spomínanej adrese. Bola tam jej sestra D. aj jej matka. Nachádzali sa v kuchyni a rozprávali sa. Deti boli na dvore a hrali sa tam. Znovu došiel obžalovaný na ulicu, pred bránu a začal ohlasovať ich deti. Bránka zamknutá

nebola. Ich syn sa k nemu rozbehol. Ona preto vyštartovala z domu, utekala s ňou aj sestra, no keď vyšla von na dvor, tak už bola bránka otvorená a syn bol vonku na ulici s obžalovaným. Ako vyšla na ulicu, tak opäť videla, ako obžalovaný objíma ich syna, syn len stál a tentokrát ho objal naspäť. Počula ako syn povedal obžalovanému „dávno som ťa nevidel“. Ona v tom momente akurát vyšla na ulicu. Zobrala malého za ruku, ťahala ho, nakoľko obžalovaný syna silno držal, tak ho požiadala, aby syna pustil, na čo nereagoval, požiadala ho preto druhýkrát a ked' nereagoval, tak ho udrela rukou do jeho ruky. Vtedy syna pustil. Vravela mu, že to nesmie teraz robiť, lebo to má zakázané súdom. On povedal, že on si môže robiť čo chce, že žiadny súd počúvať nebude, že jemu nikto deti nezoberie. Jej sestra vybehla skôr von na ulicu ako ona, ale nič nerobila, len to sledovala. Obžalovaný potom syna pustil. Ku skutku v bode II uviedla, že obžalovaný sa jej viackrát vyhrážal, ale nikdy nie takým spôsobom, že by mal so sebou aj nôž. Nebola toho ona svedkom, lebo v tom čase bola u kamarátky aj s deťmi. Počas toho, ako bola u kamarátky jej volala jej teta I. G. bolo to 28. 07. 2022 okolo 19:30 hod. a pýtala sa jej, či je doma, ona na to, že u kamarátky. Teta na to vravela, aby odtiaľ nevychádzala, lebo má problém. Pýtala sa o čo ide, že jej nerozumie. Povedala jej, že obžalovaný bol u nej doma a v ruke držal nôž a hľadal ju tam. Teta mu povedala, že nie je doma, tak odišiel preč. Priamo od tety musel ísť obžalovaný k nim domov, lebo zakrátko po rozhovore s jej tetou jej telefonovala jej matka, ktorá jej povedala, že bol u nich, že tam robí problémy, že má v ruke nôž, že ju hľadá a že sa vyhráža, že si to so ňou vybaví, to že prišiel o deti. A tiež mal matke povedať, že každého zabije, kto jej pomáhal s tým, aby prišiel o deti. Mama ho požiadala, aby odišiel a nerobil cirkus, pretože sú tam aj susedia, potom aj tak urobil a išiel preč. Potom sa dopočula, že sa s tým nožom mal dorezať na rukách a bruchu a údajne ho mali v ten večer brat' policajti aj so sanitkou do nemocnice. Ona bola s deťmi u tej kamarátky a požiadala mamu, aby pre ňu poslala otca, lebo sa bojí. Spolu teda rodičia pre ňu prišli a zobrali ju od kamarátky domov. Poškodená ďalej uviedla, že obžalovaný jej nikdy neublížil, ale po tom, ako sa jej vyhrážal, mala naozaj strach. Nevedela, čo môžem čakať, čo urobí. Obžalovaný najskôr užíval marihuanu, potom piko, a to intenzívne od narodenia ich syna v r. 2017 a to určite 3-krát týždenne. Pod vplyvom drog bol agresívny, lámal nábytok, vyvolával medzi nimi hádky. Rodičia vyhodili oblažovaného z domu 2 týždne pred Vianocami r. 2021, odvtedy spolu nežijú. Rozviedli ich 21. 11. 2022, ona mu od rozchodu styk s deťmi nezakazovala, ale keďže sa jej vyhrážal, že jej ich zoberie, tak podala návrh na zákaz stretávania sa a po doručení neodkladného opatrenia, ktorým súd vyhovel jej návrhu, nikdy obžalovanému nedovolila, aby sa s deťmi stretával, ale nevedela ovplyvniť to, keď ich účelovo niekde vyhľadal. Sama proti nemu nič nezmôže. Je si absolútne istá, že mu nikdy styk s deťmi neodsúhlasila, ani dobrovoľne neumožnila, odkedy jej súd doručil neodkladné opatrenie. Keď začal obžalovaný drogovať, veľa sa flákal, nikdy nebol doma, vracal sa až v noci. Čo sa týka detí, keď sa obžalovanému nepáčilo ich správanie, tak to okomentoval, ale jej sa to nezdalo, pretože celé dni sa o deti starala len ona. Čo sa týka vzťahu oblažovaného a detí, dcéra to veľmi nevníma, má len 2 roky, takže tento vzťah nie je možné opísať, syn je starší, svoja otca ľúbi, pýta sa naňho, ale predtým na ňom veľmi lipol, chcel s ním tráviť veľa času, ale obžalovaný sa mu nevenoval, mal svoje koníčky a venoval sa svojím veciam. Stalo sa, že obžalovaný raz dal synovi po holom zadku, keď vyšiel z bazéna, bolo to asi v lete 2019 s tým, že môže to ísť požalovať mame. Vadilo mu, že syn stále opakovane chodil z a do bazéna, tak zašpinil vodu v bazéne. Druhýkrát syn nechcel neskoro večer spať, obžalovaný bol pod vplyvom drog a vadilo mu to, tak chytil syna a z výšky ho hodil do kočíka, pričom dno kočíka sa prelomilo a do vaničky sa zapichla tyčka z kolies, ktorá sa zlomila, našťastie sa synovi nič nestalo. Svedkom toho bol aj jej otec. Obžalovaný jej viackrát povedal, že ak mu bude zakazovať styk s deťmi, tak jej ich zoberie, pretože má právo byť s nimi. Nikdy jej však nepovedal, že ich nikdy neuvidí. Na zákaz styku s deťmi ho upozorňovala z toho dôvodu, že ju pred deťmi urážal, že je sprostá, štval deti proti nej. O tom, že ju obžalovaný dňa 28. 07. 2022 hľadal, počula len sprostredkovane, najskôr od tety, potom od mamy, na vlastné uši nepočula nič. O tom, že sa obžalovaný bodol som dozvedela až doma, keď otec prišiel po ňu a deti k jej kamarátke. Nevie, čo sa tam stalo, nebola pri tom. Z výsluchu svedkyne - poškodenej J. B. C. na hlavnom pojednávaní dňa 29. 05. 2024 vyplynulo, že dňa 28. 07. 2022 jej volala teta I. G., poškodená mala obavu, aby sa niečo nestalo, pretože obžalovaný je výbušný. Navyše jej teta povedala, že má so sebou nôž (s modrou rúčkou), tak sa bála, že môže ublížiť buď sebe, pretože sa to už v minulosti stalo, alebo aj jej otcovi, pretože keď sa v minulosti spolu hádali (obžalovaný a jej otec), obžalovaný si k otcovi viac dovoľoval, pretože jej otec bol „mäkký“. Bála sa, aby obžalovaný otca nepozeral, alebo nebodol. V ten večer obavu o ňu a deti nemala, pretože ona bola u kamarátky a obžalovaný nevedel, kde je. Teta bola rozrušená. U kamarátky zotrvala ešte asi hodinu po incidente a prišiel pre nich jej otec, pretože sa bála ísť sama po ulici, nevedela, ako to celé dopadlo a bála sa o svoje deti, o ich zdravie, keby náhodou stretli obžalovaného na ulici. V minulosti sa nikdy

nestalo, že by obžalovaný uviedol, že chce ublížiť jej otcovi. Jej obava v ten deň o to, že ublíži otcovi pramenila z toho, že vie, ako sa chová, keď je výbušný, mal pri sebe nôž, takže stať sa mohlo hocičo. Obava o deti vyplynula z toho, že vedela, že v ten večer je opitý, deťom nijak zvlášť nikdy neublížil, len po nich kričal alebo im dal po zadku. Po odstraňovaní rozporov, keď sa čítala zápisnica z výpovede svedkyne – poškodenej z prípravného konania dňa 30. 07. 2022, poškodená uviedla, že je pravda, že teta jej vravela, aby od kamarátky nevychádzala, s odstupom času si na to už nepamätala. Obžalovaný potvrdil pravdivosť výpovede poškodenej. Svedkyňa N. K. (svokra obžalovaného, matka poškodenej) na hlavnom pojednávaní dňa 24. 02. 2023 uviedla ku skutku I, že vedela, že obžalovaný má zákaz styku s mal. deťmi. Vie, že častokrát po tomto zákaze bol obžalovaný za deťmi, presné dátumy si však už nepamätá. Bola svedkom toho, že v čase zákazu styku s deťmi sa deti hrali na dvore pred domom, ktorý je oplotený a bol tam aj syn jej druhej dcéry D.. V tom D. syn došiel dovnútra domu, že malý A. utekal k bránke, pretože prišiel obžalovaný. Dcéra D. vybehla von, ona ohlásila J., tá tiež utekala von a zakričala jej, aby volala políciu. Vie, že sa vonku o niečom hádali (J. s obžalovaným), potom ako zavolala políciu, vyšla von aj ona, ale nič také sa tam nedialo. Obžalovaný bol aj s deťmi úplne pri sebe, spolu stáli pred bránkou. Obžalovaný pevne držal syna na rukách a nechcel ho pustiť a J. na neho kričala, aby odišiel, že tam nemá čo robiť. J. podávala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že keď svedkyňa obžalovaného vyhodila z domu (pretože syna hodil do kočíka a vtedy sa pod ním zlomila konštrukcia), pretože polroka neplatil výživné, a keď dcéra podala návrh na určenie výživného, jeho to nahnevalo a začal ju aj s deťmi všade prenasledovať, robil jej zle a nadával jej do kuriev. Preto sa rozhodla, že tento styk musí obmedziť, oni sa však nebáli, že by ublížil deťom, ale na deti nevplývalo dobre, keď sa oni dvaja stretli, pretože sa neustále spolu hádali. Obžalovaný taktiež užíval drogy, zo začiatku to mohlo byť tak raz za mesiac, a neskôr to bolo aj raz za týždeň, niekedy 2-3 dni v kuse, obžalovaný alkohol nepil, preto vie, že bol pod vplyvom drog, lebo mal neprítomný pohľad, hlavu otočenú do boku, veľmi ťažko artikuloval a mal nažltlé oči. Obžalovaný sa o deti nikdy nestaral, pasívne len prihliadal na ich správanie. Akurát v ten večer, keď ho hodil do kočíka, sa o vnuka naozaj bála, pretože tá konštrukcia ho mohla prepichnúť, inak sa agresívne k deťom nesprával, avšak s ňou a jej manželom sa často hádal a stalo sa, že za tých 13 rokov, čo u nich býval, ho asi 20-krát vyhodila z domu. Bola prítomná aj toho, že obžalovaný vulgárne nadával J., a to aj pred deťmi a že ju prenasledoval. Bolo to pár dní predtým, ako obžalovaný prišiel k bránke a deti vyšli za ním, dcéra bola s deťmi na prechádzke a volala jej, že obžalovaný ju znova obťažuje, tak im išla naproti a na tej ceste medzi domom jej sestry a ich domom videla, ako k nim prišiel na bicykli a trhal z kočiara vnučku a vnuk bránil J. aj svoju sestru. Pokiaľ ona vie, tak obžalovaný fyzicky J. nikdy neublížil. K druhému skutku uviedla, že v ten deň jej volala sestra I. G., že obžalovaný bol u nej aj s nožom a hľadal tam J. a povedal jej, že kvôli zákazu styku s deťmi, si to s ňou vybaví a aj so všetkými, ktorí jej v tom pomáhali. Následne volala J., kde sa nachádza, povedala jej, že u svojej kamarátky G. J.. Povedala jej, aby tam zostala aj s deťmi a nikam nechodila, že ju hľadá obžalovaný s nožom a aby zavolala políciu. Od jej sestry obžalovaný potom prišiel k nim domov, čo je asi 500 metrov, svedkyňa bola v kuchyni, z ktorej na bránku nevidí, ale mala otvorené okno a zreteľne počula, že opätovne veľmi ťažko artikuluje, a pýta sa jej muža, kde je J.. On jej odpovedal, že nie je doma a má odísť, na to obžalovaný povedal: Zase je s tým jebákom, ja si to s ňou vybavím aj s každým, kto jej pomáhal. Manžel jej vravel, že stál pri bránke s rukami za chrbtom, potom zavesil na bránku igelitku so sladkosťami a hračkami a keď odchádzal, manžel si všimol, že má v ruke nôž. Vtom vyšla na dvor aj ona, pretože ho chcela vidieť, v akom bol stave, ale už tam nebol. S mužom sa vrátili do domu a chvíľu na to počula strašný vreskot oblažovaného, ktorý možno prirovnať k vreskotu prasaťa, keď ho zabíjajú. Toto sa stávalo často, že vo vypätých situáciách obžalovaný takto vrešťal a to aj na ulici. Krátko na to prišla polícia, ale ona videla už len ako odchádzajú a susedia jej vraveli, že v aute bol aj obžalovaný a bol veľmi zakrvavený. Obžalovaný po rozhovore s manželom odišiel za ich dom, na polia, skadiaľ bolo počuť jeho vreskot. Sestra I. jej do telefónu povedala nasledovné: „Je J. doma?“ „Nie, nie je.“ „Hľadal ju tu Peťo, bol veľmi napitý alebo nadrogovaný. Mal v ruke nôž a povedal, že si to s J. vybaví a aj s každým, kto jej pomáhal, jemu nikto brať deti nebude.“ Obžalovaný, keď bol u nich, manželovi nepovedal, že má nôž, manžel ho zbadal len vtedy, keď sa obžalovaný otočil a odišiel. Obžalovaný nie je zlý človek, jeho správanie sa mení pod vplyvom drog. Vtedy je nervózny, agresívny, láme nábytok. Inak je to človek, ktorý urobí všetko, čo sa mu povie, je to pracant, jeho problém je, že nevydrží dlho pracovať na jednom pracovnom mieste a zároveň peniaze rozhajdáka, na rodinu peniaze nedáva.

Svedkyňa D. Q. (sestra poškodenej) na hlavnom pojednávaní dňa 24. 02. 2023 vypovedala, že čo sa týka prvého skutku, vie uviesť, dátum si už nepamätám, bolo to však už po zákaze styku, keď so sestrou J. a ich deťmi išli v B. po H. ul. na ihrisko a do pizzerie. Na tejto ulici sa pri nich zastavil obžalovaný, dával poškodenej peniaze na deti, ktoré ona odmietla vziať, pretože trvala na tom, aby ich poslal poštovou poukážkou, aby obaja mali doklad o zaplatení výživného. Pýtal sa, kam idú, čo mu poškodená nepovedala a chcel objať H., na čo mu poškodená povedala, že má odísť, pretože to má zakázané. Napriek tomu ju objal, oni potom odišli a obžalovaný zostal stáť na ulici. Boli tam obe deti obžalovaného, obžalovaný nemal odkiaľ vedieť, kam a odkiaľ idú, jednoducho ich stretol. Ani ďalší dátum si nepamätá, ale bola na návšteve u mamy a poškodenej J. aj so synom O.. Deti sa hrali na dvore a dospelí boli v kuchyni vnútri, na to prišiel jej syn im povedať, že prišiel obžalovaný a malý A. vybehol za bránu. Svedkyňa okamžite vyšla von a zakričala na J.. Videla, že A. skutočne vybehol za bránu a s obžalovaným sa objímali. Na to prišla J. a povedala mu, že to nesmie robiť, myslí, že obžalovaného aj udrela po ruke, chcela si zobrať syna, ale obžalovaný ho nechcel pustiť. Nakoniec syna zobrala, svedkyňa ho zobrala za ruku a odišli spolu do domu, potom už nevie, o čom sa J. s obžalovaným rozprávala. Ona vedela, že má obžalovaný určený zákaz styku s deťmi. Povedala jej to poškodená. Svedkyňa G. J. (kamarátka poškodenej) na hlavnom pojednávaní dňa 24. 02. 2023 vypovedala, že dňa 19. 07. 2022 boli s J. a ich deťmi vonku v B. pred Inovatechom, (kultúrny dom v B., pri hoteli Tevel), kde k nim prišiel obžalovaný, v kočíku siahal po H., avšak nepodarilo sa mu ju vybrať. I. A. ho od seba odstrkoval a kričal naňho, aby ich nechal na pokoji. Na to s deťmi odišli na detské ihrisko v B., kde opäť obžalovaný prišiel, avšak zostal stáť za plotom, bol od nich vzdialený asi 10 – 15 metrov a vykrikoval na J., že je kurva. Na to J. zavolala otcovi, aby pre nich prišiel, ona s ňou čakala, kým prišiel jej otec a potom išli každá domov. Mal. H. sa rozbehla za obžalovaným, keď ho uvidela pri plote, na čo ju J. chytila a odniesla späť k nim. A. stál na mieste a kričal na obžalovaného, aby odišiel. Okrem nich na ihrisku nikto iný nebol, ale v okolí sa nachádzali iní ľudia. Pri iných udalostiach ona osobne nebola. Z výsluchu svedka I. K. (otec poškodenej) na hlavnom pojednávaní dňa 24. 02. 2023 vyplynulo, že dňa 28. 07. 2022, bolo to poobede, on na dvore upratoval auto. K bránke prišiel obžalovaný a spýtal sa, kde je J.. Odpovedal mu, že nevie, že je niekde vonku. Obžalovaný na to reagoval, že je určite s nejakým jebákom. A že si to vybaví s každým, kto ich oddelil. Chvíľu tam stál, pred telom držal igelitku a pod igelitkou ešte niečo schovával. Potom igelitku zavesil na kľučku bránky a odchádzal, bol však riadne opitý a sfetovaný, čo pozná, pretože u nich dlho býval. Pod vplyvom drog bol vždy veľmi agresívny a keď mu povedal, aby sa dal liečiť, povedal, že za jeho peniaze nefetuje. V ten deň sa nikomu nevyhrážal, ale hádky boli u nich úplne bežné. Svedok vedel, že obžalovaný mal zákaz styku s deťmi. Obžalovaný sa však bežne vyhrážal, že s tými, kto ich chcú dostať od seba, že to s nimi vybaví. Povedal to aj v ten deň, pri bránke. Jediný rozdiel bol v tom, že inokedy keď to povedal, sa aj hádali, dňa 28. 07. 2022 to povedal, ale keď mu svedok povedal, aby odišiel, tak obžalovaný tak aj urobil, v ten deň sa nehádali. Keď obžalovaný zavesil igelitku na bránku, hneď sa ku svedkovi otočil chrbtom a on nevidel, čo mal v ruke. To, že obžalovaný držal v ruke predmet vyzerajúci ako nôž, povedal v prípravnom konaní preto, že po ich rozhovore obžalovaný odišiel za ich dom na polia, kde ho policajti našli dorezaného, takže logicky v tej ruke musel držať nôž. A to, že na hlavnom pojednávaní povedal, že obžalovaný sa nevyhrážal, myslel tak, že sa nevyhrážal svedkovi, vždy sa vyhrážal len poškodenej a hovoril o ľuďoch, ktorí jej mali pomáhať s návrhom na súd. V minulosti sa stalo, že obžalovaný uviedol „Odrežem J. hlavu, zavesím ju na bránu a horúcim kutáčom jej piču vypálim.“ Svedok stál na dvore, obžalovaný to vykrikoval na ulici, ale nevidel svedka. To sa stalo asi mesiac pred dňom 28. 07. 2022. Z výsluchu svedka I. K. na hlavnom pojednávaní dňa 16. 10. 2024 vyplynulo, že keď prišiel obžalovaný k nim domov pri bránku, bránka bola otvorená, videli sa seba, on na dvore upratoval auto. Obžalovaný mal v jednej ruke igelitku, ktorú zavesil na plot s tým, aby to dal deťom a v druhej ruke niečo skrýval, svedok nevedel uviesť čo. Obžalovaný sa pokojne spýtal, kde je J., svedok mu povedal, že to nie je jeho starosť, aby odišiel preč. Hneď po tom, ako sa spýtal na J. pokojne povedal, že si to vybaví s každým, kto sa do nich staral a kto ich chce oddeliť. Odišiel smerom k poľu, pričom svedok s istotou vie, že mal vypité a bol nafetovaný. Nikomu sa však nevyhrážal, ani J. ani jemu. Prišla policajná hliadka a stretla obžalovaného ako sa vracia do dediny, pričom bol dorezaný na rukách. Obžalovaný si už aj v minulosti pred ich domom porezal ruky a ukazoval ich deťom, že je to kvôli maminke. Nepamätá si, či v ten deň obžalovaný povedal niečo aj na J.. V ten deň J. nebola doma, bola u kamarátky, ale volala jej švagriná (I. G.). Vie to priamo od švagrinej. Dcéra sa aj s deťmi vrátila asi pol hodinu po incidente. On s dcérou netelefonoval bezprostredne po odchode obžalovaného.

Po odstraňovaní rozporov čítaním zápisnice z prípravného konania zo dňa 30. 07. 2022 svedok uviedol, že nie je pravda, ako je to uvedené v zápisnici z prípravného konania, že by obžalovaný povedal, že niekoho zabije, on len povedal, že si to vybaví z každým, kto ho oddelil od detí, takže aj s J.. Svedok Ďalej uviedol, že obžalovaný mal vždy len silné reči, on sa rád hádal. V ten deň svedok nemal z neho strach, keď povedal, že si to s každým vybaví. Obžalovaný v ten deň nespomenul nič, čo by súviselo so smrťou alebo ublížením. Na doplňujúcu otázku samosudkyne svedok uviedol, že vie určite, že on pre J. a deti nebol u jej kamarátky a myslí si, že sa domov vrátila sama. Svedkyňa – poškodená J. B. C. na posledné vyjadrenie svedka následne uviedla, že, v ten deň jej najskôr ku kamarátke volala teta I. G. a vzápätí aj matka, ktoré jej povedali, aby nešla sama domov, že má počkať a ku kamarátke pre nich prišiel jej otec autom a on ich odviezol domov. Obe (teta aj matka) boli vystrašené a nervózne a teta jej kázala, aby zostala u kamarátky a nevychádzala na ulicu. Teta jej povedala, že obžalovaný bol divný, že nevie, čo môže od neho čakať, nech radšej zostane u kamarátky. V tej chvíli po telefonáte prežívala stres, nervozitu, nevedela, čo sa presne deje. Čakala na otca aj na základe odporúčania tety a matky, ale aj z obavy, že vie, že keď je pod vplyvom alkoholu a OPL, má horúcu hlavu a hoci im dovtedy nikdy neublížil, bála sa, že by im mohol ublížiť. Bála sa aj toho, že by ho mohli stretnúť na ulici a zas by sa hádali pred deťmi. Svedkyňa I. G. (teta poškodenej) na hlavnom pojednávaní dňa 24. 02. 2023 vypovedala, že dňa 28. 07. 2022 prišiel k dverám jej bytu obžalovaný s tým, že hľadal J. a spýtal sa jej, či má niečo spoločné s tým, že ho chcú pripraviť o deti. Svedkyňa mu povedala, že nech si to vybaví so svojou ženou, že ona s tým nemám nič spoločné a on na to povedal, že radšej skape, akoby prišiel o deti. Na J. a nikoho iného nehovoril nič. Videla, ako v pravej ruke drží nôž za čepeľ a z ruky mu trčala len modrá rúčka. Na to hneď odišiel. Ona zavolala svojej sestre, či je J. doma, lebo že ju hľadá obžalovaný, v ruke má nôž a je opitý a sfetovaný. Razil z neho alkohol. Určite bol aj nafetovaný. (Obžalovaný uviedol prikyvujúc, že bol aj opitý aj sfetovaný.). Svedkyňa opakovane uviedla, že si je absolútne istá, že u nej obžalovaný J. nespomínal, len sa spýtal, či nevie, kde je a že sa jej spýtal, či má niečo spoločné s tým, že ho idú pripraviť o deti a je si istá, že použil slová, že radšej skape, akoby prišiel o deti. Nôž obžalovaného videla, ale neukazoval naň, skôr sa ho snažil zakrývať. Ani slovne nespomenul, že má nôž. Keď telefonovala sestre, povedala jej presne tie isté slová, ktoré uviedla pred súdom. Z výsluchu svedkyne I. G. na hlavnom pojednávaní dňa 16. 10. 2024 vyplynulo, že keď obžalovaný prišiel ku nej domov, v pravej ruke držal nôž tak, že videla modrú rúčku, čepeľ mal asi schovanú pod bundou. Bol pod vplyvom alkoholu, nevie, či aj iných návykových látok. Spýtal sa, či vie, kde je poškodená J., na čo mu uviedla, že nevie a ďalej sa jej spýtal, či má niečo spoločné s tým, že ho chcú oddeliť od detí. Povedala mu nie a nech si tieto veci riešia spolu s J., na čo obžalovaný povedal: „To radšej skapem, akoby som mal prísť o deti“. Na poškodenú nehovoril nič. Nepovedal kam odchádza, ale z okna videla, že išiel smerom tam, kde býva poškodená, preto volala sestre (matke poškodenej), že obžalovaný bol u nej, hľadal J. a v ruke drží nôž. Potom už len od sestry vie, že obžalovaný k nim prišiel, hádali sa, že sa vyhrážal a nakoniec sa dopichal. Obžalovaný na nôž nijako neupozorňoval, ale pri rozprávaní gestikuluje rukami a preto si ho všimla. Pokiaľ je obžalovaný triezvy, neublíži nikomu, ale v ten deň mal dosť vypité, a keďže mal nôž, bála sa, aby niekomu neublížil, či deťom alebo niekomu inému, preto zo strachu zavolala sestre. Z výsluchu svedkyne O. F. (teta obžalovaného) v prípravnom konaní zo dňa 14. 10. 2022 nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci. Nebola svedkom konania obžalovaného dňa 28. 07. 2022. Uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 07. 07. 2022, sp. zn. 19P/108/2022, vykonateľným dňa 07. 07. 2022, právoplatným dňa 30. 09. 2022, ktoré bolo obžalovanému doručené dňa 13. 07. 2022 (č. l. 137), súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zakázal obžalovanému úmyselne sa priblížiť k maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti otca a maloletých detí na procesných úkonoch v konaniach pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a prípadne orgánmi prejednávajúcimi priestupky, ako aj s výnimkou prípadného povoleného stretávania sa otca s maloletými deťmi pred orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a zároveň pred subjektami sociálnoprávnej ochrany detí, ktorým Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky udelilo akreditáciu, a to až do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a

povinností k maloletým deťom. Súd sa po oboznámení s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi dospel k záveru, že v záujme maloletých detí je nutné vyhovieť návrhu matky na uloženie zákazu otcovi priblížiť sa k maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Súd mal osvedčené, že rodičia maloletých detí sú síce manželia, avšak nežijú cca. pol roka v spoločnej domácnosti, a to z dôvodu agresívneho správania sa otca. Pod vplyvom omamných a psychotropných látok otec zdvihol maloletého A. do výšky a hodil ho do kočíka, ktorý sa zlomil. Následne sa pobil so starým otcom a rozbíjal nábytok. Z uvedeného dôvodu bol nútený opustiť spoločnú domácnosť. Od odchodu otca zo spoločnej domácnosti, otec matku a maloleté deti neustále sleduje, vyhráža sa matke a oplzlo po nej vykrikuje. Často prespáva pred rodinným domom, v ktorom býva matka s maloletými deťmi, resp. sleduje ich aj v noci cez okno. V júni si za prítomnosti maloletých detí podrezal predlaktie. Maloletý A. sa pred kolíznou opatrovníčkou vyjadril, že otca sa bojí. Súd mal ďalej osvedčené zo súdneho spisu, že otec nevedie riadny život a v meste Sládkovičovo nemá dobrú povesť, a to napriek tomu, že bol súdom odsúdený za spáchanie trestných činov, pričom súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a uložil probačný dohľad nad jeho správaním. V skúšobnej dobe sa otec opakovane dopúšťa priestupkov, robí schválnosti matke, vyhráža sa jej ublížením na zdraví, nadáva jej a osočuje ju. Otec týmto svojim správaním traumatizuje maloleté deti, spôsobuje im psychickú ujmu a ohrozuje ich zdravý fyzický a psychický vývin. Bezpečnosť a integrita detí sa musia posudzovať v danom čase, uplatňovanie zásady prevencie si však žiada aj posúdenie možnosti rizika a ublíženia v budúcnosti a ďalších následkov rozhodnutia pre bezpečnosť detí. Každé dieťa má totiž právo vyrastať v prostredí bez násilia, toto právo prevyšuje právo na kontakt s rodičom, ktorý mu takéto prostredie svojim správaním nedokáže zabezpečiť resp. jeho potrebu bezpečia a harmonického vývoja svojim správaním narušuje. Zo znaleckého posudku MUDr. M. M. č. 80/2022 vyplýva, že obžalovaný netrpí, a v čase spáchania skutku netrpel takými príznakmi duševnej poruchy, ktoré by mali vplyv na jeho rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti. V čase spáchania skutku (dňa 28. 07. 2022) trpel polytoxikomániou a akútnou intoxikáciou stimulanciami, ktoré mali len forenzne nevýznamný vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v uvedenej dobe (oboje boli znížené, no iba forenzne nepodstatne). Obžalovaný v ostatných dňoch (19. 07. 2022, 25. 07. 2022, 26. 07. 2022) trpel polytoxikomániou, ktorá ale nemala žiadny forenzne podstatný vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, oboje (ovládacie aj rozpoznávacie schopnosti) mal zachované a prítomné celom rozsahu. V čase spáchania skutku mohol ovládať svoje konanie alebo rozpoznať jeho protiprávnosť (uvedené schopnosti – ovládacie a rozpoznávacie - mal proband znížené iba forenzne nepodstatne dňa 28. 07. 2022, v ostatných dňoch boli oboje jeho schopnosti zachované a prítomné v celom rozsahu, bez žiadneho (ani forenzne nepodstatného) vplyvu. Obžalovaný je v súčasnej dobe schopný chápať zmysel trestného konania. Obžalovaný bol v čase spáchania skutku, resp. aj je, závislý na viacerých návykových látkach (alkohol, TH - marihuana, stimulanciá). Syndróm závislosti od návykových látok je možné u probanda považovať za závažnú zmenu na jeho psychickom zdraví (nejedná sa však o duševnú poruchu v tzv. pravom zmysle slova) - kedy u neho môže dôjsť pod vplyvom návykových látok k heteroagresívnemu, resp. aj autogresívnemu správaniu; ujmu na telesnom zdraví pôsobenom polytoxikomániou znalec u probanda neobjektivizoval. U obžalovaného sa jedná o syndróm závislosti od viacerých návykových látok, pod ich vplyvom proband veľmi dobre môže predstavovať nebezpečenstvo pre spoločnosť (v zmysle heteroagresivity), preto znalec u obžalovaného navrhol realizáciu ochranného ústavného protitoxikomanického liečenia. Z doplnku č. 1 k znaleckému posudku MUDr. M. M. č. 80/2022 a následného výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní dňa 16. 10. 2024 vyplýva, že pri vypracovaní pôvodného ZP znalec navrhoval uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, avšak ku dňu vypracovania doplnku č. 1 k ZP, po vyšetrení obžalovaného znalec usúdil, že je možné nariadiť ambulantnú formu, pričom potreba uloženia ochranného liečenia trvá aj naďalej. Pri zmene formy vychádzal z toho, že obžalovaný nútene abstinuje od návykových látok v prostredí VTOS a aj sám verbalizuje, že má záujem pokračovať v abstinencii. Podmienky výkonu trestu odňatia slobody v súčasnej dobe akoby nahrádzali ústavnú formu liečenia a za predpokladu, že vo VTOS nemá prístup k OPL a alkoholu, dospel k názoru, že po jeho prepustení z VTOS v r. 2026 bude postačovať ambulantná forma. Aj v prípade, ak by obžalovaný bol podmienečne prepustený skôr, zotrval na názore, že postačuje nariadenie ochranného liečenia ambulantnou formou. Z kamerových záznamov (v spojení s popisom z vyťaženia) a fotodokumetácie vyplýva, že (prvý záznam) sa jedná o statickú bezpečnostnú kameru, ktorá je umiestnená v meste B. na L. M. R. XXX/XXX, ktorá sníma verejné priestranstvo pred budovou kultúrneho domu vrátane časti cyklochodníka. Čas

na kamerovom systéme sa zhoduje s reálnym časom a zaznamenáva obrazový záznam bez zvuku, poskytnutý kamerový záznam je od 18.41.00 h. do 18.43.13 h. dňa 19. 07. 2022. Na uvedenom zázname je vidieť, ako v čase o 18.41.02 h. prechádza cez cyklochodník smerom k Pionierskej ulici obžalovaný na modrom bicykli, má oblečené biele tričko s krátkym rukávom, čierne krátke nohavice a obuté má gumené papuče. V čase o 18.41.32 h. od A. ulice po cyklochodníku prechádzajú dve ženy, jedna tlačí detský bicykel a druhá tlačí detský kočík (poškodená), pričom v sprievode žien vidieť aj štyri deti kráčať pešo. V ich tesnej blízkosti sa v smere od A. ulice vracia aj obžalovaný na modrom bicykli a komunikuje s poškodenou. Všetci plynulo pokračujú ďalej smerom k miestnemu trhovisku a dostávajú sa mimo dosahu kamery. Z druhého poskytnutého kamerového záznamu vyplýva, že sa jedná o statickú bezpečnostnú kameru, ktorá je umiestnená v meste Sládkovičovo na križovatke ulíc A. - L., ktorá sníma prechod pre chodcov na Pionierskej ulici, vrátane časti chodníka na A. aj na L. ulici, čas na kamerovom systéme sa zhoduje s reálnym časom a zaznamenáva obrazový záznam bez zvuku. Kamerový záznam je od 18.40.00 h. do 18.43.01 h. dňa 19. 07. 2022. Na uvedenom zázname je vidieť, ako v čase o 18.40.00 h. prechádzajú po chodníku na A. ulici dve ženy, jedna tlačí detský bicykel a druhá tlačí detsky kočík (poškodená), pričom v sprievode žien vidieť aj štyri deti kráčať pešo. Všetci smerujú ku križovatke s L. ulicou, kde následne pokračujú po chodníku po L. ulici smerom k miestnemu trhovisku. V čase o 18.41.04 h. sa pri skupine žien s deťmi pristaví obžalovaný na bicykli, ktorý prichádza po chodníku od centra mesta. Zostupuje z bicykla, objíma jedno z detí (mal. H.) a nazerá do kočíka. Poškodená sa snaží muža od detí aj od kočíka odtlačiť. Obžalovaný v čase o 18.41.30 h. opäť nastupuje na bicykel a pomaly z miesta odchádza spolu za skupinou žien s deťmi smerom k miestnemu trhovisku, až sa postupne dostávajú mimo dosahu kamery. Z tretieho poskytnutého kamerového záznamu vyplýva, že sa jedná o statickú bezpečnostnú kameru, ktorá je umiestnená v meste B. na L. ulici, ktorá sníma verejné priestranstvo vrátane miestneho trhoviska, detského ihriska, časť cyklochodníka a časť príjazdovej cesty k OD Tesco. Čas na kamerovom systéme sa zhoduje s reálnym časom a zaznamenáva obrazový záznam bez zvuku. Poskytnutý kamerový záznam je od 19.21.45 h. do 19.39.02 h. dňa 19. 07. 2022. Na uvedenom zázname vidieť, ako v čase o 19.21.50 h. prechádza cez cyklochodník smerom k detskému ihrisku obžalovaný na bicykli, V čase o 19.22.00 h. zastanem v tesnej blízkosti detského ihriska, na ktorom sa v tom čase hrajú deti. V čase o 19.24.55 h. k obžalovanému pribieha z detského ihriska mal. H., ktorá sa v čase o 19.25.09 h. vracia späť na ihrisko a obžalovaný odchádza ďalej od ihriska, smerom k miestnej pošte. Následne sa po chvíli presunie k miestnemu trhovisku ku skupine iných ľudí. Obžalovaný následne z miestneho trhoviska sleduje osoby nachádzajúce sa na detskom ihrisku až do 19.39.00 h., kedy s bicyklom odchádza z miesta preč a dostáva sa mimo dosahu kamery. K PREČINU MARENIA VÝKONU ÚRADNÉHO ROZHODNUTIA PODĽA § 349 TRESTNÉHO ZÁKONA : Podľa § 349 Trestného zákona, Kto po tom, čo sa proti nemu bezvýsledne použili opatrenia v civilnom procese smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí, marí výkon takého rozhodnutia alebo dohody alebo kto marí výkon neodkladného opatrenia uloženého v civilnom procese na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov Subjektom tohto trestného činu môže byť len osoba, ktorej sa rozhodnutie priamo týka, pričom páchateľom tohto trestného činu nemôže byť maloletý, o ktorého výchovu ide. Objektom tohto trestného činu je záujem na riadnom výkone rozhodnutí súdov v civilnom procese alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Zákonný znak „marí“ treba vykladať tak, že rozhodnutie, ktoré má byť vykonané v čase činu, v dôsledku konania páchateľa nie je vykonané a nemožno ho vykonať. Objektívna stránka podľa § 349 Tr. zák. spočíva (vo vzťahu k prejednávanému prípadu) v konaní páchateľa, ktorý marí výkon neodkladného opatrenia uloženého v civilnom procese vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.

Marením alebo podstatným sťažením sa rozumie, že rozhodnutie, ktoré má byť v čase činu vykonané, fakticky v dôsledku konania páchateľa nie je vykonané a vykonať ho nemožno alebo je vykonané za podstatne sťažených podmienok. Neznamená to však, že výkon rozhodnutia by bol zmarený, t. j. že by ho už nebolo možné vykonať vôbec. Neodkladné opatrenia uložené v civilnom procese vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sú rozhodnutia upravené v § 360 a nasl. CMP (civilný mimosporový poriadok) a opatreniami v civilnom procese sa rozumie postup súdu uvedený napríklad v § 382 CMP (výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti, uloženie pokuty do 1000 eur a to aj opakovane). Vykonaným dokazovaním, zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, súd dospel k záveru, že z výsluchu obžalovaného (ktorý potvrdil pravdivosť výpovede svedkov ohľadne úmyselného priblíženia sa k deťom v dni ako sú uvedené v obžalobe pri skutku I) a svedkov, z kamerových záznamov súd zistil, že obžalovaný maloleté deti kontaktoval spôsobom popísaným v obžalobe ako skutok I/, zároveň uviedol dôvody, pre ktoré tak konal. Deti kontaktoval osobne aj napriek nariadenému neodkladnému opatreniu tunajšieho súdu (obžalovaný potvrdil, že vedel o existencii neodkladného opatrenia, toto mu bolo riadne doručené). Je nepodstatné, že obžalovaný subjektívne pociťuje nariadenie neodkladného opatrenia ako nespravodlivé (resp. v čase konania pociťoval), je však po jeho vykonateľnosti povinný akceptovať ho a dobrovoľne sa mu podrobiť. S poukazom na § 349 Tr. zák. je však potrebné uviesť, že pre naplnenie druhej aliney citovaného prečinu doterajšia súdna prax vyžaduje, aby boli bezvýsledne použité mimotrestné opatrenia, občianskoprávneho charakteru, v občianskom súdnom konaní smerujúce k výkonu neodkladného opatrenia súdu. Výkonom rozhodnutia sa v odbornej literatúre označuje vo všeobecnosti nútený výkon rozhodnutia v rámci vykonávacieho konania. Neodkladné opatrenie o úprave styku rodičov s deťmi sa nevykonáva bezprostredne po nadobudnutí vykonateľnosti, ale jeho výkon má zákonom predpísaný postup. Výkon neodkladného opatrenia nastupuje až vtedy, ak povinný (v tomto prípade obžalovaný) dobrovoľne povinnosť určenú neodkladným opatrením nerešpektuje. Trestnoprávna ochrana sa preto neposkytuje vydanému vykonateľnému neodkladnému opatreniu, ak nebolo začaté konanie o jeho výkone jedným zo zákonných spôsobov podľa CMP. Zo znenia skutkovej podstaty uvedenej v obžalobe (bod I) vyplýva, že obžalovaný nerešpektoval vykonateľné neodkladné opatrenie súdu o úprave styku s maloletými deťmi, avšak žiadne ďalšie opatrenia v zmysle CMP, ktoré by bezprostredne smerovali k výkonu tohto neodkladného opatrenia súdu, skutková veta neobsahuje, nevyplynulo to ani z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, preto v danom prípade nebolo možné konanie obžalovaného právne kvalifikovať podľa § 349 Tr. zák. Treba zdôrazniť, že najprv by museli byť bezvýsledne použité mimotrestné opatrenia občianskoprávneho charakteru smerujúce k výkonu neodkladného opatrenia súdu a až následné úmyselné konanie smerujúce k zmareniu výkonu takého neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, by bolo možné posúdiť ako prečin podľa § 349 Tr. zák. V predmetnom prípade teda malo najskôr dôjsť k nariadeniu výkonu neodkladného opatrenia a až vtedy, ak by obžalovaný úmyselne na výzvu splnenia toho, čo pre neho z neodkladného opatrenia vyplývalo nereagoval a konal by tak, aby nariadený výkon neodkladného opatrenia zmaril, by bolo možné vzniesť obvinenie z trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 alinea 2 Tr. zák. Vzhľadom na uvedené preto súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby pre skutok I (§ 349 Tr. zák.), pretože nebolo začaté konanie o výkone nariadeného neodkladného opatrenia jedným zo zákonných spôsobov podľa CMP, a tak sa neposkytuje trestnoprávna ochrana tomuto nariadenému vykonateľnému neodkladnému opatreniu. K PREČINU NEBEZPEČNÉHO VYHRÁŽANIA PODĽA § 360 ODSEK 1, ODSEK 2 PÍSMENO A), PÍSMENO B) TRESTNÉHO ZÁKONA S POUKAZOM NA USTANOVENIE § 138 PÍSMENO A) TRESTNÉHO ZÁKONA A § 139 ODSEK 1 PÍSMENO C) TRESTNÉHO ZÁKONA :

Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák., (1) Kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. (2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, b) na chránenej osobe. Podľa § 138 písm. a) Tr. zák., Závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157. Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., Chránenou osobou sa rozumie blízka osoba. Objekt prečinu podľa § 360 Tr. zák. je nevyhnutné vymedziť ako samotné medziľudské vzťahy medzi jednotlivými osobami, ako aj samotné neodňateľné právo každého, aby nebol predmetom vyhrážok. Subjekt prečinu nebezpečného vyhrážania je všeobecný, môže sa ho teda dopustiť ktorýkoľvek trestne zodpovedný páchateľ. Subjektívna stránka spočíva v úmyselnom zavinení páchateľa, nakoľko zavinenie nie je vyjadrené, pričom je nevyhnutné aplikovať všeobecný § 17 Tr. zák. Páchateľ musí mať minimálne vedomosť o tom, že jeho konanie je protiprávne a musí byť minimálne uzrozumený s tým, že svojím konaním spôsobuje následok uvedený v predmetnej skutkovej podstate. Spáchanie uvedeného prečinu formou nepriameho úmyslu je však mimoriadne zriedkavé. Objektívna stránka prečinu nebezpečného vyhrážania spočíva vo vyhrážaní sa inému smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to môže vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu. Zo svedeckých výpovedí priamych svedkov incidentu zo dňa 28. 07. 2022 súd poukazuje najmä na výpovede svedkov G. a K.. Obaja zhodne uviedli, že obžalovaný sa priamo poškodenej nevyhrážal, svedkyňa G. uviedla, že dňa 28. 07. 2022 prišiel k dverám jej bytu obžalovaný s tým, že hľadal J. a spýtal sa jej, či má niečo spoločné s tým, že ho chcú pripraviť o deti. Svedkyňa mu povedala, že nech si to vybaví so svojou ženou, že ona s tým nemám nič spoločné a on na to povedal, že radšej skape, akoby prišiel o deti. Na J. a nikoho iného nehovoril nič. Svedkyňa potvrdila, že tieto slová telefonovala aj svojej sestre – matke poškodenej. Ďalej potvrdila, že nôž v ruke obžalovaného síce videla, ale on sa ním nevyhrážal, nijako naňho nepoukazoval. Svedok K. nevidel nôž v rukách obžalovaného. Slová svedkyne Nosáľovej potvrdilo aj následné konanie obžalovaného, ktorý sa za domom, kde poškodená býva, sám pichol do hrudníka, kvôli čomu aj bol hospitalizovaný na psychiatrickom odd. NsP Sv. Lukáša Galanta (č. l. 153). Výpoveď svedkyne K. nekorešponduje s ostatným výpoveďami k tomuto skutku, t. j. s výpoveďou svedkyne G. a K.. Svedkyňa K. ani nevidela obžalovaného, teda nemohla ani vidieť nôž, s obžalovaným sa vôbec nestretla, čo potvrdil svojou výpoveďou aj sám obžalovaný a vyplýva to aj z výpovede svedka K., ktorý uviedol, že na dvore bol sám, keď sa rozprával s obžalovaným. Svedkyňa K. o noži vedela len z telefonátu svedkyne G.. Poškodená nebola priamym svedkom incidentu dňa 28. 07. 2022. Poškodená však v dôsledku konania obžalovaného v uvedený deň pociťovala a prežívala stres, nervozitu. Čakala na otca u svojej kamarátky a to aj na základe odporúčania tety a matky, ale aj z obavy, že vie, že keď je obžalovaný pod vplyvom alkoholu a OPL, má horúcu hlavu a hoci im dovtedy nikdy neublížil, bála sa, že by im mohol ublížiť a to ako otcovi, tak aj deťom, hoci sa to v minulosti nestalo (túto obavu preukazuje aj jej následné konanie, kedy čakala na otca, kým po ňu a deti príde ku kamarátke autom). Konanie obžalovaného tak u nej vyvolalo dôvodnú obavu o ich život a zdravie, najmä sa bála o otca a deti). Obaja svedkovia (G., K.) potvrdili, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu, pričom obžalovaný sám na hlavnom pojednávaní potvrdil, že požil alkohol aj OPL. Pojem „vyhrážanie“ je nevyhnutné vykladať tak, že sa ním rozumie verbálny, písomný, neverbálny prejav, ktorý sa však reálne musí dostať do sféry poškodeného, t. j. poškodený musí byť objektívne schopný

vnímať takýto prejav páchateľa, ako aj subjektívne musí takýto prejav vyhodnotiť ako vyhrážanie. Samotná vyhrážka musí byť vážne mienená, pričom sa nevyžaduje, aby páchateľ reálne chcel naplniť to, čím sa poškodenému vyhráža. Pod pojmom „dôvodná obava“ sa rozumie taký subjektívny pocit poškodeného, ktorý na základe vonkajšieho prejavu vôle páchateľa (vyhrážanie, ktoré je objektívne a subjektívne vnímané poškodeným) vzbudzuje reálnu obavu o jeho život, zdravie alebo iné vzťahy. Dôvodná obava poškodeného musí byť pre naplnenie uvedenej skutkovej podstaty reálne daná. Samotnú dôvodnú obavu je nevyhnutné posudzovať vzhľadom na charakter konania páchateľa, ako aj na okolnosti prípadu. Spôsob spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania môže byť verbálny (...vybavím si to s každým...), ale môže ísť aj o neverbálny prejav v podobe hrozby zbraňou (nôž v ruke) a pod. Samotné vyhrážanie však nemusí byť výslovne uvedené, t. j. páchateľ nemusí expressis verbis uviesť následok svojho konania. Pre naplnenie skutkovej podstaty postačuje, ak je význam jeho vyhrážky dostatočne jasný a pochopiteľný. Z pohľadu subjektívneho vnímania však musí byť jednoznačne ustálené, že predmetný prejav vôle páchateľa sa dostal do sféry poškodeného (čo súd za preukázané jednoznačne mal). Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že ustanovenie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona poskytuje trestno-právnu ochranu pokojnému občianskemu spolužitiu pred jeho hrubým narušením a to konaním, ktoré vzbudzuje dôvodné obavy o život, zdravie alebo spôsobenie inej ťažkej ujmy. Či ide o vyhrážanie spôsobilé vzbudiť u iného dôvodnú obavu, je nutné posúdiť so zreteľom na všetky konkrétne okolnosti prípadu. Znak spočívajúci vo vyhrážaní obžalovaného nie je možné obmedziť len na vlastný obsah slovného vyhlásenia a jeho spôsobilosť resp. nespôsobilosť vzbudiť dôvodnú obavu, ale je potrebné ho vykladať aj v spojení s ďalším konaním a prejavmi obžalovaného, ktoré by potom bolo, resp. nebolo možné vnímať ako vyhrážky spôsobilé vzbudiť u poškodeného takúto obavu. Dôvodnou obavou sa rozumie vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, ktorým sa vyhráža. Pri posudzovaní otázky, či vyhrážanie je spôsobilé v inom vzbudiť dôvodnú obavu, treba prihliadnuť na všetky konkrétne okolnosti prípadu a starostlivo zhodnotiť závažnosť vyhrážky. Vyhrážka predstavuje vyjadrenie, že páchateľ spôsobí poškodenému nejakú ujmu - alternatívne smrť, ťažkú ujmu na zdraví alebo inú ťažkú ujmu. Pri vyhrážke je irelevantné, či má byť jej obsah naplnený ihneď po jej vyslovení alebo až v budúcnosti, či už určitej alebo neurčitej. Vyhrážka musí byť prednesená takým spôsobom resp. za takých okolností, že môže vzbudiť dôvodnú obavu z jej naplnenia, resp. z naplnenia nejakého jeho variantu. Skutková podstata § 360 ods. 1 Trestného zákona vyžaduje situáciu, v ktorej existuje možnosť vzbudenia dôvodnej obavy, netreba, aby táto obava naozaj vznikla. Zo potvrdenia o zaistení veci zo dňa 28. 07. 2022 (č. l. 151) a zápisnice o prevzatí zaistenej veci (č. l. 152) vyplýva, že dňa 28. 07. 2022 bola obžalovanému zaistená vec – kuchynský nôž s modrou rukoväťou s dĺžkou čepele 10,5 cm, ktorý opoznal obžalovaný aj po jeho predložení na hlavnom pojednávaní dňa 08. 03. 2023, pričom potvrdil, že je to nôž, ktorý mal pri sebe dňa 28. 07. 2022 a ktorým sa následne pichol sám. Z hodnotenia ÚVV P. na osobu obžalovaného zo dňa 26. 09. 2022 (č. l. 155 – 156) vyplýva, že obžalovaný sa vo výkone väzby nachádza od 01. 08. 2022 a je umiestnený v oddiele so zmierneným režimom výkonu väzby. Po prijatí do výkonu väzby nemal problémy s adaptáciou na jej podmienky. Jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia príslušníkov plní a rešpektuje. Konfliktné situácie medzi obvinenými nevyvoláva. Vo svojich osobných veciach si poriadok udržiava na požadovanej úrovni. Nebol mu doposiaľ uložený žiadny disciplinárny trest a taktiež nebol disciplinárne odmenený. Nie je počas výkonu väzby pracovne zaradený. Z hodnotenia ÚVV F. G. A. na osobu obžalovaného zo dňa 30. 10. 2024 (č. l. 433) vyplýva, že jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni. Vo svojich osobných veciach si poriadok udržiava na požadovanej úrovni. Nebol mu doposiaľ uložený žiadny disciplinárny trest a bol 2-krát disciplinárne odmenený. Záujem o vzdelávanie neprejavil, neabsolvoval žiaden rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania. V tunajšom ústave bol od 04. 07. 2023 do 27. 12. 2023 pracovne zaradený na nestráženom pracovisku mimo ústav s dohľadom Lavaton. Z pracoviska bol vyradený z dôvodu ďalšieho trestného

stíhania vedeného voči nemu. Ďalej bol od 25. 01. 2024 do 29. 01. 2024 pracovne zaradený na pracovisku v ústave s dohľadom Bagsey, odkiaľ bol vyradený z dôvodu jeho nezáujmu o prácu. Z lustrácie CESDAP vyplýva, že obžalovaný sa doposiaľ dopustil 22 priestupkov, najmä proti občianskemu spolunažívaniu (vrátane priestupkov proti poškodenej), porušil predpisy o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, vyhrážal sa ublížením na zdraví a to aj poškodenej, opakovane nadával poškodenej, robil jej schválnosti. Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol 2-krát súdne trestaný: - trestný rozkaz zo dňa 27. 01. 2020 vydaný Okresným súdom Galanta; spis. značka 27T/112/2019; právoplatný 14. 02. 2020; § 212/1d, 3f Tr. zák., obzvlášť závažný zločin; za čo mu súd uložil odňatie slobody podmienečne na 3 roky so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky do 14. 02. 2023 s probačným dohľadom, - rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 29. 11. 2023 sp. zn. 1T/37/2023, právoplatný dňa 29. 11. 2023, bol pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a/, ods. 2 písm. e/ Tr. zákona odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Skutku sa dopustil 09.04.2023. Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku a po právnej stránke tento kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, teda v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate z dôvodu naplnenia aj kvalifikačného momentu spočívajúceho v tom, že čin bol spáchaný na chránenej osobe v zmysle § 139 písm. c) Tr. zákona, t. j. v čase skutku na blízkej osobe – manželke a navyše so zbraňou (§ 138 písmeno a) Trestného zákona). Čo sa týka úmyselného zavinenia, súd v danom prípade vyhodnotil tento úmysel minimálne ako nepriamy s poukazom na § 15 písm. b) Tr. zák., nakoľko obžalovaný vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený (pri nepriamom úmysle páchateľ nechce spôsobiť následok predpokladaný skutkovou podstatou trestného činu, iba s jeho nastúpením je uzrozumený). Na existenciu zavinenia páchateľa nemá vplyv neznalosť ustanovení samotného Trestného zákona vrátane trestnosti činu. Súd v danom prípade nemohol pristúpiť k aplikácii ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák. (materiálny korektív) vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa. Podľa názoru súdu použitie zbrane, opakované priestupky proti občianskemu spolunažívaniu voči poškodenej, má vyššiu ako nepatrnú závažnosťou činu, keď po vykonanom dokazovaní sa preukázalo, že konanie obžalovaného smerujúce voči poškodenej malo gradujúcu tendenciu (od priestupkov až po spáchanie trestného činu). Nejednalo sa teda o exces obžalovaného, ojedinelé nezákonné správanie, ktoré by vybočilo z inak riadneho spôsobu života, ktorý viedol obžalovaný pred spáchaním trestného činu. Súd po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov okresným súdom, ako aj všetkých okolností skutku má za to, že doposiaľ zabezpečenými dôkazmi bolo možné jednoznačne učiniť záver o vine obžalovaného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, pričom súd v súlade s vykonaným dokazovaním upravil skutkovú vetu tak, aby korešpondovala so zisteným skutkovým stavom. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd obligatórne skúmal pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. V danom prípade nebola zistená prítomnosť žiadnej poľahčujúcej, bola však zistená priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák (obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený) a priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona (vzhľadom na to, že do úvahy prichádza uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k jeho odsúdeniu Okresným súdom Galanta sp. zn. 1T/37/2023 zo dňa 29. 11. 2023, právoplatného dňa 29. 11. 2023). Súd preto pri určovaní výmery trestu postupoval podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zákona. Základná zákonná sadzba pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 2 Tr. zákona je určená na 6

mesiacov až 3 roky. Zároveň bolo zistené, že do úvahy prichádza uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k jeho odsúdeniu Okresným súdom Galanta sp. zn. 1T/37/2023, kde mu bol za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), os. 2 písm. e) Tr. zákona, ktorého skutku sa dopustil dňa 09. 04. 2023 (teda až po skutku prejednávanom v tomto trestnom konaní), už právoplatne uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov. V danom prípade tak súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom ( teda miernejší ako 7 mesiacov). Vzhľadom na početnú priestupkovú minulosť obžalovaného, ako aj skutočnosť, že obžalovaný bol už v minulosti súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť, ako aj na zásady ukladania súhrnného trestu vyjadrené v ust. § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, súd obžalovanému vymeral súhrnný trest odňatia slobody a to v trvaní 10 mesiacov. Takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody považuje súd za dostatočný s poukazom na potrebu individuálnej i generálnej prevencie a ochranu spoločnosti. Nakoľko súd ukladal súhrnný trest, v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zákona, súčasne zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/37/2023 zo dňa 29. 11. 2023, právoplatného dňa 29. 11. 2023, ako aj ďalšie výroky na zrušený výrok obsahovo nadväzujúce, ktoré týmto zrušením stratili svoj podklad. Súd zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia s poukazom na § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Napokon, v zmysle záverov znaleckého posudku MUDr. M. a jeho doplnku, súd potom uložil obžalovanému postupom podľa § 73 ods. 2 písm. c) v spojení s § 74 ods. 1 Tr. zák. aj ochranné opatrenie - protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Ochranné opatrenia na rozdiel od trestov nepredstavujú spoločenské odsúdenie páchateľa, ale sú zamerané predovšetkým na ochranu spoločnosti a resocializáciu páchateľa, teda majú najmä preventívny účinok. Nie sú časovo ohraničené (s výnimkou ochranného dohľadu a ochrannej výchovy). Účelom ochranného liečenia je predovšetkým terapeutické pôsobenie na osoby, ktorým sa ukladá a pomáha im následne sa zaradiť do normálneho života. Ochranné liečenie sa m. i. ukladá predovšetkým nebezpečným osobám, ktoré sa oddávajú zneužívaniu návykových látok (alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie) a trestný čin spáchali pod ich vplyvom alebo v súvislosti s ich užívaním. Význam ochranného liečenia spočíva v ochrane spoločnosti pred takýmito osobami a zároveň má význam aj pre osoby samotné z hľadiska pozitívnych dopadov poskytnutého lekárskeho liečenia na ich ďalší život. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať: - prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.), - obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.), - príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.), - zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.), - štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.), - poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, - zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.