Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 14T/58/2022 2322011508 06. 09. 2024 JUDr. Simona Štanglovičová ECLI:SK:OSGA:2024:2322011508.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta, samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou, v trestnej veci obžalovaného Z.. H. Y., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 06. septembra 2024, takto rozhodol: Obžalovaný Z.. H. Y., Q.Ý. XX.XX.XXXX T. R., W. U. M. XXXX/XX, R. s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e : dňa 01. decembra 2021 v čase okolo 16:50 hod., v obci J., po hlavnej ceste smerom na obec Horné Saliby, pri miestnom Obecnom úrade, vykonával ako vodič jazdu na osobnom motorovom vozidle značky BMW X3, ev. č.: R. XXX D., pričom sa dostatočne nevenoval riadeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, nedal prednosť chodkyni R. R., ktorá vstúpila na vozovku a prechádzala cez riadne vyznačený priechod pre chodcov, z pohľadu vodiča z ľavej strany na pravú, kde narazil prednou časťou vozidla do pravej časti chodkyne R. R., pričom následkom dopravnej nehody poškodená R. R., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. J. XXX, utrpela zranenia a to otras mozgu, tržne pomliaždenú 3 cm ranu v záhlavovej temennej oblasti vľavo, zlomeninu strednej časti bedrovej kosti vpravo, trieštivú zlomeninu jamky bedrovej kosti vpravo, zlomeninu krížovej kosti vpravo a zlomeninu lomových kostí obojstranne, s dobou liečenia 4 až 5 mesiacov, počas ktorej bola poškodená súčasne na základe takto vzniknutých zranení obmedzená v obvyklom spôsobe života hospitalizáciou, pripútaním na lôžko a odkázaním na pomoc druhej osoby ako v nemocničnom tak aj v domácom prostredí po dobu 6 až 8 týždňov a 12 týždňov po úraze mohla byť vertikalizovaná, teda chodiť pomocou rolátora - chodítka, pričom obžalovaný H. Y. porušil ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno c), písmeno e), písmeno f) a § 137 odsek 2 písmeno c), písmeno t) zákona číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda: inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal čin závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal: prečin ublíženia na zdraví § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 05.08.2024 s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona Za to mu
súd
ukladá:
Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona účinného do 05.08.2024, s použitím § 36 písm. k), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 05.08.2024 výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 05.08.2024, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov. odôvodnenie: Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta, sp. zn. 3 Pv 34/22/2202 zo dňa 02.12.2022, podanej na Okresný súd Galanta dňa 12.12.2022, súd na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú vec obžalovaného Z.. H. Y. (ďalej len „obžalovaný“). Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.09.2024 vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V dôsledku vyhlásenia obžalovaného súd po prijatí jeho vyhlásenia o vine vykonal dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení, a to prečítaním listinných dôkazov a výsluchom obžalovaného k jeho osobným a majetkovým pomerom, ako aj k pohnútke, resp. k motívu páchania trestnej činnosti. Z výsluchu obžalovaného k osobným a majetkovým pomerom v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu súd zistil, že obžalovaný je ženatý, má jedno dieťa, v spoločnej domácnosti žije s manželkou, je starobný dôchodca s mesačným príjmom 1.200,- eur, má vytvorené peňažné úspory, alkohol ani drogy neužíva. Skutok veľmi ľutuje, bolo šero, urobil všetko pre okamžitú hospitalizáciu poškodenej, bol súčinný v plnom rozsahu, zaujímal sa o jej stav, spolupracoval s jej blízkami osobami, vodičský preukaz má od 17 rokov, priestupky mal za rýchlosť, ale už je starší a uvedomelý, rád by mal vodičský preukaz aj naďalej, nutne ho potrebuje aj v súvislosti s jeho zdravotným stavom, je po operácii kolena chystá sa na ďalšiu. Aj keď má už vyšší vek, chodieva do zahraničia a preto žiadal, aby mu nebol uložený trest zákazu činnosti. Z odpovede zo Sociálnej poisťovne č.l. 142 vyplynulo, že si neuplatňuje nárok na náhradu škody, nakoľko jej žiadna nevznikla. Zo správy o povesti č.l. 173 vyplynulo, že obžalovaný nie je evidovaný medzi problémovými občanmi a neevidujú na neho žiadne sťažnosti. Z evidenčnej karty vodiča č.l. 158-167 vyplynulo, že obžalovaný má v časti blokové pokuty evidovaných 32 záznamov za obdobie od 04.09.2006 do 11.11.2021. Z výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov č.l. 224 vyplynulo, že obžalovaný sa v minulosti dopustil 13 priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Za priestupok zo dňa 02.07.2018 (rýchlosť jazdy) mu bola uložená pokuta vo výške 100,- eur, za priestupok zo dňa 05.09.2018 (používanie mobilného telefónu počas vedenia motorového vozidla) mu bola uložená pokuta vo výške 20,- eur, za priestupok zo dňa 19.09.2018 (rýchlosť jazdy) mu bola uložená pokuta vo výške 10,- eur, za priestupok zo dňa 11.07.2019 (dopravný priestupok) mu bola uložená pokuta vo výške 10,- eur, za priestupok zo dňa 18.02.2020 (neuposlúchnutie pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky) mu bola uložená pokuta vo výške 20,- eur, za priestupok zo dňa 19.02.2021 (dopravný priestupok) mu bola uložená pokuta vo výške10,- eur, za priestupok zo dňa 08.03.2021 (technický stav) mu bola uložená pokuta vo výške 20,- eur, za priestupok zo dňa 11.11.2021 (obsluhovanie mobilného telefónu) mu bola uložená pokuta vo výške 10,- eur, za priestupok zo dňa 22:07.2022 (používanie mobilného telefónu počas vedenia motorového vozidla) mu bola uložená pokuta vo výške 20,- eur, za priestupok zo dňa 04.12.2022 (rýchlosť jazdy) mu bola uložená pokuta vo výške 20,- eur, za priestupok zo dňa 29.11.2018 (nerešpektovanie dopravného značenia zákaz vjazdu) mu bola uložená pokuta 30,- eur, za priestupok zo dňa 19.05.2020 zo dňa 09.12.2022 mu bola uložená pokuta vo výške 20,- eur.
Z vyčíslenia nákladov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. č.l. 86 vyplynulo, že poškodený Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vyčíslila náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia zavineného treťou osobou spolu vo výške 2.354,03 eur. Z potvrdenia o úhradách č.l. 206-211 vyplynulo, že obžalovaný uhradil na účet poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne dňa 08.02.2023 sumu 2.354,03 eur. Platobným príkazom na úhradu zo dňa 08.02.2023 bola obžalovaným poukázaná suma vo výške 5.724,10 eur na účet č.ú. Y.. Platobnými príkazmi zo dňa 22.12.2021, 21.01.2022, 21.02.2022, 21.03.2022, 21.04.2022 a 26.05.2022 obžalovaný poukázal sumy vo výške 500,- eur na účet č.ú. Y.. Z oznámenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. č.l. 239 vyplynulo, že škoda, ktorú si poškodený uplatnil voči obžalovanému, bola v plnom rozsahu uhradená dňa 08.02.2023. Z evidenčnej karty vodiča č.l. 261-269 vyplynulo, že obžalovaný má v časti blokové pokuty evidovaných spolu 32 záznamov za obdobie od 04.09.2006 do 04.12.2022. Z lustrácie ÚSEP č.l. 266 vyplynulo, že obžalovaný má evidovaných spolu 13 priestupkov na úseku dopravy. Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Z aktuálneho výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov vyplynulo, že obžalovaný sa v minulosti dopustil 8 priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, naposledy dňa 22.07.2022 (používanie mobilného telefónu počas vedenia motorového vozidla), 04.12.2022 (rýchlosť jazdy) a 09.12.2022. Splnomocnenec poškodenej R. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že škoda uplatnená titulom bolestného bola zo strany obžalovaného v plnom rozsahu uhradená, obžalovaný poskytol plnú súčinnosť, ďalšie iné majetkové nároky si poškodená neuplatňuje. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trestnosť činu súd posudzoval a trest ukladal podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, resp. účinného do 05.08.2024. V čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudla dňa 06.08.2024 účinnosť novela Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. na základe zákona č. 40/2024 Z.z., avšak súd vyhodnotil, že priaznivejším pre obžalovaného je zákon účinný v čase spáchania skutku, , podľa ktorého je súd povinný pri prevahe poľahčujúcich okolností znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 už súd takúto povinnosť nemá. Súd obligatórne skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovaného vzhliadol poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. k) a písm. l) Trestného zákona, teda že sa priznal k spáchaniu trestného činu a jeho spáchanie úprimne oľutoval a že dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu. U obžalovaného nebola zistená prítomnosť žiadnej priťažujúcej okolnosti. Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd znížil hornú hranicu základnej trestnej sadzby (1 rok až 5 rokov) a vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby v rozpätí 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov. Nakoľko však obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, súd opierajúc sa o stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 44/2017 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 5/2017 („ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“) pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu o jednu tretinu pod dolnú hranicu
trestnej sadzby a tak uložil obžalovanému trest odňatia vo výmere 8 mesiacov. Súd pri určovaní výmery trestu zohľadnil najmä postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, ku ktorej sa od začiatku priznával a ľutoval ju ako aj jeho vyhlásenie o vine učinené na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na priestupkovú minulosť obžalovaného a množstvo uložených sankcií, ktoré zrejme neviedli k náprave obžalovaného ako vodiča súd neuložil žiaden alternatívny trest, nakoľko mal za to, že takýto druh trestu by nesplnil svoj účel. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovanému bolo v minulosti za porušovanie právnych predpisov týkajúcich sa dopravy uložené množstvo pokút, pričom v súčasnosti jeho konanie prerástlo z roviny priestupkovej do roviny trestnoprávnej, keďže obžalovaný spáchal práve trestný čin v doprave. Uloženie alternatívneho trestu by podľa názoru súdu v kontexte vyššie uvedených skutočností dôsledne nenapĺňalo účel ukladaného trestu, teda represiu vo vzťahu k páchateľovi, a tiež prevenciu vo vzťahu ku spoločnosti. Postoj obžalovaného k dodržiavaniu právnych predpisov v oblasti dopravy svedčí o tom, že je na neho potrebné pôsobiť prísnejším druhom trestu než alternatívnym trestom, a to trestom odňatia slobody, ktorý by mal splniť najmä účel tzv. individuálnej prevencie, sledovaný v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona. Uloženie trestu odňatia slobody, ktorého výkon je podmienečne odložený na skúšobnú dobu v minimálnej výmere, z tohto pohľadu môže vytvoriť podmienky na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život a sekundárne súčasne iných odradí od páchania trestných činov, v tomto prípade zvýrazní potrebu a dôležitosť dodržiavať povinnosti uložené podľa zákona. S poukazom na doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 12 mesiacov, pretože vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život ako aj okolnosti prípadu mal dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa priamy výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Dĺžku skúšobnej doby považuje súd za adekvátnu, nakoľko u obžalovaného nebadať tendencie správať sa protiprávne v trestnej rovine, pričom v konaní opakovane obžalovaný prejavil sebareflexiu a kritický postoj k svojmu konaniu kvalifikovanému ako trestný čin. Pokiaľ ide o ochranu spoločnosti pred obžalovaným ako vodičom, táto bude zabezpečená prostredníctvom uloženého trestu zákazu činnosti. Obžalovanému súd uložil aj trest zákazu činnosti, pretože trestného činu sa dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla. Základná sadzba trestu zákazu činnosti je 1 až 10 rokov, pričom pri prevahe poľahčujúcich okolností tak, ako boli zistené súdom, súd modifikoval trestnú sadzbu a trest ukladal v takto upravenej trestnej sadzbe v rozmedzí 1 až 7 rokov a uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávky vo výmere 2 roky a 6 mesiacov, teda v dolnej polovici upravenej ktorý považuje za primeraný pre naplnenie účelu trestu vzhľadom aj na mieru nebezpečnosti konania obžalovaného. Pokiaľ ide o námietky obžalovaného, že uloženie trestu zákazu činnosti v jeho prípade nie je potrebné, uvádza súd nasledovné. Obhajobou zmierňovaný počet, ako aj druh priestupkov v kontexte doby ich spáchania nemôže byť okolnosťou spôsobilou priniesť iný pohľad na osobu obžalovaného. Vzhľadom na fakt, že obžalovaný bol uznaný za vinného z trestného činu v doprave, nie je v žiadnom prípade namieste dopravné priestupky evidované v karte vodiča bagatelizovať. V osobe obžalovaného ide o mimoriadne nedisciplinovaného vodiča, ktorý opakovane porušuje pravidlá cestnej premávky, pričom jeho priestupky nemožno považovať iba za ojedinelé prekročenie zákonných limitov. Práve naopak, obžalovaný má sklony sústavne porušovať pravidlá správania sa určené zákonom pre cestnú premávku, keď v evidenčnej karte vodiča má doposiaľ evidovaných až 32 priestupkov v doprave, za ktoré mu boli uložené prevažne pokuty vo výške od 5,- do 100,- eur (zväčša za rýchlosť jazdy a za používanie telefónneho prístroja počas vedenia vozidla). Obžalovaný sa navyše dopustil aj závažnejšieho priestupku v doprave, konkrétne za rýchlosť jazdy, za čo mu bola dňa 25.09.2008 uložená pokuta vo výške 7.000 Sk. Z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rezultovalo, že obžalovaný sa protiprávneho konania na úseku cestnej premávky nezdržal ani po spáchaní predmetného skutku, keďže sa opätovne dopustil priestupkov, a to konkrétne dňa 22.07.2022 (používanie mobilného telefónu počas vedenia motorového vozidla), 04.12.2022 (rýchlosť jazdy) a 09.12.2022 (iným konaním porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky). Z vyššie uvedeného plynie, že obžalovaný všeobecne záväzné právne predpisy nerešpektuje a opakovane protiprávne konal na úseku cestnej premávky, a to dokonca i v priebehu tohto trestného stíhania. U obžalovaného teda nebadať ani len snahu o zabezpečenie odstránenia tých príčin, ktoré viedli k spáchaniu skutku. Možno uzavrieť, že s poukazom na osobu obžalovaného je uloženie trestu zákazu činnosti nevyhnutné.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery je v rámci zásad ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona dôležité najmä zistiť a vyhodnotiť možnosti nápravy páchateľa trestného činu. V prejednávanej trestnej veci je pritom jednoznačne preukázané, že tieto možnosti nápravy sú u obžalovaného vo vzťahu k dodržiavaniu právnych predpisov týkajúcich sa dopravy podstatne sťažené. Vyplýva to z doterajšej priestupkovej histórie obžalovaného, z ktorej je ako už bolo uvedené zrejmé, že obžalovaný v podstate úplne „odignoroval“ zmysel uložených sankcií za spáchané priestupky, keď v prejednávanej veci sa dopustil opätovne druhovo rovnakej protiprávnej činnosti, tentokrát už na úrovni trestného činu. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že obžalovaný sa priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopúšťal opakovane aj v priebehu tohto trestného stíhania. Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť výchovne na páchateľa s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti potencionálnym páchateľom, na ostatných členov spoločnosti, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa takto uskutočňuje prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom pri ukladaní trestu je potrebné mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou, v treste má byť obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické. Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosť jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosť jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu a pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z hľadiska potrieb prevýchovy obžalovaného, ale tiež ochrany spoločnosti jedine uloženie podmienečného trestu odňatia slobody (mimoriadne zníženého) za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, pričom takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov. Obžalovaný by si mal uvedomiť, že pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nielen v závislosti od samotnej závažnosti činu, ale i osobných pomerov obžalovanej osoby, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu prispieva tiež aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúci takýto druh trestnej činnosti. Rešpektujúc všetky tieto hľadiská považuje takto uložený podmienečný trest odňatia slobody spolu s trestom zákazu činnosti súd za zákonný, spravodlivý a primeraný tak závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj k osobnostným charakteristikám obžalovaného, možnostiam jeho nápravy a prevýchovy. Súd pri určovaní výmery trestu zohľadnil na jednej strane kritický postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, ako aj vyhlásenie o vine učinené na hlavnom pojednávaní. Na druhej strane však bolo potrebné zohľadniť aj bohatú priestupkovú minulosť obžalovaného na úseku cestnej premávky, pretože spáchal trestný čin v doprave. Účel trestu podľa § 34 Trestného zákona, berúc do úvahy aj tam uvedené zásady ukladania trestov, naplní podľa názoru súdu týmto rozsudkom uložený podmienečný trest odňatia slobody, a to vo výmere 8 mesiacov spolu s uloženým trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá 2 roky a 6 mesiacov. Takto uložený trest teda zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie. Súd v danom prípade neaplikoval ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona (tzv. materiálny korektív), nakoľko má za to, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následok (spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví) nie je závažnosť činu nepatrná. Povinnosť na náhradu škody obžalovanému súd neukladal, pretože bolo preukázané, že obžalovaný škodu v plnom rozsahu uhradil a poškodení si iné nároky na náhradu škody neuplatnili.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Galanta na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie má odkladný účinok.