Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 30C/32/2022 2322201464 18. 06. 2024 JUDr. Martina Ľachová ECLI:SK:OSGA:2024:2322201464.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v spore žalobkyne: G.. G. V., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, R., zast. advokátkou: doc. JUDr. Lila Bronislava Pavelková, PhD., so sídlom Jesenského 12, Bratislava, proti žalovanej: Ľ. V., nar. XX.X.XXXX, bytom D. T. XXXX/XX, R., zast.: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, o určenie neplatnosti odstúpenia od darovacej zmluvy, takto rozhodol: I. Žaloba sa zamieta. II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa na základe skutočností uvedených v žalobe doručenej súdu dňa 11.4.2022 domáhala určenia, že odstúpenie pôvodného žalovaného (Y. M. V.) listom zo dňa 25.2.2022 od darovacej zmluvy, predmetom ktorej bolo darovanie podielu 1 rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX/XXX, ako aj darovanie pozemkov parc. č. XXXX/XX, XXX K. XXX, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. D. Ú., vedeného Okresným úradom I., kat. odbor, je neplatné. 2. V žalobe tvrdila, že s pôvodne žalovaným (otec) dňa 9.2.2022 uzavreli Darovaciu zmluvu, v zmysle ktorej jej otec daroval uvedené nehnuteľnosti. Darovaciu zmluvu vypracovala notárka C.. C. T. s tým, že sa podľa želania otca dostavila k notárke a podpísala, o čo ju požiadali. Náklady vypracovania zmluvy hradil otec. Uvedená nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve otca a jeho terajšej manželky Ľ. R. (žalovaná). V poslednom období mal otec vážne zdravotné problémy a v tejto súvislosti sa rozhodol na ňu ako svoje jediné dieťa previesť časť svojho majetku, tak darom dostala byt na E. Z. Č.. XX, kde teraz s deťmi žije a tiež pozemky v obci Š.. Po uzavretí zmluvy a podaní návrhu na vklad na katastrálny odbor sa jeho manželka od neho odsťahovala. Približne dva týždne po uzavretí darovacej zmluvy si ju otec zavolal k sebe domov a požiadal, aby podpísala listinu, nazvanú Odstúpenie od darovacej zmluvy. Bola datovaná 25.2.2022. V odstúpení nebol vôbec uvedený dôvod a bolo adresované Katastrálnemu odboru OÚ I.. Dole bolo pripravené: Na vedomie: a jej iniciály. Otec ju požiadal, aby sa tam podpísala. Otcovi povedala, že s odstúpením od darovacej zmluvy nesúhlasí, a teda Listinu „vzala na vedomie" a následne odišla. Dňa 13.3.2022 jej bolo z katastra doručené rozhodnutie o prerušení konania o vklade darovacej zmluvy z dôvodu, že dňa 25.2.2022 otec doručil danú listinu so žiadosťou o zastavenie konania. Zároveň ju kataster požiadal o vyjadrenie a tiež upozornil, že v prípade, ak s odstúpením od zmluvy nesúhlasí, musí podať na súd žalobu o neplatnosť odstúpenia. Následne po mesiaci diskusií s otcom, s jeho terajšou manželkou, s jeho bývalou manželkou a ďalšími ľuďmi sa rozhodla, že od darovacej zmluvy dobrovoľne neodstúpi. Mala za to, že otec potrebuje miesto, kde je zvyknutý a kde by dožil. Je presvedčená, že nápad žiadať odstúpenie od zmluvy bol motivovaný jeho terajšou manželkou a jej protestným odsťahovaním. Podľa nej ju otec aj vydedil a pravdepodobne bude žiadať vrátenie daru (bytu), čím sa jej opakovane
vyhrážal a jeho žena už žiadala o „vydanie darovacích zmlúv", na čo nereagovala. Ďalej dôvodila, že možnosť odstúpenia od darovacej zmluvy si nedohodli, s tým, že od zmluvy dohodou neodstúpi. 3. V žalobe označila a predložila listinné dôkazy, a to List vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. D. Ú., odpis notárskej zápisnice zo dňa 9.2.2022, list pôvodne žalovaného zo dňa 25.2.2022, rozhodnutie OÚ I., kat. odbor o prerušení konania zo dňa 1.3.2022. 4. Pôvodne žalovaný vo vyjadrení k žalobe prostredníctvom zvoleného zástupcu navrhol žalobu zamietnuť. Potvrdil, že inštitút odstúpenia od zmluvy nebol zmluvnými stranami v darovacej zmluve dohodnutý. Dôvodil, že Občiansky zákonník v žiadnom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu, pre ktorý zmluvná strana od zmluvy odstupuje. Teda neuvedenie dôvodov odstúpenia od zmluvy nijako nepostihuje platnosť jednostranného právneho úkonu. Odstúpenie od zmluvy je adresovaný právny úkon, ktorý sa stáva účinným tým, že dôjde do dispozičnej sféry adresáta. Žalobkyňa bola s jeho právnym úkonom riadne oboznámená, dokladuje to jej podpis na listine a uvádza to i v žalobe. Po oboznámení sa so znením žaloby zaslal žalobkyni dodatočnú novú listinu, aby u nej ďalej nepretrvávali pochybnosti o jeho skutočnej vôli. V listine zo dňa 7.6.2022 vysvetlil aká bola jeho vôľa v listine zo dňa 25.2.2022 a poukázal i na dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu domáhať sa vrátenia daru. Záverom apeloval na žalobkyňu, aby pre jeho zdravie a psychický stav zobrala žalobu späť a súhlasila so zrušením darovacej zmluvy zo dňa 9.2.2022 (v dôsledku čoho by bol vlastníkom 1 uvedených nehnuteľností). Zároveň pripojil listinu zo dňa 7.6.2022. 5. Žalobkyňa podaním zo dňa 12.9.2022 oznámila, že pôvodne žalovaný (otec) zomrel, požiadala o predĺženie lehoty na vyjadrenie podľa nových okolností a navrhla i prerušenie konania. 6. V replike nad rámec argumentácie uvedenej v žalobe uviedla, že sa vždy správala voči každému milo a slušne, pričom si nevie ani predstaviť ako by mohla naplniť konanie proti dobrým mravom, najmä nie v priebehu 2 týždňov, ktoré prešli od podpísania darovacej zmluvy a podaním odstúpenia otcom na OÚ - katastrálny odbor. Po vyriešení procesného nástupníctva navrhla žalobe vyhovieť. 7. Uznesením č. k. XXC/XX/XXXX-72 zo dňa 23.11.2022 tunajší súd konanie prerušil do právoplatného skončenia dedičského konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX. 8. Vzhľadom na to, že ide o spor, v ktorom sú po zosnulom žalovanom zákonní dedičia známi, uznesením č. k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 20.12.2023 súd rozhodol, že pokračuje v konaní namiesto žalovaného s jeho pozostalou manželkou (žalobkyňa ako právna nástupkyňa je už stranou sporu). 9. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ešte pred jeho otvorením strany vyzval na zmierlivé riešenie sporu, príp. uzavretie dohody, a ak to nie je možné, na vyjadrenie sa k prípustnosti žaloby v zmysle ust. § 137 C.s.p.. Z vyjadrení strán vyplynulo, že viedli rokovania, a to už v rovine o hodnote predmetných nehnuteľností vychádzajúc z rovnakých podielov strán sporu, avšak dohodu nedosiahli. I pokus súdu o zmierlivé vyriešenie veci zostal bezvýsledný pre postoje strán. 10. Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobkyne vyplynulo, že žaloba je dôvodná, pretože toto rozhodnutie vyžaduje kataster nehnuteľnosti pre pokračovanie v konaní, ktoré je prerušené, s tým, že Civilný sporový poriadok súdu umožňuje, aby použil výklad, ktorý je spravodlivý a ktorý sa v tomto kontexte javí ako výkon spravodlivosti, keďže medzi účastníkmi nie je sporné, že by odstúpenie od zmluvy spĺňalo podmienky, ktoré Občiansky zákonník vyžaduje. Podľa jej názoru o tom, či pôvodný žalovaný odstúpil od zmluvy platne alebo neplatne, môže rozhodovať len civilný súd. Prípustnosť žaloby odvodzovala z katastrálneho zákona, kde je uvedené, že sa „začne konanie o predbežnej otázke“ (viď R 81/2014) a z komentára k CSP, podľa ktorého je úplne zrejmé, že existuje množstvo prípadov, kde z osobitného predpisu (len) vyplýva právo domáhať sa žalobou neplatnosti a nie je tam výslovne uvedené, že „sa možno obrátiť na súd“. Odkaz „začalo konanie o predbežnej otázke“ je odkazom na podanie žaloby na súd. 11. Obrana žalovanej spočívala v tom, že možnosť podania určovacej žaloby v žalobkyňou predloženom znení zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva. Neobstojí tvrdenie žalobkyne, že možnosť podania takejto žaloby má nepriamo vyplývať z viacerých ustanovení Katastrálneho zákona (predovšetkým z ust. § 31a písm. a), v zmysle ktorého sa ,,začne konanie o predbežnej otázke“). Jej právny zástupca
tiež uviedol, že žalobkyňa poukazuje na „staršie“ rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré by nemali byť na prejednávanú vec aplikovateľné, keďže boli vydané za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu (napr. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XCo/XXX/XXXX). V súvislosti s tvrdením žalobkyne, že je dostačujúce, aby právo podať určovaciu žalobu ,,iba“ nepriamo vyplývalo z osobitného predpisu, poukazoval na závery z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. XCo/XX/XXXX, podľa ktorého za ustanovenie, z ktorého pre účely ust. § 137 písm. d) C.s.p. vyplýva možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, možno považovať len také ustanovenie osobitného predpisu, z ktorého takáto možnosť výslovne (explicitne) vyplýva; takýmto ustanovením nie je ani ust. § 34 ods. 2 z. č. 162/1995 Z. z., pretože z uvedeného ustanovenia možnosť žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu (ako právnej skutočnosti) nevyplýva a uvedené ustanovenie len reguluje postup okresného úradu v prípade určenia neplatnosti právneho úkonu, resp. dobrovoľnej dražby súdom. Zdôraznil, že v žiadnom ustanovení Katastrálneho zákona nie je uvedené, kto, proti komu, a v akej lehote môže podať žalobu o neplatnosť odstúpenia od zmluvy (či už darovacej, kúpnej, atď.), preto je žaloba žalobkyne procesne neprípustná. Nesúhlasil ani s námietkou žalobkyne, v zmysle ktorej katastrálne odbory okresných úradov nemajú právomoc vo veci rozhodnúť v prípade, ak existuje medzi účastníkmi katastrálneho konania spor, pričom v takýchto prípadoch údajne musia tieto správne orgány účastníkov konania odkázať na súd. V tej súvislosti poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. XCo/XX/XXXX, kde sa v bode 8. uvádza nasledovné: ,,Za nie bez významnú odvolací súd považoval v tejto súvislosti poukázať i na komentár k zák. č. 162/1995 Z. z. Katastrálny zákon, podľa ktorého orgány na úseku katastra často odmietajú riešiť predbežné otázky týkajúce sa platnosti odstúpenia od zmluvy alebo otázky relatívnej neplatnosti, ak sú tieto otázky „sporné“. Často sú na to dokonca aj nesprávne usmerňované zo strany UGKK SR. Namiesto vyriešenia predbežnej otázky zisťujú názory účastníkov a keď zistia „spornosť“, odkazujú ich na súdne konanie s tým, že správne orgány nemajú právomoc na riešenie „sporných otázok“. Spravovanie katastra je už od svojich počiatkov charakteristické tým, že sa v ňom vyskytujú aj justičné prvky, t. j. ich rozhodovacia činnosť je obdobná rozhodovacej činnosti súdov. Správne orgány sa týmto postupom zbavujú svojej povinnosti riešiť predbežné otázky bez ohľadu na to, či sú sporné alebo nie. Okruh predbežných otázok, ktoré nie sú správne orgány oprávnené riešiť, je jednoznačne vymedzený v § 40 ods. 2 Správneho poriadku a tento okruh si nemôžu orgány katastra svojvoľne rozširovať na „sporné“ alebo iné predbežné otázky. Správny poriadok ani iný predpis na úseku katastra nerozlišuje, či je predbežná otázka medzi účastníkmi „sporná“ alebo „nesporná“. Okresný úrad je povinný skúmať, či zákon alebo dohoda účastníkov odstúpenie pripúšťa, či je toto odstúpenie platné. V prípade, že odstúpenie je absolútne neplatné, nemožno naň prihliadať, keďže absolútne neplatný právny úkon nemá žiadne právne účinky.“ 12. K tejto argumentácii právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XCo/XXX/XXXX a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXCo/XX/XXXX sú založené na premise, že žaloba bola podaná podľa ust. § 137 písm. d) C.s.p. a súdy postupovali extrémne striktne (a v rozpore s ustálenou súdnou praxou - R 81/2014), keď obmedzili právo na prístup k súdu strane sporu formalistickou aplikáciou CSP, pričom v žalobe neuvádzala žiadne ustanovenie CSP, podľa ktorého podáva žalobu (platí rímskoprávna zásada iura novit curia). Zároveň poukazovala na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave (sp. zn. XXCo/XX/XXXX - pozn. súdu), ktorý dňa 25.3.2020 rozhodoval v identickom prípade (neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy), teda rozhodoval o tom, či právo na odstúpenie od zmluvy existuje/existovalo alebo nie (a rozhodoval aj o tom, či odstúpenie bolo/nebolo urobené platne). Tiež na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.4.2018 (sp. zn. XXCo/XXX/ XXXX - pozn. súdu), ktorý v bode 19. odôvodnenia konštatuje, že žalobu posúdil podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p. - teda, že rozhoduje o tom, či právo na odstúpenie existovalo alebo nie a ďalej tiež zdôvodňuje, prečo by iné rozhodnutie bolo odmietnutím spravodlivosti. Ďalej odkazovala i na článok sudcu Správneho súdu v R. C.. A. C., D.., ktorý obsahuje peknú právnu argumentáciu týkajúcu sa otázok prečo nemôže rozhodovať o otázke platnosti právneho úkonu OÚ katastrálny odbor, i ako aplikovať ustálenú súdnu prax na nový procesný predpis (najmä výklad § 137 CSP bez bližšej konkretizácie). Záverom tiež odkazovala na ustálenú súdnu prax (napr. ZSP 3/2009, ale aj mnoho ďalších - ktoré však nekonkretizovala), podľa ktorej sa naliehavý právny záujem prezumuje vždy, keď je rozhodnutie potrebné pre zápis do verejných registrov, pričom v prejednávanej veci možno túto podmienku považovať bez ďalšieho za splnenú. Bez rozhodnutia súdu je postavenie žalobkyne neisté a katastrálne odbory sú nadriadeným orgánom inštruované postupovať v zmysle ustálenej súdnej praxe. 13. Na pojednávaní konanom dňa 18.6.2024 právni zástupcovia strán zotrvali na skutkovej a právnej argumentácii uvádzanej v ich doterajších písomných podaniach a vyjadreniach.
14. Podľa ust. § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 15. Na základe nepopretých tvrdení strán a predložených listinných dôkazov mal súd za nesporné a preukázané, že žalobkyňa a pôvodne žalovaný (otec) dňa 9.2.2022 uzavreli na notárskom úrade darovaciu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti; inštitút odstúpenia od zmluvy nebol zmluvnými stranami v darovacej zmluve dohodnutý; listom zo dňa 25.2.2022 pôvodne žalovaný odstúpil od darovacej zmluvy, čo žalobkyňa zobrala podpisom listiny na vedomie; Okresný úrad I., kat. odbor, rozhodnutím č. H.-XXX/ XXXX zo dňa 1.3.2022, konanie prerušil do vyriešenia predbežnej otázky. 16. Keďže priebehu konania pôvodný žalovaný dňa 2.9.2022 zomrel, súd rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi strany, a to žalovanou (žalobkyňa už je stranou sporu). 17. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti odstúpenia od darovacej zmluvy, t. j. domáhala sa určenia právnej skutočnosti. 18. Zmluvy a iné právne úkony ich existencia, platnosť či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 zaviedol úplne novú koncepciu určovacích žalôb, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba podľa písm. c) a žaloba o určení právnej skutočnosti podľa písm. d). Kým ust. § 137 písm. c) C.s.p. podmieňuje prípustnosť žaloby o určenie, či tu je alebo nie je právo, existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení (s výnimkou prípadov, keď prípustnosť takej žaloby vyplýva z osobitného predpisu a právny záujem žalobcu sa prezumuje), ust. § 137 písm. d) C.s.p. podmieňuje prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti výlučne existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje (prípadne jej ukladá) podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu. Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. 19. V tejto súvislosti súd poukazuje i na uznesenie NS SR sp. zn. 1Obdo/51/2021 zo dňa 20.10.2022, podľa ktorého žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu (podaná za účinnosti C.s.p.) je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) C.s.p.. Jej prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje podať týmto predpisom špecifikovanú určovaciu žalobu. Slovné spojenie "o určení právnej skutočnosti", používané v § 137 písm. d) C.s.p., predstavuje - podľa názoru dovolacieho súdu - akúsi legislatívnu skratku, zahŕňajúcu viaceré špeciálne určovacie žaloby (napríklad o neplatnosť dobrovoľnej dražby, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia kapitálovej obchodnej spoločnosti, o neplatnosť uznesenia členskej schôdze družstva a pod.), ktorých prípustnosť vyplýva z osobitného predpisu, vrátane dôvodu, pre ktorý zákonodarca považoval za potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť (ako minulú udalosť). 20. Predovšetkým sa súd zaoberal otázkou prípustnosti danej žaloby. 21. Žalobkyňa prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od darovacej zmluvy odvodzovala od katastrálneho zákona, kde je uvedené, že sa „začne konanie o predbežnej otázke“ (viď R 81/2014) a z komentára k CSP, podľa ktorého je úplne zrejmé, že existuje množstvo prípadov, kde z osobitného predpisu (len) vyplýva právo domáhať sa žalobou neplatnosti a nie je tam výslovne uvedené, že „sa možno obrátiť na súd“. Odkaz „začalo konanie o predbežnej otázke“ je odkazom na podanie žaloby na súd. Právny zástupca žalovanej mal za to, že možnosť podania určovacej žaloby v žalobkyňou predloženom znení zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva, a na podporu svojho právneho názoru
poukazoval na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XCo/XXX/XXXX, Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. XCo/XX/XXXX a Krajského súdu v Žiline sp. zn. XCo/XX/XXXX. 22. Všeobecne možno za ustálený považovať záver (v literatúre i judikatúre), že ustálená rozhodovacia prax NS SR je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach NS SR, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky a že do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach NS SR, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia NS SR názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. 23. Podľa názoru súdu zo žiadneho ustanovenia z. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv nevyplýva možnosť podať žalobu o neplatnosť právneho úkonu, t. j. kto, proti komu a v akej lehote môže podať žalobu o neplatnosť odstúpenia od darovacej zmluvy. Katastrálny zákon teda nie je osobitným predpisom v zmysle ust. § 137 písm. d) C.s.p., na rozdiel od napr. Zákonníka práce, Obchodného zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch alebo Zákona o dobrovoľných dražbách. Aj súd je toho názoru, že možnosť podania určovacej žaloby v žalobkyňou predloženom znení zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva. 24. Je nepochybné, že žaloba žalobkyne bola podaná za účinnosti Civilného sporového poriadku. Nový právny stav platný od účinnosti C.s.p., teda od 1.7.2016, musí rešpektovať aj správny orgán (OÚ, kat. odbor). Znamená to, že pri svojej činnosti sa už nemôže odvolávať na ust. § 80 písm. c) O.s.p., ani na judikatúru založenú na tomto ustanovení. Ak je žaloba o platnosť odstúpenia od darovacej zmluvy procesne neprípustná, nemôže o nej súd vecne rozhodovať (teda vykonávať dokazovanie na existenciu samotného práva alebo právneho vzťahu, ktorý je predmetom určovacieho petitu). 25. Preukazovanie naliehavého právneho záujmu sa vyžaduje len pri určení, či tu právo je alebo nie je (napr. vlastnícke), čo nie je predmetom žaloby. 26. Na základe uvedeného bola žaloba zamietnutá. 27. Pre úplnosť súd dodáva, že z ust. § 31a Katastrálneho zákona nevyplýva tak ako to žalobkyňa mylne tvrdí, oprávnenie žalobou sa domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu (odstúpenia od darovacej zmluvy). Predmetné ustanovenie upravuje dôvody pre prerušenie konania. Tu je namieste poznamenať, že v platnom práve nie je žiadne obmedzenie, ktoré by správnemu orgánu znemožňovalo skúmať platnosť odstúpenia ako predbežnú otázku. Okruh predbežných otázok, ktoré nie sú správne orgány oprávnené riešiť je jednoznačne vymedzený v § 40 ods. 2 SP a tento okruh si nemôžu orgány katastra svojvoľne rozširovať o "sporné" alebo iné predbežné otázky. Správny poriadok ani iný predpis na úseku katastra nerozlišuje, či je predbežná otázka medzi účastníkmi "sporná" alebo "nesporná". Naopak ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona ustanovuje povinnosť prihliadať na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vo vkladovom konaní sa skúma, či sú splnené právne podmienky na prevod vlastníckeho práva alebo iného práva k nehnuteľnosti. Zjednodušene možno povedať, že okresný úrad má vo vkladovom konaní skúmať platnosť zmluvy a oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou. Okresný úrad je s poukazom na ust. § 31b ods. 1 písm. b) Katastrálneho zákona (konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania odstúpil od zmluvy pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad) povinný preskúmať (z listinných dôkazov a vyjadrení účastníkov konania) aj túto právnu skutočnosť, t. j. je povinný skúmať, či zákon alebo dohoda účastníkov odstúpenie pripúšťa a či je toto odstúpenie platné. V prípade, že odstúpenie je absolútne neplatné, nemožno naň prihliadať, keďže absolútne neplatný úkon nemá žiadne právne účinky. Ak má mať odstúpenie právne účinky, musí byť v zmysle ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka doručené druhej zmluvnej strane. V kontexte vyššie uvedeného súd potom poukazuje, že odborná literatúra aj judikatúra sa v prípade smrti účastníka konania vo vkladovom konaní zhoduje v tom, že dedičia sú viazaní prejavom vôle poručiteľa. 28. K rozhodnutiam odvolacích súdov, na ktoré poukázala žalobkyňa (uvedené v bode 12), súd uvádza, že ich aplikácia bola okolnostiam prípadu vzdialená (ide o rozhodnutia, ktoré riešia rôzne konkrétne veci v rôznom materiálnom čase za existencie rôznych skutkových a právnych podmienok), pričom žalobkyňa jednoznačne neuviedla ako danú otázku riešil ten ktorý súd, ani nevysvetlila v čom sa riešenie právnej otázky súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe.
29. I podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku, ktorú strany sporu nastolili. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu. Preto súd postupujúc podľa tejto zásady, v odôvodnení hodnotil to, čo malo pre rozhodnutie veci podstatný význam. 30. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (por. rozhodnutie ÚS Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04) 31. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto súd rozhodol postupom podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. aj o nároku na náhradu trov konania. Žalovaná má voči žalobkyni podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky), keďže bola v spore v celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať, ani ich strany netvrdili (§ 257 C.s.p.). O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.