Rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 14T/14/2022 z 12. 12. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Galanta 14T/14/2022 2322010737 12. 12. 2025 JUDr. Simona Štanglovičová ECLI:SK:OSGA:2025:2322010737.19

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou, v trestnej veci obžalovanej A. B., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 12. decembra 2025 takto rozhodol: Obžalovaná A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XX, sa uznáva za vinnú, že dňa 23.11.2021 v čase okolo 18:00 hod., kedy zabezpečovala starostlivosť o svoju dcéru poškodenú maloletú F. G., nar. XX.XX.XXXX, v meste E. na ulici H. XXXX/X, presne nezisteným spôsobom fyzicky napadla poškodenú maloletú F., čím jej spôsobila zlomeninu diafýzy (strednej časti) pravej stehennej kosti, ktoré zranenie si vyžiadalo hospitalizáciu maloletej poškodenej od 24.11.2021 do 15.12.2021, pričom maloletá F. G., nar. XX.XX.XXXX bola obmedzená na obvyklom spôsobe života v trvaní 26 dní tým, že tri týždne musela ležať, následne po troch týždňoch jej zložili ťah z nohy, po čom musela ešte tri dni ležať a dva až tri dni ju museli podopierať pri chôdzi, pričom obžalovaná očakávala menší resp. žiadny odpor zo strany maloletej F. G., a to s poukazom na ich blízky príbuzenský vzťah a vek maloletej, teda inému úmyselne ublížila na zdraví a čin spáchala na chránenej osobe – na dieťati, na blízkej osobe a na odkázanej osobe, čím spáchala prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“) v spojení s § 139 odsek 1 písmeno a), písmeno c), písmeno d) Trestného zákona. Za to jej súd ukladá : Podľa § 156 odsek 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“), s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

odôvodnenie: Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č. 3 Pv 471/21/2202 zo dňa 15.06.2022, podanej na Okresný súd Galanta dňa 16.06.2022 súd na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú vec obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej v texte rozsudku len „obžalovaná“ v príslušnom gramatickom tvare). Súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovanej z prípravného konania, výsluchom svedka – poškodeného A. G., výsluchom znalca I. J. E., výsluchom svedkov I. K., I. L. E., M. G., G. B., I. N. a O. I., oboznámením obrazových záznamov ako aj oboznámením listinných dôkazov a znaleckých posudkov obsiahnutých v spise. Z prečítanej výpovede obžalovanej z prípravného konania zo dňa 25.11.2021 súd zistil, že obžalovaná popiera spáchanie skutku, ktorý jej je v obžalobe kladený za vinu. Uviedla, že má malú dcéru F., bývajú v E., nikdy by jej neublížila, pripúšťa, že keď bola maloletá zlá, tak ju zatvorila samú do izby, pričom to isté robil aj jej priateľ I. K.. Robili to preto, lebo maloletá si búchala hlavu o zem, kričala, vrieskala a ubližovala si, búchala sa a trhala si vlasy. Maloletá bola od pondelka nervózna, kontaktovala preto aj jej doktorku, predpísala jej sirup na nervozitu Sedália, tento maloletá užila v utorok ráno a večer, v utorok sa zobudila s plačom, od pondelka ak bola s maloletou sama ona alebo I. K. tá vtedy neplakala, akonáhle boli s ňou obaja začala plakať, v utorok plakala od rána pretože I. K. bol doma, najedla sa, I. K. odišiel, vtedy bola maloletá v poriadku. Na pravom líci mala z predchádzajúceho dňa modrinu, túto si spôsobila keď bola sama v izbe. Takéto správanie mala maloletá odkedy sa vrátila od svojho otca, u ktorého bola dva týždne, pretože ona mala covid. V piatok v čase okolo 13:00 hod. bola maloletú zobrať s I. K. k otcovi maloletej do K., plakala už v aute keď ju odtiaľ viezli domov. Do izby ju zatvárala od pondelka tohto týždňa, v pondelok okrem maloletej sa starala aj o sestrinho syna P. Q., a to od 07:00 do 19:30 hod. Maloletá F. bola nervózna, asi žiarlila, preto ju v priebehu dňa opakovane zatvorila samú do izby - spálne, asi štyrikrát, pričom vždy keď z izby vyšla mala na lícach nové modriny. Keď maloletú v pondelok kúpala všimla si len to, že má modrinu na pravom kolene. V utorok ráno mala modriny na pravom líci. V utorok v priebehu dňa bola dvakrát u notára, v tom čase maloletá bola s I. K. spolu s maloletým P. Q.. Keď sa vrátila doobeda od notára, maloletá vrieskala, keď dávala maloletému jesť zatvorila maloletú do samú spálne, pričom dvere boli zatvorené, maloletá bola v poriadku okrem modrín, ktoré mala z pondelka. Poobede išla znovu k notárovi, keď sa vrátila maloletá opäť plakala, I. K. ju mal na rukách, nemala žiadne ďalšie modriny. V čase okolo 16:00 hod. išla so strýkom, ktorý ju čakal dole, zaniesť maloletého P. jeho matke, maloletá v tom čase ostala s I. K.. Vrátila sa domov asi o pol hodinu, išiel s ňou aj jej strýko, ktorý chcel maloletú vidieť, ostal stáť medzi dverami a ona išla pre maloletú, ktorú držal I. K. v kuchyni na rukách a upokojoval ju. Zobrala maloletú na ruky a ukázala ju strýkovi, nebála sa mu ju ukázať, pretože mu už predtým hovorila o modrinách, posielala mu aj videá, tieto posielala aj I., aby videl, čo maloletá robí, keď nie je doma, ako plakala a vrieskala. Videla, ako si maloletá buchla hlavu o zem a tiež keď ležali si buchla hlavu o posteľ. Myslí si, že si maloletá vynucovala pozornosť, pretože sa musela venovať maloletému P., ktorý mal len mesiac. Strýko po tom, čo maloletú videl asi o 10 minút odišiel. Keď maloletú ukazovala strýkovi, mala ju na rukách, vtedy len mrnčala, strýkovi maloletá odpovedala na otázku, nevšimla si, že by mala opuchnutú nohu, oblečené mala body a pančuchy. Doma ostala s maloletou sama, pretože I. odišiel v čase približne o 16:30. Asi do 18:00 sa s maloletou hrala, čítala jej, maloletá bola pokojná, nechala ju na gauči v obývačke a išla jej nachystať veci na kúpanie. Maloletá začala plakať, zavolala ju, aby išla za ňou do spálne, následne ju zobrala na ruky pretože nešla, odniesla ju do spálne a posadila na posteľ, kým nachystala všetky veci. Potom maloletú zobrala do kúpeľne a tam ju postavila na zem, v tom maloletá začala vrieskať, vyzliekla ju, posadila do vane a keď ju kúpala si všimla, že má opuchnutú nohu. Keď maloletú dokúpala vrátil sa v čase približne o 18:15 I., ukázala mu, čo má maloletá na nohe. Odkedy maloletú okúpala chytala sa za nohu a hovorila „bolí“. V priebehu dňa uvedené maloletá nehovorila. Keď ukázala I. opuchnutú nohu maloletej, tento bol prekvapený a odišiel preč. Keď bola maloletá v obývacej izbe sama, vtedy sedela na gauči a hystericky plakala. Maloletú uložila do spálne do manželskej postele, kde spáva, postieľku už nemá, dvere na spálni zatvára. Keď maloletá vstane, ohlási ju. Keď maloletú uložila ľahla si k nej, natrela jej nohu aj líca octanovou masťou. Po nejakej chvíli od nej odišla, ale maloletá nespala, nechala ju v spálni, začala však plakať a ukazovať na nohu, hovorila, že ju bolí a stále si ju chytala. Zavolala preto doktorke, povedala jej, že je stále hysterická, sirup nezaberá, že si stále ubližuje, že má opuchnutú

nohu a berie ju do nemocnice, doktorka jej povedala, že lieky zaberajú do týždňa. Následne zavolala strýkovi, aby ju zobral do nemocnice, uvedené napísala I.. V nemocnici ich z pohotovosti poslali na traumatológiu, kde na základe RTG snímky bolo zistené, že maloletá má zlomenú nohu a boli odoslané do Bratislavy. Netuší, ako mohlo dôjsť k zlomeniu stehennej kosti maloletej. Problematické správanie maloletej sa prejavovalo počas víkendu iba doma, I. K. strážil maloletú počas utorka spolu trikrát, z toho dvakrát poobede, pričom na maloletú počas toho ako ju strážil spadla skriňa, nevie však, či pri tom bol prítomný aj I.. Jednalo sa o látkovú skriňu z tyčiek. Keď I. K. maloletú strážil posledný krát, pre tým, ako išla odniesť maloletého P. k svojej sestre, maloletá F. ešte vedela chodiť. Keď sa vrátila, maloletú mala stále na rukách, sedela s ňou na gauči, pričom maloletá trochu mrnčala. Nevie vysvetliť, prečo maloletej chýbajú na temene vlasy, videla však, že si maloletá vlasy trhala, ale nie tak, ako to mala teraz. K ostatným modrinám na tele maloletej sa nevie vyjadriť, fyzicky maloletú netrestala, pripúšťa, že ju capla po zadku. Maloletá bola plánované dieťa, s biologickým otcom sa rozišli, pretože si nerozumeli, boli spolu dva roky, maloletú miluje a je u nej na prvom mieste. Nevie sa vyjadriť k zraneniam uvedeným v lekárskej správe a v uznesení o vznesení obvinenia, ako vznikli a kto ich mohol maloletej spraviť, ak ich niekto spravil. I. K. je jej priateľ, je dobrej a milujúcej povahy, občas je na nervy ale to je aj ona, nemyslí si, že má psychické problémy. Svedok – poškodený A. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa s obžalovanou spoznal cez kamaráta, mala problémy s bývaním, tak jej navrhol, aby bývala u neho u jeho rodičov. Asi po dvoch mesiacoch obžalovaná otehotnela, nebolo to plánované, avšak sa o dieťa chcel postarať, fungovali normálne, on pracoval v Nemecku, obžalovaná prichádzala do konfliktu s jeho matkou, preto sa z Nemecka vrátil a začali bývať sami do E. na H. ulicu, v tom čase už maloletá bola na svete. Potom si prestali rozumieť, on bol stále v práci, obžalovaná začala chodiť von, pričom domov sa vracala ráno o štvrtej hodine. V tom čase sa staral o dcéru sám, z uvedeného dôvodu sa rozišli. Obžalovanej pomohol aj finančne, zaplatil jej nájom na dva mesiace, chcel, aby maloletá ostala bývať s ním, ale nevedeli sa s obžalovanou dohodnúť, tak si maloletú brával cez víkendy. Obžalovaná si hľadala prácu, maloletá bola týždeň u neho, chcel ju dať na víkend obžalovanej, to bol v ten večer, keď si ju zobrala, kedy sa to stalo, zavolala mu až sestra, následne volal obžalovanej, ktorá mu uviedla, že má maloletá niečo s nohou, až v nemocnici sa dozvedel, čo sa jej stalo. Obžalovaná mala depresívnu povahu, snažila sa s ním hádať, nevie, v akom stave chodila v noci domov, či bola pod vplyvom alkoholu. Raz keď prišiel pre maloletú a išiel s ňou domov si všimol, že má na lícach odtlačky prstov. Keď si tieto zranenia všimol, pýtal sa obžalovanej, či maloletú bije, čo obžalovaná poprela. Obžalovanej povedal, že to bolo naposledy, toto sa stalo asi týždeň pred tým, ako malo prísť ku skutku. Keď bola maloletá týždeň u neho, nemala žiadne záchvaty ani hysterické stavy, správala sa normálne. Momentálne ju má v osobnej starostlivosti, má sa dobre, je úplne normálna, neubližuje sebe ani iným. Nikdy nevidel, že by obžalovaná maloletú udrela, pred ním by si to nedovolila, vychovávala ju tak, že po nej kričala a hulákala. S maloletou sa o incidente rozprával ihneď, ako za ňou prišiel do nemocnice, pričom prvé, čo povedala bolo „mama bumbum bácbác“. Naposledy pred incidentom maloletú videl v piatok a v sobotu na fotkách a videách, ktoré mu obžalovaná poslala, zdala sa mu v poriadku, trochu smutná. Maloletá mala k matke dobrý vzťah, mala ju rada, teraz sa však na ňu vôbec nepýta. Obžalovaná má určite dcéru rada, je to jej matka. Maloletá je trochu nervák, ale inak pokojné dieťa, nie je úplne tichej povahy, je to skôr živel. Maloletá nebola plánovaná, obžalovaná otehotnela zo dňa na deň. K výpovedi svedka sa vyjadrila obžalovaná, ktorá uviedla, že klame, dcéru plánovali, svedok je alkoholik, stále pil a fetoval, fetovali aj spolu, ale ona prestala keď otehotnela, nie je pravda, že chodila spoločensky unavená, bol to práve svedok, kto stále pil. Raz, keď prišla domov z práce, ju vyhodil pred dvere len v tričku bez kľúčov, je pravda, že bola depresívna, avšak to bolo len kvôli nemu, maloletú si brával cez víkendy, pretože ona pracovala. Svedok I. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa s obžalovanou pozná asi päť rokov, bývajú spolu, odkedy ju prepustili z väzby, predtým bývali spolu len mesiac. V ich domácnosti je všetko v poriadku, maloletá keď bývala s nimi sa správala normálne, ale keď ju zobrali od otca zo K. bola ako vymenená, hádzala sa o zem, na druhý deň ju v priebehu dňa trikrát strážil, neboli s ňou žiadne problémy, ale odkedy ju priniesli, mala nervy, záchvaty, hádzala sa o zem, búchala si hlavu, vynucovala si pozornosť. Strážili aj dieťa sestry obžalovanej, počas toho, ako maloletú strážil, sa nič výnimočné nestalo, je pravda, že na ňu padla skriňa, ale nevie to uviesť presne, pretože keď ju našiel, už bola mimo tejto skrine. Keď maloletú priniesli od otca zo K., už v tom čase mala modriny na lícach, bola červená a odvtedy plakala. Obžalovaná uvedené konzultovala s doktorkou, tá jej dala kvapky na upokojenie. Iné modriny ako tie

na tvári si nevšimol, pretože ju neprezliekal, obžalovaná je milujúcou matkou, na maloletú kričala, iba keď to bolo vážne, nikdy ju neudrela. Počas ich spolužitia obžalovanú nevidel pod vplyvom alkoholu ani iných látok, keď maloletá zaspala, dala si niekedy pohár vína, omamné látky neberie. Maloletá je ako každé iné dieťa, je oplašená, hravá, občas neposlušná, je živá, svoju matku miluje, obžalovaná by nebola schopná dcére ublížiť. Iné zranenia, ako tie, ktoré opísal na maloletej nevidel, o maloletú sa starala obžalovaná, vychovávala ju tým spôsobom, že na ňu nakričala, prípadne ju zatvorila do izby, ale to len na 1 až 2 minúty, potom prišla pre ňu a zobrala ju na ruky. I. J. E., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia na hlavnom pojednávaní uviedol, že zranenia, ktoré v znaleckom posudku popísal, vznikali počas dlhšieho časového obdobia dvoch týždňov. Čo sa týka najzávažnejšieho zranenia maloletej, ide o zlomeninu stehennej kosti, ktorá je najpevnejšou kosťou v tele, pri bežnom úraze takéto zranenie nevzniká, môže vzniknúť priamym pôsobením sily značnej až veľkej intenzity. Išlo o úder, kop alebo silné narazenie do pravého stehna dieťaťa, čo sa týka intenzity sily v rozmedzí stupnice 1 – 5, išlo o silu minimálne 4. Keďže ide o dieťa, je možné, že u dospelého by takáto sila zlomeninu nemusela spôsobiť, vzhľadom na fyzickú konštrukciu obžalovanej je možné, že obžalovaná mohla takéto zranenie dieťaťu spôsobiť. Čo sa týka zlomeniny, išlo o jednorazový úder, takéto zranenie zanechá aj vonkajšie znaky a prejavy, stehenná kosť je dlhá, pevná kosť, ktorá pri svojom zlomení poraní aj mäkké tkanivá a dôjde ku krvácaniu a opuchu. Čo sa týka pomliaždeniny na chrbte s krvnou podliatinou v driekovej oblasti, toto zranenie mohlo vzniknúť úderom do tejto časti tela alebo pádom, prípadne nárazom. Charakterom ide o ľahké zranenie, nevie sa vyjadriť, či tieto dve zranenia spolu súvisia, nakoľko nepozná objektívny popis deja zlomeniny stehennej kosti. Ak by však prišlo k úderu do stehna spredu, dieťa by následne mohlo pôsobením takejto sily naraziť do nejakého predmetu, čím by mohlo vzniknúť takéto zranenie. Toto zranenie driekovej oblasti mohlo vzniknúť aj následkom pádu, avšak zlomenina stehennej kosti určite následkom pádu nevznikla. Keďže zranenia vznikali počas dlhšieho časového obdobia dvoch týždňov, na maloletej museli byť viditeľné prejavy takýchto zranení, ale ak neboli na tvári, ale na tele, ak bolo dieťa oblečené, nemuselo ich byť vidno. Zlomeninu stehennej kosti si dieťa samo spôsobiť nemôže, pri samotnom bežnom páde to možné nie je. Takéto zlomeniny môžu vzniknúť pri niektorých druhoch športov ako lyžovanie alebo korčuľovanie, ale v takomto prípade ide o šikmé špirálovité zlomeniny, je tam prítomná vysoká kinetická energia, dieťa takúto energiu pri bežnom behu alebo páde nedosiahne. Toto zranenie vzniklo úderom a to buď rukou alebo nejakým predmetom, prípadne kopom, alebo silným strčením dieťaťa do nejakej hrany vo výške stehennej kosti. Osoby, ktoré zabezpečovali osobnú hygienu dieťaťa, teda ho kúpali, starali sa oň, by si tieto zranenia museli všimnúť. Boli to tak výrazné zranenia, že dieťa bolo zmlátené ako žito, hlavne na tvári išlo o veľmi markantné zranenia. Pád látkovej skrine toto zranenie určite nespôsobil, látková skriňa ako taká zložená z ľahkých kovových tyčiek by zlomeninu stehennej kosti spôsobiť nemohla. Zlomenina každej kosti spôsobuje výraznú bolesť, o to viac, že išlo o najpevnejšiu kosť tela človeka, pri zlomenine dochádza aj k porušeniu okostice a okolitých mäkkých tkanív, vzniká náhla, veľmi prudká bolesť, dieťa by takúto bolesť prejavilo, táto bolesť je následne prítomná pri každom pohybe, dieťa by sa na nohu nedokázalo postaviť, zlomenina spôsobuje obrovskú bolesť a každá prítomná osoba by si to určite všimla, že je dieťa zranené. U dospelých liečba prebieha operačne, u detí konzervatívne, dieťa je pripútané na lôžko, nohu má zdvihnutú a má na nej aplikované závažie, aby sa kosť ťahom dostala do správneho postavenia, aby sa mohla správne zahojiť a aby boli kosti v správnom kontakte. Dieťa musí ležať minimálne tri týždne len na chrbte a ťah na nohu je aplikovaný počas celých týchto troch týždňov, ak by došlo k inej polohe dieťaťa, noha by sa nesprávne zhojila. Následne sa noha začína rehabilitovať, začína sa hýbať kolenom a členkom, potom v priebehu 1 – 2 týždňov sa postupne môže na nohu aj postaviť, ale ešte ju nesmie zaťažovať. K zlomenine stehennej kosti by všeobecne nemohlo prísť pádom z výšky, ide o krátku priečnu zlomeninu s priamym mechanizmom, teoreticky pádom z veľkej výšky zlomenou časťou na nejakú hranu by k takémuto zraneniu prísť mohlo, ale muselo by ísť o výšku minimálne 2 – 3 metre, čiže napr. pád z poschodia, aby bola dosiahnutá sila, ktorá by túto kosť dokázala zlomiť. Čo sa týka zranenia maloletej na ľavej strane čela a líca, brady s odierkou v oblasti pod ľavým okom, je to veľká splývavá podliatina cez celú ľavú polovicu tváre od oka až na sánku a táto podliatina by mohla s veľkou pravdepodobnosťou vzniknúť rukou, vyzerá ako odtlačok ruky. Cez celú tvár je vidieť odtlačok ruky ako aj jednotlivé prsty. Pôsobiaca sila bola veľkej intenzity, keďže prišlo aj k oderu, určite nešlo o slabú facku, ale o veľký úder. Je to ťažká pomliaždeniny s krvnou podliatinou s dobou liečenia 7 až 10 dní, ale toto zranenie môže byť viditeľné aj dlhšie. Na pravej strane tváre dieťaťa ide o identické zranenie ako na ľavej strane, rovnako tam vidno odtlačok ruky, je tu známka pomliaždenia a krvnej podliatiny aj na uchu. Doba liečenia ako aj mechanizmu sú zhodné ako pri zranení na ľavej strane tváre. Toto zranenie vzniklo 1 – 1,5 dňa predtým, ako boli vyhotovené

fotografie. Pomliaždenina s krvnou podliatinou na ľavom predlaktí bola spôsobená priamym pôsobením sily na danú oblasť, ide o ľahšiu pomliaždeninu s dobou liečenia 5 – 7 dní. Toto zranenie mohlo vzniknúť aj v tej dobe, keď vzniklo zranenie na tvári, aj 1 – 2 dni predtým. K pomliaždeniu s krvnou podliatinou na vnútornej strane ľavého kolena uviedol, že ide o ľahšiu pomliaždeninu s krvnou podliatinou s dobou liečenia 3 – 5 dní, doba vzniku mohla byť v aj čase, kedy keď vznikli zranenia na tvári, ale skôr si myslí, že vznikli o 1 – 2 dni skôr. Pomliaždenina s krvnou podliatinou v oblasti ľavej ako aj pravej lopatky, naľavo sú tri menšie pomliaždeniny s krvnou podliatinou a napravo dve, s dobou liečenia 3 – 5 dní, vznikli 1 – 2, možno aj viac dní pred zranením tváre. K veľkej pomliaždenine v bedrovej oblasti uviedol, že ide o veľkoplošnú pomliaždeninu, stredne ťažkú s dobou liečenia 10 – 12 dní, vzniknúť mohla v čase, kedy prišlo k zlomenine stehennej kosti. K plošnej alopécii v oblasti záhlavia uviedol, že je vidno temeno záhlavovej oblasti, časť vlasatej pokrývky hlavy s chýbajúcimi vlasmi, z ktorej časti boli vytrhnuté vlasy. Toto zranenie vyzerá, že sa jedná o staršie zranenie, nemožno vylúčiť, že si toto zranenia dieťa nespôsobilo samo, najmä u týraného dieťaťa nemožno vylúčiť, že si vlasy samo vytrhlo. Všetky ostatné zranenia si dieťa samé spôsobiť nemohlo. Dieťa nebolo samotnými útokmi bezprostredne ohrozené na živote, avšak hlava je sídlom životne dôležitých orgánov a na túto oblasť pôsobila sila značnej až veľkej intenzity. K poškodeniu životne dôležitých orgánov, resp. systémov nedošlo. Pri zlomení stehennej kosti sa však môže poraniť stehenná tepna, ktorá vyživuje celú dolnú končatinu, ak by pri zlomenine prišlo k takémuto zraneniu a dieťa by nebolo ihneď ošetrené, mohlo by dôjsť k jeho bezprostrednému ohrozeniu na živote. Pomliaždenina bedrovej oblasti vznikla najpravdepodobnejšie v čase, kedy vznikla aj zlomenia stehennej kosti. Je možné, že dieťa bolo udreté, buchnuté alebo aj strčené do nejakého predmetu s hranou, ktorá hrana by pôsobila na stehno a vtedy by tieto zranenia mohli vzniknúť zároveň, ale mohli vzniknúť aj osobitne. Svedkyňa I. L. E. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaná bola jej pacientkou, ako 19 ročná od nej odišla, následne k nej prihlásila svoje maloleté dieťa. Kým obžalovaná žila s otcom dieťaťa, všetko bolo v poriadku, o dieťa sa zaujímala, chodila s ním na všetky preventívne prehliadky a očkovania. Po tom, ako sa presťahovala do E. od nej zobrala aj kartu maloletej. Počas obdobia, kedy bývala obžalovaná v E. ich asi dvakrát stretla, mala pocit, že je všetko v poriadku. Asi mesiac pred touto udalosťou, čo sa stala, jej obžalovaná volala, že maloletá stále plače a hádže sa o zem, vtedy ešte nevedela, že obžalovaná už nežije s otcom dieťaťa, odporučila jej homeopatický sirup. O 10 dní potom jej obžalovaná volala, že sirup vôbec nepomáha, odporučila jej absolvovať psychologické vyšetrenie, pričom stále nevedela, že obžalovaná nežije s otcom dieťaťa. Dňa 08.11.2021 otcovi maloletej, ktorý prišiel do ambulancie, vystavili OČR, vtedy sa dozvedela, že obžalovaná s ním nežije v spoločnej domácnosti, že má Covid a preto sa o dieťa bude starať dva týždne on. Po dvoch týždňoch, okolo 20.11:2021 alebo 22.11.2021, v deň, kedy obžalovaná išla na pohotovosť jej volala a uviedla, že maloletá plače, má opuchnutú nohu, poslala ju preto na pohotovosť, nadobudla podozrenie, že tam muselo prísť k nejakému násiliu, resp. traume, vedela, že s otcom maloletej obžalovaná už nežije, dostala o dieťa strach. Na jej poznámku o násilí obžalovaná uviedla, že dieťa nechala bez dozoru v izbe, počas ktorej doby na maloletú spadla látková skriňa. Posielala ju preto na pohotovosť, ale bála sa, či tam vôbec pôjde. V čase, kedy obžalovaná volala, že dieťa plače a hádže sa o zem, mala pocit, že obžalovaná chce danú situáciu riešiť, ale nevedela, že nežije už s otcom dieťaťa, čo by menilo situáciu. Počas 2 týždňov OČR u otca sa nič nedialo, ale až po tom, kedy bolo dieťa naspäť u matky a kedy jej obžalovaná zavolala, že má opuchnutú nohu, nevie presne, ktorý to bol deň, ale nebola v práci, bola to sobota alebo nedeľa. V ten deň bola aj prijatá na detskú pohotovosť, ktorá skutočnosť je zaevidovaná v zdravotnej karte maloletej. Na vyšetrenia pred incidentom dieťa doprevádzala obžalovaná, z týchto stretnutí usudzuje, že vzťah s dieťaťom mala matka dobrý, nezaznamenalo žiadne podozrenie, všetko bolo v poriadku. Počas dvoch týždňov OČR, kedy bolo dieťa u otca, s maloletou kontakt nemala a nevidela ju. Počas doby pred incidentom, kedy sa o dieťa starala obžalovaná, nezaznamenala žiadne známky týrania. Podozrenie o násilí, resp. traume nadobudla z toho, že vedela, že už obžalovaná nežije s otcom dieťaťa a myslela si, že v tom bude nejaká ďalšia osoba. Svedkyňa M. G. na hlavnom na hlavnom pojednávaní vypovedala, že maloletú mala na víkend okolo 20., nevie presne, ktorý to bol mesiac, nemala modriny a ani neplakala. Obžalovaná bola priateľkou jej brata, preto jej pomáhala so starostlivosťou o dieťa, keď potrebovala ísť do práce. Toho 20.-teho prišla k obžalovanej do bytu, dieťa bolo v poriadku, nič mu nebolo, zobrala ho k sebe a v nedeľu ho vrátila. Keď pre maloletú prišla, v byte sa nachádzal aj priateľ obžalovanej, ktorý bol v spálni, nič podozrivé si nevšimla. Počas doby, kedy zabezpečovala starostlivosť o dieťa bola maloletá veselá, zvedavá, hrala sa s jej priateľom na klavíri, boli vonku na prechádzke, večer ju kúpala, žiadne zranenia

nemala. Obžalovanej maloletú vrátila v nedeľu o 17.00 hod., keď ju priniesla, maloletá plakala a bála sa, keď zbadala priateľa obžalovanej. Išla odprevadiť obžalovanú s maloletou k jej sestre, v tom čase bola maloletá v poriadku a neplakala, išli tam bez priateľa obžalovanej. V nedeľu večer jej obžalovaná písala, že maloletá stále plače, nechce byť s jej priateľom a bojí sa ho, nevie sa k nemu však vyjadriť, nebezpečný sa jej nezdá. O zlomenine sa dozvedela tak, že jej obžalovaná písala, že maloletá plače, búcha sa o zem a má opuchnutú nohu. Posielala jej aj fotky modrín, spomína si, že cez celú tvár mala modriny, najprv si myslela, že má nejakú alergiu, pretože v nedeľu jej nič nebolo, nemala na tvári žiadne zranenia a v pondelok jej obžalovaná poslala tieto fotky. Do tohto času si na maloletej žiadne modriny ani iné zranenia nevšimla, fotky modrín jej posielala jej matka, ale brala to tak, že je to dieťa a asi niekde spadla. Počas starostlivosti o maloletú si nevšimla, že by si nejakým spôsobom ubližovala alebo sa hádzala o zem, vedome si neubližovala, je pravda, že niekedy si v rámci hry hlavu udrela, ale v takom prípade nešlo o veľký úder. Čo sa týka starostlivosti o maloletú, túto zabezpečovala obžalovaná s otcom maloletej spoločne, maloletú si prehadzovali, keď obžalovaná potrebovala ísť do práce alebo keď mala dva týždne covid, o dieťa sa staral otec. Nevie uviesť dátum, kedy mala obžalovaná covid, ale mohlo to byť asi týždeň pred týmto incidentom. Ten víkend, keď sa starala o maloletú bola u nej jednu noc, zo soboty na nedeľu. Dieťa odovzdala v nedeľu o 17.00 hod., prevzala ho v sobotu okolo 11.00 hod. v doobedňajších hodinách. Obžalovaná mala s dieťaťom dobrý vzťah, nezaznamenala žiadne problémy, maloletá jej nikdy nepovedala, že by ju matka bila, ani sa nezmienila o predmetnom incidente. 18.12.2021 mala dva roky, rozprávať v tom čase ešte veľmi nevedela. Maloletá je zvedavá, hravá, musia na ňu dávať pozor, je živej povahy. Nikdy nezažila, že by obžalovaná bola voči dieťaťu agresívna a že by sa k nemu zle chovala. Fotky modrín, ktoré jej posielala jej matka, jej boli zaslané asi mesiac pred týmto incidentom, išlo o bežné modriny, ktoré vznikajú, keď dieťa spadne alebo sa udrie. Maloletá jej nikdy nepovedala niečo ako „mama bumbác buch“ a nikdy nevidela, že by sa maloletá bála obžalovanej. Svedkyňa G. B. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že vie, že obžalovaná skutok nespáchala, v čase, kedy bývala obžalovaná v E. sa s ňou stretávala takmer každý deň, vzájomne sa navštevovali, videla ako sa obžalovaná o dcéru stará. V nedeľu ju doma obžalovaná navštívila aj s maloletou, mala narodeniny, ktoré má 21.11, všetko bolo v poriadku, maloletá bola zdravá, obžalovaná jej asi v utorok písala, že je s maloletou v nemocnici a že má problém s nohou, ktorú má opuchnutú. V nedeľu keď boli u nej doma v byte spadlo veľké zrkadlo, nevie, či to mohlo maloletej nejak ublížiť. Keď navštívila obžalovanú u nej doma, obžalovaná sa k maloletej správala dobre, mali sa rady, dieťa bolo veselé a šťastné. Každé dieťa sa udrie, je pravda, že si vlasy niekedy trhala, aj jej syn si trhá vlasy, modriny sa na nej všimla len keď sa udrela o postieľku, boli to malé modriny, nie akoby ju niekto zbil. Nevšimla si, že by maloletá niekedy krívala, I. K. veľmi nepozná, myslela si, že maloletej ublížil on, pretože vie, že obžalovaná to nebola. Maloletá zvykla plakať, ale nejaké problematickejšie správanie u nej nezaznamenala, stalo sa jej, že sa udrela keď skákala a hrala sa. Keď chodievala k obžalovanej, maloletá bola veselá, šťastná, skákala, chodili spolu na ihrisko, bola živšej povahy. O maloletú sa pred týmto incidentom starala obžalovaná, mala navarené, upratané, hrala sa s ňou, na víkendy chodievala k otcovi. Obžalovaná vtedy chodila do práce a o dieťa sa staral otec. Obžalovaná by nikdy nikomu neublížila a už vôbec nie maloletej. V čase, kedy obžalovaná bývala v E. sa zvykla starať aj o jej syna, nikdy žiadne problémy nezaznamenala, syn nemal žiadne modriny. Svedok I. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že niekedy v novembri v roku 2021 išiel navštíviť obžalovanú, ktorá sa v tom čase starala o maloletú F. aj o maloletého P., ktorý je synom jeho druhej netere G. B.. S obžalovanou mal ísť odniesť maloletého P. k jeho otcovi, predtým chcel ísť pozrieť aj maloletú F., ale keďže ho obžalovaná už čakala s P. vonku, F. nevidel. Keď maloletého P. odovzdali jeho otcovi, išiel odprevadiť obžalovanú domov a chcel vidieť F., obžalovaná ju priniesla na rukách, maloletá plakala, do bytu ho obžalovaná nepustila, priateľa obžalovanej nevidel. Všimol si, že má maloletá na tvári podliatiny, pýtal sa na to obžalovanej, na čo mu uviedla, že si ich maloletá spôsobila sama. Keď prišiel domov, obžalovaná mu prostredníctvom videohovoru ukazovala, že maloletá má niečo s nohou, následne ich odviezol na pohotovosť. Keď prišiel k obžalovanej vošiel aj do bytu, jej priateľ tam už nebol. V nemocnici bol prítomný aj pri röntgene k priateľovi obžalovanej sa nevie vyjadriť, mal pocit, že obžalovaná nechce, aby sa stretli. Čo sa týka zranení na tvári, maloletá mala celú tvár červenú. Cez videohovor videl, že plače a chytá si nohu. Zranenie nevidel, keďže bola oblečená. Obžalovaná mala s maloletou veľmi dobrý vzťah, starala sa o ňu, nezanedbávala ju, o dieťa sa vzorne starala. Svedkyňa O. I. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že vie, že maloletá išla do nemocnice, s obžalovanou telefonovala v roku 2022, nevie uviesť mesiac, pretože sú v stálom kontakte. Pri tomto

telefonáte jej obžalovaná uviedla, že sa jej niečo nezdá a ide s maloletou do nemocnice, následne jej oznámila, že maloletá má zlomenú stehennú kosť, že ju odvezú a ju budú vo veci vypočúvať. Pred touto udalosťou jej obžalovaná spomínala, že sa maloletá sama poškodzuje. Maloletá bola nevrlá, videla, že stále chodila za obžalovanou a hovorila „bojím“, túlila sa k nej, chcela byť len pri nej. Po skončení karantény, kedy obžalovaná mala covid, s ňou išla pre maloletú k bývalému priateľovi, vtedy bola maloletá upišťaná, asi bola nevyspatá a opakovala „bojím bojím“. Maloletá mala v tom čase dva roky, nevie, či hovorila, že ju niečo bolí, alebo či sa niečoho bála, vzhľadom na jej vek ovládala len základné slová. Obžalovanej sa pýtala, čo hovorí, myslela si, že sa bojí. Nezaujímala sa, čoho sa maloletá bojí, po odchode matky zo spoločnej domácnosti od otca maloletej maloletá začala byť nepokojná, ale keď ju strážila tak ju poslúchala a rešpektovala. Bola pokojná, keď bola s ňou, nikdy si v jej prítomnosti neublížila. Zranenie si na nej nikdy nevšimla. Obžalovaná je dobrá matka, je svedomitá, dieťaťu sa venovala a bolo u nej na prvom mieste. Nervozitu maloletej zvládala dobre, snažila sa ju upokojiť a to tým spôsobom, že jej dala med na cumlík. Sebapoškodzovanie maloletej konzultovala s doktorkou, bolo to niekoľko dní pred tým, ako jej volala, že ide do nemocnice. Nikdy nebola priamym svedkom toho, že by si maloletá sama ubližovala. Obžalovaná žila v spoločnej domácnosti s A. G. a potom s I. K., pričom s I. K. žila aj v čase, keď sa mal stať skutok. I. K. sa snažil, aby sa ho maloletá nebála, aby ho mala rada, hral sa s ňou a kupoval jej sladkosti. Po odchode matky od otca maloletá bola nervózna, priateľ obžalovanej nervozitu maloletej riešil tak, že odišiel, pretože nemal rád, keď deti plačú. Dňa 23.11.2021 nevie kto sa nachádzal v domácnosti obžalovanej, keď volala, že ide do nemocnice, nevie, či tam bol priateľ obžalovanej, myslí si že áno, že ich viezol do nemocnice. S obžalovanou sa stretávala často a to u nej na byte, potom aj v práci, maloletá F. je hravá, chce spoznávať svet, pokojná, miestami živá. Obžalovaná je starostlivá, sklony k agresivite u nej nezaznamenala. Otca dieťaťa takmer nepozná. Obžalovaná mala s dcérou dobrý vzťah, starala sa o ňu nepretržite, nikdy nebola svedkom toho, že by maloletú nejak trestala. Medzitým, ako prevzali maloletú od otca po ukončení karantény obžalovanej a telefonátom, v ktorom jej obžalovaná oznámila, že idú do nemocnice, mohlo uplynúť asi 5 dní. Pred týmto telefonátom videla maloletú naposledy v piatok, keď ju prevzali od otca, počas toho, ako maloletá hovorila „bojím bojím“ sa nechcela od matky odtrhnúť. Keď boli u obžalovanej doma a obžalovaná chcela pripraviť obed, maloletá nechcela byť pri nej a išla sa s obžalovanou objímať, bolo to v ten deň, kedy maloletú prevzali od otca. Keď maloletú prevzali od otca, tento ju obžalovanej podal, čiže nechodila po vlastných nohách, ale keď prišli domov k obžalovanej, tam už maloletá kráčala. V čase prevzatia od otca bola maloletá zvláštna, skleslá, zdala sa jej utrápená, nevšimla si na nej však žiadne známky fyzického násilia, žiadne modriny ani vytrhané vlasy. S obžalovanou sa priatelí od roku 2021, pýtala sa jej, čo sa maloletej stalo, ako utrpela zranenia, obžalovaná jej povedala, že nevie. Keď maloletú niesli od otca, bola umrnčaná, v aute plakala, resp. fňukala, zdalo sa jej, že sa netešila v prítomnosti matky. Po nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu č.l. 239 a nasl. (fotografie dokumentujúce zranenia maloletej F.) svedkyňa uviedla, že v minulosti si zranenia ako na fotkách nevšimla, nevšimla si ich ani v čase, kedy maloletú prevzali od jej otca, maloletá mala asi čiapku, ale keď prišli k obžalovanej domov, už čiapku nemala. Obžalovaná sa jej nezverila, aký má vzťah k dcére, ale videla, že ju veľmi ľúbi. Zo záverov znaleckého posudku č. 2/2022 I. I. R., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplýva, že obžalovaná v čase spáchania skutku netrpela a ani aktuálne netrpí duševnou poruchou alebo chorobou v pravom zmysle slova, jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti neboli a nie sú patologicky ovplyvnené, boli a sú v celom rozsahu zachované. U obžalovanej znalec neobjektivizoval prítomnosť syndrómu závislosti od návykových látok (omamných, psychotropných látok, alkoholu, liekoch, prípadne iných látok). Z hľadiska psychiatrického stupeň intelektového vývoja obžalovanej nebol a nie je ovplyvnený žiadnou objektivizovanou psychopatológiou, je primeraný jej veku a vzdelaniu. Obžalovaná v čase spáchania skutku vedela rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania, vedela svoje konanie ovládať, oboje v celom rozsahu, mohla toto nebezpečenstvo predvídať s prihliadnutím na svoj intelekt a stupeň rozumového a mravného vývoja z hľadiska forenzne psychiatrického. Obžalovaná je v súčasnosti schopná chápať zmysel trestného konania z hľadiska forenzne psychiatrického. Znalec u obžalovanej v anamnéze dohľadal dva kontakty s ambulantnou psychiatričkou (2017,2018), v oboch prípadoch sa jednalo o problémy súvisiace s konzumom návykových látok u mladistvej, v jednom prípade intoxikácia alkoholom, v druhom prípade konzum stimulancií a „trávy“, bola jej odporučená abstinencia od návykových látok, nebola jej odporučená žiadna psychofarmakomedikácia ani psychiatrická hospitalizácia, k odporučenej kontrole sa ďalej nedostavila, bola u nej uvádzaná aj diagnóza poruchy správania. Pobyt obžalovanej na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný, nie je potrebné nariadiť žiadne ochranné liečenie.

Zo záverov znaleckého posudku č. XXX/XXXX doc. Ing. Miroslava Mokrého, znalca z odboru elektrotechnika, odvetvie elektronika, riadiaca technika, výpočtová technika (hardware), odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky, počítačové programy (software) vyplýva, že znalec zaistil všetky dostupné dáta z pamäti predloženého mobilného telefónu značky Apple a predložil ich v elektronickej forme na externom nosiči dát ako Prílohu č. 2 k znaleckému posudku, znalec zistil, že sa v pamäti skúmaného mobilného telefónu značky Apple nenachádzajú žiadne zmazané, resp. odstránené dáta, ktoré by bolo možné obnoviť. Znalec vypracoval komplexnú analýzu zaistených dát vo forme správy (vo viacerých formátoch), ktorá sa nachádza na priloženom externom nosiči dát. Z oboznámeného znaleckého posudku a jeho príloh, z dostupných údajov resp. súborov neboli zistené relevantné skutočnosti súvisiace so skutkom, ktorý bol obžalovanej kladený za vinu. Uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 01.12.2021 ČVS:ORP-532/2-VYS-GA-2021 (č.l. 128) bol do konania pribratý znalec MUDr. Alan Suchánek. Uznesenie bolo obžalovanej ako aj jej obhajcovi riadne doručené a znalec bol v zmysle zákona riadne poučený. Uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 01.12.2021 ČVS:ORP-532/2-VYS-GA-2021 (č.l. 181) bol do konania pribratý znalec Ing. Miroslav Mokrý. Uznesenie bolo obžalovanej ako aj jej obhajcovi riadne doručené a znalec bol v zmysle zákona riadne poučený. Uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 10.12.2021 ČVS:ORP-532/2-VYS-GA-2021 (č.l. 204) bol do konania pribratý znalec MUDr. Maroš Uhrin. Uznesenie bolo obžalovanej ako aj jej obhajcovi riadne doručené a znalec bol v zmysle zákona riadne poučený. Z lekárskej správy Národného ústavu detských chorôb zo dňa 24.11.2021 (č.l. 3) vyplýva, že dňa 23.11.2021 o 23:18 hod. bola prijatá na Kliniku detskej chirurgie NÚDCH Bratislava maloletá G. F., r.č. XXXXXX/XXXX. Matka si všimla, že má maloletá opuchnuté stehno a po konzultácii s VLPDD dieťa zobrala do NsP Galanta, v Galante bolo maloletej ordinované RTG lebky s negatívnym záverom a RTG pravého stehna so záverom zlomeniny pravej stehennej kosti. Pre početné hematómy na tvári a tele dieťaťa NsP Galanta pre podozrenie na CAN syndróm kontaktovala políciu. Po príchode bolo dieťa objektívne pri vedomí, na tvári malo početné hematómy staršieho dáta, v uchu prítomné modrasté sfarbenie kože, na dotyk bolestivé, ťažko hodnotiteľné pre neutíchajúci plač dieťaťa a nespoluprácu, početné hematómy aj na ľavej nohe. S matkou bol realizovaný pohovor, údajne žije v byte sama, cez týždeň je s maloletou a cez víkendy pracuje, o dieťa sa v jej neprítomnosti stará otec spolu so starými rodičmi, posledné dva týždne bola maloletá v starostlivosti otca, ktorý je údajne užívateľom alkoholu a návykových látok, pričom však stará matka je spoľahlivá. Maloletú si prebrala v piatok dňa 19.11.2021, všimla si modriny na tvári dieťaťa, neprikladala tomu veľký význam, maloletá sa údajne v poslednom období začala hádzať o zem, búchať si hlavu o podlahu. Keďže musela ísť do práce, dieťa bolo cez víkend s otcovou sestrou. Matka si dieťa prebrala dňa 21.11.2021 s väčším počtom modrín, všimla si, že maloletá kríva, je nepokojná a plačlivá. DO nemocnice išla z dôvodu, že maloletá mala opuchnutú nohu. Bola kontaktovaná VLPDD I. E., dieťa pozná, uviedla, že matka v minulosti užívala návykové látky, matka ju kontaktovala z dôvodu, že maloletá je od príchodu od otca nepokojná a plačlivá a tiež keď si všimla, že má opuchnutú nohu, VLPDD má podozrenie, že dieťaťu ubližuje matkin priateľ resp. niekto, koho sa matka bojí. Zo zápisnice o prehliadke tela zo dňa 24.11.2021 a príslušnej fotodokumentácie s legendou (č.l. 237 – 241m) súd zistil, že dňa 24.11.2021 v čase o 09:45 hod. bola vykonaná prehliadka tela maloletej osoby F. G., nar. XX.XX.XXXX. Prehliadka tela bola vykonaná za prítomnosti I. P. a obžalovanej, počas prehliadky tela maloletá mala početné modriny na celom tele, konkrétne na tvári, hlave, vo vnútri pravého a ľavého ucha, na stehne ľavej nohy, na ľavom ramene, na chrbte a v oblasti zadku, pravá noha maloletej je fixovaná. Zo zápisnice o vydaní veci a príslušnej fotodokumentácie (č.l. 242 – 269) súd zistil, že dňa 25.11.2021 o 12:17 hod. M. G., nar. XX.XX.XXXX dobrovoľne vydala 2 ks video záznam na CD a 1 ks CD komunikácie cez Messenger medzi M. G. a obžalovanou. Z predmetnej komunikácie (za obdobie odo dňa 22.11.2021 – 23.11.2021) vyplynulo, že obžalovaná M. G. kontaktovala s tým, že maloletej bol predpísaný sirup Sedalia, pretože sa maloletá bije a ubližuje si, maloletá nechcela byť celý deň s matkou ale len s jej priateľom, matku nechcela ani vidieť, maloletá má modriny „ako keby ju obžalovaná týra“. Obžalovaná tiež uviedla, že už nevládze, maloletá má na lícach modriny buchla si o posteľ hlavu,

maloletej sa stále venuje, táto je na nej nalepená až jej to je nepríjemné. V utorok dňa 23.11.2021 obžalovaná kontaktovala M. G. a uviedla, že už vidí zlepšenie, maloletú si chce nechať dlhšie aby si zvykla na jej priateľa, ktorého poslúcha. Dňa 23.11.2021 obžalovaná opäť kontaktovala M. G. v čase o 18:17 a uviedla, že idú do nemocnice, že nie je normálne, čo má maloletá na lícach a že má tiež opuchnutú celú nohu, ktorú si drží a hovorí „bolí“, pričom však nohu nemá buchnutú, nemá tam ani modrinu, má len opuchnuté stehno. Obžalovaná tiež prostredníctvom komunikácie zaslala M. G. fotografiu maloletej, z ktorej sú zrejmé modriny na tvári dieťaťa pričom uviedla, že to je choré, a to čo má na nohe ešte viac, s maloletou je nonstop akurát keď varí tak si sama ubližuje a búcha si hlavu, myslí si, že má traumu z toho, že nebola dva týždne s matkou. Následne M. G. obžalovaná informovala, že maloletá má zlomenú nohu a netuší ako, budú ju operovať a ona pôjde do cpz, maloletej sa ani nedotkla ani ona, ani nikto iný. Obžalovaná tiež následne zdôrazňovala, že s ňou nikto nebýva, čo povedala aj policajtom, pretože jej priateľ s ňou nikdy nebýva sám, ona si to odsedí, zo znaleckého posudku vyplýva, že je zbitá. Následne sa obžalovaná zaujímala, ako reagoval otec maloletej a stará matka maloletej po zistení, že maloletá sa nachádza v nemocnici a má zlomenú nohu. Zo zápisnice o vydaní veci a príslušnej fotodokumentácie (č.l. 270 – 356) súd zistil, že dňa 25.11.2021 o 17:40 hod. A. B. nar. XX.XX.XXXX dobrovoľne vydala mobilný telefón zn. Iphone 6S+ so sim kartou striebornej farby. Z komunikácie medzi obžalovanou a jej priateľom I. K. zo dňa 23.11.2021 bolo zistené, že obžalovaná v čase o 18:10 kontaktovala I. K., ktorému napísala, že idú do nemocnice, že maloletá má tú nohu strašnú a len plače, že ju to bolí, ale že to nebude udreté, nemá tam ani modrinu, možno preto si ubližuje, nevie sa na nohu ani poriadne postaviť. Volala s doktorkou, tá povedala, že si to nemohla urobiť maloletá sama, pýtala sa jej, odkedy plače. Obžalovaná uviedla, že nevie, ako na pohotovosti vysvetlí modriny maloletej. Následne obžalovaná I. K. informovala o tom, že maloletá má zlomenú nohu a o príchode príslušníkov PZ. Informovala ho, že policajtom uviedla, že býva sama, pretože nechcela, aby aj jeho riešili, že je v strese a požiadala ho, aby si z bytu vypratal všetky veci, pretože nechce, aby mal z toho problémy on, pretože vie, že by jej nič nespravil. Ďalej uviedla, že zo znaleckého posudku vyplynulo, že maloletá bola zbitá a že si zranenia nespôsobila sama, ona preto pôjde sedieť, že nemá význam zhánať právnika. Obžalovaná ďalej uvádza, že vedela, že to tak bude, že to nenechajú tak, ale nemohla ju nechať doma s takou nohou, obaja vedia, že to nebude dobre a že si má všetko zobrať z bytu preč. Ďalej I. v priebehu komunikácie uvádza, že „to dá na seba, aby mohla byť s malou doma, zoberie to celé na seba a bude pokoj, nechce, aby ony dve trpeli“, s čím obžalovaná nesúhlasí a uvádza, že aj tak s maloletou nebude doma, bude v nemocnici a potom sa to bude vyšetrovať, čo bude dlho trvať. V ďalšej komunikácii obžalovaná uvádza, že maloletú zobrali preč, že jej to nevadí, opakovane si I. K. vyznáva lásku a žiada ho, aby si vypratal všetky veci z bytu, obžalovaná uvádza, že nechápe, ako si mohla zlomiť nohu, že I. K. dobre vie, ako to bolo a utvrdzuje ho v tom, že maloletú nikto nezbil, ale že im to nikto neuverí, že doktori už podali trestné oznámenie a že vie, že to otočia proti nej, že volajú na ňu policajtov aj sociálku a že bude veľmi zle. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu s príslušnou fotodokumentáciou a legendou (č.l. 357 – 403) vyplýva, že dňa 24.11.2021 od 15:00 hod. do 15:35 hod. bola vykonaná obhliadka miesta činu v meste E., na ulici H. XXXX/X, v obytnom dome na prízemí vpravo v dvojizbovom byte. Vchodové dvere sú označené nálepkou s menom B., po vstupe sa v predsieni nachádza malá skriňa s vešiakom, po pravej strane sa nachádza ďalšia drevená skriňa s oblečením, v kuchyni sa nachádza malá kuchynská linka so spotrebičmi, sporák, kuchynský stôl- Cez kuchyňu sa prechádza do obývacej izby, kde sa nachádza sedacia súprava, stôl, drevená skriňa a hračky. Cez obývaciu izbu sa prechádza do spálne, v ktorej sa nachádza drevená dvojkrídľová skriňa, manželská posteľ. Po pravej strane sa nachádzajú zamknuté dvere vedúce do predsiene. Na parkovisku pred obytným domom sa nachádza kovovým pletivom ohradený priestor na smetné kontajnery, pričom pri prvom z nich sa na zemi nachádzajú malé plastové komponenty na stavanú konštrukciu poličky, prvý kontajner je otvorený a nachádzajú sa v ňom rôzne predmety ako aj čierna tenká plechová rúra, ktorá podľa obžalovanej mala byť súčasťou konštrukcie. Uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 32P/180/2021 (č.l. 429 - 437) zo dňa 29.11.2021 bola maloletá F. G. neodkladným opatrením zverená do osobnej starostlivosti otca. Z lekárskej prepúšťacej správy (č.l. 405) súd zistil, že maloletá bola prijatá dňa 24.11.2021 s diagnózou fractura diaphyseos femoris s konštatovaním syndrómu týrania bližšie neurčenou osobou, pričom hospitalizácia maloletej F. G. bola ukončená dňa 15.12.2021

Z prepúšťacej správy z Národného ústavu detských chorôb (č.l. 406) zo dňa 15.12.2021 vyplýva, že maloletá bola prijatá dňa 24.11.2021 v čase o 00:22 hod., 23.11.2021 ju matka zavrela v izbe a keď plakala, tak ju zobrala a odvtedy nevedela stúpiť na pravú nohu, konštatovaná zlomenina pravej stehennej kosti, v Galante podozrenie na syndróm CAN, posledné dva týždne z dôvodu ochorenia Covid 19 obžalovanej sa maloletá nachádzala v starostlivosti otca. Na tvári maloletej bola konštatovaná prítomnosť početných hematómov staršieho dáta, v uchu prítomné modrasté sfarbenie, bolestivosť ťažko hodnotiteľná pre neutíchajúci plač a nespoluprácu pacientky, početné hematómy aj na pravej hornej a ľavej dolnej končatine. Maloletá bola odoslaná na kliniku NUDCH z Galanty po úraze za nejasných okolností so zlomeninou pravého femuru a s početnými hematónmi na tele, najmä na tvári za účelom liečby. Liečba bola zahájená bez potreby tlmenia, pričom išlo o bolestivý výkon, pacientka bola zvyknutá na bolesť. Po odvedení matky za účelom vypočúvania prišiel na hospitalizáciu k maloletej jej biologický otec, tento sa o ňu dobre staral, dieťa bolo pri ňom pokojné a spokojné. Z lekárskej správy zo dňa 23.11.2021 (č.l. 408) vyplýva, že ohľadom spôsobu a pôvodu zranení bolo uvedené, že si ich dieťa spôsobilo samo, pravdepodobne tupými predmetmi do tvárovej oblasti, pravdepodobne tupým silným úderom do stehennej kosti – priamy mechanizmus úrazu, na otázku, či mohlo byť zranenie spôsobené tak, ako uvádza pacientka sa uvádza „nie“. Komplikácie nemožno určiť, predpokladaná doba liečenia 40 – 60 dní, či zanechá zranenie prechodné alebo trvalé následky, do akej miery budú mať následky vplyv na pracovnú schopnosť toho času nemožno určiť, ide o ťažký úraz, toho času nemožno určiť obmedzenia na obvyklom spôsobe života pacientky. Z lekárskej správy Svet zdravia, Nemocnica s poliklinikou Svätého Lukáša, a.s. zo dňa 23.11.2021 (č.l. 409) vyplýva, že maloletá sa dostavila v sprievode matky, matka udáva, že dieťa sa sťažuje na bolesti a samo sa hádže o zem, pri čom si spôsobuje zranenia, udáva, že od rána normálne chodila, o piatej poobede ju sprchovala a evidovala spuchnutú pravú dolnú končatinu, maloletá stále opakuje „to bolí“, pričom nedefinuje presné miesto, vidno početné zranenia tvárového skeletu a pravého femuru, chôdza a postoj nemožná, neustojí ich, maloletá po zistení zlomeniny odoslaná do NUDCH UNB Bratislava Kramáre na doriešenie stavu. V rámci diagnózy konštatovaný syndróm CAN, t.j. syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa. Z lekárskej správy Národného ústavu detských chorôb zo dňa 23.11.2021 o 23:18 hod. (č.l. 410) vyplýva, že maloletú matka zavrela v izbe a keď plakala tak ju zobrala a odvtedy nevedela stúpiť na pravú nohu. Ošetrená v Galante – zlomenina diafýzy pravej stehennej kosti, v Galante podozrenie na syndróm CAN, na tvári početné hematómy staršieho dáta, v uchu prítomné modrasté sfarbenie kože, bolestivosť ťažko hodnotiteľná pre neutíchajúci plač a nespoluprácu, početné hematómy aj na ľavej dolnej končatine. Z RTG snímky (č.l. 411) maloletej F. G. je zrejmé, že dňa 23.11.2021 v čase o 18:36 hod. bola v Nemocnici s poliklinikou Sv. Lukáša v Galante vyhotovená RTG snímka. Zo správy I. E. D., NZZ – psychiatrická ambulancia (č. l. 416) vyplýva, že obžalovaná bola v evidencii psychiatrickej ambulancie od 01.12.2017, kedy bola 1x vyšetrená, bola hospitalizovaná pre intoxikáciu alkoholom, dostavila sa v doprovode zákonného zástupcu, konštatovaný záver stav po intoxikácii alkoholom. Na jedinej kontrole dňa 14.11.2018, doprovod zákonný zástupca uviedol, že fajčila marihuanu, potom prešla na pervitín, ktorý šňupala, fajčila. Na ďalšiu kontrolu v 01/2019 sa nedostavila, lieky predpísané nemala. Zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 16.12.2021 (č.l. 423) súd zistil, že dňa 15.12.2021 boli prešetrené pomery na strane otca maloletej F. G. a jej starých rodičov na adrese K. S. XX, kde toho času zdržiava maloletá. V deň šetrenia bola maloletá prepustená z hospitalizácie v NÚDCH v Bratislave, otec s ňou strávil v nemocnici dva týždne, počas šetrenia bola zrejmá silná citová väzba maloletej vytvorená k jej starej matke a k jej otcovi, maloletá im neustále venovala pozornosť, pôsobila pokojným dojmom, usmievala sa, nemala strach. Otec maloletej uviedol, že ho obžalovaná dvakrát telefonicky kontaktovala z výkonu väzby, v telefonáte sa však nezaujímala o maloletú, ale predovšetkým o financie ohľadom vyživovacej povinnosti k nej. Otec starostlivosť obžalovanej o maloletú nehodnotí kladne, avšak nikdy nebol svedkom toho, že by obžalovaná maloletú udrela alebo jej inak fyzicky ublížila.

Zo správy o povesti z obce Pusté Sady (č.l. 450) súd zistil, že obžalovaná žila v rodinnom dome svojich starých rodičov, je nemajetná, na verejnosti sa neprejavuje a jej správanie nebolo prejednávané komisiou pre verejný poriadok. Z aktuálneho odpisu registra trestov zo dňa 04.07.2023 súd zistil, že obžalovaná má evidované štyri záznamy, pričom vo všetkých prípadoch sa dopustila majetkovej trestnej činnosti. Naposledy bola odsúdená rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 20.09.2022, právoplatným dňa 20.09.2022, sp. zn. 2T/18/2020. Z aktuálneho výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa 04.07.2023 súd zistil, že obžalovaná sa dopustila jedného priestupku proti majetku. K listinným dôkazom sa vyjadrila obžalovaná, ktorá uviedla, že krádeží sa dopúšťala, keď bola mladistvá, je jej to ľúto, vtedy si to neuvedomovala. Na obrazovom zázname predloženom M. G. je zachytená maloleté dieťa, sediace a plačúce na manželskej posteli, ktoré si počas toho ako plače drží pravú nohu, na fotografii predloženej M. G. je rovnako zachytené maloleté dieťa s početnými podliatinami na tvári. Po takto vykonanom dokazovaní súd rozhodol rozsudkom zo dňa 12.07.2023, sp. zn. 14T/14/2022 a obžalovanú uznal za vinnú zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a uložil jej trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Na základe odvolania obžalovanej bol vyššie uvedený rozsudok súdu prvého stupňa uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 06.08.2024, sp. zn. 6To/180/2023 zrušený v celom rozsahu a vec bola okresnému súdu vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení predmetného uznesenia súd uvádza, že z uvedeného rozhodnutia nie je možné zistiť, akým spôsobom sa okresný súd vysporiadal s otázkou, či konanie obžalovanej poškodená osoba pociťovala ako psychické a fyzické príkorie, taktiež či predmetného konania sa dopustila samotná obžalovaná. Okresný súd pochybil, keď sa nevysporiadal s rozpormi vo svedeckých výpovediach a prečítanej výpovedi obžalovanej z prípravného konania, nevysporiadal sa ani s výpoveďami jednotlivých svedkov v kontexte ich dôveryhodnosti. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu vykonané dôkazy precízne vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku a následne rozhodnúť spôsobom zodpovedajúcim stavu veci a zákonu, pričom je potrebné sa dôsledne riadiť zásadou požiadavky náležitého zistenia skutkového stavu veci tak, aby bez dôvodných pochybností bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. Nemenej dôležitou povinnosťou okresného súdu bude rozsudok aj náležitým spôsobom odôvodniť tak, aby všetky skutkové i právne zistenia, závery a úvahy okresného súdu boli zrozumiteľné pre strany trestného konania a preskúmateľné v rámci odvolacieho konania, pričom bude zároveň potrebné dôsledne sa vyrovnať s obhajobnými tvrdeniami obžalovanej. Po zrušení a vrátení veci súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie opätovným výsluchom znalca I. J. E. a prečítaním listinných dôkazov, iné návrhy na doplnenie dokazovania procesné strany nenavrhli. Znalec I. J. E. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.09.2025 predniesol znalecký posudok č. 4/2002 v zhode s jeho písomným vyhotovením, na jeho záveroch zotrval v plnom rozsahu. Na otázky uviedol, že maloleté dieťa bolo obmedzené na obvyklom spôsobe života tým, že 3 týždne musela ležať, následne po 3 týždňoch jej zložili z nohy ten ťah a uvoľnili ju, po tomto zložení ešte asi 3 dni ležala, ale už mohla meniť polohu na bok, určite ju aj postavili na nohy. 2 až 3 dni ju museli podopierať pri chôdzi, keďže také malé dieťa nevie používať barle. Postupne začala skackať, nohu zaťažovať a chodiť. Keďže nemala pohyb v kĺboch počas 3 týždňoch, začala rehabilitovať, čo jej spôsobilo bolesť, zlomenina ju už nebolela, ale bolel jej pohyb, pretože nervy sú bolestivé. Sádru jej už potom nedali, pretože u dieťaťa, ktoré rýchlo rastie, je kosť veľmi dobre prekrvená a dobre sa hojí. Dospelá osoba s takýmto zranením by bola práceneschopná aj 6 mesiacov, alebo rok, pričom doba liečenia u maloletej bola 57 dní. Deťom sa takáto zlomenina veľmi rýchlo hojí, nezostávajú ani následky, tieto zostanú len vtedy, keď sú narušené rastové zóny. Maloletej bola odporúčaná rehabilitácia, ktorú aj s otcom navštívila, ale tam im povedali, že tam chodiť nemusia, najlepšou rehabilitáciou je každodenná činnosť, a to že maloletá chodila a pohybovala

sa. Maloletá mohla bez akéhokoľvek obmedzenia skákať po ešte asi 30 dňoch od ukončenia doby liečenia zranení, teda 57 dní + 1 mesiac, samostatne chodiť však mohla už skôr. Pokiaľ ide o obdobie, odkedy už nemusela len ležať, teda čas medzi 22. dňom a 57. dňom od ukončenia liečenia, maloletá potrebovala prvé dni asistenciu, pretože si nebola pri chôdzi istá a to 7 až 10 dní, pretože maloleté dieťa sa veľmi rýchlo dokáže adaptovať. Tých 30 dní, ktoré uviedol, na to, aby mohla sa pohybovať a skákať už bez akéhokoľvek obmedzenia, bolo potrebných aj na to, aby nadobudla opätovne svalovú hmotu, ktorá jej pri ležaní oslabla. Pokiaľ ide o odpoveď na otázku č. 3, uvádzam, že zranenia, ktoré mohli byť spôsobené pádom skrine na telo maloletej, týmto myslel menšie pomliaždeniny, resp. menšie zranenia na kolene alebo predlaktí. Tie ostatné veľké nie, pretože látka nemohla maloletej takýmto spôsobom ublížiť. V prípade pádu látkovej skrine jej mohli tyčky, z ktorých pozostávala, spôsobiť zranenie na predlaktí alebo kolene. Preto uviedol na otázku č. 1, že je veľmi pravdepodobné, že dieťa malo zlomeninu stehennej kosti už vtedy, keď matka priniesla maloletú na rukách ukázať ju svedkovi I. N., keďže ju počas tej doby nepoložila na zem, malo sa jednať o živé dieťa, za normálnych okolností pri návšteve by ju podľa môjho názoru matka nedržala na rukách, ale by ju zavolala, tu však matka dieťa držala na rukách, nepostavila ho na nohy a dieťa plakalo. Vzhľadom na uvedené som preto uviedol, že z toho možno usúdiť, že dieťa v tej dobe už malo zlomeninu stehennej kosti a že v tej dobe už matka vedela o zranení dieťaťa, aj keď si možno nebola vedomá závažnosti zranenia. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal aj z výpovede I. N. (str. 6 posudku) zo dňa 24.11.2021, inú jeho výpoveď k dispozícii asi nemal. Z aktuálneho odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaná bola v minulosti štyrikrát súdne trestaná za majetkovú trestnú činnosť, pričom vo všetkých prípadoch sa na ňu hľadí, akoby odsúdená nebola. Z aktuálneho výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov nevyplýva žiaden záznam. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.l. 452 súd zistil, že v období od 03.08.2018 do 20.05.2022 obžalovaná spáchala jeden priestupok proti majetku. Pokiaľ ide o analýzu znaleckého posudku č.l. 202, na túto súd pri hodnotení dôkazov neprihliadal, nakoľko sa jedná o úradný záznam vyhotovený O. F. T., ktorý v zmysle Trestného poriadku nie je dôkazom, dôkazom by bol len výsluch osoby, ktorá takýto úradný záznam vypracovala. Z výsledkov takto vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Na základe takto vykonaného dokazovania, zistením skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov získaných zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, bolo podľa názoru súdu spáchanie žalovanej trestnej činnosti obžalovanej preukázané. Bolo však nevyhnutné na základe skutkových zistení preukázaných v priebehu konania pri zachovaní totožnosti skutku upraviť skutkovú vetu, pričom súd dospel k záveru, že zistený skutok opísaný v skutkovej vete rozsudku napĺňa skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 139 odsek 1 písmeno a), písmeno c), písmeno d) Trestného zákona. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaná svojej maloletej dcére presne nezisteným spôsobom ublížila na zdraví tým, že ju fyzicky napadla (úderom rukou alebo nejakým predmetom, kopom alebo silným narazením do stehna maloletej) čím jej spôsobila zlomeninu pravej stehennej kosti, čím naplnila skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, pričom tento čin spáchala na chránenej osobe (na dieťati, blízkej osobe, odkázanej osobe), čo bolo dôvodom pre použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 156 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 139 odsek 1 písmeno a), písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, nakoľko obžalovaná s ohľadom na status poškodenej očakávala z jej strany menší, resp. žiaden odpor. V tejto súvislosti súd uvádza, že maloletá poškodená mala v čase spáchania skutku len dva roky, pričom obžalovaná je jej matkou, teda blízkou osobou, na ktorú je maloletá odkázaná svojou výživou, výchovou a starostlivosťou. Spáchanie predmetného skutku bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané vykonaným dokazovaním. V tomto smere súd poukazuje predovšetkým na znalecký posudok I. J. E., z ktorého záverov ako aj výsluchu znalca vyplynulo, že maloletej bolo okrem iného spôsobené aj závažné zranenie

– zlomenina pravej stehennej kosti, ktorá je najpevnejšou kosťou v tele, pri bežnom úraze takého zranenie nevzniká, môže vzniknúť priamym pôsobením sily značnej až veľkej intenzity, išlo o úder, kop alebo silné narazenie do pravého stehna dieťaťa, čo sa týka intenzity sily v rozmedzí stupnice 1-5, išlo o silu minimálne 4 stupňa. V rámci výsluchu znalec zároveň jednoznačne vylúčil, že by si maloletá zlomeninu mohla spôsobiť sama a uviedol, že zlomeninu stehennej kosti si dieťa samo spôsobiť nemôže, pri samotnom bežnom páde to možné nie je, takéto zlomeniny môžu vzniknúť pri niektorých druhoch športov ako lyžovanie alebo korčuľovanie, ale v takomto prípade ide o šikmé špirálovité zlomeniny, je tam prítomná vysoká kinetická energia, dieťa takúto energiu pri bežnom behu alebo páde nedosiahne. Zároveň potvrdil, že toto zranenie vzniklo úderom a to buď rukou alebo nejakým predmetom, prípadne kopom, alebo silným strčením dieťaťa do nejakej hrany vo výške stehennej kosti ako aj to, že obžalovaná vzhľadom na svoju fyzickú konštrukciu by mohla maloletej takéto zranenia spôsobiť. Znalec tiež vylúčil, že by pád látkovej skrine na maloletú mohol spôsobiť zlomeninu stehennej kosti a uviedol, že pád látkovej skrine toto zranenie určite nespôsobil, látková skriňa ako taká zložená z ľahkých kovových tyčiek by zlomeninu stehennej kosti spôsobiť nemohla. Znalec tiež potvrdil, že osoby, ktoré zabezpečovali osobnú hygienu dieťaťa, teda ho kúpali, starali sa oň, by si tieto zranenia museli všimnúť, ako aj to, že každá prítomná osoba by si určite všimla to, že je dieťa zranené, nakoľko zlomenina každej kosti spôsobuje výraznú bolesť, o to viac, že išlo o najpevnejšiu kosť tela človeka, pri zlomenine dochádza aj k porušeniu okostice a okolitých mäkkých tkanív, vzniká náhla, veľmi prudká bolesť, dieťa by takúto bolesť prejavilo, táto bolesť je následne prítomná pri každom pohybe, dieťa by sa na nohu nedokázalo postaviť, zlomenina spôsobuje obrovskú bolesť. Svedkyňa M. G. v rámci výpovede uviedla, že o maloletú poškodenú zabezpečovala starostlivosť od 11:00 dňa 20.11. do 17:00 hod. dňa 21.11., kedy maloletú vrátila obžalovanej, pričom potvrdila, že maloletá bola v tom čas v poriadku, zranenia nemala. Počas doby, kedy zabezpečovala starostlivosť o maloletú táto bola veselá, hrala sa, o zlomenine sa dozvedela až keď jej obžalovaná písala, že maloletá plače, búcha sa o zem a má opuchnutú nohu, v pondelok jej obžalovaná posielala fotky modrín, ktoré mala maloletá cez celú tvár, v nedeľu maloletej (t.j. 21.11.) však nič nebolo, bola v poriadku. Rovnako aj svedkyňa G. B. potvrdila, že v nedeľu dňa 21.11. ju navštívila obžalovaná a maloletou poškodenou, pričom maloletá bola v tom čase v poriadku, až následne v utorok ju kontaktovala obžalovaná a uviedla, že je s maloletou v nemocnici a že má problém s nohou. Hoci priamy svedok skutku absentuje, v neprospech obžalovanej okrem znaleckého posudku znalca MUDr. Sucháneka svedčí aj výpoveď svedka I. N., ktorý potvrdil, že niekedy v novembri v roku 2021 bol s obžalovanou odniesť maloletého P. k jeho otcovi, po jeho odovzdaní išiel obžalovanú odprevadiť domov, pretože chcel vidieť maloletú F., ktorú obžalovaná priniesla plačúcu na rukách, priateľa obžalovanej nevidel, na tvári maloletej si všimol podliatiny, avšak až následne, po tom, čo opustil domácnosť obžalovanej cez videohovor spozoroval, že maloletá plače a chytá si nohu, po čom išiel k obžalovanej doby bytu, kde sa priateľ obžalovanej nenachádzal, a obžalovanú s maloletou odviezol na pohotovosť. Z uvedeného možno ustáliť, že k zraneniu maloletej prišlo v čase, kedy starostlivosť o maloletú zabezpečovala výhradne obžalovaná, teda po tom, čo obžalovaná prevzala maloletú zo starostlivosti jej priateľa I. K., nakoľko v čase, kedy maloletú prevzala do starostlivosti obžalovaná (potom, čo sa vrátila do bytu so svedkom I. N.) svedok I. N. nespozoroval, že by maloletá bola zranená v oblasti končatiny – pravej nohy, toto zranenie resp. bolesť v danej oblasti maloletá prejavovala až neskôr v čase, kedy už sa nachádzala v domácnosti len s obžalovanou a kedy svedok I. N. telefonoval prostredníctvom videohovoru s obžalovanou (svedok I. N. vypovedal, že cez videohovor videl, že maloletá plače a chytá si nohu). V kontexte vyjadrení znalca, ktorý uviedol, že pri zlomenine vzniká obrovská bolesť, a že každá prítomná osoba by si musela všimnúť, že je dieťa zranené, možno preto jednoznačne ustáliť, že v čase, kedy sa svedok I. N. vrátil po odovzdaní maloletého P. s obžalovanou do jej domácnosti, maloletá ešte nemala zlomenú stehennú kosť, nakoľko svedok na maloletej spozoroval zranenia iba v oblasti tváre. Na uvedenom nič nemení ani úvaha znalca, že za normálnych okolností pri návšteve by maloletú podľa jeho názoru matka nedržala na rukách, ale by ju zavolala, tu však matka dieťa držala na rukách, nepostavila ho na nohy a dieťa plakalo, z čoho znalec usudzuje, že dieťa v tej dobe už malo zlomeninu stehennej kosti a že v tej dobe už matka vedela o zranení dieťaťa, aj keď si možno nebola vedomá závažnosti zranenia. Uvedené tvrdenie znalca je špekulatívne a zároveň vyvrátené výpoveďou svedka I. N., ktorý potvrdil, že v čase jeho návštevy síce spozoroval zranenia, avšak výlučne na tvári maloletetej a až počas uskutočnenia videohovoru s obžalovanou po tom, čo domácnosť obžalovanej opustil videl, ako maloletá plače a chytá si popritom nohu, teda až v tomto čase maloletá prejavovala navonok bolesť v oblasti zlomeniny stehennej kosti.

Napokon aj samotná obžalovaná vo svojej výpovedi ako obvinená (ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní z dôvodu, že obžalovaná využila svoje právo a odmietla vypovedať) potvrdila, že maloletá sa dňa 23.11.2021 v poobedňajších hodinách nachádzala doma s jej priateľom I. K., ktorý zabezpečoval starostlivosť o ňu, obžalovaná išla so svedkom I. N. odniesť maloletého P., po tom, čo sa spolu so svedkom vrátili do domácnosti obžalovanej, kde v ktorej sa nachádzala maloletá spolu so svedkom I. K., priniesla svedkovi maloletú ukázať na rukách, táto v tom čase len mrnčala, nevšimla si, že by mala niečo s nohou, následne ostala s maloletou doma sama, nakoľko I. K. v čase asi o 16:30 hod. odišiel, a asi do 18:00 hod. sa s maloletou, ktorá bola pokojná, hrala. Z vyššie uvedeného vyplýva, že maloletá v čase, kedy ju obžalovaná prevzala zo starostlivosti svedka I. K. bola v poriadku, nakoľko ani obžalovaná a ani svedok I. N. nespozorovali žiadne zranenie v oblasti stehna maloletej, pričom znalec MUDr. Alana Suchánek sa vylúčil, že by si osoba prítomná pri dieťati takéto zranenie, resp. prejavy dieťaťa spojené s predmetným zranením nevšimla Zlomenina stehennej kosti maloletej musela byť spôsobená práve a len v čase, kedy sa s maloletou v domácnosti nachádzala iba obžalovaná, ktorá o ňu zabezpečovala starostlivosť, pričom znalec MUDr. Suchánek zároveň vylúčil možnosť, že by si maloletá zranenie mohla spôsobiť sama a tiež vylúčil možnosť, že by zlomeninu mohol spôsobiť pád látkovej skrine na maloletú. Z výpovede obžalovanej tiež vyplynulo, že svedok I. K. sa mal do domácnosti vrátiť až v čase, kedy už obžalovaná spozorovala zranenie v oblasti stehna maloletej poškodenej, čo korešponduje aj s listinnými dôkazmi – predovšetkým oboznámenou komunikáciou prebiehajúcou medzi obžalovanou a svedkom I. K., kde obžalovaná svedkovi oznamuje, že ide s maloletou do nemocnice, pretože maloletá stále plače a nevie sa postaviť na nohu. Súd neuveril výpovedi svedka I. K., túto vyhodnotil ako nevierohodnú, najmä z dôvodu existencie viacerých rozporov v jeho výpovedi v porovnaní s ostatnými vykonanými dôkazmi. Svedok K. vypovedal, že už v čase prevzatia od otca (dňa 19.11.2021) mala maloletá na tvári viditeľné modriny a že bola červená. Uvedené tvrdenia svedka K. boli vyvrátené vykonaným dokazovaním - svedeckými výpoveďami, keď svedkyňa O. I. uviedla, že po skončení karantény išla s obžalovanou pre maloletú k jej otcovi, pričom potvrdila, že v čase prevzatia od otca si na maloletej nevšimla žiadne známky fyzického násilia, modriny ani vytrhané vlasy, potvrdila tiež, že maloletá v tom čase kráčať vedela. Tvrdenia svedka K. tiež vyvracia výpoveď svedkyne M. G., ktorá vypovedala, že počas víkendu od 20.11.2021 zabezpečovala starostlivosť o maloletú a túto prevzala bez zranení a v rovnakom stave ju obžalovanej aj vrátila. S poukazom na dôvody vyššie uvedené, teda rozpory vo výpovediach, vzájomný vzťah a s ním súvisiaci motív svedka vypovedať v prospech obžalovanej súd výpoveď svedka I. K. vyhodnotil ako nevierohodnú, účelovú, vyvrátenú vyššie uvedenými dôkazmi. Na vierohodnosti uvedeného svedka nepridali ani skutočnosti plynúce z jeho komunikácie s obžalovanou, kde v priebehu komunikácie svedok K. uvádza, že „to dá na seba, aby mohla byť s malou doma, zoberie to celé na seba a bude pokoj, nechce, aby ony dve trpeli“. Naproti tomu výpovede poškodeného A. G., svedkov I. N., M. G., O. I., I. L. E. a G. B. štrukturálne korešpondovali, navzájom sa prelínali a dopĺňali aj s vykonaným znaleckým dokazovaním a ostatnými vykonanými listinnými dôkazmi. Pokiaľ ide o vierohodnosť svedkov A. G., I. N., M. G., O. I., G. B. a I. L. E. títo vypovedali konzistentne tak, ako v prípravnom konaní, výpovede vývoju dôkaznej situácie neprispôsobovali, ich výpovede navzájom korešpondujú, pričom v nich súd nezaznamenal žiadne závažné rozpory, ktoré by mali za následok ich nevierohodnosť. Zároveň nebol zistený žiaden motív, ktorý by mohol viesť svedkov ku krivej výpovedi v predmetnom konaní. V osobe svedka A. G. sa síce jedná o bývalého druha obžalovanej, avšak tento vypovedal plynule a bez akýchkoľvek emočných prejavov. Hoci svedkovia A. G., M. G., G. B., I. N. ako aj O. I. zhodne potvrdili, že v ich prítomnosti obžalovaná maloletej nikdy nijakým spôsobom neublížila, rovnako aj I. L. E. vylúčila, že by počas doby, kedy sa o dieťa starala obžalovaná, zaznamenala akékoľvek známky týrania, uvedené nič nemení na závere súdu o vine obžalovanej, ktorá bola preukázaná výsluchom znalca MUDr. Alana Sucháneka v kontexte výpovede svedka I. N., podporne aj prečítanou výpoveďou obžalovanej, lekárskymi správami, RTG snímkom, zápisnicou o prehliadke tela maloletej a ďalšími listinnými dôkazmi potvrdzujúcimi zranenie maloletej – zlomeninu pravej stehennej kosti. Pokiaľ ide o ďalšie zranenia na tvári a tele maloletej (veľké plošné pomliaždeniny s krvnými podliatinami na ľavej strane čela, líca, brady s odierkou v oblasti pod ľavým okom ako aj na pravej strane čela, líca, pomliaždeniny s krvnými podliatinami na ľavom aj pravom uchu, pomliaždeninu s krvnou podliatinou na

vnútornej strane ľavého kolena, ako aj na ľavom predlaktí, pomliaždeninu na chrbte s krvnou podliatinou vľavo v oblasti ľavej lopatky, na chrbte v oblasti pravej lopatky a v driekovej oblasti v strede a veľkej plošnej pomliaždeniny s krvou podliatinou v pravej sedacej a bedrovej oblasti) z výsluchu znalca MUDr. Alana Sucháneka vyplynulo, že tieto vznikali počas dlhšieho časového obdobia dvoch týždňov, sama maloletá si ich však spôsobiť nemohla. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na výsluch svedkyne M. G., ktorá potvrdila, že maloletú približne o 11:00 hod. dňa 20.11.2021 prevzala a vrátila ju obžalovanej do 17:00 dňa 21.11.2021, večer ju kúpala, maloletá žiadne zranenia nemala, ako aj to, že asi týždeň pred skutkom mala obžalovaná Covid, kedy približne dva týždne zabezpečoval starostlivosť o maloletú otec maloletej A. G., čo rovnako potvrdila svedkyňa I. L. E., ktorá uviedla, že dňa 08.11.2021 vystavila otcovi maloletej OČR, ktorý jej pri návšteve v ambulancii uviedol, že s obžalovanou už nežije v spoločnej domácnosti, táto má covid a o dieťa sa bude dva týždne starať on. Po dvoch týždňoch jej obžalovaná volala a povedala, že maloletá plače a má opuchnutú nohu, preto ju poslala na pohotovosť. Z výpovede svedkyne O. I. vyplynulo, že po skončení karantény obžalovanej v súvislosti s ochorením Covid išla spolu s obžalovanou pre maloletú k bývalému priateľovi obžalovanej, keď maloletú prevzali, nevšimla si na nej žiadne známky fyzického násilia, modriny ani vytrhané vlasy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že starostlivosť o maloletú v čase, kedy podľa vyjadrenia znalca I. J. E. boli spôsobené jednotlivé zranenia maloletej popísané v skutkovej vete obžaloby (s výnimkou zlomeniny stehennej kosti) zabezpečovali viaceré osoby, v tomto smere súd preto nepovažoval za preukázané, že to bola práve obžalovaná, kto tieto zranenia maloletej spôsobil. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že zranenia maloletej (modriny, podliatiny) mohli mať viacero možných spôsobov ako vznikli, a preto nemožno jednoznačne (s výnimkou zlomeniny stehennej kosti) ustáliť, že tieto zranenia maloletej s určitosťou spôsobila práve obžalovaná. V tejto súvislosti súd poukazuje na výsluch znalca MUDr. Alana Sucháneka, ktorý uviedol, že menšie pomliaždeniny, resp. menšie zranenia na kolene alebo predlaktí mohli byť spôsobené aj pádom látkovej skrine, kedy mohli tyčky, z ktorých látková skriňa pozostávala, takéto zranenia spôsobiť. Vo vzťahu k plošnej alopécii znalec zároveň uviedol, že nevylučuje, že by si ju maloletá mohla spôsobiť aj sama. V súvislosti s plošnou alopéciou súd poukazuje aj na výpoveď svedkyne G. B., ktorá v rámci svojho výsluchu potvrdila, že maloletá si niekedy trhala vlasy. Z uvedeného dôvodu súd skutkovú vetu obžaloby upravil tak, že veľké plošné pomliaždeniny s krvnými podliatinami na ľavej strane čela, líca, brady s odierkou v oblasti pod ľavým okom ako aj na pravej strane čela, líca, pomliaždeniny s krvnými podliatinami na ľavom aj pravom uchu, pomliaždeninu s krvnou podliatinou na vnútornej strane ľavého kolena, ako aj na ľavom predlaktí, pomliaždeninu na chrbte s krvnou podliatinou vľavo v oblasti ľavej lopatky, na chrbte v oblasti pravej lopatky a v driekovej oblasti v strede a veľkej plošnej pomliaždeniny s krvou podliatinou v pravej sedacej a bedrovej oblasti ako aj plošnej alopecie v oblasti záhlavia, zo skutkovej vety vypustil. Vyššie uvedené závery však neplatia pokiaľ ide o zlomeninu pravej stehennej kosti maloletej. Vzhľadom na vyššie uvedené vykonané dokazovanie súd považuje za nepochybné, že obžalovaná dňa 23.11.2021 v meste E., na ulici H. XXXX/X presne nezisteným spôsobom (ako vyplynulo zo znaleckého posudku I. J. E. priamym pôsobením sily značnej až veľkej intenzity – úder, kop, silné narazenie do pravého stehna dieťaťa) fyzicky napadla svoju maloletú dcéru, čím jej spôsobila zlomeninu strednej časti pravej stehennej kosti, teda maloletej ublížila na zdraví, resp. spôsobila také poškodenie zdravia maloletej, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie a liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života maloletej. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané sťaženie obvyklého (zvyčajného ) spôsobu života maloletej, a to nie iba na krátky čas (najmenej 7 dní), v danom prípade 26 dní. V tomto smere súd poukazuje najmä na znalecký posudok č. 4/2022 I. J. E. a jeho výsluch, z ktorých dôkazov vyplynul jednak kvalitatívny, ako i časový aspekt poškodenia zdravia maloletej. Znalecký posudok znalca I. E. ako usvedčujúci dôkaz voči obrane obžalovanej nestál osamotene, ale bol podporený radom nepriamych dôkazov, ktoré vo svojom súhrne tvorili ucelenú logickú a ničím neprerušenú reťaz dôkazov vzájomne na seba nadväzujúcich svedčiacich v neprospech obžalovanej. Svedok I. N. vypovedal podrobne o tom, čo bezprostredne skutku predchádzalo, ako s obžalovanou po odovzdaní maloletého P. navštívil maloletú F., ktorú obžalovaná prevzala do starostlivosti, pričom na tvári maloletej spozoroval podliatiny, následne z domácnosti odišiel, následne mu obžalovaná telefonovala

a až vtedy prostredníctvom videohovoru spozoroval, že maloletá plače a chytá si nohu. Výpoveď svedka N. a znalca I. E. sa navzájom prelínajú, dopĺňajú a systematicky zapadajú tiež do skutkových okolností zistených z ostatných vykonaných dôkazov. Výpoveď znalca I. E. a svedka N. podporne dokresľujú listinné dôkazy, najmä pokiaľ ide o predmetné zranenie – zlomeninu pravej stehennej kosti maloletej a zhodujú sa so skutočnosťami vyplývajúcimi z prečítaných listinných dôkazov – lekárskych správ týkajúcich sa maloletej poškodenej, ktoré rovnako potvrdzujú, že maloletá (privezená na ošetrenie dňa 21.11.2021 matkou – obžalovanou) utrpela okrem iného aj zlomeninu pravej stehennej kosti. Následne sa súd pri hodnotení dôkazov starostlivo zaoberal aj obranou obžalovanej, u ktorej vychádzal z toho, že je nevinná. Obžalovaná v prečítanej výpovedi z prípravného konania predostrela vlastnú verziu skutkového deja spočívajúcu v tom, že sa žiadneho násilia voči maloletej nedopustila. Obžalovaná tvrdila, že „s maloletou ostala doma sama, pretože I. odišiel v čase približne o 16:30, asi do 18:00 sa s maloletou hrala, čítala jej, maloletá bola pokojná, nechala ju na gauči v obývačke a išla jej nachystať veci na kúpanie. Maloletá začala plakať, zavolala ju, aby išla za ňou do spálne, následne ju zobrala na ruky pretože nešla, odniesla ju do spálne a posadila na posteľ, kým nachystala všetky veci. Potom maloletú zobrala do kúpeľne a tam ju postavila na zem, v tom maloletá začala vrieskať, vyzliekla ju, posadila do vane a keď ju kúpala si všimla, že má opuchnutú nohu. Keď maloletú dokúpala vrátil sa v čase približne o 18:15 I., ukázala mu, čo má maloletá na nohe. Odkedy maloletú okúpala chytala sa za nohu a hovorila „bolí“. V priebehu dňa uvedené maloletá nehovorila...“ Na hlavnom pojednávaní však nebol vykonaný žiaden hodnoverný dôkaz, ktorý by verziu obžalovanej potvrdzoval. Čo sa týka obrany obžalovanej založenej na tvrdení, že maloletá F. sa sebapoškodzuje a teda si predmetné zranenia vrátane zlomeniny stehennej kosti spôsobila sama, táto bola jednoznačne vyvrátená vykonaným dokazovaním. Osobitne súd poukazuje na vyjadrenie znalca MUDr. Alana Sucháneka, ktorý jednoznačne vylúčil, že by si zlomeninu stehennej kosti maloletá mohla spôsobiť sama, resp. že by toto zranenie mohlo byť spôsobené pádom látkovej skrine, ako aj výpoveďou svedka I. N., ktorý potvrdil, že maloletá prejavovala bolesť v oblasti zlomeniny až v čase, kedy sa o maloletú starala práve obžalovaná, maloletá plakala a chytala si zranenú nohu (čoho bol svedkom prostredníctvom videohovoru s obžalovanou). Skutkové okolnosti prípadu tak, ako boli zistené vykonaným dokazovaním, jednoznačne svedčali tomu, že obžalovaná prečin ublíženia na zdraví spáchala. Svedok I. N. navyše potvrdil, že v čase, kedy sa nachádzal v domácnosti obžalovanej, kedy obžalovaná prevzala maloletú do osobnej starostlivosti, si na maloletej okrem podliatin na tvári iné zranenie nevšimol, čo rovnako vylučuje možnosť, že by už v čase jeho návštevy maloletá mala zlomenú nohu, keď znalec I. E. vylúčil, že by bolo možné si takéhoto zranenie na maloletom dieťati nevšimnúť. Takto zvolená obrana nebola podľa názoru súdu nielenže vôbec spôsobilá obžalovanú vyviniť spod obvinenia, ktorému v zmysle podanej obžaloby čelila, ale v podstate nemala ani vôbec žiadne iné opodstatnenie a zostala tak iba na úrovni právne neakceptovateľného pokusu o zbavenie sa zodpovednosti za spáchaný trestný čin. Konanie obžalovanej súd vyhodnotil z hľadiska úmyslu podľa § 15 písm. b) Trestného zákona ako nepriamy úmysel, keď obžalovaná vedela, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, s tým bola uzrozumená, berúc do úvahy okolnosti, za akých obžalovaná skutok spáchala a tiež skutočnosť, že s ohľadom na závery znaleckého posudku č. 2/2022 I. I. R. neexistovali pochybnosti o zachovaní jej rozpoznávacích a ovládacích schopností v čase skutku. S poukazom na vyššie uvedené súd bez akýchkoľvek pochybností považoval za preukázané, že obžalovaná spáchala skutok popísaný vo výroku rozsudku. Z vykonaného dokazovania však súd nemal jednoznačne a bez dôvodných pochybností za preukázané, že by obžalovaná bola osobou, ktorá spôsobila maloletej zranenia - veľké plošné pomliaždeniny s krvnými podliatinami na ľavej strane čela, líca, brady s odierkou v oblasti pod ľavým okom ako aj na pravej strane čela, líca, pomliaždeniny s krvnými podliatinami na ľavom aj pravom uchu, pomliaždeninu s krvnou podliatinou na vnútornej strane ľavého kolena, ako aj na ľavom predlaktí, pomliaždeninu na chrbte s krvnou podliatinou vľavo v oblasti ľavej lopatky, na chrbte v oblasti pravej lopatky a v driekovej oblasti v strede a veľkú plošnú pomliaždeninu s krvou podliatinou v pravej sedacej a bedrovej oblasti ako aj plošnú alopeciu v oblasti záhlavia. Uvedené nevyplynulo zo žiadneho na hlavnom pojednávaní vykonaného dôkazu, práve naopak, znalec MUDr. Alan Suchánek uviedol, že predmetné zranenia vznikali počas dlhšieho časového obdobia dvoch týždňov (t.j. od 09.11.2021 do 23.11.2021, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v tomto období starostlivosť o maloletú F. G. okrem obžalovanej zabezpečoval aj svedok A. G. (konkrétne od 08.11.2021 do 19.11.2021, svedkyňa M. G. (približne od 11:00 hod. dňa 20.11.2021 do

17:00 dňa 21.11.2021) a svedok I. K. (v rôznych časoch dňa 23.11.2021 až do približne 16:30 hod.). Preto s poukazom na usvedčujúce dôkazy bolo potrebné pri zachovaní totožnosti skutku náležite upraviť skutkovú vetu tak, aby zodpovedala zistenému skutkovému stavu na hlavnom pojednávaní a konanie obžalovanej kvalifikovať ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d) Trestného zákona. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd uznal obžalovanú za vinnú zo spáchania skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane právnej kvalifikácie, pretože v konaní bolo nepochybne preukázané, že skutok spáchala obžalovaná, ktorá svojim konaním naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 v spojení s § 139 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d) Trestného zákona. Trestnosť činu súd posudzoval a trest ukladal podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ktorý vyhodnotil ako priaznivejší pre obžalovanú, najmä s poukazom na priaznivejšiu úpravu týkajúcu sa zásad pre ukladanie trestov. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy, na jej správanie po spáchaní trestného činu, na úsilie o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. U obžalovanej súd nevzhliadol žiadnu ani priťažujúcu okolnosť a pri ukladaní trestu vychádzal zo základnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedenej v § 156 odsek 2 Trestného zákona v rozpätí jeden rok až tri roky. Súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, teda v polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Pri určovaní výmery trestu zohľadnil vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (0:0), charakter a závažnosť spáchanej trestnej činnosti (násilná trestná činnosť voči maloletému bezbrannému dieťaťu), postoj obžalovanej, ktorá spáchanie trestného činu opakovane popierala, ale aj dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu a skutočnosť, že sa od toho času obžalovaná viac trestného činu nedopustila. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ale aj vzhľadom na trestnú minulosť obžalovanej (ktorej v minulosti bol opakovane ukladaný podmienečný trest odňatia slobody) sa súdu nejavilo ako vhodné a ani účelné uloženie akéhokoľvek alternatívneho trestu. Výkon trestu odňatia slobody súd podmienečne odložil, nakoľko vzhľadom na osobu obžalovanej, najmä s prihliadnutím na jej doterajší život a skutočnosť, že od tu stíhaného trestného činu sa ďalšieho trestného činu ani priestupku nedopustila, mal súd dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovanej výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Pri úvahách o možnosti podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody bolo potrebné zvážiť aj možnosti nápravy obžalovanej týmto druhom trestu, pričom práve táto zákonná podmienka pri uložení podmienečného trestu odňatia slobody v prípade obžalovanej splnená je, čo vytvára prekážku pre jej potrestanie nepodmienečným trestom odňatia slobody. Je pravda, že obžalovaná bola v minulosti už štyri krát súdne trestaná (za menej závažnú - majetkovú trestnú činnosť), avšak v prípade všetkých odsúdení sa na obžalovanú hľadí, akoby odsúdená nebola (odsúdená sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v každom jednom prípade osvedčila) a preto možno u nej racionálne očakávať, že v prípade uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu bude naplnený účel trestu sledovaný ustanovením § 34 Trestného zákona. Dĺžku skúšobnej doby súd ustanovil na dva roky. Pri úvahách o možnosti odkladu výkonu trestu odňatia slobody súd zohľadnil aj skutočnosť, že obžalovaná je matkou ďalšieho maloletého dieťaťa v útlom veku, o ktoré sa stará. Vzhľadom na vyššie uvedené uložil súd obžalovanej podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou na dva roky, nakoľko nepovažoval za nevyhnutné na obžalovanú vplývať nepodmienečným trestom odňatia slobody, nevyžaduje si to ani ochrana spoločnosti a ani náprava páchateľa. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že cieľom trestného konania nie je akýsi „revanš“, teda odplata za spáchaný skutok, ale predovšetkým náprava páchateľa a jeho stimulovanie k riadnemu životu. Trest ako trestnoprávna sankcia nastupuje vždy ako následok porušenia základných práv a právom chránených záujmov. Pokiaľ Trestný zákon pri jednotlivých taxatívne vymenovaných trestných činoch oprávňuje súdu uložiť trest odňatia slobody ako najzávažnejší zásah do osobnej slobody, nemožno tak ale paušálne

pristupovať v každom jednom prípade, nakoľko by išlo o príliš formalistický výklad zákonných ustanovení, v dôsledku čoho by potom stratilo opodstatnenie ustanovenie § 34 Trestného zákona týkajúce sa zásad ukladania trestov, v zmysle ktorého sú súdy pri ukladaní trestov povinné prihliadať na všetky okolnosti daného prípadu vo vzájomnom súhrne. Optimálna miera represie totižto závisí na konkrétnych okolnostiach každého prípadu, pričom nielen príliš mierny, ale aj príliš prísny trest nepôsobí výchovne, ale demoralizuje. Zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestnej činnosti môže trest nielen priamo, teda tým, že mu fakticky znemožní dopustiť sa určitého konania uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, ale aj nepriamo, už samotnou existenciou hrozby trestu za určité konanie, obavou z jeho uloženia a následného výkonu, pričom ide o tzv. psychické zábrany a pôsobenie (napr. trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom pri súčasnom uložení primeraných povinností a obmedzení ako v danom prípade). Práve toto „nepriame pôsobenie“ má v mnohých prípadoch výrazne hlbší a trvalejší prevýchovný charakter a účel trestu naplní skôr, než samotný nepodmienečný trest odňatia slobody (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6To/8/2013 z 25.09.2014). Takto uložený podmienečný trest odňatia slobody považuje súd z hľadiska generálnej ako i osobitnej prevencie za primeraný a spravodlivý teda taký, ktorý naplní účel trestu podľa § 34 Trestného zákona, berúc do úvahy aj tam uvedené zásady ukladania trestov. V konečnom dôsledku bude závisieť len od správania sa samotnej obžalovanej, či počas výkonu podmienečného trestu zmení svoje správanie a postoj k životu tým, že sa vyhne akémukoľvek ďalšiemu protiprávnemu konaniu, alebo bude nevyhnutné rozhodnúť o tom, že obžalovaná trest odňatia slobody vykoná. Súd v danom prípade neaplikoval ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona (tzv. materiálny korektív), nakoľko má za to, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následok (zlomenina stehennej kosti maloletého dieťaťa), okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa nie je závažnosť činu nepatrná. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.