Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 8Vyd/1/2024 2324200750 29. 10. 2024 JUDr. Mário Karaffa ECLI:SK:OSGA:2024:2324200750.2
Uznesenie Okresný súd Galanta vo veci navrhovateľov: 1./ O. M., nar. X.X.XXXX, bytom N. I. O. XXX, 2./ F. M., nar. X.X.XXXX, bytom N. I. O. XXX, o návrhu na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto rozhodol: I. Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Dňa 23.2.2024 bol Okresnému súdu Galanta doručený návrh na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v obci N. I. O., okres Š., v katastrálnom území N. I. O., ktoré sú zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Š., katastrálny odbor parcela registra „C“ parcelné číslo XXX, druh pozemku: záhrada o výmere XXX m2, parcela registra „C“ parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela registra „C“ parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela registra „C“ parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela registra „C“ parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 na podiel pod Z.. X,X., v X/XX. 2. Svoj návrh odôvodnili tým, že predmetné nehnuteľnosti sú v prírode pozemkom, v zastavanom území obce N. I. O., tvoria zastavaný pozemok rodinným domom č. súp. XXX a hospodárskou budovou č. súp. XXX, ako aj priľahlý pozemok, pričom stavby sú v celosti v našom podielovom spoluvlastníctve u každej v podiele X/X-iny k celku. Zvyšné podiely v predmetných pozemkoch na LV č. XXX vlastnia navrhovateľky. Pôvodne boli tieto pozemky vedené v pkn vložke č. XXXX pre k.ú. N.T. I. O.. Ich právni predchodcovia, starí rodičia dotknuté podiely odkúpili od knihových vlastníkov v roku XXXX, o ktorom úkone sa však listina nezachovala. Zachovala sa iba kúpna zmluva zo dňa 9.3.1938 (Čd. XXXX/XX) na základe ktorej títo právni predchodcovia odkúpili zvyšné podiely v predmetných pozemkoch, ktorá kúpa bola aj zaknihovaná do pozemkovej knihy. Následne nastali kritické historické udalosti, ako bola zmena hraníc a následné vojnové udalosti, z toho vyplývajúci chaos, došlo k opomenutiu zaknihovania odkúpenia i predmetných podielov, ktoré sú predmetom vydržania. V rodine však bolo vždy nesporné, že došlo k riadnemu odkúpeniu celého pozemku, teda aj dotknutých podielov. Po smrti starých rodičov vstúpila v celosti do držby predmetných nehnuteľností, teda i dotknutých predmetných podielov ich priama právna predchodkyňa - matka, dcéra ich starých rodičov, ktorá zomrela X.X.XXXX, OS Galanta sp. zn. XXX/XX/ XXXX, X. I.. XX/XXXX). Po vojne a následnej zmene režimu už nedošlo ku knihovému vysporiadaniu dotknutých podielov. Navyše, v tom čase platný právny stav definoval pozemky ako predmet súkromného a nie osobného vlastníctva. Právna ochrana súkromnoprávnych vzťahov občanov bola nižšieho stupňa, osobnému vlastníctvu sa dostávalo zvýšenej právnej ochrany. Osobné vlastníctvo bolo nedotknuteľné, súkromné vlastníctvo bolo len prípustné, či právne tolerované. Tento stav vyplynul z ideologickej podstaty vtedajšieho spoločenského systému a jako taký bol reflektovaný vtedajším zákonodarstvom. Plne ho
rešpektovala i tzv. socialistická ústava z roku 1960 (Ústavný zákon č. 100/1960 Zb.). V tom čase panujúci právny poriadok vzhl'adom na uvedené preferoval užívacie vzťahy pred vlastníckymi vzťahmi k pozemkom, aj z toho dôvodu sa účastníkom týchto súkromnoprávnych vzťahov videlo ich knihové vysporiadanie ako bezpredmetné. Odvtedy ich právni predchodcovia tieto nehnuteľnosti ako svoje vlastné držali a užívali, vzhľadom na všetky okolnosti držby boli presvedčení o tom, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Išlo o ich pozitívne presvedčenie, že vlastníctvo k predmetným pozemkom nadobudli, ktoré presvedčenie spočívalo na omyle, vyššie popísanom, ktorý omyl bol ospravedlniteľný (error probabilis). Išlo o vstup do držby odvodeným na základe singulárnej sukcesie. V súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na súdnu ochranu podla čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny považovať taký výklad ustanovenia § 134 Obč. zák., ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav oprávnenej nepretržitej držby oprávneným držiteľom, ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve so stavom vlastníckym. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, ak tu bol aj domnelý (putatívny) právny dôvod (I. ÚS 35/09). Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť rozhodujúce, že pri tom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi (11. ÚS 484/2015-46). Po smrti matky navrhovateliek vstúpili do držby týchto nehnuteľností s uvedeným vedomím a subjektívnym presvedčením o vlastníctve k predmetným nehnuteľnostiam. Dotknutí zapísaní knihoví vlastníci, sú podľa ich presvedčenia a podľa potvrdenia reg. obyvateľov zo dňa 8.1.2024 č.p.: M.-T..X-XXXX/X-XXX neznámi, resp. neznámeho pobytu, ktorú skutočnosť potvrdila aj obec svojim stanoviskom zo dňa 8.1.2024, pod zn. X/XXXX. Navrhovateľky nadobudli vlastnícke právo k dotknutým podielom pozemkov dňom 8.1.2023. Vyššie popísaný právny a skutkový stav si v súlade s ust. § 359d ods. 2 veta druhá CMP osvedčili vo verejnej listine, notárskej zápisnici zo dňa 14.2.2024, sp. zn. I. X/XXXX, I. XXXX/XXXX, V.. N. N., notára so sídlom v Š.. 3. Navrhovateľky doložili súdu Notársku zápisnicu zo dňa 14.2.2024 I. X/XXXX, I. XXXX/XXXX, I. XXXX/ XXXX, výpis z listu vlastníctva vedeného Okresným úradom Š., katastrálny odbor pre okres Š., obec N. I. O., katastrálne územie N. I. O. Č.. XXX, č. XXXX, pozemnoknižná vložka č. XXXX, dokument verejného notára podpísaný v Š. dňa 9.3.1938 v maďarskom jazyku, Uznesenie notára zo dňa 29.1.1962, Uznesenie Okresného súdu Galanta č.k. XXD/XX/XXXX zo dňa 4.4.2023, oznámenie Obce N. I. O. zo dňa 8.1.2024. 4. Súd uznesením č.k. 8Vyd/1/2024-22 zo dňa 11.3.2024 vyzval na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania vyššie uvedených nehnuteľností navrhovateľovi v lehote do 15.10.2024. Predmetné uznesenie bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 18.3.2024. 5. Následne podaním doručeným dňa 17.4.2024 (teda v zákonnej lehote) sa k predmetnej veci vyjadril Slovenský pozemkový fond, ktorý uviedol, že navrhovatelia v návrhu uvádzajú, že pôvodne boli pozemky, ktoré sú predmetom vydržania, vedené v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, k.ú. N. I. O.. Ich právni predchodcovia, starí rodičia, dotknuté podiely odkúpili od knihových vlastníkov v roku XXXX, o ktorom úkone sa však listina nezachovala. Navrhovateľky predložili zachovanú kúpnu zmluvu zo dňa 9.3.1938 č. d. XXXX/XX, na základe ktorej títo právni predchodcovia odkúpili zvyšné podiely v predmetných pozemkoch, ktorá kúpa bola aj zaknihovaná do pozemkovej knihy. K tvrdeniam navrhovateľov uviedli, že až do 31.12.1950 platilo na území Slovenskej republiky uhorské obyčajové právo, v zmysle ktorého sa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy. Zastávajú názor, že navrhovatelia nijakým spôsobom nepotvrdili pravdivosť svojich tvrdení. Neosvedčili existenciu titulu, od ktorého odvodzujú vydržanie vlastníckeho práva nakoľko nepredložili právny titul, z ktorého by mohli, resp. ich právni predchodcovia pri normálnej bežnej objektívnej opatrnosti nadobudnúť dôvodné presvedčenie, že im nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vydržania, patria. Na získanie vlastníckeho práva vydržaním je nevyhnutnou podmienkou preukázanie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 4Cdo 283/2009 publikovanom v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR vykladá dobromyseľnosť držiteľa takto: „Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu do každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde drží vec v
omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať.“ Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, „ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.“ Samotné užívanie a hospodárenie na dotknutých nehnuteľnostiach navrhovateľmi, resp. ich právnymi predchodcami automaticky nezakladá vznik vlastníckeho práva. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 12/2010: „Dlhodobá držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov bez toho aby bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti nepostačuje pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Navrhujú návrh na začatie konania zamietnuť. 6. Podľa § 130 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako ,,OZ“), ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 7. Podľa § 134 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125). (3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. (4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. 8. Podľa § 359c ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako "CMP"), účastníkmi konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku, a d) Slovenský pozemkový fond. 9. Podľa § 359d ods. 1 a 2 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práv ak nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť. 10. Podľa § 359e ods. 1 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. 11. Podľa § 359e ods. 2 CMP, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1. 12. Podľa § 359e ods. 3 CMP, o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi. 13. Predpokladmi vydržania v zmysle § 134 OZ sú: a) spôsobilý predmet vydržania, b) subjekt vydržania, c) oprávnená držba a d) vydržacia doba. Navrhovateľ musí v návrhu vierohodným spôsobom opísať splnenie jednotlivých hmotnoprávnych predpokladov vydržania. V zmysle ustálenej judikatúry oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie
iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.3.2011, sp.zn. 5Cdo/30/2010). 14. Súdna prax chápe dobromyseľnosť ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Nestačí však len jeho subjektívne presvedčenie, že mu táto vec patrí. Dobromyseľnosť je potrebné hodnotiť objektívne. Rozhodujúcim kritériom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal, resp. mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu táto vec patrí, že je jej vlastníkom. 15. Súd po preskúmaní návrhu navrhovateliek a námietok Slovenského pozemkového fondu má za to, že navrhovateľky neosvedčili nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území N.Á. I. O., a parcela registra "C" parcelné číslo XXX, druh pozemku: záhrada o výmere XXX m2, parcela registra "C" parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela registra "C" parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela registra "C" parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela registra "C" parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 na podiel pod Z.. X,X., O. X/XX, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Š., katastrálnom odbore na liste vlastníctva č. XXX. Ako to totiž uviedol aj Slovenský pozemkový fond, dobromyseľnosť navrhovateliek, resp. ich právnych predchodcov v tom, že im dotknuté nehnuteľnosti patria, u navrhovateliek chýba, nakoľko zo strany navrhovateliek absentuje predloženie nadobúdacieho titulu, od ktorého by mohli odvodzovať oprávnenosť svojej držby a na základe ktorého sa mohli domnievať, že získali vlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam. Súd ďalej v tomto smere poukazuje aj na to, že až do 31.12.1950 platilo na území Slovenskej republiky uhorské obyčajové právo, v zmysle ktorého sa vlastníckej právo k nehnuteľnostiam nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy. Z kúpnej zmluvy predloženej navrhovateľkami je zrejmé, že jej predmetom boli parcely zapísané vo vložke č. XXX, pod F..R..X-X Č..XXX, XXX F. XXX pod Z..XX/a.Z.. Navrhovateľky v návrhu žiadnym spôsobom neidentifikujú právny titul, na základe ktorého mali získať dobrú vieru, že im nehnuteľnosť patrí v celom rozsahu. Samotná skutočnosť, že navrhovateľky nehnuteľnosti užívajú v celom rozsahu, že ich obhospodarujú, neosvedčuje ich dobromyseľnosť, že im nehnuteľnosť v celom rozsahu patrila po celú vydržaciu dobu. Detencia sama o sebe na vydržanie nestačí. Na získanie vlastníckeho práva vydržaním je nevyhnutnou podmienkou preukazovanie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby. 16. Vychádzajúc zo zistených skutočností musí súd konštatovať, že navrhovateľky na základe nimi predložených listinných dôkazov hodnoverne nepreukázali/neosvedčili, že splnili podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, neosvedčili, že ich právni predchodcovia predmetné nehnuteľnosti užívali dobromyseľne ako svoje vlastné, pretože nepreukázali titul, na základe ktorého do tejto držby vstúpili, a že sa tak stalo oprávnene. 17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 59 ods. 1 CMP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).