Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 14T/13/2022 2322010731 25. 06. 2025 JUDr. Simona Štanglovičová ECLI:SK:OSGA:2025:2322010731.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou, v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 25. júna 2025 takto rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX, s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e : dňa 21.11.2020 v čase okolo 03:00 hod. v meste Galanta na Puškinovej ulici na ceste pri budove spoločnosti Meta-Gas, spol. s r.o., vystúpil z osobného motorového vozidla značky Audi A4, čiernej farby, evidenčného čísla F., a pravou rukou udrel poškodeného G. H., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom F., I. J. K. XXXX/XXX, do ľavej oblasti sánky, čím poškodenému spôsobil zlomeninu uhla sánky vľavo s posunom a zlomeninu tela sánky vpravo, ktoré zranenie si vyžiadalo hospitalizáciu v nemocnici a operatívny zákrok s dobou liečenia od 21.11.2020 do 25.01.2021, pričom poškodený bol obmedzený v obvyklom spôsobe života tým, že musel byť hospitalizovaný 3 dni, musel sa podrobiť operácii v celkovej anestézii – fixácia dolnej čeľuste – sánky, až do prehojenia sa zlomeniny – do 42 dní nemohol požívať tuhú stravu, len tekutú, maximálne kašovitú a musel mať zvýšenú hygienu dutiny ústnej - výplach kamilkami, repíkom a mechanická hygiena bola sťažená až nemožná, teda: - sa dopustil fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, - inému úmyselne ublížil na zdraví, čím spáchal: prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len Trestný zákon) v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona. Za to mu
súd
ukladá:
Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len Trestný zákon), s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenému G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. K. XXXX/XXX, F., škodu vo výške 3.385,20 eur. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 3.014,16 eur. odôvodnenie: Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č. 3 Pv 81/21/2202 zo dňa 14.06.2022, podanej na Okresný súd Galanta dňa 15.06.2022, súd na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej v texte len „obžalovaný“ v príslušnom gramatickom tvare). Na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, ktorý na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, výsluchom svedka - poškodeného G. H., výsluchom svedkyne L. M., N. B., O. O., E. P., A. M., B. N. a E. B., prečítaním listinných dôkazov a znaleckého posudku. Obžalovaný vo výpovedi z prípravného konania prečítanej na hlavnom pojednávaní v zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku uviedol, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu nespáchal, ak by niekoho udrel, tak sa k tomu prizná, avšak v tomto prípade on nikoho neudrel, je pravda, že s manželkou N. B., O. O. a A. M. išiel z D. E. v čase okolo 03.00 hod. toho dňa hľadať svojich synov na Puškinovu ulicu, pričom išli spolu na jeho osobnom motorovom vozidle Audi A4 čiernej farby, keď odbočili na Puškinovu ulicu smerom k Metagasu, tak ešte na začiatku natrafili na skupinku chlapcov, medzi ktorými bol aj jeho nevlastný syn B. N.. Opýtal sa ich, či nevedia, kde je Samo, v skupine chlapcov sa nachádzal aj Q. R.. Pri tejto skupinke chlapcov sa pristavili s vozidlom a B. N. nastúpil do vozidla. Vtedy išiel oproti nim tmavý taxík, z ktorého vystúpil minimálne jeden človek, ktorý prechádzal k nejakej skupine ľudí. Keď si B. N. sadol do vozidla, pohli sa autom smerom od križovatky, prešli kúsok s vozidlom a zastavili pri skupine ľudí, kde stál aj človek, ktorý vystúpil z taxíka. On bol vodič, za ním sedel vzadu B. N., ktorý keď zastavili z auta vystúpil a udrel nejakého chlapca, ktorého on nepoznal. B. N. ho udrel tak, že mu dal jeden úder rukou, ale nevedel uviesť, či to bola facka alebo úder päsťou, pričom chlapec spadol hneď na to na zem, z vozidla následne vystúpila aj jeho manželka N. B., ktorá na B. N. zakričala, nech sa nebije a utekala smerom k Metagasu. B. nastúpil do vozidla a spolu išli hľadať po Puškinovej ulici jeho druhého syna E., ktorý nemal pri sebe mobilný telefón a bol slabo oblečený, vonku bola mínusová teplota. Jeho manželka N. B. utekala popri aute. To, že chlapca udrel B. N., videl aj O. O. a Q. R., ktorý sa nachádzal neďaleko. Pri prvom výsluchu neuvádzal, že útočníkom bol B. N., pretože v tom čas nebol obvinený a nechcel usvedčovať svojho nevlastného syna. Či útok videla aj jeho manželka N. B. nevedel uviesť, rovnako tak nevedel, či útok videl A. M., pretože sedel na druhej strane auta pri opačnom okne a je možné, že skutok nevidel, keďže vedľa neho na sedadle sedel ešte O. O.. Svedok - poškodený G. H. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.09.2022 uviedol, že 21.11. nadránom bol u kamaráta na Puškinovej ulici, kde stretol nejakých chalanov, ktorých ale nepoznal, keď bol vonku z bytu, počul výkriky, z ktorých bolo zrejmé, že sa niekto vo vnútri pobil, on však nevidel, kto, potom sa to celé rozpustilo a išli domov. Keď sedeli v taxíku, oproti nim išlo Audi, on z taxíku vystúpil, aby sa pozrel, kto ide, pretože nevedel, čo sa tam vlastne stalo, ale nič neurobil ani nič nepovedal a dostal úder, na čo si nahmatal sánku a zistil, že táto nie je na svojom mieste, zavolal otcovi a išli do nemocnice, kde ho nechali na pozorovaní, ráno ho prepustili, v pondelok bol opätovne prijatý do nemocnice a v stredu bol operovaný. Nevie prečo vlastne z taxíka vystúpil, bol zvedavý, čo sa tam udialo, nevedel, čo sa vo vnútri vlastne stalo, keď vystúpil z auta, vonku bola prítomná aj L. M., napadnutie prebehlo tak, že keď sa približoval k osobnému motorového vozidlu Audi, otvorili sa zadné dvere, vystúpila osoba a on dostal úder pravou rukou do ľavej strany tváre, padol na zem, tam si nahmatal sánku. Najprv si myslel, že to bol niekto z ľudí, ktorí sa nachádzali aj na byte, ale na druhý deň mu bolo povedané a napísané, že to bol obžalovaný. Keď osoba vystúpila z auta, zdalo sa mu, že táto osoba sa s ním na byte nenachádzala. Na obvyklom spôsobe života bol obmedzený tak, že týždeň, keď bol hospitalizovaný v nemocnici, mohol po operácii prijímať iba tekutú stravu, následne po prepustení do domácej starostlivosti takúto stravu prijímal ešte ďalšie dva mesiace. Keďže je študentom fakulty telesnej výchovy, mal problém aj v škole, so skúškami, mal bolesti pri pohybe a bol obmedzený aj v športových aktivitách. Na útočníkovi si nevšimol nič zvláštne, len to, že bol od neho menší a bol zavalitej postavy. Boxerom napadnutý nebol. Keď bol v
nemocnici, L. M. a E. P., ktoré útok videli, mu oznámili, kto ho napadol. Je pravda, že ho udrel človek nižší, menší od neho, ktorý vystúpil zo zadných dverí. K výpovedi svedka - poškodeného G. H. obžalovaný uviedol, že je pravda, že na byte sa stala nejaká bitka, on sa zoznámil so E., ktorý je vlastníkom alebo nájomcom tohto bytu, ktorému sa B. N. chválil, že to on poškodeného udrel. Poškodený uviedol, že ho udrela osoba, ktorá vystúpila zo zadných dverí, pričom on bol však šofér, O. O. šoféroval do Salíb, kde prišiel pre neho a odtiaľ už šoféroval obžalovaný sám. Svedkyňa L. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že skutok sa stal dávno a udialo sa to veľmi rýchlo, preto si to už presne nepamätá, prišlo k nim auto, z ktorého vystúpil páchateľ, udrel poškodeného a odišiel. Keď sa skutok stal, stáli pri ceste pri Metagase, na mieste bola prítomná ešte jedna osoba a to E. P. a poškodený, vozidlo, z ktorého páchateľ vystúpil, bolo čierne Audi, k páchateľovi sa vyjadriť nevedela, pretože bola tma, bolo to dávno a celé sa to udialo veľmi rýchlo. Viac k osobe páchateľa uviesť nevedela. Z dôvodu odstraňovania rozporov bola prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania, v rámci ktorej svedkyňa L. M. okrem iného uviedla, že muž, ktorý vystúpil z osobného motorového vozidla Audi tmavej farby, teda útočník bol strednej výšky, zavalitý a starší. K rozporom vo výpovediach svedkyňa uviedla, že je pravda, že páchateľ sa ich najprv opýtal, kde je Samo a potom udrel poškodeného. Svedkyňa N. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v ten večer nadránom okolo 3 hodiny im volal krstný syn A. M., ktorý im povedal, že napadli ich deti, majú dvoch synov, ktorí boli v Galante na nejakej akcii, kde popíjali alkohol. Následne pre ňu a pre jej manžela - obžalovaného prišiel do Salíb O. O. na aute, kde si v Salibách presadol a do Galanty už šoféroval obžalovaný. Keď prišli na miesto, pri križovatke pri Metagase neďaleko Kauflandu stála skupina ľudí, medzi nimi aj jej syn B. N., ktorý si sadol do auta. Potom zastavili, pretože im v ceste stál nejaký taxík, na čo B. N. z auta vystúpil a keďže bol pod vplyvom alkoholu, rozbehol sa a udrel poškodeného. Ona z auta vystúpila a kričala na neho, aby sa nebil a on potom začal utekať preč. Išli hľadať druhého syna E. B., ktorého našli pri garážach, kde sa nachádzal aj B. N., ktorý na aute nejakej ženy rozbil okno, pričom v tomto poškodenej škodu nahradili, o zraneniach poškodeného nemali vedomosť, určite by škodu chceli nahradiť aj jemu, celá situáciu ju veľmi mrzí, obžalovaný sa ničoho nedopustil, po celý čas sedel v aute ako šofér. Pri útoku na poškodeného obžalovaný z auta vôbec nevystúpil, vystúpil až na mieste, kde našli druhého syna E. B.. V aute sedela ona, obžalovaný, O. O., A. M. a B. N., pričom obžalovaný sedel vpredu ako šofér, za ním sedel B. N., ktorý potom z tej strany aj vystúpil. Ona sedela vedľa šoféra a O. O. a A. M. sedeli vzadu vedľa B. N.. Po tom, ako B. N. udrel poškodeného, ona vystúpila tiež z auta, následne sa rozutekali, ale obžalovaný po celý čas sedel v aute. Ona na mieste činu mala aj manžela aj syna, uviedla pravdu, pretože obžalovaný sa ničoho nedopustil. Keby B. N. nepil alkohol, tak by sa takéhoto konania tiež neodpustil. Ona mala oblečené nejaké krátke nohavice, keďže bola v šoku, ale bola zima. Obžalovaný a B. N. mali obaja oblečené tepláky, obaja tmavé farby, keďže stále nosia tmavé veci, mohli mať oblečenú súpravu zn. Adidas, ale to nevedela uviesť s určitosťou. Po útoku sa nebola presvedčiť, aké má poškodený zradenia, pretože bola v šoku, hľadala svojho mladšieho syna, povedali jej, že má veľmi vypité, mala o neho strach, hľadali ho dlho, aj v jarku aj pri garážach, takže jej vôbec nenapadlo ísť kontrolovať poškodeného, čo ju teraz s odstupom času aj mrzí. Nevedela uviesť, prečo sa skutku B. N. dopustil ale všetci boli pod vplyvom alkoholu, asi bol aj v šoku z toho, že nevedeli nájsť jeho mladšieho brata, pretože predtým, ako rozbil okno na aute kričal „ kde je Samo“ a následne rozbil okno. Je presvedčená, že ak by alkohol nepili, tak sa nikomu nič nestane. Nemá vedomosť o tom, že by sa B. N. v minulosti dopustil obdobného konania, oba raz v Salibách udrel chlapca, pretože mu nadával do cigáňov. Čo sa týka povahy B. N., je pravda, že je výbušnejší, avšak je to dobrý a milý chlapec, veľkú úlohu zohral v tomto prípade alkohol. Čo sa týka obžalovaného, výbušný nie je, stojí si za slovom a je rázny, ak niečo urobí, tak sa k tomu prizná. Ona je v tejto situácii na dvoch stranách, ale nemôže dopustiť, aby bol obžalovaný odsúdený, pretože je nevinný. Ona sa informovala ohľadom zdravotného stavu poškodeného, ale nevedela ani ako sa volá, iba že je z Galanty, jeho meno sa dozvedela až pri výsluchu a prvý krát ho videla na hlavnom pojednávaní. Čo sa týka svetelných podmienok na mieste činu, svetlo tam bolo minimálne, dá sa povedať, že tam bola úplná tma, nevie, či vôbec svietila jedna lampa. Miesto bolo osvetlené len prostredníctvom ich auta a taxíku, ktorý stál oproti. B. N. v tom čase vyzeral zovňajškom ako obžalovaný, mal bradu, je však od obžalovaného nižší, mal vyholenú hlavu a bol dosť opitý. Druhého syna E. B. našli neďaleko od miesta, kde B. N. napadol poškodeného, ležiace nejakého v nejakej garáži. Tam sa dozvedela, že ich synov napadli pri tejto garáži. Čo sa týka rozbitého okna na aute, poškodená kontaktovala jej mladšieho syna E., že jeho starší brat B. N. jej rozbil okno, chcela to ísť nahlásiť na políciu, oznámenie aj podala, ale potom jej škodu, ktorá bola spôsobená nahradili, kúpili nové okno a uhradili aj jeho výmenu. S B. N. sa o skutku rozprávala, on si to ani veľmi nepamätal, ale je si vedomý, že sa ho dopustil, povedal jej, že poškodeného ani nepozná. Obžalovaný nemal žiaden motív udrieť poškodeného, oni tam išli hľadať ich deti a nie biť cudzie deti. B. N. do auta nastúpil niekde na začiatku ulice, kde začínajú garáže a oproti
sú bytovky. Zo skupiny ľudí, ktorá sa na mieste nachádzala poznala len svoje deti, O. O., A. M. a Q. F., ostatných nepoznala. K priestupku obžalovanému proti občianskemu spolunažívaniu sa nevyjadrila, keďže v tomto prípade nešlo o dieťa a nemá to s prejednávanou vecou nič spoločné. Svedok O. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten večer bol vodič, keďže mal už 18 rokov, ako jediný mal vodičský preukaz a nepil alkohol. Keď sa stala nejaká bitka, sedel v aute, následne išiel do Salíb pre rodičov B. N. a E. B., pretože nevedel, čo sa presne stalo, povedal im, aby išli s ním. Do Galanty už šoféroval obžalovaný, keď vošli do ulice, kde sa nachádza Metagas, uvideli B. N., ktorý nastúpil do auta. Presunuli sa do ďalšej ulice, kde sa nachádzala skupina chlapcov, ktorých ale on nepoznal. B. N. sedel vedľa neho vzadu, následne vystúpil a začal sa biť, potom vystúpila aj jeho matka, ktorá chcela zabrániť ďalším útokom, potom B. N. rozbil nejaké okno a následne našli E. B., ale vzhľadom na odstup času to nevedel uviesť úplne presne. V aute sedel obžalovaný ako vodič, vedľa neho sedela jeho manželka N. B., on sedel vzadu v strede, za vodičom sedel B. N. a napravo od neho sedel A. M.. B. N. mal oblečené svetlé rifle a obžalovaný mal asi oblečený župan tmavej farby. B. N. a obžalovaný sa veľmi podobajú a to napriek tomu, že a jedná o nevlastného syna obžalovaného, rozdielna je iba ich výška. Počas toho, ako B. N. napadol poškodeného, sedel spolu s ostatnými osobami v aute. Po útoku vystúpila iba manželka obžalovaného, B. N. potom nastúpil do auta, otočili sa, išli na hlavnú cestu, kde zbadali E. B., stiahli ho do auta išli domov, pretože bol výrazne pod vplyvom alkoholu. On sa v ten večer nezaujímal o zdravotný stav poškodeného, pretože sa všetko udialo veľmi rýchlo, ak by vede on alebo ostatní, že má vážnejšie zranenie, určite by zavolali pomoc. Prečo B. N. napadol poškodeného uviesť nevedel, ale domnieva sa, že spúšťačom bol alkohol a to, že nevedeli nájsť jeho brata. Okno na aute rozbil B. N., po útoku na poškodeného nastúpil do auta a išli ďalej. Bol prítomný aj pri prvom konflikte, ktorý predchádzal útoku na poškodeného, ale nevedel sa k nemu vyjadriť, pretože sa tam bil každý s každým. On bol len pri aute a dával pozor na auto, domnieva sa, že tohto konfliktu sa zúčastnil aj B. N., nevedel uviesť, či sa konfliktu zúčastnil aj E. B. alebo poškodený. Na mieste bola dosť veľká tma, bolo to pri garážach a miesto osvetľovalo iba auto. Čo sa týka výzoru B. N., bol „pri sebe“, mal fúzy a bradu, zavalitej postavy. B. N. do auta nastúpil pri garážach, približne 40 metrov od semaforov. E. B. vyzdvihli takmer pri semaforoch, tento im išiel oproti. On videl ako sa stal útok, kedy B. N. udrel poškodeného, pretože sa to stalo pred autom a teda na mieste, ktoré bolo autom osvetlené. Na mieste videl ešte nejaké ďalšie osoby, zahliadol tam aj Q. F., iné osoby nevidel. Svedkyňa E. P. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že si na skutok nespomína vzhľadom na odstup času, ale stalo sa to niekde v Galante pri svetelnej križovatke v noci, takže bola tma. Z auta vystúpila nejaká osoba a udrela poškodeného, ktorý spadol na zem. Nevie uviesť, z akého auta táto osoba vystúpila, ani nevie popísať osobu, ktorá z neho vystúpila, len vie, že bol starší. Nevie, či bol vyšší alebo nižší, ani čo mal oblečené. Táto osoba vystúpila z auta, udrela poškodeného jedenkrát a vzápätí odišla. Na mieste sa nachádzala ona, poškodený a L. M.. V ten večer sa išli zabaviť s kamarátmi, nachádzali sa niekde neďaleko svetelnej križovatky, pred útokom sa tam nachádzali aj iné osoby, ale tieto potom odišli, nevie kam, nevie kto sa tam presne nachádzal, osobu B. N. ani E. B. nepozná. Pamätá si, že osoba, ktorá poškodeného udrela, bola staršia, ale nevie podľa čoho to usúdila. Svedok A. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že boli na akcii v Galante pri Metagase, strhla sa tam bitka, začali sa biť nejakí chlapci, ktorých nepoznal, on s O. O. nevedeli nájsť E. B. a B. N., preto zavolal krstnému - obžalovanému a išli s O. O. do Horných Salíb. Odtiaľ išli naspäť do Galanty on, obžalovaný, N. B., O. O., išli na čiernom OMV zn. Audi, ktoré šoféroval obžalovaný. V Galante v blízkosti spoločnosti Metagas pri garážach stretli B. N., ktorý nastúpil do auta, avšak následne pri nejakej skupine ľudí z auta vystúpil, sedel za vodičom. Po tom, čo z auta vystúpil, udrel nejakého chlapca, rozbehol sa preč, pričom N. B. bežala za ním. B. N. potom rozbil na nejakom aute okno, on sedel za spolujazdcom pri okne, nevie, prečo B. N. poškodeného napadol, on tento úder videl z okna, ale nevie uviesť, ako presne ho udrel, pretože tam bola tma. Po údere sa B. N. rozbehol dopredu, oni išli autom za ním, to ako udrel do auta už nevidel. Čo bolo s poškodeným po tom, ako bol napadnutý, uviesť nevedel. Počas toho, ako B. N. napadol poškodeného, obžalovaný sedel po celý čas v aute, z tohto auta nevystúpil. Na akcii pil alkohol so E. B. a B. N., vypili veľa, B. N. si do auta sadol za vodiča, obžalovaný z auta na mieste napadnutia nevystúpil, nevie, kedy potom vystúpil, asi až doma. Čo sa týka výzoru B. N., v tom čase bol pribratejší, mal vyholenú hlavu a bradu. Obžalovaný vyzeral rovnako ako B. N., tiež mal bradu a vyholenú hlavu. On do auta nastúpil ešte pred incidentom, B. N. po tom, ako udrel poškodeného, utiekol preč, dobehli ho až pri nejakých garážach, najprv našli B. N., nevie v akom stave, E. B. našli pri garážach, asi ho našla N. B., vzhľadom na odstup času si nespomína. On bol po celý čas v aute, nevie presne kadiaľ išli naspäť do Horných Salíb, v aute sa nachádzal okrem neho O. O., obžalovaný, N. B., E. B. a B. N.. Úder videl, ale nevie, prečo ho udrel. Najstaršou osobou v aute bol obžalovaný. N. B. vystúpila z auta a utekala za B. N. keď sa rozbehol. B. N. mu nepovedal, prečo poškodeného udrel, ale povedal mu, že ho udrel.
Svedok B. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol s bratom E. B., A. M., O. O. a Q. - asi R. P. F., brata zavolali na akciu, kde sa pilo, tak tam išli, bolo to niekde pri Metagase. Na akcii pili alkohol a strhla sa tam bitka, kde sa bil každý s každým. Jeho brata niekto udrel, následne ho nevedel nájsť, niekto udrel aj do ich auta Audi A4, na ktorom prišli. On tam ostal, O. O. a A. M. odišli pre rodičov, tí potom prišli za nimi. Keď sa vrátili, on nastúpil do auta za vodiča, šoféroval jeho otec - obžalovaný a išli hľadať jeho brata. Zastavili pri nejakej skupine ľudí, on z auta vystúpil, niekoho udrel, jeho matka vystúpila z auta tiež a vynadala mu. Je mu to celé veľmi ľúto, nevie uviesť, prečo poškodeného udrel, bol pod vplyvom alkoholu, stratil sa mu brat, z čoho bol rozrušený. Poškodeného nepozná, videl ho na spomínanej akcii. Keď po nich prišli rodičia, do auta nastúpil za vodiča - obžalovaného a vystúpil z auta predtým, ako udrel poškodeného. Z auta vystúpil preto, lebo hľadali jeho brata, opýtal sa, kde je Samo a následne niekoho udrel. Potom išli k Metagasu a jeho brata E. našli niekde pri garážach. V tom čase on vážil asi o 25 kg viac, mal bradu a vyholenú hlavu. Matka mu na druhý deň vynadala. Po tom, ako napadol poškodeného, rozbil okno na nejakom aute, ale ani to nevie, prečo urobil, rovnako to pripisuje alkoholu a tomu, že bol rozrušený z dôvodu, že sa mu stratil brat. Nevie, čo bolo spúšťačom bitky na tej akcii, jeho napadli tiež, bránil sa, takže sa dá povedať, že sa zapojil, avšak len takýmto spôsobom. Nezaoberá sa už žiadnym športom, kedysi hrával florball, chodil aj na box pred 3-4 rokmi, odvtedy nešportuje, schudol zmenou stravovacích návykov, čo sa týka úderu, poškodeného udrel pravou päsťou do oblasti tváre, ale nevie to uviesť úplne presne, E. P. nepozná, L. M. pozná z počutia. V minulosti súdne trestaný nebol, niečo z toho večera si pamätá a niečo mu povedala na druhý deň matka. To, že niekoho udrel, si pamätá. Zastavili pri skupine ľudí, hľadali brata, pýtal sa, či tam nie je, povedali mu, že nie, poškodeného predtým videl na akcii, nevie ako presne stála skupina ľudí a kde stál poškodený, keď ho napadol, domov z Galanty išiel s autom s rodičmi, bratom, O. O.. Jeho brata E. našli pri garážach, nepamätá si presne, čo tam robil, bol opitý, takže sa asi tackal Najstaršou osobou v aute bol obžalovaný. Nevie, koľkokrát poškodeného udrel, čo sa týka následkov napadnutia, na druhý deň ho boleli hánky pravej ruky a vynadala mu matka. Nadváhy sa zbavil tým spôsobom, že prestal jesť veľa mastných jedál, jedol viac zeleniny a chodil behať, čo však nepovažuje za aktívne športovanie. Nikto ho neovplyvňoval, ako má vypovedať, a to ani obžalovaný ani jeho matka. Svedok E. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol piť v Galante s B. N., A. M. a O. O., zavolali ho na akciu, kam prišli a pili alkohol, potom sa tam strhla bitka, napadli ich a preto odišiel preč, išiel pri garáže, dôvod bitky nevie uviesť, jeho bili tiež, bol napadnutý, tak asi aj on z tohto dôvodu niekoho udrel, poškodeného si z akcie nepamätá, pri garáže pre neho prišiel otec- obžalovaný, s matkou, bratom, O. O. a A. M.. Nastúpil do auta, a to tým spôsobom, že matka ho tam dozadu dala, v aute sa nachádzal obžalovaný, ktorý šoféroval, O. O. a jeho brat B.. Útok na poškodeného nevidel, domov sa dostal autom, išli všetci spolu. Jeho našli pri garážach, tam sa schoval, bol opitý, nepamätá si presne, čo robil, či stál alebo sedel, doma sa nerozprávali o tom, kto poškodeného napadol, nespomína si, či mal B. N. nejaké zranenia na ruke, najstaršou osobou v aute bol obžalovaný. K výpovedi svedkov sa vyjadril splnomocnenec poškodeného, ktorý uviedol, že sa v nich vyskytlo mnoho nezrovnalostí a to ohľadom skutočností týkajúcich sa udalostí, ktorí sa mali stať pred skutkom, počas skutku ako aj po ňom. Svedkovia vypovedali rôzne verzie, navrhol vykonať konfrontáciu medzi B. N. a poškodeným. Poškodený G. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške, ako bola vyčíslená v prípravnom konaní. V prípravnom konaní pri svojom výsluchu dňa 16.12.2021 si poškodený titulom bolestného uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 3.385,20 eur. Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. sa na hlavné pojednávanie nedostavila, preto súd v zmysle § 256 ods. 2 Trestného poriadku prečítal návrh na náhradu škody z prípravného konania, kde si poškodená poisťovňa dňa 10.02.2022 uplatnila škodu vo výške 3.014,16 eur. Z lekárskej správy z č.l. 42 zo dňa 29.07.2021 vyplýva, že poškodený G. H. utrpel zlomeninu viacerých častí sánky, ktoré bolo spôsobené udretím, bitím, kopnutím. Vykrútení, pohryzením alebo poškriabaním inou osobou. Z uplatnenia nároku na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť spolu s jeho vyčíslením z č.l. 60 - 61 bolo zistené, že poškodený Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 3.014,16 eur, ktorá suma pozostáva z nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencovi G. H.. Zo zápisnice o rekognícii osoby z č.l. 104-116 vyplýva, že poškodený pri rekognícii jednoznačne opoznal osobu, ktorá ho mala napadnúť dňa 21.11.2020, pričom ako túto osobu v oboch prípadoch označil obžalovaného.
Z lekárskych správ z č.l. 132-137 vyplýva, že poškodený utrpel zranenie- zlomenina sánky s posunom, ku ktorej došlo pri napadnutí inou osobou, úderom do hlavy, hospitalizovaný bol od 23.11.2020 do 26.11.2020. Z priestupkového spisu Okresného úradu Galanta č. OU-GA-OVVS-2021/002358 bolo zistené, že rozhodnutím o priestupku Okresného úradu Galanta zo dňa 06.12.2021 bol B. N. uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil úmyselným spôsobením škody na cudzom majetku poškodením veci tým, že dňa 21.11.2020 v čase okolo 02:50 hod. v meste Galanta na ulici O., päsťou rozbil okno na predných ľavých dverách OMV zn. Kia Rio, EČ: F., čím spôsobil E. R. podľa odborného vyjadrenia škodu vo výške 100,- eur, pričom poškodený E. R. si náhradu škody v priestupkovom konaní neuplatnil, za ktorý priestupok bolo B. N. uložené pokarhanie. Zo znaleckého posudku č. 17/2021 bolo zistené, že poškodený G. H. pri fyzickom napadnutí utrpel zlomeninu uhla sánky vľavo s posunom a zlomeninu tela sánky vľavo s posunom a zlomeninu tela sánky vpravo, dvojitá zlomenina sánky bola spôsobená priamym tupým násilím na oblasť uhla sánky vľavo - tu prišlo k zlomenine s posunom a ten spôsobil nepriamo aj zlomeninu tela na druhej strane sánky v oblasti tela. V kontexte uvedeného je možné, že predmetné zranenie vzniklo úderom - rukou, najpravdepodobnejšie päsťou, na ľavú polovicu sánky a tým došlo priamym násilím k zlomenine uhla sánky vľavo a nepriamo prenesením síl - nakoľko došlo k zlomeniu uhla sánky s posunom, aj zlomeninu tela sánky na protiľahlej strane, pričom predmetné zranenia spôsobila sila intenzity 3, silnejšie násilie, nakoľko došlo k dvojitej zlomenine pomerne silnej kosti dolnej čeľuste s posunom. Predmetným násilím bola zasiahnutá oblasť sánky a predmetné poškodenia zdravia nemožno klasifikovať ako ohrozenie životne dôležitého orgánu, jedná sa o ľahkú ujmu na zdraví, eventuálne ľahký úraz, je predpoklad, že zranenie nezanechá trvalý následok a stav sa upraví do stavu ako pred úrazom. Doložené lekárske správy zodpovedajú skutočnosti, pričom znalec poukázal na to, že pri svojom hodnotené môže vychádzať iba z údajov v zdravotnej dokumentácii a listinných dôkazov, ktoré mu boli predložené a v žiadnom prípade nemá právo hodnotiť validitu predložených dôkazov. 64 dňová liečba zodpovedá spôsobenému zraneniu, poškodený bol obmedzený na obvyklom spôsobe života tým, že musel byť hospitalizovaný 3 dni, teda mimo svojho zvyčajného bydliska, musel sa podrobiť operácii v celkovej anestézii - fixácia dolnej čeľuste - sánky, z toho vyplýva nemožnosť požívania tuhej stravy - len tekutej - maximálne kašovitej, čo trvá zvyčajne do prehojenia sa zlomeniny - teda 42 dní, musel mať zvýšenú hygienu dutiny ústnej - výplach kamilkami, repíkom ale mechanická hygiena sťažená - až nemožná do prehojenia sa zlomeniny. Poškodený sa musel vyvarovať fyzickému násiliu na oblasť sánky, nebol však odkázaný na pomoc druhej osoby, mohol spať, chodiť, sedieť, cestovať obliekať sa. Podľa zákona č. 437/2004 Z.z. výška odškodnenia za bolesť predstavuje v predmetnom prípade v bodovom vyjadrení 155 bodov a v peňažnom vyjadrení 3.385,20 eur. Súd po takto vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom zo dňa 14.02.2023 tak, že obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Proti rozsudku súdu zo dňa 14.02.2023 podal prokurátor aj poškodený G. H. odvolanie. Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 23.11.2023, sp. zn. 5To/78/2023 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd uviedol, že sa nestotožnil s tým, ako prvostupňový súd vyhodnotil vykonané dôkazy a závery prvostupňového súdu nepovažuje za správne. Prvostupňový súd pochybil, keď rozhodnutie o oslobodení obžalovaného oprel o skutočnosť, že výsledky rekognície vyhodnotil v kontexte výpovede poškodeného a to v prospech obžalovaného. Rovnako tak prvostupňový súd pochybil, keď výsledky rekognície spochybnil poukazom skutočnosti uvedené v úradnom zázname, ktorý nie je dôkazným prostriedkom použiteľným v trestnom konaní. Z fotografií č.l. 228, 229, 230 nie je zrejmé, kto a akým spôsobom identifikoval osoby zobrazené na fotografiách, kto potvrdil, resp. z čoho nepochybne vyplýva, že sú z obdobia, o ktorom súd píše. Úlohou prvostupňového súdu bolo vylúčiť z hodnotenia dôkazov dôkazy, resp. časť ich obsahu, ktoré nie sú v súlade so zákonom a nanovo zhodnotiť vykonané dôkazy a odvodiť z nich príslušné skutkové zistenia týkajúce sa rozhodnutia o vine, či nevine obžalovaného, nakoľko možno dospieť k záveru, že súd dokazovanie vyhodnotil v rozpore s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda iba jednostranne v prospech obžalovaného. Okresný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Následné vykonanie ďalších dôkazov, potrebných na ustálenie skutkového a právneho stavu, ponechal odvolací súd na iniciatíve procesných strán. Po zrušení napadnutého rozsudku a vrátení veci súdu prvého stupňa súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedka poškodeného G. H., výsluchom obžalovaného, výsluchom
svedka E. B. a O. O., prečítaním výpovede splnomocnenca poškodeného B. M. C. z prípravného konania ako aj prečítaním listinných dôkazov a so súhlasom obžalovaného a prokurátora aj prečítaním znaleckého posudku MUDr. Ervina Chomču. Poškodený G. H. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.11.2024 vypovedal, že už po piatich rokoch ťažko vie opísať osobu, ktorá ho napadla. Keď vypovedal bezprostredne po skutku, tak si to pamätal lepšie a osobu útočníka opísal. Táto osoba bola menšia, zavalitejšia, pripadala mu staršia, pričom túto osobu tam predtým celý večer nevidel, nebola tam. Rekognícia s ním bola vykonaná bezprostredne po skutku, preto túto osobu vtedy vedel na 100 percent opoznať. Čo sa týka svetelných podmienok, stalo sa to neskoro, nad ránom. Bola tam len jedna lampa z Metagasu. V ten večer pil alkohol, vypil si, ale všetko si pamätal. Osobu B. N. nepozná. Útočníkovi do tváre videl a to asi na sekundu alebo dve, bol to taký záblesk a preto si črty zapamätal a potom už ležal na zemi. Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.11.2024 k fotografii nachádzajúcej sa na č. l. 230 po jej vzhliadnutí uviedol, že sa na nej nachádza on a jeho syn E. B., pričom on sa nachádza na strane pravej a syn E. B. na strane ľavej. Táto fotografia vznikla približne jeden týždeň po skutku. Táto fotografia bola zverejnená na jeho facebooku asi týždeň po tomto incidente. Bola zverejnená v rovnaký deň, kedy bola vyhotovená. Svedok E. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.11.2024 po vzhliadnutí fotografie na čl. 228 uviedol, že sa na nej nachádza on, O. O. a B. N., pričom on sa nachádza naľavo, s palcom hore, v zelenej bunde napravo je O. O. a v strede je B. N.. Po vzhliadnutí fotografie na čl. 229 uviedol, že sa na nej nachádza on, B. N. a O. O.. On sa nachádza na fotografii naľavo, má oblečenú bundu s bledou kožušinou, v strede osoba znázorňujúca vulgárne gesto je B. N. a napravo je O. O.. Táto fotografia vznikla v novembri, keď sa stala tá udalosť. Po vzhliadnutí fotografie na čl. 230 uviedol, že sa na nej nachádza on a A. B.. On je v košeli na ľavej strane a A. B. napravo v bielom tričku. Táto fotografia vznikla v novembri, týždeň po tej udalosti. Svedok O. O. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.11.2024 po vzhliadnutí fotografii na čl. 228 uviedol, že sa na nej nachádza on, E. B. a B. N.. On je napravo, má oblečený zelený kabát, v strede je B. N. a naľavo je E. B.. Po vzhliadnutí fotografie na čl. 229 uviedol, že sa na nej nachádza E. B., vzadu B. N. a on za volantom. Táto fotografia vznikla v ten večer, keď sa stal ten incident. E. B. je osoba v bunde s bledou kožušinou. Zo záverov znaleckého posudku č. 17/2021 MUDr. Ervina Chomču vyplýva, že poškodený G. H. pri fyzickom napadnutí utrpel zlomeninu uhla sánky vľavo s posunom a zlomeninu tela sánky vľavo s posunom a zlomeninu tela sánky vpravo, dvojitá zlomenina sánky bola spôsobená priamym tupým násilím na oblasť uhla sánky vľavo - tu prišlo k zlomenine s posunom a ten spôsobil nepriamo aj zlomeninu tela na druhej strane sánky v oblasti tela. V kontexte uvedeného je možné, že predmetné zranenie vzniklo úderom - rukou, najpravdepodobnejšie päsťou, na ľavú polovicu sánky a tým došlo priamym násilím k zlomenine uhla sánky vľavo a nepriamo prenesením síl - nakoľko došlo k zlomeniu uhla sánky s posunom, aj zlomeninu tela sánky na protiľahlej strane, pričom predmetné zranenia spôsobila sila intenzity 3, silnejšie násilie, nakoľko došlo k dvojitej zlomenine pomerne silnej kosti dolnej čeľuste s posunom. Predmetným násilím bola zasiahnutá oblasť sánky a predmetné poškodenia zdravia nemožno klasifikovať ako ohrozenie životne dôležitého orgánu, jedná sa o ľahkú ujmu na zdraví, eventuálne ľahký úraz, je predpoklad, že zranenie nezanechá trvalý následok a stav sa upraví do stavu ako pred úrazom. Doložené lekárske správy zodpovedajú skutočnosti, pričom znalec poukázal na to, že pri svojom hodnotené môže vychádzať iba z údajov v zdravotnej dokumentácii a listinných dôkazov, ktoré mu boli predložené a v žiadnom prípade nemá právo hodnotiť validitu predložených dôkazov. 64 dňová liečba zodpovedá spôsobenému zraneniu, poškodený bol obmedzený na obvyklom spôsobe života tým, že musel byť hospitalizovaný 3 dni, teda mimo svojho zvyčajného bydliska, musel sa podrobiť operácii v celkovej anestézii - fixácia dolnej čeľuste - sánky, z toho vyplýva nemožnosť požívania tuhej stravy - len tekutej - maximálne kašovitej, čo trvá zvyčajne do prehojenia sa zlomeniny - teda 42 dní, musel mať zvýšenú hygienu dutiny ústnej - výplach kamilkami, repíkom ale mechanická hygiena sťažená - až nemožná do prehojenia sa zlomeniny. Poškodený sa musel vyvarovať fyzickému násiliu na oblasť sánky, nebol však odkázaný na pomoc druhej osoby, mohol spať, chodiť, sedieť, cestovať obliekať sa. Podľa zákona č. 437/2004 Z.z. výška odškodnenia za bolesť predstavuje v predmetnom prípade v bodovom vyjadrení 155 bodov a v peňažnom vyjadrení 3.385,20 eur. B. M. C. dňa 10.02.2023 vypovedala, že ako zamestnanec Všeobecnej zdravotnej poisťovne, krajská pobočka Žilina je poverená na zastupovanie poškodeného Všeobecnej zdravotnej poisťovne, poškodený G. H. je ich poistencom, v súvislosti s poškodením zdravia , ktoré bolo spôsobené poškodenému G. H.
dňa 21.11.2020 mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, náklady na zdravotnú starostlivosť uhradila Všeobecná zdravotná poisťovňa, pričom celková výška nákladov bola 3.014,16 eur, v ktorej výške žiada vzniknutú škodu nahradiť . Uznesením zo dňa 09.02.2021 č.l. 112 bol do konania pribratý za účelom vypracovania znaleckého posudku znalec MUDr. Ervin Chomča. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov č.l. 142 súd zistil, že obžalovaný sa v období od 27.11.2017 do 03.05.2022 dopustil 12 priestupkov rôzneho charakteru, prevažne proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ale aj proti občianskemu spolunažívaniu. Z aktuálneho výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný má evidovaných 5 priestupkov rôzneho charakteru, prevažne proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ale aj proti občianskemu spolunažívaniu. Z aktuálneho odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 4 krát súdne trestaný, pričom v troch prípadoch sa na neho hľadí, akoby odsúdený nebol. Na fotografiách č.l. 228 – 229 sú vyobrazené tri osoby mužského pohlavia. Na fotografii č.l. 230 sú vyobrazené dve osoby mužského pohlavia, jedná sa o fotografiu profilu zo sociálnej siete facebook osoby vystupujúcej pod menom A. B.. Na základe takto vykonaného dokazovania, zistením skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov získaných zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, bolo podľa názoru súdu spáchanie skutku obžalovaným plne preukázané. Obžalovaného súd uznal za vinného zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, nakoľko bolo dostatočným spôsobom a bez dôvodných pochybností preukázané, že sa skutok stal, má znaky žalovaných trestných činov a že ho spáchal práve menovaný obžalovaný. Protiprávne konanie obžalovaného spočívalo v tom, že fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom (na ceste pri budove spoločnosti Meta-Gas, spol. s r.o.) sa dopustil výtržnosti tým, že napadol poškodeného G. H. a úmyselne mu ublížil na zdraví tak, že ho udrel do oblasti sánky, teda mu spôsobil také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie a liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas (do 42 dní) sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Z protiprávneho konania je obžalovaný usvedčovaný predovšetkým výpoveďou poškodeného G. H., zápisnicou o rekognícii, pri ktorej poškodený G. H. v oboch prípadoch jednoznačne opoznal obžalovaného ako osobu, ktorá ho fyzicky napadla, podporne aj výpoveďou svedkyne L. M. a E. P., ktoré zhodne ako poškodený potvrdili, že osoba útočníka bola staršia. V neposlednom rade je výpoveď poškodeného podporená aj vykonaným znaleckým dokazovaním, nakoľko závery znaleckého posudku potvrdili, že zranenia poškodeného mohli vzniknúť tak, ako ich vznik popísal poškodený, teda úderom rukou, najpravdepodobnejšie päsťou na ľavú polovicu sánky poškodeného. Základnou výpoveďou, ktorá usvedčuje obžalovaného zo spáchania skutku, teda jedným z ťažiskových dôkazov je výpoveď poškodeného, z ktorej bol zistený podrobný opis skutkového deka, ktorý sa dňa 21.11.2020 v čase okolo 03:00 hod. odohral v meste Galanta na Puškinovej ulici na ceste pri budove spoločnosti Meta–Gas. Poškodený na hlavnom pojednávaní (konanom dňa 27.09.2022 a 13.11.2024) detailne a chronologicky popísal skutok, a podrobne popísal aj to, čo skutku priamo predchádzalo. Poškodený vo svojej výpovedi podrobne popísal, ako keď sedel v taxíku, išlo oproti nim motorové vozidlo Audi, poškodený z taxíku vystúpil, aby sa pozrel, že kto ide, a následne dostal úder. V rámci svojej výpovede poškodený potvrdil prítomnosť svedkyne L. M. na mieste v čase spáchania skutku ako aj skutočnosť, že osoba útočníka mu pripadala staršia a predtým sa s ním na byte nenachádzala, celý večer ju nevidel, nebola tam. Uvedené korešponduje s vykonanou rekogníciou, pri ktorej poškodený jednoznačne opoznal obžalovaného ako osobu, ktorá ho napadla, pričom poškodený pri výsluchu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.11.2020 potvrdil, že útočníkovi na sekundu alebo dve videl do tváre, preto si jeho črty zapamätal, rekognícia s ním bola vykonaná bezprostredne po skutku, a preto vedel útočníka na 100 percent opoznať. Poškodený v rámci výsluchu potvrdil, že osoba útočníka bola staršia osoba menšia od neho, zavalitej postavy. Poškodený tiež popísal rozsah zranení, ktoré mu boli pri útoku spôsobené a podrobne aj spôsob, akým bol týmito zraneniami sťažený jeho obvyklý spôsob života, keď uviedol, že týždeň po tom, čo bol hospitalizovaný v nemocnici, mohol prijímať iba tekutú stravu, po prepustení do domácej starostlivosti
takúto stravu prijímal ešte dva mesiace, mal problémy v škole, so skúškami, nakoľko študuje na fakulte telesnej výchovy, bolelo ho to pri pohybe a bol obmedzený v športových aktivitách. Uvedené v podstatných okolnostiach korešponduje aj s listinnými dôkazmi – lekárskymi správami a so závermi znaleckého posudku č. 17/2021 znalca I. L. S., ktoré potvrdzujú zranenia poškodeného – zlomeninu uhla sánky vľavo s posunom a zlomeninu tela sánky vpravo, ktoré zranenie si vyžiadala hospitalizáciu v nemocnici a operatívny zákrok s dobou liečenia od 21.11.2020 do 25.01.2021, ako aj sťaženie v obvyklom spôsobe života poškodeného tým, že musel byť hospitalizovaný tri dni, musel sa podrobiť operácii v celkovej anestézii – fixácia dolnej čeľuste – sánky, až do prehojenia sa zlomeniny – do 42 dní nemohol požívať tuhú stravu, len tekutú, maximálne kašovitú a musel mať zvýšenú hygienu dutiny ústnej – výplach kamilkami, repíkom a mal sťaženú až nemožnú mechanickú hygienu dutiny ústnej. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že závery znaleckého dokazovania neboli v konaní ničím spochybnené. Výpoveď poškodeného sa navzájom v podstatných skutkových okolnostiach zhoduje aj s výpoveďami svedkýň L. M. (v prípravnom konaní, pričom táto výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná) a E. P., pokiaľ ide o osobu útočníka, keď obe svedkyne v zhode s poškodeným uviedli, že osoba, ktorá poškodeného udrela, bola staršia, pričom obe svedkyne tiež potvrdili, že útočník vystúpil z auta, udrel poškodeného a odišiel. Svedkyňa L. M. zároveň v zhode s poškodeným potvrdila, že útočník vystúpil z čierneho vozidla značky Audi. Výpovede poškodeného a svedkýň L. M. a E. P. sa teda vzájomne dopĺňajú, respektíve sú doplnené a podporené aj listinnými dôkazmi, najmä zápisnicou o rekognícii a vytvárajú tak ucelený obraz ohľadne priebehu skutku. Čo sa týka výpovedí poškodeného, tento vypovedal v priebehu celého trestného konania, tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom konzistentne, podrobne, výpovede nemenil a zotrval na jednotlivých ním uvádzaných skutočnostiach. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že poškodený obžalovaného priamo na hlavnom pojednávaní neidentifikoval ako páchateľa útoku na neho, resp. nevypovedá o osobe obžalovaného ako o páchateľovi trestnej činnosti, čo odôvodnil odstupom času piatich rokov, avšak na druhej strane sa vyjadril, že pri rekognícii vedel osobu útočníka na 100 percent opoznať, keďže útočníkovi videl na krátku chvíľu do tváre a rekognícia s ním bola vykonaná bezprostredne po skutku. Poškodený však vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní (a de facto aj vo výpovedi v prípravnom konaní) konzistentne popísal spáchanie skutku, ktorého bol obeťou. Rovnako aj svedkyne L. M. a E. P. vypovedali v priebehu celého trestného konania konzistentne, súd preto výpovede poškodeného G. H. a uvedených svedkýň vyhodnotil ako vierohodné. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že poškodený ani svedkyne nemali dôvod označiť,resp. popísať nesprávneho páchateľa, ani jeden z nich útočníka nepoznal, nevedeli uviesť jeho meno, pri stotožnení páchateľa vychádzali z popisu jeho osoby, že sa má jednať o staršiu osobu zavalitejšej postavy. Na závery vykonanej rekognície nemajú žiaden vplyv ani námietky obhajoby, že rekognícia bola vykonaná s fotografiou obžalovaného avšak už nie s fotografiou svedka B. N.. Výpoveď poškodeného a svedkýň L. M. a E. P. tiež podporne dokresľujú listinné dôkazy – lekárske správy, najmä pokiaľ ide o zranenia poškodeného. Súd sa pri hodnotené dôkazov starostlivo zaoberal aj obranou obžalovaného, pričom vychádzal z toho, že je nevinný, poškodeného nenapadol on ale svedok B. N.. Uvedené však bolo jednoznačne vyvrátené výpoveďou svedka poškodeného G. H. a svedkýň L. M. a E. P., ktorí v rozpore s výpoveďou obžalovaného uviedli, že osoba, ktorá po vystúpení z vozidla fyzicky napadla poškodeného bola staršia, pričom poškodený nad rámec uviedol, že útočník sa predtým s nimi na byte nenachádzal, celý večer ho nevidel. Pokiaľ ide o výpovede svedkov N. B., O. O., A. M., B. N. a E. B. vypovedajúcich v prospech obžalovaného usvedčujúcich svedka B. N. (jeho blízkych osôb a známych) tieto súd vyhodnotil ako nevierohodné a účelové. Pokiaľ ide o výpoveď svedka B. N., ktorý sa k spáchaniu skutku priznal už v prípravnom konaní je potrebné uviesť, že ako v prípravnom konaní, tak aj v konaní pred súdom svedok B. N. uviedol, že bol v čase spáchania skutku opitý, o tom, že mal poškodeného udrieť sa dozvedel od matky, nevedel
uviesť, akým spôsobom a koľkokrát poškodeného udrel, niektoré veci si nepamätal, o niektorých sa dozvedel sprostredkovane od svojej matky. Skutočnosť, že svedka B. N. mala na druhý deň po skutku bolieť ruka, nemožno automaticky pripisovať údajnému útoku svedka na poškodeného, keďže v ten istý večer sa svedok B. N. preukázateľne dopustil priestupku proti majetku tým spôsobom, že päsťou rozbil okno na predných ľavých dverách osobného motorového vozidla zn. Kia Rio, čo vyplynulo z listinných dôkazov, najmä z rozhodnutia o priestupku č. OU-GA-OVVS-2021/002358007 zo dňa 06.12.2021. Na vierohodnosti výpovede svedka B. N. nepridalo ani to, že podľa jeho výpovede na jednej strane má svedok z predmetného večera len útržky, pretože mal dosť vypité a na väčšinu okolností si nepamätá, na strane druhej na potvrdil útok na poškodeného, na ktorý si selektívne spomína, pričom sa mal zapojiť aj do inej bitky pred útokom na poškodeného, avšak v tomto prípade nevedel označiť žiadnu osobu a ani popísať podrobnosti tohto incidentu. Rozporné sú v súvislosti s prečítanou výpoveďou obžalovaného z prípravného konania výpovede svedkov, keď obžalovaný vypovedal, že po tom, ako B. N. udrel poškodeného, vystúpila svedkyňa N. B. z vozidla, zakričala na B., nech sa nebije a utekala smerom na Metagas, pričom B. N. nastúpil do vozidla za ním a išli ďalej hľadať jeho syna E.. V rozpore s uvedeným vypovedala manželka obžalovaného svedkyňa N. B., keď uviedla, že po tom, ako B. N. vystúpil z vozidla a udrel poškodeného, ona vystúpila z vozidla, začala na B. N. kričať, aby sa nebil a B. N. potom začal utekať preč, teda že do auta naspäť nenastúpil. Svedkyňa N. B. tiež vypovedala, že druhého syna E. B. našli ležiaceho pri garážach, kde sa nachádzal aj B. N., bolo to kúsok ďalej od miesta, kde B. N. napadol poškodeného. V rozpore s uvedeným vypovedal svedok O. keď uviedol, že po tom, ako B. N. napadol poškodeného, vystúpila svedkyňa N. B. z vozidla, pričom B. N. nastúpil potom do auta pri garážach, išli na Hlavnú cestu, kde zbadali E. B., ktorý im išiel oproti. Tiež svedok A. M. vypovedal v rozpore s výpoveďou svedkyne N. B. tak, že B. N. po útoku na poškodeného sa rozbehol preč, dobehli ho pri garážach. V rozpore s výpoveďou svedka O. O. svedok A. M. uviedol, že E. B. našli pri garážach, a nie kráčajúceho im oproti na hlavnej ceste. Tiež B. N. v rozpore s výpoveďou svedkyne N. B. vypovedal, že E. B. našli pri garážach opitého sa tackať, a nie ležiaceho. Ani svedok E. B. nevypovedal v zhode ako svedkyňa N. B. keď uviedol, že ho síce našli pri garážach, ale v tom čase stál alebo sedel. Rozporne vypovedali jednotliví svedkovia aj ohľadom oblečenia obžalovaného a svedka B. N. v čase spáchania skutku, keď svedkyňa N. B. vypovedala, že obaja mali oblečené tepláky tmavej farby, pričom svedok O. O. vypovedal, že B. N. mal svetlé rifle a čiernu bundu a obžalovaný mal možno župan tmavej farby. Výpovede príbuzných a známych obžalovaného (N. B., A. M., O. O., B. N., E. B.) sú vzhľadom na vyššie uvedené rozpory nekompatibilné, zmätočné a nevierohodné, z hľadiska súdu motivované snahou týchto osôb poskytnúť obžalovanému alibi a chrániť ho pred nepriaznivým dopadom trestného stíhania. Naproti tomu výpovede poškodeného a svedkýň L. M. a E. P. štrukturálne korešpondovali, navzájom sa prelínali, dopĺňali, teda sú navzájom kompatibilné, čo ich činí prijateľnými už aj z hľadiska ostatných vykonaných dôkazov (najmä zápisnice o vykonaní rekognície, kedy obžalovaného poškodený opoznal pri vykonanej rekognícii ako osobu, ktorá ho v rozhodnom čase fyzicky napadla). S poukazom na dôvody už vyššie v texte odôvodnenia rozhodnutia popísané o nevierohodnosti svedeckých výpovedí svedkov N. B., A. M., O. O., B. N. a E. B. ako blízkych osôb a známych obžalovaného, ktoré mali potvrdzovať verziu obžalovaného, že v čase spáchania skutku nevystúpil z motorového vozidla, a že poškodeného napadol svedok B. N. súd uvádza, že tieto boli jednoznačne vyvrátené výpoveďou poškodeného, a tiež výpoveďami svedkýň L. M. a E. P. ako aj listinným dôkazom – zápisnicou o rekognícii vykonanou s poškodeným G. H.. Obrana obžalovaného v tomto smere bola nepresvedčivá, súd teda v tejto súvislosti bezpečne vylúčil možnosť, že by poškodeného napadol B. N., či iná osoba odlišná od osoby obžalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené argumentáciu obžalovaného súd vyhodnotil ako účelovú, zavádzajúcu, so snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchané trestné činy a zároveň spochybniť skutkové zistenia preukázané inými vykonanými dôkazmi. Skutkové okolnosti prípadu, ako boli zistené dokazovaním, jednoznačne svedčali tomu, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku. K spáchaniu trestného činu zákon predpokladá splnenie dvoch podmienok, musí ísť o protiprávny čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Predpokladom trestnej zodpovednosti je bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania obžalovanej osoby na spoločenské vzťahy chránené Trestným zákonom a toho, či toto konanie obsahuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.
Objektom trestného činu ublíženia na zdraví v zmysle § 156 odsek 1 Trestného zákona je záujem spoločnosti na ochrane ľudského zdravia a predmetom dotknutého trestného činu je telo konkrétnej osoby. Objektívna stránka trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona spočíva v ublížení na zdraví, ktorého následkom je také poškodenie zdravia inej osoby, ktoré nedosahuje intenzity ťažkej ujmy na zdraví, pričom zákonodarca v rámci textácie dotknutej základnej skutkovej podstaty nezakomponoval do jej znenia, akým spôsobom má byť ublíženie na zdraví realizované. Z toho dôvodu je bez právneho významu, akým spôsobom páchateľ tento škodlivý následok vyvolá. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti je teda relevantné výlučne to, že ublíženie na zdraví nastalo v priamej príčinnej súvislosti s úmyselným konaním páchateľa (existencia kauzálneho vzťahu medzi konaním a následkom). Ublížením na zdraví v podobe ujmy, resp. poškodenia zdravia iného, ktorého vznik sa vyžaduje na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti konkrétneho páchateľa za trestný čin ublíženia na zdraví v zmysle § 156 ods. 1 Trestného zákona sa v zmysle § 123 ods. 2 Trestného zákona rozumie „...také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie, alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného“. Zákonné vymedzenie ublíženia na zdraví predvída, že ujma vyvolaná takýmto konaním páchateľa negatívne ovplyvní obvyklý spôsob života poškodeného nie iba na krátky čas. Formuláciou „nie iba na krátky čas“ je potrebné rozumieť časové rozpätie 7 až 42 dní. Ujmu, ktorá negatívne ovplyvňovala život poškodeného v dobe presahujúcej 42 kalendárnych dní, je potrebné považovať za poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas, ergo ťažkú ujmu na zdraví, ktorá podmieňuje aplikáciu § 155 ods. 1 Trestného zákona. Subjektom trestného činu ublíženia na zdraví v zmysle § 156 ods. 1 Trestného zákona môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba. Subjektívna stránka spočíva v úmyselnom zavinení páchateľa trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona, pričom úmysel páchateľa sa musí obligatórne vzťahovať k následku ublíženia na zdraví. Na účely vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti tak postačuje aj nepriamy úmysel. Na účely vyhodnotenia subjektívnej stránky dotknutého trestného činu, resp. zavinenia páchateľa je potrebné vziať na zreteľ konkrétne individuálne skutkové okolnosti prípadu. Spravidla najvýznamnejšími skutkovými okolnosťami preukazujúcimi konkrétnu formu zavinenia páchateľa sú spôsob spáchania trestného činu, intenzita útoku páchateľa, osobnosť a vlastnosti páchateľa, motív atď. Objektom trestného činu výtržníctva je ochrana medziľudských vzťahov a verejného poriadku. Subjekt je všeobecný, subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie. Objektívna stránka je vyjadrená alternatívne, pričom je nevyhnutné, aby sa páchateľ dopustil hrubej neslušnosti alebo výtržnosti slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom jedným z uvedených spôsobov, v danom prípade tým, že napadne iného. Pojem hrubá neslušnosť je nevyhnutné vykladať tak, že ide o také konanie jednotlivca, ktoré zásadným spôsobom narúša zaužívané pravidlá slušného správania sa. Narušenie zaužívaných pravidiel slušného správania musí byť intenzívnejšieho charakteru, nepôjde o akékoľvek neslušné správanie sa. Napadnutím je nevyhnutné rozumieť fyzický alebo verbálny atak páchateľa na inú osobu. V prípade verbálneho napadnutia sa vyžaduje zvlášť vysoká intenzita útoku páchateľa, t.j. bude musieť ísť o naozaj hanlivé, expresívne vulgarizmy na adresu poškodeného. V prípade fyzického napadnutia sa nevyžaduje na naplnenie skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona spôsobenie ublíženia na zdraví. V zásade možno dospieť k záveru, že sa nevyžaduje ani len spôsobenie ujmy na zdraví, je však potrebné skúmať tzv. materiálny korektív. Intenzitou útoku musí tento presahovať intenzitu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. V prípade fyzického napadnutia inej osoby sa nevyžaduje zvlášť vysoká intenzita tohto napadnutia tak, ako je tomu pri výlučne verbálnom ataku páchateľa na inú osobu a pre naplnenie skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa nevyžaduje ani spôsobenie ublíženia na zdraví. Bolo by preto irelevantné, ak by aj konaním obžalovaného nedošlo k takému poškodeniu zdravia poškodeného, ktoré by si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého by bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, či iní ujma na zdraví poškodeného. U poškodeného však k takémuto poškodeniu zdravia konaním obžalovaného došlo. Zhrnuté, súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že obžalovaný sa na Puškinovej ulici na ceste pri budove do spoločnosti Meta-Gas, teda na mieste verejnosti prístupnom dopustil výtržnosti tým, že fyzicky napadol poškodeného G. H. tak, že ho udrel do ľavej oblasti sánky, čím mu spôsobil také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie a liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas (viac ako 7, ale menej ako 42 kalendárnych dní) sťažený obvyklý spôsob
života poškodeného Takto zistený skutkový stav veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu trestných činov, i konkrétne ich následné spáchanie, boli na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázané vyššie uvedenými dôkazmi. Na základe vykonania a zhodnotenia dôkazov týkajúcich sa skutkových zistení dospel súd k záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku sa stal, že ho spáchal obžalovaný a tak svojim protiprávnym konaním naplnil vyššie uvedené zákonné znaky trestných činov. Súčasne súd nemal žiadne dôvody spochybňovať závery znaleckého dokazovania v oblasti posudzovania a vyhodnotenia zranení poškodeného, ktoré mu vznikli v príčinnej súvislosti s fyzickým napadnutím obžalovaným, pretože tieto zranenia boli riadne zdokumentované, vyšetrené, ošetrené, liečené a bola určená aj príčina ich vzniku. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane právnej kvalifikácie, pretože v konaní bolo nepochybne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný, tento svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona ako aj prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona. Zároveň súd čiastočne upravil skutkovú vetu obžaloby, keď doplnil, resp. precizoval sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného G. H. v súvislosti so vzniknutými zraneniami. Z hľadiska úmyslu vyhodnotil súd konanie obžalovaného podľa § 15 písm. a) Trestného zákona ako úmysel priamy, keď obžalovaný chcel svojím konaním porušiť záujem chránený Trestným zákonom (jednota vedomosti a vôle), berúc do úvahy okolnosti, za akých obžalovaný skutok spáchal a tiež skutočnosť, že neexistovali pochybnosti o zachovaní jeho rozpoznávacích a ovládacích schopností v čase skutku. Na účely vyhodnotenia subjektívnej stránky dotknutých trestných činov, resp. zavinenia obžalovaného súd vzal na zreteľ konkrétne individuálne skutkové okolnosti prípadu, a to najmä spôsob spáchania trestného činu a intenzitu samotného útoku. V súvislosti s hodnotením dôkazov súd v kontexte s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.11.2023 uvádza, že na hlavnom pojednávaní bol ako listinný dôkaz prečítaný aj úradný záznam z č.l. 138, ktorý však z hodnotenia dôkazov súd vylúčil. Úradný záznam nachádzajúci sa na čl.l 138 je záznamom príslušníka ORPZ v Galante, odboru kriminálnej polície zo dňa 1.12.2020 o informáciách získaných v rámci operatívno-pátracej činnosti. Okrem iného má ísť o reprodukovanie toho, čo uviedol poškodený počas operatívneho vyťažovania. Úradný záznam vypracovaný príslušníkmi policajného zboru, pred začatím trestného stíhania, však má obdobnú povahu ako majú zápisnice o podaných vysvetleniach osôb, ktoré sa realizujú podľa zákona o policajnom zbore. Účelom úradných záznamov je popísať postup polície pri overovaní informácií o tom, že mal byť alebo mohol byť spáchaný trestný čin, prípadne popísať postup polície pri realizovaní oprávnení podľa zákona o policajnom zbore (napríklad pri overovaní totožnosti osôb), ide teda o dokumentovanie operatívneho postupu polície pred začatím trestného stíhania. Úradný záznam vypracovaný príslušníkmi policajného zboru preto nie je dôkazným prostriedkom použiteľným v trestnom stíhaní osoby, ktorého obsah by mohol byť dôkazom, ale ide len o záznam postupu polície, ktorý má, pre trestné stíhanie, len povahu informácie. Primerane a analogicky tu možno použiť aj závery judikatúry, napríklad R 26/1989, ktorá konštatuje, že vysvetlenia osôb, úradné záznamy, či iné zápisy polície nemôžu slúžiť ako dôkaz v konaní pred súdom. Za dôkaz v trestnej veci môžu slúžiť len svedecké výpovede príslušníkov policajného zboru, ktorí vykonávali operatívne šetrenie na mieste a spisovali úradný záznam, respektíve svedecké výpovede osôb, ktoré poskytovali vysvetlenie do zápisnice o podanom vysvetlení. Dňom 06.08.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení uznesenia Ústavného súdu SR, uverejneného pod č. 41/2024 Z. z. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Postupujúc podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona, súd dospel k záveru, že použitie ustanovení Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 je pre obžalovaného ako
páchateľa trestnej činnosti priaznivejšie ako použitie Trestného zákona účinného v čase, keď spáchal trestný čin a to najmä s ohľadom na zistený prevažujúci pomer priťažujúcich okolností u obžalovaného, kedy pri použití Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku bolo povinnosťou súdu zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby najprísnejšieho trestného činu o jednu tretinu, pričom podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 už súd takúto povinnosť nemá a aj v prípade zistenia prevahy priťažujúcich okolností vychádza zo základnej trestnej sadzby bez jej modifikácie. Trestnosť činu preto posudzoval a trest ukladal podľa Trestného zákona účinného v čase vyhlásenia rozsudku, t.j. od 06.08.2024. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd po vykonanom dokazovaní nevzhliadol u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona. Vzhliadol však dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) a písm. m) Trestného zákona, teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov a že už bol za trestný čin odsúdený. Obžalovaného súd odsudzoval za dva trestné činy, ukladal mu preto úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahovalo na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, ktorým bol prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, kde trestná sadzba je až na tri roky. Trestná sadzba pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona je šesť mesiacov až dva roky. Keďže dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody boli rôzne, a dolnou hranicou úhrnného trestu je v zmysle zásad pre ukladanie úhrnného trestu najvyššia z nich, súd pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby 6 mesiacov až 3 roky. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu (spôsob konania, následok), osobu obžalovaného (jeho minulosť, postoj k prejednávanej veci, zohľadnenie možnosti jeho nápravy), závažnosť následku, dobu, ktorá uplynula od spáchania trestných činov (takmer 5 rokov), a tiež aj správanie obžalovaného po spáchaní trestných činov, ktorý sa viac trestného činu nedopustil, považoval súd za primeraný a spravodlivý i s ohľadom na naplnenie individuálnej a generálnej prevencie trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, teda na samotnej spodnej hranici trestnej sadzby. Súd pri ukladaní trestu prihliadol aj na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností (2:0), na nesebakritický postoj obžalovaného k ním spáchanej trestnej činnosti, ako aj na skutočnosť, že obžalovanému už v minulosti bol uložený alternatívny – peňažný trest, ako i podmienečný a nepodmienečný trest odňatia slobody, ktoré zrejme neviedli k náprave obžalovaného, keď sa i napriek tomu dopustil ďalšej trestnej činnosti. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval za vhodné a ani účelné uloženie akéhokoľvek z alternatívnych trestov. V súvislosti s ukladaním trestu je potrebné poukázať na minulosť obžalovaného. V prípade obžalovaného nešlo o ojedinelý útok na záujem chránený zákonom, ktorý by bol len výnimočným vybočením z medzí inak jeho riadne vedeného života (tzv. excesom). Práve naopak, u obžalovaného možno badať sklony k páchaniu protispoločenskej činnosti, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania. Obžalovaný už bol v minulosti štyri krát odsúdený, v dvoch prípadoch mu boli uložené podmienečné tresty odňatia slobody, jedenkrát nepodmienečný trest odňatia slobody a jedenkrát peňažný trest. Je pravdou, že v prípade troch odsúdení sa na obžalovaného hľadí, akoby odsúdený nebol, avšak v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že z hľadiska posudzovania sklonov k páchaniu trestnej činnosti je možné prihliadať nielen na viac rokov staré odsúdenia, dokonca aj na odsúdenia zahladené, pretože zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, avšak nie aj samotná skutočnosť, že páchateľ trestný čin spáchal (R71/1975, R 10/1974). Okrem toho sa obžalovaný v minulosti dopustil aj piatich priestupkov, prevažne proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ale aj proti občianskemu spolunažívaniu. Osobitne je potrebné poukázať na priestupok zo dňa 23.04.2020, ktorého sa obžalovaný dopustil tým, že fyzicky napadol inú osobu tak, že ju udrel do oblasti tváre, čím jej spôsobil zlomeninu nosových kostí. Z uvedeného vo svojom súhrne vyplýva, že doterajší výkon alternatívneho, podmienečného, ako i nepodmienečného trestu odňatia slobody, ako i uložené sankcie za priestupky nemali na obžalovaného dostatočne odstrašujúci a ani prevýchovný vplyv, keďže sa dopustil ďalšej trestnej činnosti. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery je v rámci zásad ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona dôležité zistiť a vyhodnotiť aj možnosti nápravy páchateľa trestného činu. S poukazom na vyššie uvedenú trestnú
a priestupkovú minulosť obžalovaného súd dospel k záveru, že možnosti nápravy u obžalovaného sú mierne sťažené, preto mu ako už bolo uvedené vyššie nebolo možné uložiť žiaden z alternatívnych trestov, pretože alternatívny trest by zrejme nesplnil svoj účel. Na druhej strane však dospel súd aj k záveru, že možnosti nápravy u obžalovaného nie sú sťažené natoľko, aby nebolo možné výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložiť. Výkon uloženého trestu odňatia slobody súd preto podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na osemnásť mesiacov, pretože priamy výkon trestu uloženého trestu nepovažoval za nevyhnutný. V tejto súvislosti súd prihliadol najmä na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestných činov, ako aj skutočnosť, že od ich spáchania sa obžalovaný nedopustil ďalšej trestnej činnosti, dopustil sa len menej závažných (nie násilných) priestupkov, ale aj na skutočnosť, že v prípade troch predchádzajúcich odsúdení obžalovaného (z toho dvoch podmienečných odsúdení) sa na ne vzťahuje fikcia neodsúdenia. Vzhľadom na uvedené možno dôvodne očakávať, že podmienečný trest odňatia slobody splní svoj účel. Vzhľadom na vyššie uvedené, z hľadiska potrieb prevýchovy obžalovaného, ale tiež ochrany spoločnosti uloženie podmienečného trestu odňatia slobody na samotnej spodnej hranici trestnej sadzby (6 mesiacov až 3 roky), zabezpečí podľa názoru súdu v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, pričom takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov. Obžalovaný by si mal uvedomiť, že pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nielen v závislosti od samotnej závažnosti činu, ale i osobných pomerov obžalovanej osoby, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu prispieva tiež aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúci takýto druh trestnej činnosti. Rešpektujúc všetky tieto hľadiská považuje súd podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou na 18 mesiacov za zákonný, spravodlivý a primeraný tak závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj osobnostným charakteristikám obžalovaného, možnostiam jeho nápravy a prevýchovy. Takto uložený trest teda zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie. Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Predovšetkým vzhľadom spôsob vykonania činu a jeho následok (spôsobené zranenia) dospel súd k záveru, že závažnosť činu uvedeného v skutkovej vete je vyššia ako nepatrná, čo použitie materiálneho korektívu vylučuje. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. škodu vo výške 3.014,16 €, pretože poškodený si nárok na jej náhradu riadne a včas uplatnil a výšku škody mal súd za dostatočne preukázanú z prečítanej výpovede poškodeného z prípravného konania, ako aj z vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému G. H. škodu vo výške 3.385,20 €, pretože poškodený si nárok na jej náhradu titulom bolestného riadne a včas uplatnil a výšku škody mal súd za dostatočne preukázanú zo záverov znaleckého posudku č. 17/2021 znalca MUDr. Ervína Chomču. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.