Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 35C/55/2024 2324201761 14. 10. 2024 Mgr. Zuzana Dojčánová ECLI:SK:OSGA:2024:2324201761.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY V. súd Z. v konaní pred sudkyňou K.. U. A., v právnej veci žalobkyne: D. J., nar. X.X.M., bytom Š.-C., R. M./XX, zast.: S.. V. D., advokát so sídlom R., C. trieda č. XX, proti žalovaným: 1. K.. E. I., nar. X.X.M., bytom T., I. M./X, zast.: S.. T. I., advokát so sídlom T., H. č. 7, X.: XX XXX XXX, 2. K. K., nar. XX.XX.M., bytom A. R. C. Č.. M., zast.: O. kancelária Q. s.r.o., X.: XX XXX XXX, so sídlom Z., C. XXX/X, 3. A. N., nar. XX.X.M., bytom K., N. J. M./X, zast.: S.. T. I., advokát so sídlom T., H. č. 7, X.: XX XXX XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto rozhodol: I. I. žalobu v celom rozsahu zamieta. II. U. je p o v i n n á zaplatiť žalovaným v 1. rade a v 3. rade náhradu trov konania v rozsahu XXX% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením. X.. U. je p o v i n n á zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v rozsahu XXX% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. U. sa žalobou doručenou súdu X.X.XXXX, v znení jej zmeny pripustenej na pojednávaní XX.XX.XXXX domáhala, aby súd - určil, že nehnuteľnosť zameraná geometrickým plánom, vyhotoveným Z.-geodetické služby s.r.o., so sídlom S. XXX/XX, XXX XX C., X.: XX XXX XXX, číslo geometrického plánu M./M. zo dňa XX.X.XXXX, úradne overeným pod číslom Z.-M./M., ktorá bude vedená na V. úrade Š. - katastrálny odbor, nachádzajúca sa v okrese Š., obec Š., katastrálne územie Š. ako parcela registra „C“, parcelné číslo M./X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX mm2, parcela registra „C“, parcelné číslo M./X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcela registra „C“, parcelné číslo M., druh pozemku záhrada o výmere XXX m2, je v podiele X/X k celku vo vlastníctve žalobkyne a určil, že nehnuteľnosť zameraná geometrickým plánom, vyhotoveným Z.-geodetické služby s.r.o., so sídlom S. XXX/XX, XXX XX C., X.: XX XXX XXX, číslo geometrického plánu M./M. zo dňa XX.X.XXXX, úradne overeným pod číslom Z.-M./M., ktorá bude vedená na V. úrade Š.O. - katastrálny odbor, nachádzajúca sa v okrese Š., obec Š., katastrálne územie Š. ako parcela registra „E“, parcelné číslo M./M., druh pozemku orná pôda o výmere XXXX m2, je v podiele X/XX k celku vo vlastníctve žalovanej v 1. rade, v podiele X/X k celku vo vlastníctve žalovaného v II. rade a v podiele X/XX vo vlastníctve žalovanej v X.. rade alternatívne určil, že v zmysle §151o ods. X V. zákonníka v spojení s §135c odsek X V. zákonníka došlo k vydržaniu vecného bremena k nehnuteľnosti zameranej geometrickým plánom číslo M./M. zo dňa XX.X.XXXX úradne overeným pod číslom Z.-M./M. zo dňa X.X.XXXX nachádzajúcej sa v katastrálnom území C. ako parcela P. M./X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcela P. M./X, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere XXX m2, parcela P. M., záhrada o výmere XXX mX v prospech vlastníka stavby rodinný dom so súpisným číslom M. na novovytvorenej parcele P. M./X, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe a podľa § 151o odsek X V. zákonníka v spojení s § 151o ods. X V. zákonníka, že došlo k vydržaniu vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok parcela P. M./X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX mX v prospech vlastníka stavby - rodinný dom so súpisným číslom M. na novovytvorenej parcele P. Č.. M./X. 2. U. žalobu v znení jej doplnenia odôvodnila tým, že žalobkyňa je vlastníčkou v podiele X/X nehnuteľnosti vedenej V. úradom Š. - katastrálny odbor, nachádzajúcej sa v okrese Š., obec Š., k.ú. Š., zapísanej na LV č. M. ako rodinný dom, súp. č. M., na pozemku parc. č. M. (ďalej len rodinný dom). N. č. M. o výmere XXX m2, na ktorej rodinný dom stojí, nemá zriadený list vlastníctva. C. technickohospodárskym mapovaním. I. s ňou tvorí spoločný dvor aj priľahlý pozemok parc. č. M., záhrada o výmere XXX m2, ktorý rovnako nemá zriadený list vlastníctva. N. P. M. a P. M. tvoria súvislý celok, sú riadne oplotené a užívané s rodinným domom od jeho postavenia. N. P. M. a P. M. zodpovedá časť parcely registra „E“, parc. č. M./M., orná pôda o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. M., k.ú. Š., ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných. U. rodinný dom nadobudla na základe kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa XX.X.XXXX o svojej matky O. J.. K. žalobkyne rodinný dom nadobudla na základe darovacej zmluvy zo dňa X.XX.XXXX od svojich rodičov Ľ. Z. O. O. Z.. Z dôvodu, že vlastnícke právo k pozemkom P. M. a P. M. nebolo na ulici R. C. Š. ako jediné usporiadané, začala žalobkyňa pátrať v štátnom archíve ohľadne nadobúdacích listín k relevantným pozemkom, ako aj v súvislosti so stavebným konaním k rodinnému domu. Na základe zisťovania žalobkyňa dospela k záverom, že rodinný dom bol pôvodne postavený na parcele č. M./XX, ktorej zodpovedá parcela č. M./X, v súčasnosti vedená ako P. M. a P. M.. N. predchodcovia žalobkyne Ľ. Z. O. O. Z., ako aj O. J. boli oprávnenými užívateľmi pozemkov P. M. a P. M. čo dokladuje potvrdenie vydané Ľ. Z. zo dňa X.X.XXXX, pričom oprávnené užívanie predmetných pozemkov bolo vykonávané už skôr, keďže na nich bol postavený rodinný dom. B. pozemky sú oplotené a užívané nepretržite, nerušene a dobromyseľne, s tým, že zo strany starých rodičov U. nedošlo k vyriešeniu zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na rozdiel od všetkých ostatných vlastníkov rodinných domov na ulici R. a S. v Š.. F. Š. má k predmetným pozemkom platný titul (kúpnu zmluvu), na podklade ktorej bola držba dobromyseľná a oprávnená. K. Ľ.Í. Z., O. Z. O. F. Š., ktorý uzatvoril kúpnu zmluvu k pozemku parcele Pk č. M./XX (z ktorej vznikol predmetný pozemok) boli rodinné príbuzenské vzťahy (švagor, sestra a brat), čo spôsobilo, že vlastnícke právo k pozemkom sa napriek právnemu titulu neriešilo, keďže aj rodinný dom bol pôvodne vedený vo vlastníctve F. Š., a to po dobu takmer XX rokov. T. už právni predchodcovia žalobkyne mali riadne splnené podmienky pre vydržanie pozemkov P. M. a P. M.. V. užívania pozemkov bola žalobkyňou (resp. jej právnymi predchodcami) platená aj daň z nehnuteľností. U. na preukázanie týchto skutočností navrhla vypočuť svoju matku O. J.. A. žalobkyne, ako aj dobromyseľnosť jej právnych predchodcov vyplýva z toho, že sa jedná o dlhodobú držbu nehnuteľnosti (pozemkov pod rodinným domom), za ktorú bola platená daň z nehnuteľnosti a nerušená držba prebiehala od výstavby rodinného domu na podklade stavebného povolenia z roku XXXX. U. poukazuje na rozsiahle odôvodnenie R. M. súdu SR sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX zo XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva požiadavka nadobudnutia nehnuteľnosti v súlade s dobrými mravmi, čo právni predchodcovia žalobkyne preukázateľne splnili. U. svoj naliehavý právny záujem preukazuje tým, že je ohrozené jej vlastnícke právo k pozemkom, ktoré dlhodobo užíva, tak ako ich užívali aj ich právni predchodcovia, keď je zrejmé, že parcela E. M./M. predstavuje pozostatok pôvodnej parcely, všetci okolití susedia majú pozemky pod svojimi domami právne vysporiadané, len žalobkyňa nie je vlastníkom pozemkov, a to napriek relevantnému právnemu titulu a dlhodobej dobromyseľnosti. Vo vzťahu k rozšíreniu žaloby o alternatívny petit žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní XX.XX.XXXX poukázala na rozhodnutie R. súdu I. republiky sp.zn. XCdo/XXX/ XXXX z XX.X.XXXX, podľa ktorého, ak v konaní o určenie existencie práva, ktoré malo byť nadobudnuté vydržaní, sa nepreukáže oprávnená, t.j. dobromyseľná držba veci, nie je táto okolnosť prekážkou pre možnosť preukázania oprávnenej držby práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu k tej istej veci tým istým subjektom. C. doba plynula najmenej od roku XXXX nepretržite až do momentu podania žaloby. R. dňa X.X.XXXX mestský národný výbor vydal potvrdenie, že Ľ. Z. je užívateľom nehnuteľností, k uplynutiu vydržacej doby došlo X.X.XXXX. 3. U. v 1. a 3. rade vo svojich vyjadreniach k žalobe uviedli, že z tvrdení žalobkyne vyplýva, že do času začatia pátrania v štátnom archíve neexistoval žiadny dôvod, prečo by sa mala domnievať, že je oprávnenou držiteľkou čohokoľvek. N. notárskej zápisnice žalobkyňa dňa X.X.XXXX vedela, že neexistuje žiadny titul, ktorý by ju oprávňoval predmetné pozemky čo i len užívať. N. predchodcovia
žalobkyne taktiež mali vedomosť, že pozemkom nemajú žiadne právo. U. ani jej právni predchodcovia sa uzavretím uvedených zmlúv nechopili držby pozemkov, ani nemohli mať presvedčenie, že sú vlastníkmi pozemkov, keďže priamo prevodné zmluvy explicitne vyjadrujú, že tieto pozemky nie sú predmetom prevodu. R. ani žalobkyňa v žalobe netvrdí, kedy a ako sa chopila držby pozemkov. N. prehlásenia F. Š. tento nemal vlastnícke právo k pozemku, na ktorom je postavený domček. Ak nemal F. Š. vlastnícke právo k pozemku, tak ho nemohol dohodou a ani inak previesť na starých rodičov žalobkyne. To, že im na základe dohody umožnil stavať podľa povolenia vydaného na jeho meno, nemá žiadny súvis so vzťahom k pozemku zastavanom domčekom. N. o stavebnom obvode nie je potvrdením o vlastníckom práve. U. v 1. rade ako spoluvlastník platila za pozemky v rovnakom období taktiež daň z nehnuteľností. Z podanej žaloby a jej príloh je zrejmé, že na žalobkyňu ani jej právnych predchodcov pozemky neprešli, ani neboli prevedené, ani im neboli pridelené, ale žalobkyňa sa domnieva, že boli vydržané. U. však žiada určiť, že ona je vlastníčkou pozemkov, t.j. k vydržaniu by muselo dôjsť až počas oprávnenej držby žalobkyňou, t.j. pravdepodobne v čase po nadobudnutí vlastníckeho práva k domu (najskôr po X.X.XXXX), keďže ak nadobudli pozemky právni predchodcovia žalobkyne vydržaním, tak tieto pozemky nepreviedli na žalobkyňu žiadnou zmluvou a sú stále vlastníkmi pozemkov, prípadne ak sú mŕtvi, mali by byť pozemky predmetom dedenia, čo však neboli. Z tvrdení žalobkyne a predložených príloh žaloby je však jednoznačne zrejmé, že predmetom prevodu vlastníckeho práva na žalobkyňu neboli pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu, a preto žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu, keďže na ňu nemohlo prejsť vlastnícke právo k týmto pozemkom, ktoré, ak by skutočne nadobudli jej právni predchodcovia uplynutím vydržacej doby (v presne určený deň) a toto vlastnícke právo následne neprešlo zmluvou ani na žalobkyňu, resp. uvedené nemohla zdediť po svojej priamej predchodkyni, ktorá žije, keďže ju v konaní navrhuje vypočuť ako svedka. V podanej žalobe sa nenachádzajú žiadne tvrdenia, ktoré by svedčili o tom, že právni predchodcovia žalobkyne zaplatili komukoľvek za pozemky, alebo že by pozemky boli práve im darované. N. predchodcovia žalobkyne pozemky užívali, čo však samo osebe nie je dôvodom pre vznik oprávnenej držby. K rozšíreniu žaloby o alternatívny petit právny zástupca žalovaných v 1. a 3. rade na pojednávaní uviedol, že vecné bremeno v zmysle XXXo ods. X OZ môže zriadiť len súd a nie je možné ho vydržať. N. z mestského národného výboru z X.X.XXXX nemožno považovať za titul, od ktorého by bolo možné odvodiť nadobudnutie vlastníckeho práva alebo dobromyseľnú držbu, či vznik práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. R. v kompetencii mestského národného výboru o týchto skutočnostiach rozhodovať. Ak by sme pripustili, že mohlo vzniknúť vydržaním vlastnícke právo alebo vecné bremeno, tak jedine v prospech starých rodičov žalobkyne. Zo skutkových tvrdení žalobkyne však nevyplýva žiadna postupnosť a pokiaľ ide o predložené listiny, predmetom zmlúv, na základe ktorých žalobkyňa nadobudla vlastníctvo k stavbe, nie je prevod vlastníckeho práva alebo práva z vecného bremena vo vzťahu k pozemkom. N. žalobkyňa odkazuje na akúsi ústnu tradíciu, v jej prípade žiadne doba desiatich rokov uplynúť nemohla. 4. U. v 2. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že z genézy nadobudnutia užívacieho práva popísanej žalobkyňou je zrejmé, že právni predchodcovia žalobkyne nikdy vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nenadobudli. V. prehlásení a písomných potvrdení je iba prehlásenie ich účastníkov, resp. potvrdenia orgánov štátnej správy o existencii užívacieho práva, pričom tieto potvrdenia mali slúžiť predovšetkým budúcemu majetkovo-právnemu usporiadaniu, ku ktorému nedošlo. Z tohto dôvodu žalovaný v 2. rade popiera akúkoľvek dobromyseľnosť držiteľa nehnuteľnosti ako aj jej právnych predchodcov. C. o neexistencii vlastníckeho práva žalobkyne, resp. jej právnych predchodcov je zrejmé os roku XXXX až do dnešných dní, ako to vyplýva predovšetkým z J. zmluvy z XX.X.XXXX, ako aj z prehlásenia F. Š. z XX.X.XXXX. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného v 2. rade doplnil, že u žalobkyne a aj u jej právnych predchodcov absentuje titul a dobromyseľnosť. N. kúpnej zmluvy u XX.X.XXXX mali F. Š. s manželkou nadobudnúť vlastníctvo za podmienky vydania súhlasu na tabulovanie v prospech kupiteľa po usporiadaní majetkových podstát, k čomu však nedošlo. F. Š. sám túto skutočnosť potvrdzuje vo vyjadrení z XX.X.XXXX. N. mestského národného výboru hovorí len o skutočnosti, že Ľ. Z. bol používateľom týchto pozemkov. V nadobúdacích tituloch ku stavbám C. O. R., R. M./M. je zhodne uvedené, že pozemok je neusporiadaný a netvorí predmet prevodu. 5. N. zástupca žalobkyne v záverečnej reči uviedol, že navrhli výsluch svedka, od ktorého mali odvodiť právne nástupníctvo. N. nástupníctvo nie je len vecou dedenia, ale relevantný je aj vstup do užívania na základe zmlúv. N. sú v užívaní tretej generácie rodiny žalobkyne. N. skúmaní podmienok vydržania súd musí skúmať v prvom rade či ich splnila žalobkyňa, až následne sa odvodzujú od jej prípadných právnych predchodcov. Ak už právni predchodcovia splnili podmienky vydržania, ich právny nástupca je aktívne legitimovaný na uplatnenie tohto práva. Ak by žalobu podal iný subjekt ako vlastník rodinného domu,
absentoval by naliehavý právny záujem, čo sa týka alternatívneho petitu. V zmysle nálezu ústavného súdu účelom právneho inštitútu vydržania je zosúladiť dlhodobý faktický stav so stavom právnym a poskytnúť právnu ochranu oprávnenému subjektu. Je nepochybné, že desaťročná lehota uplynula, dobromyseľnosť je nepochybná, pričom v prípade pochybností sa táto predpokladá. 6. N. zástupca žalovaných v 1. a 3. rade v záverečnej reči uviedol, že zo strany žalobkyne nezaznelo skutkové tvrdenie, ktoré by sa týkalo spôsobu a času, akým mala žalobkyňa vstúpiť do dobromyseľnej držby. Ak mali byť podmienky vydržania splnené X.X.XXXX, došlo by k tomu pred narodením žalobkyne. N. žalobkyne, ktorá navrhuje výsluch svedka bez relevantných skutkových tvrdení, nemožno akceptovať. U. evidentne splýva pojem právny predchodca s pojmom príbuzný či užívateľ. N. účely tohto konania však žalobkyňa vo vzťahu k vlastníckemu právu alebo právu vecného bremena nie je právnou nástupkyňou a jej matka nie je jej právnym predchodcom. R. žalobkyňa doposiaľ neuviedla ani domnelý titul, na základe ktorého mala vstúpiť do dobromyseľnej držby, žalobu navrhol zamietnuť. 7. N. zástupca žalovaného v 3. rade v záverečnej reči uviedol, že celým správaním a konaním žalobkyne a ostatných subjektov vo vzťahu k užívaniu sa tiahne porušenie zásady, že práva patria bdelým. T. nedostatky nemožno odstrániť touto žalobou. 8. I. vo veci vykonal dokazovanie LV č. M., notárskou zápisnicou R., R., R. M./M., darovacou zmluvou z X.XX.M., LV č. XXXX, odpoveďou V. úradu C. z XX.X.XXXX, katastrálnymi mapami, geometrickým plánom č. M./M. zo dňa XX.X.XXXX, a zistil tento skutkový a právny stav veci: 9. U. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti vedenej V. úradom Š., katastrálnym odborom zapísanej na LV č. M. pre katastrálne územie Š., mesto Š., okres Š. ako stavba - rodinný dom súp. č. M., postavaný na parc. č. M.. N. vzťah k pozemku parc. č. M. pod stavbou s.č. M. nie je evidovaný na liste vlastníctva. U. vlastnícke právo k rodinnému domu nadobudla na základe J. zmluvy a zmluvy o zriadení práva vecného bremena spísanej vo forme notárskej zápisnice dňa XX.X.M. pod R., R., R. M./ XXXX od svojej matky O. J.. N. notárskej zápisnice (bod 1, posledná veta) pozemok, na ktorom stavba stojí, nie je majetkovoprávne vysporiadaný, nie je predmetom prevodu. C. vlastníckeho práva k stavbe bol povolený pod V-M./M. zo X.X.M.. Na základe notárskej zápisnice došlo z zriadeniu práva vecného bremena k stavbe, ktorého obsah spočíval v tom, že žalobkyňa bude povinná strpieť dosmrtné užívanie nehnuteľností O. J.. XX. K. žalobkyne nadobudla do výlučného vlastníctva rodinný dom na základe darovacej zmluvy z X.XX.XXXX od svojich rodičov Ľ. Z. O. O. Z., pričom v bode I. darovacej zmluvy, v poslednej vete je uvedené, že pozemok je neusporiadaný a netvorí predmet tejto darovacej zmluvy. XX. U. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedenej V. úradom Š., katastrálnym odborom, zapísanej na LV č. M. pre katastrálne územie Š., obec Š., okres Š. ako pozemok, parcela registra „E“ parc.č. M./M. - orná pôda o výmere XXXX m2, a to žalovaná v v1. rade v podiele X/XX, žalovaný v 2. rade v podiele X/X a žalovaná v 3. rade v podiele X/XX k celku. U. v 1. rade spoluvlastnícky podiel nadobudla dedením, na základe uznesenia V. súdu v Š. č. A. M./XX, A. R. M./XX zo dňa X.XX.M., žalovaný v 2. rade na základe kúpnych zmlúv uzatváraných v rokoch XXXX až XXXX a žalovaná v 3. rade na základe darovacej zmluvy podľa č. C. M./X zo dňa X.X.M.X. XX. F. parcely registra „E“ parc.č. XXX/XX zodpovedá parcelám registra „C“ parc. č. M. - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, na ktorej je postavený rodinný dom vo vlastníctve žalobkyne, a parc.č. M. - záhrada o výmere XXX, ktorá tvorí priľahlý pozemok a spoločný dvor k rodinnému domu. N. vznikli po technicko-hospodárskom mapovaní, ale neboli predmetom zápisu do evidencie nehnuteľností s evidovaním vlastníckeho práva na LV. XX. Z. plánom vyhotoveným Z.-geodetické služby s.r.o., so sídlom S. M./XX, XXX XX C., X.: XX M. XXX, č. M./M. z XX.X.XXXX, úradne overeným pod č. Z.-M./M. zo dňa X.X.M. boli pozemky P. M.X P. XXXX a E. XXX/XXX zamerané a boli vytvorené - parcela registra „C“, parcelné číslo M./X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, - parcela registra „C“, parcelné číslo M./X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, - parcela registra „C“, parcelné číslo M., záhrada o výmere M. m2, - parcela registra „E“, parcelné číslo M./XXX, orná pôda o výmere XXXX m2.
XX. N. § 137 písm. c) P. sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. XX. N.§ X32 ods. 1 V. zákonníka v znení účinnom od X.X.XXXX vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. XX. N. § XX9 ods. 1 a 2 V. zákonníka (1) A. je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. (2) A. možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon. XX. N. § X30 ods. 1 V. zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. N. pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. XX. N. § X3X ods. 1 až 4 V. zákonníka (1) V. držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (2) T. nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § X25). (3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. (4) N. začiatok a trvanie doby podľa odseku X sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. XX. N. § X51n ods. 1 V. zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. N. zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. XX. N. § X51o ods. 1 V. zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. N. zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. XX. N. § 151o ods. X V. zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. XX. N. § 460 V. zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. XX. U. sa v konaní domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - pozemkom vymedzeným na základe vypracovaného geometrického plánu, ktoré vznikli odčlenením od parcely v podielovom spoluvlastníctve žalovaných a určenia, že žalovaní v 1. až 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi zvyšnej časti pozemkov, pričom predmetné vlastnícke právo malo vzniknúť vydržaním žalobkyňou, resp. už jej právnymi predchodcami. O. sa domáhala určenia, že v prospech žalobkyne ako vlastníka stavby došlo k vydržaniu vecného bremena k nehnuteľnosti zameranej geometrickým plánom - pozemok pod stavbou, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe a že došlo k vydržaniu vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok v prospech žalobkyne ako vlastníka stavby. XX. C. je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona a nevyžaduje sa aj rozhodnutie štátneho orgánu. C. zanikne vlastnícke právo doterajšieho vlastníka. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené kumulatívne tieto zákonné predpoklady: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania.
XX. V. držby sa posudzuje so zreteľom na ust. § X30 ods. 1 OZ z týchto hľadísk: a) existencia právneho (hoci i domnelého) titulu, o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa, b) nakladanie s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou, c) dobrá viera držiteľa vzhľadom na okolnosti uvedené pod a) a b), že mu vec podľa práva patrí. XX. K. základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený (hoci aj domnelý) nadobúdací titul. I. pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (viď rozsudok NS SR, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX z XX.XX.XXXX). XX. A. viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom k všetkým okolnostiam veci, sa musí vzťahovať i k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. T. titulom (právnym dôvodom) sa môže rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu a pod.“ (viď rozsudok NS SR sp.zn. XCdo/XXX/ XXXX). XX. N. vydržania práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu sú totožné s predpokladmi nevyhnutnými pre vydržanie vlastníckeho práva (§ 130, § 134 V. zákonníka). O. je predpokladom dobrej viery u oprávneného držiteľa veci jeho presvedčenie, že mu vec patrí ako vlastníkovi, tak predpokladom dobrej viery u oprávneného držiteľa práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je presvedčenie, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu prináleží. T. presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu oprávňujú. XX. V. držiteľ práva musí byť „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“ v dobrej viere, že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva mu patrí, lebo riadne vzniklo alebo na neho riadne prešlo. N., či držiteľ je v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu takéto právo patrí. T. zdôrazniť, že dobrá viera vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania, avšak toto vnútorné presvedčenie, že nekoná bezprávne sa navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, čo už ale predmetom dokazovania a posudzovania byť môže (viď uznesenie R. súdu I. republiky z XX.X.XXXX, sp.zn. XCdo/XXX/XXXX). Ak by sa právny, resp. domnelý právny úkon nevzťahoval na vec, ktorá je predmetom vydržanie, nemohol by oprávnenej osobe založiť subjektívny pocit, že vec užíva pre seba, a tým ani dobromyseľnosť, ako nevyhnutný predpoklad vydržania. XX. A. držiteľa musí trvať po celú zákonom predpísanú dobu potrebnú na vydržanie. V prípade, že v priebehu tejto doby držiteľ dobrú vieru stratí (napr. tým, že zistí, že mu podľa všetkého vec právom nepatrí), dôjde k prerušeniu vydržacej doby. I. právo tu vychádza zo zásady, že ak sa držiteľ v priebehu vydržacej doby stane zlomyseľným držiteľom stráca všetky výhody oprávnenej držby. To má za následok, že držiteľ vec nemôže potom nadobudnúť do vlastníctva vydržaním. XX. U. sa domáha určenia svojho výlučného vlastníckeho práva na základe tvrdenia, že keď na základe J. zmluvy zo dňa XX.X.XXXX nadobudla výlučné vlastníctvo k stavbe, súčasne vstúpila do užívania pozemku pod stavbou a priľahlého pozemku, ktoré boli spolu so stavbou dlhodobo užívané aj predchádzajúcimi vlastníkmi stavby tak, ako boli ohraničené oplotením. Vo vzťahu ku svojej osobe žalobkyňa žiadny iný právny titul, na základe ktorého mala nadobudnúť vlastnícke práva či práva zodpovedajúce vecnému bremenu, neidentifikovala. XX. C. v predchádzajúcich bodoch uvedených záverov súd konštatuje, že na základe kúpnej zmluvy z XX.X.XXXX žalobkyňa nemohla nadobudnúť dobrú vieru, že jej patrí vlastnícke právo k spornému pozemku, či právo zodpovedajúce vecnému bremenu, keďže tento majetok nebol predmetom prevodu vlastníctva v danej kúpnej zmluvy a ani ňou nedošlo k zriadeniu, či prevodu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. N. prevodu bola len stavba rodinného domu v kúpnej zmluve riadne špecifikovaná úplnými údajmi z katastra nehnuteľností (LV č. M.), ktorá je v prospech žalobkyne v katastri nehnuteľností už zapísaná. Ak žalobkyňa vstúpila do držby pozemkov, hoci v samotnej zmluve je uvedené, že tieto nie sú majetkovoprávne vysporiadané a nie sú predmetom prevodu, je možné rozumne vylúčiť akúkoľvek
pochybnosť o tom, že nemohla byť dobromyseľná v tom, že nadobúda aj pozemkové nehnuteľnosti, ktoré neboli zahrnuté do kúpnej zmluvy alebo nadobúda právo zodpovedajúce vecnému bremenu vo vzťahu k týmto pozemkom. I. skutočnosť, že žalobkyňa okrem zakúpenej stavby vstúpila aj do užívania pozemkov, ktoré predtým užívali aj pôvodní vlastníci, neosvedčuje jej dobromyseľnosť, nakoľko vo vzťahu k pozemkom uvedeným v žalobnom návrhu žalobkyňa neidentifikovala žiadny domnelý právny titul, ktorý by sa na pozemky vzťahoval. A. sama o sebe na vydržanie nestačí. XX. T. žalobkyne, že vydržacia doba plynula najmenej od roku XXXX nepretržite až do momentu podania žaloby, je zjavne nepodložené. O. súd uviedol vyššie žalobkyňa nepreukázala existenciu žiadne titulu, z ktorého odvodzovala svoju dobromyseľnosť, že jej vlastnícke právo alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy bolo vlastnícke právo k pozemkovým nehnuteľnostiam v katastri riadne zapísané v prospech žalovaných, čo si uvedomovali nielen účastníčky kúpnej zmluvy z XX.X.XXXX, ale aj účastníci darovacej zmluvy z X.XX.XXXX, ktorou bola stavba rodinného domu prevedená starými rodičmi žalobkyne na matku žalobkyne. T. žalobkyňa, ako aj jej matka nemohli byť po celú dobu užívania dobromyseľné, že im právo k pozemkom patrí, keďže mali od začiatku nadobudnutia vlastníctva k stavbe vedomosť o tom, že vlastníctvo k pozemkom je nevysporiadané. Ak by súd aj prijal predpoklad, že starí rodičia boli po nejaký čas dobromyseľní, zjavne u nich k strate dobrej viery muselo dôjsť pred uzavretím darovacej zmluvy zo dňa X.XX.XXXX. A. viera totiž zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli u neho vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec podľa práva patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva. A. túto pochybnosť formulovali v obsahu darovacej zmluvy, uvedením, že pozemok je neusporiadaný. XX. U. ďalej tvrdila, že nakoľko dňa X.X.XXXX mestský národný výbor vydal potvrdenie, že Ľ. Z. je užívateľom nehnuteľností, k uplynutiu vydržacej doby došlo X.X.XXXX. O., že ak už právni predchodcovia splnili podmienky vydržania, ich právny nástupca je aktívne legitimovaný na uplatnenie tohto práva. T. argumentácia nezodpovedá ani platnej právnej úprave ani rozhodovacej praxi súdov. XX. N. rozsudku R. súd F. republiky zo X.X.XXXX, sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX „R. držiteľa, že jeho právny predchodca už vydržal sporný pozemok, nemôže mať pozitívny vplyv na výsledok konania o určenie, že vlastníkom pozemku je držiteľ, ak právny predchodca nepreviedol sporný pozemok (neoznačil ho v zmluve) na držiteľa a previedol naňho iba iné pozemky v hraniciach a výmere danej príslušným katastrálnym operátom. X. slovami vyjadrené: Ak niekto nadobudol vlastníctvo k určitému riadne označenému pozemku na základe prevodnej zmluvy, nemôže si pri uplatňovaní vydržania susedného pozemku započítať dobu, počas ktorej ho mal v držbe jeho právny predchodca, ak už tento susedný pozemok vydržal. N. by sporný pozemok právni predchodcovia vydržali, zostal by v ich vlastníctve.“. XX. N. uznesenia R. súdu I. republiky z XX.X.XXXX, sp. zn. XCdo/XX/XXXX, „R. súd v nadväznosti na vyššie uvedené pripomína, že smrť fyzickej osoby je v majetkových veciach právnou skutočnosťou, s ktorou sa spája univerzálna sukcesia podľa § 460 a nasledujúcich V. zákonníka. A. sa síce nadobúda smrťou poručiteľa, avšak princíp ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva sa prejavuje v tom, že dedičstvo musí byť súdom (predtým štátnym notárstvom) prejednané a vyporiadané. N. rozhodnutia súdu (štátneho notárstva) o dedičstve sa nadobúda dedičstvo s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. W. štátneho notárstva o tom, ktoré veci a práva prešli z majetku poručiteľa na dediča, má iba deklaratórnu povahu (viď bližšie R XX/XXXX). Ak právna predchodkyňa F. M. - poručiteľka J. M. v čase smrti skutočne vlastnila sporné pozemky (pozn.: dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), osoby prichádzajúce do úvahy ako jej dedičia nadobudli predmet dedičstva smrťou tejto poručiteľky, teda nie vydržaním v zmysle § 134 V. zákonníka. N. sporné pozemky napriek tomu, že ich poručiteľka v čase smrti vlastnila, neboli predmetom konania o dedičstve po nej, ktoré bolo vedené na C. notárstve v U. pod sp. zn. D XXXX/XX, mohli byť prejednané v konaní o tzv. novoobjavenom majetku po nej [viď § 47 zákona č. XX/XXXX Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok), resp. § 175x O.s.p.].“. XX. Z vyššie citovaných rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie žalobkyne, že vlastnícke právo k pozemkom alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržali už starí rodičia žalobkyne, tieto sa stali ich vlastníctvom a po ich smrti mali byť prejednané v dedičskom konaní. V prípade sporu o existencii práva, ktoré má byť predmetom dedenia, súdna prax ustálila, že dedičia si svoje nároku môžu uplatňovať formou žaloby o určenie, že vec alebo právo patrili do dedičstva po poručiteľovi. U. však takúto žalobu nepodala a ako na to správne poukázali aj žalovaní, z vykonaného
dokazovania nevyplýva, že by na podanie takejto žaloby bola aktívne legitimovaná, keďže žalobkyňa ani nepreukazovala, že by bola jedinou dedičkou po starých rodičoch. XX. R. žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by na jej strane boli splnené predpoklady na nadobudnutie vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. XX. S prihliadnutím na prijaté závery sa súd ďalej nezaoberal listinnými dôkazmi, ktoré mali preukazovať vydržanie pozemkov pôvodnými vlastníkmi (rozhodnutie o povolení stavby z XX.X.XXXX, potvrdenie o postavení stavby zo X.X.XXXX, prehlásenie F. Š. z XX.X.XXXX, rozhodnutie o prípustnosti stavby z XX.X.XXXX, zápisnica zo stavebného konania z XX.X.XXXX, stanovisko vlastníkov susedných nehnuteľností z XX.X.XXXX, potvrdenie o užívaní parcely z X.X.XXXX, kúpna zmluva z XX.X.XXXX, príloha k žiadosti o stavebné povolenie z X.X.XXXX) a nevykonal ani navrhnuté dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovanej v X.rade, svedkyne O. J., vyžiadaním listinných dôkazov špecifikovaných v podaní právneho zástupcu žalobkyne doručenom súdu XX.XX.XXXX, v podaní právneho zástupcu žalovaného v X.rade doručenom súdu XX.XX.XXXX a doplnenom XX.XX.XXXX, keďže vykonanie týchto dôkazov by bolo nehospodárne a nemalo by vplyv na závery prijaté súdom. XX. N. § 255 ods. X C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. XX. N. § 262 ods. X C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. XX. U. v 1. až 3. ako stranám, ktoré mali v konaní plný úspech súd priznal proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu XXX%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (262 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.