Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 31T/24/2024 2324010422 06. 02. 2025 JUDr. Ing. Veronika Pravdová ECLI:SK:OSGA:2025:2324010422.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ing. Veronikou Pravdovou v trestnej veci obžalovaných A. B. a C. B. pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctvo podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 6.2.2025 takto rozhodol: Obžalovaní: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom E. XXX, F. D., G. H., 2/ C. B., nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom E. XXX, F. D., G. H., sa uznávajú za vinných, že spoločným konaním dňa X.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hod. na dvore v objekte B. C. E. F. E., fyzicky napadli poškodeného H. I. a to tak, že obvinený J.. A. B. pri tom ako poškodený H. I. vychádzal z dverí jednej z miestnosti zvanej „kumbál“ smerom na dvor B. C., udrel poškodeného zovretou päsťou do oblasti tváre, konkrétne na čeľusť, po čom ihneď obvinený C. B. rovnakým spôsobom udrel poškodeného H. I. zovretou päsťou do oblasti tváre, konkrétne na čeľusť, ktorým konaním poškodenému spôsobili ťažké zranenia a to dvojnásobnú zlomeninu sánky vyrazenie 3 zubov a následnú extrakciu ďalších 3 zubov pri operácii sánky, v dôsledku ktorých zranení mal poškodený obmedzenie pohyblivosti sánky (otváranie úst), na začiatku mierne obmedzené komunikovanie z dôvodu bolesti pri otváraní úst, počas 5 dní bol poškodený hospitalizovaný v nemocnici, počas práceneschopnosti trvajúcej 57 dní nemohol chodiť do práce ani do spoločnosti, mal závažné obmedzenie, pri ktorom nemohol plnohodnotne vykonávať hygienu zubov a úst v trvaní minimálne 28 dní pre nemožnosť otvárania úst a pre rany v dutine ústnej po operácii, po extrakcii 6 zubov si mohol ústa len vyplachovať, počas 5 týždňov mohol prijímať len tekutú stravu, neskôr kašovitú, tuhú stravu mohol začať prijímať až po 8 týždňoch, v dôsledku čoho významne stratil na hmotnosti a bol súčasne obmedzený v bežných úkonoch, ktoré sú spojené s fyzickou záťažou, teda obžalovaní A. B. a C. B.
spoločným konaním v úmysle inému ublížiť na zdraví, spôsobili ťažkú ujmu na zdraví a súčasne sa dopustili fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného, tým spáchali obžalovaní A. B. a C. B. prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctvo podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Za to im súd ukladá 1/ Obžalovaný A. B. Podľa § 156 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 5 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona a § 117 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 119 odsek 1 Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dva) roky. 2/ Obžalovaný C. B. Podľa § 156 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 5 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 4 (štyri) mesiace. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 3 (tri) roky. obžalovaní A. B. a C. B. Podľa § 287 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne poškodeným: - E. K. L., M., so sídlom L. N. X, I., IČO : XX XXX XXX škodu vo výške 4.912,49 Eur (štyritisícdeväťstodvanásť eur a štyridsaťdeväť centov), - G. L., so sídlom O. XX. M. X M. XX, I., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 1.374,90 Eur (tisíctristosedemdesiatštyri eur a deväťdesiat centov), - H. I., nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom E. XXX škodu vo výške 3.391,- Eur (tritisíctristodeväťdesiatjeden eur). Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodeného H. I., nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom E. XXX odkazuje so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie: Prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta podala dňa 9.4.2024 obžalobu na obvinených A. B. a C. B. (ďalej ako ,,obžalovaní“) pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctvo podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, ktorý mal byť obžalovanými spáchaný na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe. Dňa 4.7.2024 došlo v predmetnej trestnej veci k zmene zákonného sudcu. Okresný súd Galanta vo veci nariadil a vykonal hlavné pojednávanie. Na hlavnom pojednávaní dňa 3.2.2025 boli obžalovaní A. B. za prítomnosti obhajcu a C. B. poučení, že môžu ku skutku, ktorý sa im kladie za vinu, urobiť vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení, ako aj po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 odsek 1 písmeno b) alebo c) Trestného poriadku a to v rozsahu podľa § 257 odsek 5 a odsek 8 Trestného poriadku, obaja obžalovaní vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku, pričom obžalovaní na všetky položené otázky odpovedali „áno“. Prokurátorka navrhla vyhlásenie obžalovaných prijať. Súd podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku uznesením prijal vyhlásenie obžalovaných, že sú vinní, pretože nemal žiadne pochybnosti o naplnení všetkých štyroch zákonných formálnych znakov žalovanej trestnej činnosti a to prečinu ublíženie na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctvo podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Prijatiu vyhlásenia o vine nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona u obžalovaného C. B., resp. uvedený v § 95 odsek 2 Trestného zákona u obžalovaného J.. A. B., lebo zo spôsobu vykonania činu (fyzické napadnutie poškodeného obžalovaným J.. A. B., ku ktorému sa pridal obžalovaný C. B. a obaja udreli poškodeného) a najmä jeho následku (spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví; poškodenému spôsobili ťažké zranenia a to dvojnásobnú zlomeninu sánky vyrazenie 3 zubov a následnú extrakciu ďalších 3 zubov pri operácii sánky, v dôsledku ktorých zranení mal poškodený obmedzenie pohyblivosti sánky, mierne obmedzené komunikovanie z dôvodu bolesti pri otváraní úst, počas 5 dní bol poškodený hospitalizovaný v nemocnici, počas práceneschopnosti trvajúcej 57 dní nemohol chodiť do práce ani do spoločnosti, mal závažné obmedzenie, pri ktorom nemohol plnohodnotne vykonávať hygienu zubov a úst v trvaní minimálne 28 dní pre nemožnosť otvárania úst a pre rany v dutine ústnej po operácii, počas 5 týždňov mohol prijímať len tekutú stravu, neskôr kašovitú, tuhú až po 8 týždňoch, v dôsledku čoho významne stratil na hmotnosti, bol obmedzený v bežných úkonoch spojených s fyzickou záťažou), ale aj okolností, za ktorých bol spáchaný (bezdôvodné fyzické napadnutie poškodeného, ktorý vychádzal z miestnosti smerom na dvor kultúrneho domu) a miere zavinenia obžalovaných (konanie v priamom úmysle), po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vo vzťahu k obžalovanému C. B. vyšší ako nepatrný a vo vzťahu k obžalovanému A. B., ktorý čin spáchal ako mladistvý, vyšší ako malý, preto možno konanie obžalovaných definovať ako prečin. Po prijatí vyhlásenia oboch obžalovaných bolo na hlavnom pojednávaní dňa 3.2.2025 vykonané dokazovanie k výroku o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení: výsluchom oboch obžalovaných k osobným a majetkovým pomerom, za súhlasu procesných strán a splnenia procesných podmienok prečítaním zápisnice o výsluchu svedka poškodeného H. I. z prípravného konania zo dňa XX.XX.XXXX, za súhlasu procesných strán a splnenia procesných podmienok oboznámením záverov znaleckého posudku č. X/XXXX a jeho doplnenia č. X/XXXX znalca J. M. G., oboznámením listinných dôkazov: uznesenia o pribratí znalca J. M. G., správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny D., správami z obce E., správy zo strednej školy, lustráciami z centrálnej databázy súdov, odpismi registra trestov, lustráciami v G. L., výpismi z evidencie priestupkov a správnych deliktov oboch obžalovaných. Po takto vykonanom dokazovaní neboli návrhy na ďalšie dokazovanie. Obžalovaný A. B. po zákonnom poučení k osobným a majetkovým pomerom uviedol, že je slobodný, deti nemá, žije s matkou, starou mamou a nevlastným otcom na adrese E. XXX, študuje P. formou na G. F. A. v G.. Nie je zamestnaný, brigádnické práce nevykonáva, ani príležitostne, príjem má od rodiny. Nevlastní majetok väčšej hodnoty. Jeho zdravotný stav je dobrý, v minulosti nebol psychiatricky liečený. Alkohol užíva príležitostne, asi jedenkrát mesačne, alebo jedenkrát za dva mesiace, drogy neužíva,
hazardné hry nehrá, fajčí. Nebol v minulosti trestne stíhaný, ani priestupkovo prejednávaný. S uložením trestu povinnej práce vyjadril súhlas. K nároku na náhradu škody sa nevyjadril. Obžalovaný C. B. po zákonnom poučení k osobným a majetkovým pomerom uviedol, že je slobodný, deti nemá, žije s rodičmi na adrese E. XXX, študuje externou formou na F. M. v G., je v X. H.. Pracuje ako skladník, asi 6 mesiacov, jeho priemerný mesačný príjem je 900 Eur, iný príjem nemá. Nevlastní majetok väčšej hodnoty, dlhy, exekúcie ani pohľadávky nemá. Jeho zdravotný stav je dobrý, v minulosti nebol psychiatricky liečený. Alkohol užíva príležitostne, asi jedenkrát až dvakrát mesačne, drogy neužíva, hazardné hry nehrá, fajčí. Nebol v minulosti trestne stíhaný ani priestupkovo prejednávaný. S uložením trestu povinnej práce vyjadril súhlas. K nároku na náhradu škody sa nevyjadril. Zo zápisnice o výsluchu svedka poškodeného H. I. z prípravného konania zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXXX) vyplynulo, že poškodený po zákonnom poučení k veci uviedol, že dňa X.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hod. v B. C. po tom, čo vyzval slečny, ktoré boli v podnapitom stave, aby odišli, keďže sa jednalo o súkromnú akciu, o chvíľu z miesta odišli, to sa nepáčilo obžalovaným, ktorí začali do neho skákať, že prečo ich poslal preč, že tu nie je šéf, tak im povedal, že ak sa im nepáči môžu aj oni odísť, nakoľko sú v podnapitom stave, čo sa im nepáčilo, začali mu nadávať, tak chytil A. B. za bundu a povedal mu, že ak sa mu nepáči, môže ísť domov, ďalej to nechcel riešiť, odišiel do kumbálu, potom išiel von, dostal ranu z pravej strany a ako padal, dostal druhú ranu zľava, obe do sánky, vtedy odpadol, ako sa postavil, všimol si, že sa mu z úst valí krv, to ho nahnevalo, keď uvidel A. B., chytil ho za ofinu, chcel sa brániť, ale nevedel, bolo mu bránené, nenechali ho udrieť ho, keď zistil, že už nevie nič spraviť, tak opľul A. do tváre. Niekto privolal záchranku, previezli ho do nemocnice, kde mu potvrdili dvojitú zlomeniu sánky, operovali ho X.XX.XXXX, v nemocnici zistili, že mal zlomené 3 zuby a 6 zubov mu museli vybrať, odvtedy bol práceneschopný asi 2 mesiace, potom nastúpil do práce, ale z dôvodu rezonancií sa mu zapálil ďalší zub, potom mu vybrali 7. zub, kvôli zraneniam schudol 20 kg, mal obrovské bolesti, užíval lieky, musel po 8 rokoch opustiť prácu. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody vyplynulo, že si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 9.000 Eur titulom bolestného a škody súvisiacej so zubami a straty zamestnania. Uviedol, že bol práceneschopný do konca februára, začiatku marca, pracoval v spoločnosti I., pri strojoch, ktoré keď pracujú, vykonávajú rezonanciu, čo mu podľa jeho názoru spôsobilo zápal zubu, ktorý zápal mu ustúpil až po vybratí zuba. Plat v práci dostal, ale zobrali mu výhody, ktoré si dojednal kvôli práceneschopnosti, bola to ústna dohoda, nedisponuje rozhodnutím, keďže mu to nerobilo dobre, dal výpoveď dňa X.X.XXXX. Zo záverov znaleckého dokazovania (znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný znalcom J. M. G. v zmysle jeho doplnenia č. X/XXXX) vyplýva, že poškodený utrpel dvojitú zlomeninu sánky, vyrazenie 3 zubov a následnú extrakciu ďalších 3 zubov pri operácii sánky, celkovo strata 6 trvalých zubov, čo je trvalý následok, poškodený mal obmedzenie pohyblivosti sánky (otváranie úst), na začiatku mierne obmedzené komunikovanie z dôvodu bolesti pri otváraní úst, počas 5 dní bol poškodený hospitalizovaný v nemocnici, počas práceneschopnosti trvajúcej 57 dní nemohol chodiť do práce ani do spoločnosti, mal závažné obmedzenie, pri ktorom nemohol plnohodnotne vykonávať hygienu zubov a úst v trvaní minimálne 28 dní pre nemožnosť otvárania úst a pre rany v dutine ústnej po operácii, po extrakcii 6 zubov si mohol ústa len vyplachovať, počas 5 týždňov mohol prijímať len tekutú stravu, neskôr kašovitú, tuhú stravu mohol začať prijímať až po 8 týždňoch, v dôsledku čoho významne stratil na hmotnosti a bol súčasne obmedzený v bežných úkonoch, ktoré sú spojené s fyzickou záťažou. Ide o ťažké zranenie vzhľadom na charakter zranenia, dĺžku doby liečenia a závažnosťou obmedzenia v obvyklom spôsobe života, resp. ťažkú ujmu na zdraví (strata zubov), doba PN od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX, t.j. 57 dní je adekvátna. K možným komplikáciám v ďalšom liečení či trvalým následkom sa nevedel vyjadriť, nepodarilo sa mu spojiť s poškodeným. Finančné ohodnotenie spôsobených zranení u poškodeného spolu 140 bodov x 24,22 Eur = 3.391 Eur. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny D. z XX.X.XXXX (č.l. XXX-XXX) vyplynulo, že obžalovaný A. B. bol rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matky, býva u matky v 8 izbovom byte. Doposiaľ mu nebolo uložené žiadne výchovné opatrenie, nebol ani podaný návrh na jeho uloženie, resp. pobytu v zariadení na výkon rozhodnutia súdu, resp. zariadenia plniaceho úlohy odbornej diagnostiky, nebol na úrade evidovaný ako problémové dieťa (žiadna inštitúcia výchovné problémy nesignalizovala).
Zo správ o povesti od obce Váhovce na obžalovaného A. B. (č.l. XXX a XXX) vyplynulo, že obžalovaný sa zdržiava na adrese E. XXX s matkou, súrodencami, starou mamou, strýkom a nevlastným otcom v rodinnom dome vo vlastníctve matky. Vo E. nevlastní nehnuteľnosť. Nebol riešený B. E. L., nebol trestaný v rámci právomoci obce. Zo správy od G. F. A. G. (č.l. XXX) vyplynulo, že obžalovaný A. B. navštevuje školu od X.X.XXXX, formou P. štúdia. Zo správy o povesti od obce E. na obžalovaného C. B. (č.l. XXX) vyplynulo, že obžalovaný sa zdržiava na adrese E. XXX s matkou, súrodencami, starou mamou, strýkom a nevlastným otcom v rodinnom dome vo vlastníctve matky. Nebol riešený B. E. L., nebol trestaný v rámci právomoci obce. Z aktualizovanej lustrácie – lustrácia v databáze súdov zo dňa X.X.XXXX (č.l. XXX) vyplynulo, že vo vzťahu k obžalovaným neexistuje také iné súdne konanie, ktoré nie je evidované v registri trestov a zároveň by bolo relevantné. Z aktualizovanej lustrácie - odpis registra trestov zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XXX) vyplynulo, že obžalovaný A. B. nemá žiaden záznam v registri trestov. Z aktualizovanej lustrácie - odpis registra trestov zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XXX) vyplynulo, že obžalovaný C. B. nemá žiaden záznam v registri trestov. Z aktualizovanej lustrácie - výpis z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XXX) vyplynulo, že obžalovaný A. B. má 1 záznam v uvedenej evidencii a to priestupok proti verejnému poriadku, dňa XX.X.XXXX za rušenie nočného kľudu, za ktorý bol napomenutý. Z aktualizovanej lustrácie - výpis z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XXX-XXX) vyplynulo, že obžalovaný C. B. má 4 záznamy v uvedenej evidencii a to 2 priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (dňa XX.X.XXXX a XX.X.XXXX) za ktoré bol sankcionovaný pokutou 10 Eur a 40 Eur a 2 priestupky proti verejnému poriadku (dňa XX.X.XXXX za rušenie nočného kľudu za ktorý bol napomenutý a X.X.XXXX za znečistenie verejného priestranstva za ktoré bol sankcionovaný pokutou 10 Eur). Z aktualizovanej lustrácie – Sociálna poisťovňa zo dňa X.X.XXXX (č.l. XXX) vyplynulo, že obžalovaný A. B. naposledy pracoval v spoločnosti H. G. G. od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX, priemerný vymeriavací základ mesačne vo výške 120 Eur. Z aktualizovanej lustrácie – Sociálna poisťovňa zo dňa X.X.XXXX (č.l. XXX) vyplynulo, že obžalovaný C. B. pracuje v spoločnosti Q., G.. G. od X.X.XXXX C., priemerný vymeriavací základ mesačne vo výške 950 Eur. K výroku o treste Pri úvahe nad druhom a výmerou trestu súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 Trestného zákona a ustanovenia § 97 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou a u mladistvého predovšetkým vychovať ho na riadneho občana a zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; u mladistvého má uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaných, ich pomery a možnosť ich nápravy, úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu, na úsilie o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu a pri mladistvom i na jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom.
Súd trest ukladal v zmysle ustanovenia § 41 odsek 1 Trestného zákona ako trest úhrnný, nakoľko súd odsudzoval obžalovaných za dva trestné činy. Súd ukladal úhrnný trest podľa ustanovenia Trestného zákona, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný z trestnej činnosti v súbehu. Najprísnejšia je trestná sadzba podľa § 156 odsek 3 Trestného zákona, nakoľko predstavuje 2 až 5 rokov, v porovnaní s trestnou sadzbou pre prečin výtržníctvo podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, ktorá je 0 až 3 roky. Podľa § 117 odsek 1 Trestného zákona trestná sadzba odňatia slobody sa u mladistvého A. B. znížila na polovicu, teda 1 rok až 2 roky a 6 mesiacov. K výroku o treste uloženého obžalovanému A. B. Z obsahu spisu vyplýva, že obžalovaný A. B. sa skutku dopustil ako mladistvý, na základe čoho súd pri ukladaní trestu zohľadňoval aj § 117 Trestného zákona. Pri aplikácii § 117 odsek 1 Trestného zákona prichádzalo do úvahy u obžalovaného A. B. ukladanie trestu odňatia slobody podľa § 156 odsek 3 Trestného zákona v sadzbe 1 rok až 2 roky a 6 mesiacov (pôvodná sadzba 2 roky až 5 rokov). Súd nemal za preukázané splnenie zákonných podmienok na upustenie od potrestania. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný prejavil ľútosť spáchania prečinu, pred spáchaním skutku viedol riadny život, obžalovaný však účinnú snahu po náprave počas trestného konania neprejavil. Je potrebné zohľadniť i to, že išlo o spáchanie dvoch trestných činov, spáchaných v priamom úmysle, pričom z hľadiska spôsobeného následku (spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví poškodeného) išlo o vyšší stupeň závažnosti činu. Samotné prejednanie veci pred súdom by podľa názoru súdu na jeho nápravu nepostačovalo. V spoločnosti nemožno akceptovať tak násilné správanie a to bez ohľadu na to, či tomu predchádzal konflikt. Súd pri ukladaní trestu u obžalovaného zohľadnil dve poľahčujúce okolnosti a to poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, teda, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestných činov riadny život, nebol doposiaľ súdne trestaný, skutok ktorého sa dopustil možno vnímať ako výnimočný exces z inak riadneho vedenia života a poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, teda, že obžalovaný sa k spáchanej trestnej činnosti priznal a zároveň trestný čin úprimne oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, teda, že spáchal viac trestných činov (2), t.j. nastal prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností. Pri určovaní druhu trestu vzhľadom na skutočnosti svedčiace v prospech obžalovaného súd nepovažoval za nevyhnutné na obžalovaného vplývať výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, nevyžaduje si to ani ochrana spoločnosti, ani náprava páchateľa a to najmä s ohľadom na relatívne nízky vek obžalovaného (skutok spáchal ešte ako mladistvý), jeho predchádzajúci život (kedy sa v podstate nedopúšťal protiprávnej činnosti) a jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti (ku ktorej sa priznal a skutok oľutoval). Súd tak nevzhliadol u obžalovaného potrebu vplývať na jeho prevýchovu takým zásadným spôsobom, aby pristúpil k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného môže byť naplnený aj uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, ktorý bude viesť obžalovaného pod hrozbou výkonu trestu k vedeniu riadneho života, zároveň nemal za preukázané splnenie zákonných podmienok na uloženie iného z alternatívnych trestov, pričom zohľadnil závažnosť prečinov spáchaných obžalovaným (kedy trestnou činnosťou obžalovaný spôsobil poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, t.j. ide o závažnosť vyššiu) ako aj na mieru jeho účasti (nakoľko začal fyzický útok na poškodeného), úmysel (obžalovaný chcel svojím konaním porušiť záujem chránený trestným zákonom, teda konal v priamom úmysle). Pri rozhodovaní výmere trestu odňatia slobody nemohol opomenúť kritický postoj obžalovaného, ktorý učinil vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, ktoré je neodvolateľné, ktorý sa učinením vyhlásenia aj vzdal svojho práva resp. obmedzil svoje právo na podanie opravného prostriedku, čo znamená, že v prípade ukladania trestu stačí na takú osobu pôsobiť kratším, resp. miernejším trestom, nakoľko si uvedomuje nesprávnosť svojho konania, oproti osobe, ktorá spáchanie trestnej činnosti opakovane popiera a nie je schopná prijať zodpovednosť za svoje konanie. Súd tak ustálil, že v preskúmavanom prípade u obžalovaného bolo možné aplikovať ustanovenie § 39 odsek 5 Trestného zákona podľa ktorého pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Súd z uvedeného dôvodu pri posudzovaní výmery trestu odňatia slobody a pri posudzovaní spravodlivosti ukladaného trestu,
vzhľadom na minimálnu výšku trestu odňatia slobody, ktorej uloženie obžalovanému hrozilo (t.j. 1 rok) za použitia § 39 odsek 5 Trestného zákona uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov roky t.j. trest znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody, ktorý považoval za primeraný vzhľadom k vyššie prezentovaným okolnostiam prípadu, najmä s prihliadnutím na postoj obžalovaného k jeho trestnej činnosti, s tým súvisiace vyhlásenie o vine a teda na obžalovaným prejavenú relevantnú mieru sebareflexie, jeho vek a osobné pomery (je študentom strednej odbornej školy, pred spáchaním skutku viedol riadny život). Súd tak trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov podľa § 49 odsek 1 písmeno a) a § 119 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, ktorá má u obžalovaného pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov, primerane chrániť aj spoločnosť a je dostatočne dlhá na to, aby obžalovaný preukázal svoje polepšenie a schopnosť viesť naďalej riadny život. Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa názoru súdu možné racionálne očakávať, že u obžalovaného A. B. bude naplnený účel trestu sledovaný v § 97 Trestného zákona, tu najmä z hľadiska individuálnej prevencie, pričom nemožno tiež opomenúť výchovný účinok samotného trestného konania. K výroku o treste uloženého obžalovanému C. B. U obžalovaného C. B. prichádzalo do úvahy ukladanie trestu odňatia slobody podľa § 156 odsek 3 Trestného zákona, pričom trestná sadzba za tento trestný čin je v rozsahu 2 až 5 rokov. Súd pri ukladaní trestu u obžalovaného zohľadnil dve poľahčujúce okolnosti a to poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, teda, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestných činov riadny život, nebol doposiaľ súdne trestaný, napriek tomu, že v priebehu 3 rokov bol sankcionovaný za 3 priestupky (2 priestupky v doprave nesúvisiace s prejednávanou trestnou činnosťou a 1 priestupok proti verejnému poriadku, čo možno vnímať ako exces z inak riadneho vedenia života), poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, teda, že obžalovaný sa k spáchanej trestnej činnosti priznal a zároveň trestný čin úprimne oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, teda, že spáchal viac trestných činov (2), t.j. nastal prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností. Pri určovaní druhu trestu vzhľadom na skutočnosti svedčiace v prospech obžalovaného súd nepovažoval za nevyhnutné na obžalovaného vplývať výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, nevyžaduje si to ani ochrana spoločnosti, ani náprava páchateľa a to najmä s ohľadom na nízky vek obžalovaného, obžalovaný je v produktívnom veku, jeho predchádzajúci život (kedy sa v podstate nedopúšťal protiprávnej činnosti) a jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti (ku ktorej sa priznal a skutok oľutoval). Súd tak nevzhliadol u obžalovaného potrebu vplývať na jeho prevýchovu takým zásadným spôsobom, aby pristúpil k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného môže byť naplnený aj uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, ktorý bude viesť obžalovaného pod hrozbou výkonu trestu k vedeniu riadneho života, zároveň nemal za preukázané splnenie zákonných podmienok na uloženie iného z alternatívnych trestov, pričom zohľadnil závažnosť prečinov spáchaných obžalovaným (kedy trestnou činnosťou obžalovaný spôsobil poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, t.j. ide o závažnosť vyššiu), ako aj mieru účasti spolupáchateľov (obžalovaný C. B. sa pridal k napadnutiu poškodeného po tom, čo na poškodeného zaútočil jeho brat A. B.) a úmysel (išlo o konanie v priamom úmysle). Pri rozhodovaní výmere trestu odňatia slobody nemohol opomenúť kritický postoj obžalovaného, ktorý učinil vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, ktoré je neodvolateľné, ktorý sa učinením vyhlásenia aj vzdal svojho práva resp. obmedzil svoje právo na podanie opravného prostriedku, čo znamená, že v prípade ukladania trestu stačí na takú osobu pôsobiť kratším, resp. miernejším trestom, nakoľko si uvedomuje nesprávnosť svojho konania, oproti osobe, ktorá spáchanie trestnej činnosti opakovane popiera a nie je schopná prijať zodpovednosť za svoje konanie. Súd tak ustálil, že v preskúmavanom prípade u obžalovaného bolo možné aplikovať ustanovenie § 39 odsek 5 Trestného zákona podľa ktorého pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Súd z uvedeného dôvodu pri posudzovaní výmery trestu odňatia slobody a pri posudzovaní spravodlivosti ukladaného trestu, vzhľadom na minimálnu výšku trestu odňatia slobody, ktorej uloženie obžalovanému hrozilo (t.j. 2 roky)
za použitia § 39 odsek 5 Trestného zákona uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 4 mesiace, t.j. trest znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody, ktorý považoval za primeraný vzhľadom k vyššie prezentovaným okolnostiam prípadu, najmä s prihliadnutím na postoj obžalovaného k jeho trestnej činnosti, s tým súvisiace vyhlásenie o vine a teda na obžalovaným prejavenú relevantnú mieru sebareflexie. Súd tak trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 4 mesiace podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 3 roky, ktorá je dostatočne dlhá na to, aby obžalovaný spôsobom svojho života preukázal polepšenie a schopnosť viesť naďalej riadny život. Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa názoru súdu možné racionálne očakávať, že u obžalovaného C. B. bude naplnený účel trestu sledovaný v § 34 Trestného zákona z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie. Nemožno tiež opomenúť odstrašujúci účinok samotného trestného konania. K výroku o náhrade škody Vzhľadom k tomu, že obaja obžalovaní skutkom v danej veci spôsobili škodu, ktorú si poškodení riadne a včas uplatnili, Všeobecná zdravotná poisťovňa v sume 4.912,49 Eur (za náklady za zdravotnú starostlivosť poškodeného H. I.), G. L. v sume 1.374,90 Eur (za nemocenské dávky vyplatené poškodenému H. I.), ktorý nárok mal vyhlásením obžalovaných o vine za preukázaný, a poškodenými subjektami v konaní bol riadne zdokladovaný (ako vyplynulo z dokazovania), pričom uvedená škoda bola vyčíslená podľa jednotlivých položiek, ktoré poisťovne uhradili (pri nezistení žiadnych prekážok, či už hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych k takému postupu, najmä s prihliadnutím na § 238 odsek 1, odsek 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v príslušnom znení), súd oboch obžalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne k náhrade škody E. K. L. a G. L. v uplatnenej výške. Čo sa týka náhrady škody poškodenému H. I. nad rámec priznanej náhrady škody za bolestné vo výške 3.391 Eur (vyplynula z vykonaného dokazovania) by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, čo by však odporovalo zásadám rýchlosti a hospodárnosti konania, preto súd s poukazom na § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázal poškodeného so zvyškom ním uplatneného nároku na náhradu škody na civilný proces. Poučenie: Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je možné podať odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku. Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste a náhrade škody je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Galanta na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom. Odvolanie má odkladný účinok.