Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 22C/20/2024 2324200667 06. 03. 2025 Mgr. Jana Mičeková ECLI:SK:OSGA:2025:2324200667.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Mičekovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E. F., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ivana Remšíková, s.r.o., so sídlom Holubyho 35, Pezinok, proti žalovanému: Stavplot s.r.o., so sídlom Ružová 182, Galanta, IČO: 46 342 931, právne zastúpený. Mgr. Miroslav Tokarčík, advokát, so sídlom Študentská 17, Trnava, o zaplatenie 2.460 eura s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 240 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 240 eur od 16.12.2023 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta. III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,48 %. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.2.2024 domáhal zaplatenia sumy 2.460 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.6.2023 uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal dodať žalobcovi ako objednávateľovi nasledovné dielo: výstavba alpského plotu, príprava na posuvnú bránu, výroba a montáž kovaných častí a pohonu a dodávky materiálu. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal vykonať dielo s termínom začatia plnenia dňa 26.6.2023 s tým, že stavebné práce mali byť ukončené v mesiaci júl 2023. Zmluvné strany sa dohodli na celkovej cene diela vo výške 12.699,02 eur. Žalovaný vykonal časť diela, a to výstavbu alpského plota a stavebnú prípravu pre bránu. Žalobca uviedol, že výstavba plota prebiehala v súlade s jeho pokynmi. Akékoľvek práce si vždy spolu vopred odsúhlasili a až následne boli vykonané. Po ukončení prác na plote, si túto časť diela prevzal a za zhotovenú časť riadne zaplatil. Dňa 27.6.2023 zaplatil zálohu v sume 3.400 eur a po odovzdaní diela sumu 3.900 eur dňa 6.7.2023. Žalobca uviedol, že dňa 6.7.2023 uhradil aj zálohu na materiál na kované časti diela v sume 4.000 eur. Začiatkom júla 2023 žalovaný zameral stavebné otvory pre účely výroby kovaných častí diela, pričom žalobca akceptoval žiadosť žalovaného o posunutie termínu dokončenia diela o niekoľko týždňov, ktoré žalovaný odhadoval na 6-10 týždňov. Zamerania vykonal p. G. C.. 2.1. Žalobca uviedol, že považoval za nevyhnutné, aby boli všetky práce vopred odsúhlasené, čo si vymienil výslovne emailom zo dňa 24.7.2023. Koncom septembra 2023 sa žalobca telefonicky informoval v akom stave je jeho zákazka. Dňa 9.10.2023 mu p. C. zaslal náčrt vzoru plota. Žalobca uviedol, že požiadal o dodanie komplexných nákresov, keďže náčrt vzoru nedával komplexný obraz, ako
by malo finálne dielo vyzerať. Dostal iba informáciu, že bránu budú tvoriť 4 plechy na výšku. Žalobca uviedol, že s týmto nesúhlasil, keďže predpokladal, že brána bude vyrobená z jedného kusa bez spoja a ako podmienku akceptácie zákazky (email zo dňa 15.10.2023) požiadal o zaslanie nákresu všetkých častí plota, vrátane rozmerov, farby tak, aby mal o výslednom diele dostatočnú informáciu. Keďže komunikácia s p. C. neviedla k dohode, navrhol stretnutie za účelom vyriešenia sporných záležitostí. Dňa 6.11.2023 sa uskutočnilo stretnutie strán, kde poskytol žalovanému lehotu do konca týždňa, t. j. do 10.11.2023 na to, aby mu žalovaný oznámil, či je schopný dielo podľa jeho požiadaviek realizovať a ak áno aby mu dodal nákresy všetkých dielov. Žalobca uviedol, že zároveň žalovanému oznámil, že ak tento záväzok nesplní, odstúpi od zmluvy. Závery zo stretnutia zaslal žalovanému emailom zo dňa 6.11.2023. 2.2. Žalobca uviedol, že žalovaný si svoj záväzok nesplnil, z čoho bolo žalobcovi zrejmé, že dielo nebude riadne a včas vykonané. Keďže ani v dodatočnej lehote nedošlo zo strany žalovaného k splneniu dohodnutého záväzku, žalobca dňa 6.12.2023 od zmluvy o dielo odstúpil a vyzval žalovaného na vrátenie zálohy v sume 4.000 eur za nezrealizovanú časť diela. Odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 8.12.2023. Žalovaný vrátil žalobcovi časť zálohy vo výške 1.540 eur. Zvyšnú časť zálohy vo výške 2.640 eur žalovaný žalobcovi nevrátil. 3. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý poprel tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe. Uviedol, že výroba kovových častí plota má svoju postupnosť. Kovaná konštrukcia – rám sa zameria po zhotovení murovaných častí, pretože rám sa zhotovuje presne na mieru jednotlivých plotových otvorov, a to hneď po zameraní, aby sa mohli potom podľa tejto konštrukcie vymerať presné kovové výplne. Rám je treba zamerať, narezať presné kovové dielce, pozvárať ich a riadne opracovať. Potom nasleduje očistenie, pieskovanie a pozinkovanie. Následne sa rám strieka požadovanou farbou. Keď je rám hotový, zmerajú sa presné rozmery výplní, ktoré sa laserovo vyrezávajú presne na mieru. Pri zhotovení rámu treba dodržať uvedený technologický postup, ktorý sa zabezpečuje subdodávateľsky. V čase, keď si žalobca vyberal vzor výplní, resp. keď si ho odsúhlasovali bol rám už vyrobený, aby sa dali výplne riadne zamerať a mohli nechať vyrobiť. Žalovaný uviedol, že výroba a montáž kovových častí bola dohodnutá priamo v zmluve o dielo a nepotrebovali na to osobitné poverenie žalobcu. Žalobca požadoval výrobu kovaných častí plota, čo aj robili a dodali. Žalobca si vyberal len vzor výplne a toto aj riešil. Nikdy ho žiadne kované časti nezaujímali. O tom ako bude konštrukcia vyzerať, aký bude postup výroby a prác, bol žalobca informovaný už minimálne pri zameraní jednotlivých dielcov a brány. Žalovaný uviedol, že nerozumie prečo žalobca teraz tvrdí, že o ničom nevedel. 3.1. Žalovaný uviedol, že žalobca vedel ako bude kovaná časť plota vyzerať aj ako bude zhotovená a tiež, že bude z dielcov. To vyplýva aj z jeho neskoršej komunikácie, napr. email zo dňa 6.11.2023, kde jasne uvádza, že brána bude zložená zo 4 ks platní, a tiež to vyplýva z priloženej fotografie. Žalovaný uviedol, že rám posuvných dverí plota bol zhotovený v celku. Dielcom sa myslí montáž dodatočných výstuží rámu. Žalovaný k emailu zo dňa 24.7.2023 uviedol, že žalovaný zavádza ak tvrdí, že si ním vymienil, aby všetky práce boli odsúhlasované aj pri výrobe kovaných častí. Žalovaný uviedol, že to nebolo nikdy dohodnuté, keďže výroba bola priamo dohodnutá v zmluve a takisto to nevyplýva ani z emailu žalobcu. V emaile hovorí iba o kovových výplniach. 3.2. Žalovaný poukázal na to, že žalobca dňa 10.10.2023 zaslal email, v ktorom uviedol, že chce iba vymazať nejaké čiary a bodky a návrh mal ísť do výroby. Žalobca mal vybraný vzor, ktorý odsúhlasil a bol upravený podľa požiadaviek žalobcu. V ten istý deň však žalobca telefonicky oznámil, že ruší návrh, lebo manželka si vraj všimla, že sused má taký istý vzor a ona taký preto nechce. Výrobu teda pozastavili a ponúkli žalobcovi nech si pozrú iné návrhy a potom sa zistí, či sa bude dať vybraný vzor upraviť a prispôsobiť na jeho plot a či sa nezmení cena výroby. Žalobca si vybral vzor z palmových listov, čo by nebol problém, ale žalobca požadoval úpravu vzoru. Úprava bola možná len ďalším pracným prekreslením návrhu grafikom, ktorý by to potom konvertoval do požadovaného formátu pre vypaľovací stroj. Žalobcom vybraný vzor a zmeny (nadväzovanie jednotlivých obrázkov) si vyžadovali ďalšie náklady, ktoré odmietol akceptovať. Tento problém so žalobcom riešili do konca novembra 2023. Žalobca odmietal technologické limity, ktoré sa dali vyriešiť dodatočným navýšením nákladov. 3.3. Žalovaný uviedol, že dňa 6.11.2023 sa uskutočnilo osobné stretnutie, na ktorom si žalobca trval na svojom. Dohodli sa, že sa pokúsia zistiť, či by to nejaká firma vedela spraviť tak ako si on predstavuje, resp. mu uviedli, že ak im žalobca dodá grafický návrh, ktorý sa bude dať použiť, tak to spravia podľa neho. Žalovaný uviedol, že oslovili ďalšie firmy, pričom jedna im povedala, že to spravia, ak im donesú
grafický návrh na usb a druhá uviedla, že to vie nejako upraviť, ale nie presne podľa predstáv žalobcu. A. C. sa mal u nich zastaviť, ale došlo im odstúpenie od zmluvy. 3.4. Žalovaný uviedol, že ide o spotrebiteľský vzťah a teda sa bude posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca odstúpil od zmluvy podľa § 345 a nasl. Obchodného zákonníka z dôvodu, že dielo nebolo údajne vykonané v dohodnutom čase. Z odstúpenia žalobcu vyplýva, že mal za to, že išlo o nepodstatné porušenie zmluvy, pričom uviedol, že poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie. Žalovaný poukázal na to, že v emaile zo dňa 6.11.2023 ani v žiadnom inom emaile sa neuvádza, že by poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie, lebo inak odstúpi od zmluvy. Žalovaný uviedol, že žalobca mohol odstúpiť od zmluvy iba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a to podľa ust. § 642 ods. 1, keďže použitie ust. § 642 ods. 2 nie je možné, pretože ho vylučujú okolnosti prípadu, keďže žalovaný nezapríčinil predlžovanie zhotovenia diela a okrem uvedeného žalobca neposkytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie a ani žalovaného na to nevyzýval. 3.5. Podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka má žalovaný nárok na zaplatenie sumy pripadajúcej na už vykonané prace, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak a na náhradu účelne vynaložených nákladov. Žalovaný uviedol, že zhotovené kované časti nie je možné použiť na zákazku inej osoby ako základ ďalšieho diela, nie je možné ho poskytnúť ani tretej osobe, napr. ho predať, pretože bolo vyhotovené presne pre žalobcu, podľa špecifických a jedinečných rozmerov plota žalobcu, nejde o štandardizované vlastnosti diela a je pre inú osobu nepoužiteľné. Dielo nie je možné použiť ani ako základ pre iné dielo. Rozoberaním diela by došlo k poškodeniu jednotlivých častí. Žalovaný uviedol, že už mal náklady na prácu na výrobu diela a subdodávateľské práce. Žalovaný uviedol, že odpočítal vynaložené náklady na už zhotovené časti diela od poskytnutej zálohy a zvyšnú časť vo výške 1.540 eur vrátil žalobcovi. 4. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že nie je pravdou, že bol informovaný o technologickom postupe a o tom ako bude konštrukcia kovanej časti vyzerať. Počas zamerania s p. C. preberal žalobca s p. C. iba samotné zameranie a farbu plota s tým, že vzor si následne vyberie. Žalobca poukázal na znenie čl. II ods. 2 zmluvy o dielo, z ktorého vyplýva záväzok zhotoviteľa postupovať v súlade s pokynmi objednávateľa. Žalovaný v rozpore s požiadavkou žalobcu vopred si všetko odsúhlasiť začal s výrobou kovových častí plota, t. j. rámu. Začal s výrobou skôr ako bola finálne dohodnutá výsledná podoba predmetu diela. Žalobca uviedol, že nebol informovaný o tom, ako bude kovová časť plota vyzerať, ako bude zhotovená a z koľkých dielcov bude zhotovená až do 15.10.2023, kedy sa o tom dozvedel z emailu. V cenovej ponuke bola brána uvedená ako jeden kus o rozmere 4000 x 1600 mm. Nákres kovovej časti plota nebol súčasťou zmluvy. Žalobca uviedol, že s tým, že brána bude vyrobená zo 4 kusov nesúhlasil a žiadal od žalovaného o dodanie nákresov kovovej časti plota s tým, že keď dôjde k dohode a vzájomnému odsúhlaseniu, môže žalovaný pristúpiť k jej výrobe a realizácii. Bolo mu pri zameraní uvedené, že pani, ktorá kreslí vzory vie nakresliť čokoľvek. Nebol upozornený na žiadne limity. Žalobca uviedol, že odstúpil od zmluvy podľa Obchodného zákonníka, pretože strany si v zmluve zvolili použitie Obchodného zákonníka. Pre prípad že súd bude posudzovať možnosť odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, v uvedenom prípade došlo k splneniu podmienok na odstúpenie podľa § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zo správania žalovaného bolo zrejmé, že dielo nebude riadne a včas hotové. Žalobca uviedol, že žalovaný ním bol opakovane upozornený, že dielo nie je vykonávané riadne a v dohodnutých termínoch a bol opakovane upozornený na úmysel žalobcu odstúpiť od zmluvy (email zo dňa 10.10.2023, 15.10.2023 a 6.11.2023). Žalovanému bola poskytnutá aj primeraná lehota na zjednotenie nápravy a to na stretnutí dňa 6.11.2023. Žalobca uviedol, že poskytol žalovanému zálohu iba za materiál. Žalovaný nebol oprávnený z uvedeného materiálu svojvoľne zhotoviť rámy brány a plotových častí, keďže medzi ním a žalobcom bolo dohodnuté, ža akékoľvek práce je možné začať len s predchádzajúcim súhlasom žalobcu. Taktiež je na úvahu, či už zhotovený rám nie je možné rozpíliť a ďalej použiť. Zároveň žalobca uviedol, že súčasťou preberacieho protokolu bolo aj vrátenie 10 kg farby, a žalobca uviedol, že predpokladá, že došlo iba k pozinkovaniu profilov a nie k ich nafarbeniu. 5. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobca nevyžadoval žiadnu vizualizáciu ani technické výkresy. Hovorili o naceňovanom vzore a že sú tam možnosti to dodatočne upraviť keď bude treba. Po nakreslení a zaslaní sa robili úpravy a to bol dátum cca 10.10.2023. Prešlo pár hodín a žalobca volal, že tento vzor ruší. Na stretnutí dňa 6.11.2023 boli prítomní p. C., žalobca, jeho manželka a p. H.. Žalovaný uviedol, že stretnutie bolo vyvolané z jeho strany za účelom hľadania riešenia. Pár dní po stretnutiach a oslovení firiem získali orientačnú cenu, cca 600 eur za kreslenie, ale to už poslal žalobca odstúpenie od zmluvy.
Žalovaný uviedol, že im žalobca nikdy nedal dodatočné lehoty na dokončenie diela. Na diele pracovali a hľadali spôsoby ako uspokojiť všetky jeho požiadavky tak, aby bol spokojný. Dielo ako je zhotovené je k dispozícii žalobcovi, ktorý nemá záujem na jeho prevzatí. 6. Žalobca ďalej uviedol, že oslovil Výskumný zváračský ústav, kde im položil otázku ohľadom rezania už pozinkovanej ocele a potvrdili, že rám je možné rozrezať a zvary znovu pozinkovať. Záloha bola vyplatená iba na materiál a nie na spracovanie. V konaní bolo emailovou komunikáciou, výsluchom žalobcu ako aj p. B. preukázané, že vyrábať sa malo až po finálnom návrhu diela a jeho odsúhlasení. Žalovaný uviedol, že napriek tomu, že lehota na zhotovenie diela bola 8 týždňov od zamerania stavebných otvorov dňa 6.7.2023, so žalobcom až do októbra 2023 nekomunikoval a následne komunikoval nedostatočne. Lehotu 10.11.2023, ktorú najprv sám žalovaný odsúhlasil ako reálnu pre zistenie, či vôbec vie dielo zrealizovať tak ako to požaduje nielenže nedodržal, ale žalobcovi sa ani neozval a reagoval až na odstúpenie od zmluvy, aj to s dvojtýždňovým oneskorením. V prípade právneho posúdenia veci podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný trval na tom, že vzhľadom na to, že záloha bola poskytnutá len na zakúpenie materiálu a že žalovaný nebol oprávnený začať so spracúvaním materiálu a s výrobou diela pred finálnym odsúhlasením žalobcom, čo si žalobca výslovne vymienil, mal by žalovaný nárok len na zaplatenie úkonov potrebných pre zabezpečenie materiálu a s tým súvisiacich vecí (zameranie, práce so zabezpečením materiálu, kreslenie prvého návrhu). 7. Žalovaný ďalej uviedol, že k možnosti rozrezania brány a použitia na iné objednávky tak ako si to predstavuje žalobca, ide o nižšiu kvalitu práce, ktorú žalovaný nerobí. Je to technologicky možné, ale aj samotný zváračský ústav uvádza, že je to nižšej kvality a môže to byť celkom nákladné. Žalovaný uviedol, že ďalšia vec je, že porušením pozinkovanej úpravy robenej galvanizovaním už nie je možné dosiahnuť požadovanú kvalitu zinkovania. Protikorózna ochrana pozinkovaní sa dá čiastočne obnoviť, ale len z vonkajšej strany a nie z vnútornej. Brána sa ponára do roztoku celá a je teda pozinkovaná celá aj z vnútornej strany, čo sa už dodatočne spraviť nedá. Dielo ako je zhotovené je k dispozícii žalobcovi, ktorý nemá záujem na jeho prevzatí. 8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, so žalobou, vyjadreniami, predloženými listinnými dôkazmi, výsluchmi žalobcu a svedkov a zistil nasledovný skutkový a právny stav: 9. Zo zmluvy o dielo vyplýva, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzatvorili dňa 26.6.2023 predmetnú zmluvu, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela: výstavby alpského plotu, príprava na posuvnú bránu, výroba a montáž kovaných častí a pohonu a dodávky materiálu v zmysle cenových ponúk. 10. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 6.7.2023 vyplýva, že žalovaný prijal od žalobcu sumu 4.000 eur, pričom ako účel je uvedený: záloha – brány. 11. Z detailu pohybu na účte žalobcu vedeného v I. E. J. vyplýva, že dňa 18.1.2021 bola na jeho účet prijatá platba vo výške 1.540 eur od žalovaného s informáciou pre príjemcu: vrátenie časti zálohy za kované časti diela. 12. Z emailu zo dňa 6.11.2023 adresovaného zo strany žalobcu žalovanému vyplýva, že v ňom žalobca zhrnul informácie prezentované na dnešnom stretnutí a to nasledovne: dohodnuté body: - Projekt : a) zistiť od projektantky či je možné nakresliť kontinuálny obrazec cez diely brány tak, aby na seba nadväzovali. b) po vzájomnom písomnom odsúhlasení splnenia predchádzajúceho bodu budú dodané nákresy všetkých kovových dielov. - Realizácia: a) jednotlivé kusy budú vložené do rámu b) rám bude priznaný c) brána bude zložená zo 4 kusov. V emaile je ďalej uvedené, že po vyjasnení a zodpovedaní všetkých otvorených otázok a zároveň našom písomnom súhlase môžu výrobné práce začať. Aby sme predišli ďalším nedorozumeniam by bolo vhodné, aby komunikácia prebiehala výlučne prostredníctvom emailu. V prípade, že nebude možné
dodržať dohodnuté body v časti projekt budeme trvať na odstúpení od zmluvy a vrátení zálohy v plnej výške, nakoľko nedošlo k odsúhlaseniu začatia prác tak ako bolo ústne dohodnuté pri platbe zálohy a zameraní kovových prvkov. 13. Z odstúpenia od zmluvy o dielo zo dňa 6.12.2023 vyplýva, že žalobca v súlade s § 345 a nasl. Obchodného zákonníka odstúpil od zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 26.6.2023. Žalobca v odstúpení uviedol, že na riadne dokončenie diela bol zmluvnými stranami dohodnutý a akceptovaný termín do konca mesiaca október 2023. Následne emailom zo dňa 6.11.2023 poskytol dodatočnú lehotu na splnenie zmluvnej povinnosti. Na tento email ste do dnešného dňa nereagovali. Kované časti diela ste v dohodnutom čase a ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá Vám bola poskytnutá vôbec nerealizovali a nedodali. 14. V emaile zo dňa 24.7.2023 adresovaného žalobcom žalovanému je uvedené nasledovné: s Vašim kolegom, ktorý zabezpečuje kovové prvky sme sa dohodli, že keď bude hotový návrh výrezov, že nám ho pošle predtým ako to pôjde pod laser. Pre istotu by som Vás chcel poprosiť, aby ste mu pripomenuli túto skutočnosť. Chceli by sme to pred spracovaním ešte vidieť. 15. Z tabuľky nákladov na výrobu kovaných častí diela (č. l. 44) vyplýva, že žalovaný vyčíslil nutné náklady v celkovej výške 2.460 eur nasledovne: - za oceľové profily 264 eur, - za pánty 22 eur, - za žiarové zinkovanie 411 eur, - za povrchovú farbu 240 eur, - za pieskovanie 113 eur, a za práce a iné činnosti spojené s realizáciou - za dopravu 60 eur, - za zameranie, výrobu, zabezpečenie materiálu, dobrusovanie po zinkovaní, prenosy 1.200 eur, - za kreslenie prvého návrhu 150 eur. 16. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 12.7.2023 vyplýva, že žalovaný zaplatil p. C. sumu 4.000 eur a ako účel platby je uvedené: záloha – B. – brány. 17. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 19.2.2024 vyplýva, že p. C. vrátil žalovanému sumu 1.540 eur a ako účel platby je uvedené: vrátenie časti zálohy. 18. Z emailu Ing. A. A. zo dňa 16.10.2024 adresovaného žalobcovi vyplýva, že rozrezať bránu a pozvárať nie je problém. Oblasť pozinkovaná sa musí pri novom zvare odstrániť. Následne sa musí takáto oblasť pozinkovať. Je to skôr otázka ekonomiky takéhoto riešenia, mohlo by to byť celkom nákladné. Technicky to ale možné je. Existujú zinkové nátery, ktoré zabezpečia odolnosť proti korózii, len neviem či dostatočnú. 19. Na pojednávaní bol vypočutý žalobca, ktorý uviedol, že so žalovaným komunikovali emailovou komunikáciou, ako má vyzerať plot, aké majú byť použité materiály, aká bude záloha. Na základe zálohy, ktorá bola žalovanému predaná, sa nakúpil materiál. Veci chcel schvaľovať pred tým, ako sa bude dielo vyrábať. Dvakrát to žalovanému uviedol. 6.7. prebrali stavbu, potom nastúpil p. C. asi o dva dni na to. Tomu prízvukoval, že chce schvaľovať veci pred tým, ako sa dajú do výroby. Dokopy to bolo povedané 3x. Po tom poslednom stretnutí prišiel p. C. na zameranie stavebných otvorov a prišlo k prejednávaniu odtieňa a ku konzultácii vzorov. Pri výbere vzorov sa na mieste nedohodli, že si majú vybrať vzor na internete a že nie je problém s vybratím akéhokoľvek vzoru. Prejednávali aj dobu dodania brány. Žalovaný povedal, že dodanie trvá tak 5-6 týždňov, v období dovoleniek sa to môže predlžiť na 8-10 týždňov, s čím súhlasili. Následne od zamerania nemali žiadnu komunikáciu s p. C., tak sa rozhodol po 3 mesiacoch ozvať žalovanému, že aký je stav a na to mu volal p. C., že kresliť sa ešte nezačalo. Od tohto telefonátu prvý nákres dostali po 2 týždňoch s tým, že tento nákres ešte chceli upraviť, medzery a tak. Následne ešte stále v procese schvaľovania vzoru došlo k situácii, kedy museli pôvodný vzor zamietnuť, pretože došlo k tomu, že sused mal rovnakú bránu. 15.10. prišiel email od p. C., kde im popísal, že brána sa bude skladať zo 4 častí. Napísali mu email, že toto im nebolo komunikované. Na to im p. C. uviedol, že ich brána je veľká a technologicky sa musí skladať zo 4 dielov. V žiadnej komunikácii nedošlo k schváleniu prác brány, ani vzorov výplní a teda keď si vyžadoval, že aby boli veci ním schválené, tak
nerozumie prečo p. C. začal vyrábať bránu. V poslednom emaile od p. C. bolo, že veľká časť brány je hotová, pozinkovaná, a nebolo mu jasné, ako to je možné, keď nebolo z ich strany nič schválené. Na stretnutí dňa 6.11. prejednávali situáciu a snažili sa nájsť nejaký kompromis. Ich kompromis mal byť ten, že majú prijať bránu taká aká je. Na tomto stretnutí prejednávali aj to, s akým vzorom výplne by mali akceptovať vzor s tým, že rám je už vyrobený. V tom čase už brána existovala, bez ich vedomia. Prišli s nejakými návrhmi vzorov, pýtali sa p. C., či to tá pani vie nakresliť. Vtedy sa dozvedeli, že pani nekreslí, ale len obrázky zväčšuje a zmenšuje. Na základe toho dospeli k otázkam, ktoré zhrnul v poslednom maile. Dohoda na mieste bola, že do konca týždňa dostanú odpoveď na tú otázku, čo pani vie spraviť. Email od nich odchádzal 6.11. a do 10.11. čakali na odpoveď na jednu otázku. Do decembra sa im nikto neozval, tak sa rozhodli nadviazať komunikáciu s právničkou a spísali odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo doručené 8.12. 20. Na pojednávaní bola ako svedok vypočutá p. B., manželka žalobcu, ktorá uviedla, že sa zúčastnila dvoch stretnutí ohľadom spornej časti kovových dielcov. Na prvom stretnutí boli ona, manžel a p. C., kde p. C. zameriaval bránu, stavebné otvory. Riešili farebné prevedenie brány na základe vzorkovníka. Riešili dodacie lehoty. Tie boli stanovené po dohode na 8 týždňov. Mimo toho jediné technické riešenie čo riešili, bola elektrická prípojka na zvonček, pohon a vrátnika. A. C. sa vtedy pýtal na vzor, ktorý poskytli žalovanému v prvotnej žiadosti o cenovú ponuku. Iné detaily na tomto stretnutí neporiešili. Následne sa stretla s p. C. a s p. H. ešte druhýkrát, kde boli prítomní všetci štyria, p. C., p. H., ona a manžel. Stretnutie sa udialo niekedy začiatkom novembra a tam prejednávali už vzniknuté nedorozumenie ohľadom prevedenia brány, jej výrobných procesov, dodacích lehôt. Na tomto stretnutí sa dozvedela, že rám brány je už vyrobený, čo ju prekvapilo, keďže si myslela, že riešia iba vzhľad brány, technické parametre, vizuálnu stránku. Na základe tejto informácie, že rám je už vyrobený sa snažili nájsť spôsob ako pokračovať v spolupráci. Navrhli riešenia, ktoré by z ich strany znamenali nejaký kompromis, ktorý by bol pre nich akceptovateľný. Padla tam informácia, že brána, keď je pre auto, by mala byť vyrobená zo 4 dielcov, na čo ich prvý návrh bol, aby tie dielce na seba nadväzovali a vytvárali jeden obrazec. Na prvom stretnutí p. C. uviedol, že p. architektka, ktorá kreslí brány, vie nakresliť všetko a na základe toho navrhli toto riešenie. Druhým riešením bolo, aby brána bola vyrobená z menšieho počtu výplní, kedy sa bavili o dvoch alebo troch kusoch. Následne padla otázka, kedy vie p. C. a p. H. zistiť informáciu, ktoré z tých nimi ponúknutých alternatív je pre nich možné zhotoviť a nakoľko sa stretnutie jednalo v pondelok, bavili sa o termíne do piatka. S týmto zosumarizovali stretnutie, rozlúčili sa a s manželom spísali informáciu do emailu. O vzore s p. C. na prvom stretnutí nediskutovali, lebo tento bol daný a už s ním počítali v rámci žiadosti o cenovú ponuku. A. C. im na prvom stretnutí nepovedal, že najprv sa vyrobí rám a potom výplne. Dohodli sa s p. C. na rovnakom postupe ako mali zavedený pri stavebnej časti s p. H. a teda že sa vyrábať začne po finálnom návrhu, malo prísť k odsúhlaseniu finálneho prevedenia. O tom, že brána a rám existuje sa dozvedela na stretnutí a na základe tejto informácie stále hľadali riešenie, preto bolo navrhnuté, že 4 diely sú schopní akceptovať, ak budú nadväzovať na seba, aby vytvárali celkový jeden obrazec v rámci brány. 21. Na pojednávaní bol ako svedok vypočutý p. C., ktorý uviedol, že má na starosti cenové ponuky a keď si žalovaný odovzdá svoju murovanú časť, tak toho zákazníka preberá on. Vedeli čo idú vyrábať, vedeli konkrétny vzor, čo idú robiť a konkrétne zameranie, ktoré je dôležité na výrobu. Keď bolo všetko dohodnuté, pustili sa do výroby, nebránilo im nič, bola podpísaná zmluva, vyplatená záloha, vedeli, že idú tú konkrétnu vec robiť. Potom začala výroba, p. B. bol oboznámený s postupom, ako to funguje, museli sa najprv vyrobiť rámy, aby sa mohli ďalej pohnúť, spravila sa povrchová úprava, žiarové zinkovanie sa dávalo, pieskovanie. Potom už len sa také drobnosti dobrusujú ručne. Súbežne s tým sa dával kresliť ten konkrétny vzor, šikmé drážky. Bol aj zákazník oboznámený s tým, že je dovolenkové obdobie. Potom prišlo obdobie asi september, zákazníkovi sa poslala predloha, že takto by to mohlo vyzerať a je tam možnosť úpravy, že ak si zákazník povie, že chce ubrať, pridať, nie je problém a prebiehala komunikácia také finálne doťahovanie detailov. Už keď to bolo schválené, to bolo v jeden deň celé, že zákazník povedal, že takto by to mohlo byť, mal tam drobnú úpravu, čo sa aj spravilo. Bolo dohodnuté, že takto to môžu vypáliť a následne 2 hodiny na to po finálnom schválení to zákazník celé stopol s tým, že susedovi montujú taký istý plot. A. B. si vybral taký vzor, že jeho prvotná reakcia bola taká, že na základe tej fotky to asi ani nepôjde, ale skúšali to spraviť. Oslovili jednu firmu, ktorá povedala, že to nevie spraviť, skúšali, ale povedali, že nepôjde to. Následne obehal dve tri firmy. Behal okolo toho, lebo už bol kus tej práce spravenej. Chceli, museli to dokončiť do úspešného konca a narazili na to, že na základe predlohy je to nereálne prispôsobovať. Došlo to do toho bodu, že treba osloviť konštruktéra, ktorý to nakreslí konkrétne pre ten stroj, lenže ten konštruktér, jeho musí niekto zaplatiť. A. B. predniesli možnosti, že buď to bude
v pôvodnom znení, alebo si doplatí toho konštruktéra, čo vyslovene odmietol a že on má svoju cenu stanovenú a jeho že to nezaujíma. Ono by to finálne navýšenie bolo tak 600-700 eur. Konštruktér by to nakreslil, kreslenie by stálo 400 eur a potom tá práca by to navýšila ten stroj o nejakých 300 eur. S p. H. vyvolali stretnutie, že nejak to uzavrieť, na stretnutí to prebiehalo tak, že vedel, že majú taký problém neriešiteľný a že to smeruje tam, kam nechcú. To stretnutie bolo myslí v novembri pred domom u nich. Záver ani nijaký nebol, nič nedohodli. Rám tej brány je jeden kus, myslí, že 4m otvor na šírku, čiže je to maličká brána na výrobu. Do rámu sa dávajú plechy a všetky by boli vedľa seba, ale každý diel by bol samostatne namontovaný na ráme. V tomto prípade bol otvor 4x1,5 m a tie plechy tam musia byť po kusoch, lebo je nereálne kúpiť taký rozmer plechu. Je to bežný postup. Nezhotovovali rám tak, že by použili časti z iných brán, ktoré sa nepoužili. Je to výroba na mieru a výroba na mieru znamená, že to nekúpite. To čo vyrobíte pre niekoho v Pezinku neexistuje, že to sadne niekomu v Prešove. A to, čo sa u nás vyrobilo, to je už zákazníkove. Nedá sa to použiť preto, že tam bola spravená tá povrchová úprava, to žiarové zinkovanie. Robia so surovou oceľou, ktorá je špinavá, mastná, následne je to antikorózna povrchová úprava, t. j. že ten vyrobený segment už potom ide na tú povrchovú úpravu. To je taká vaňa plná roztopeného zinku, ktorý má teplotu +- 450 stupňov a celý ten vyrobený segment sa vešia na žeriave v tej hale a celé sa to namočí, ponorí do toho zinku. Potom následne sa robí pieskovanie. Tam ide o to, že aby sa dala dole oxidačná vrstva v rádoch 10 mikrónov. Potom ešte nejaké stekance po tom zinku, to sa dobrusuje ručne. Je dôležité, aby tá oxidačná vrstva išla dole a aby tam držala farba. Už keď je toto spravené, je nereálne, zakázané je rezať, zvárať dupľovane a teda akákoľvek úprava toho konkrétneho kusu je nereálna. Jediné, čo sa môže, je vŕtať. Je možné to rozrezať, zavariť, ide to, ale ten kus je znehodnotený, vhodný do šrotu, lebo pri tom zváraní ten žiarový zinok sa spáli, pri zváraní je asi 1300 stupňov a ten žiarový zinok sa spáli od toho zvárania 3-5 cm napravo a naľavo. Povrchová úprava sa znehodnotí a akákoľvek manipulácia je neúčelná. To už je nekvalitný kus. Rámy nafarbené neboli, farba bola kúpená. 22. Z čestného prehlásenia G. C. zo dňa 14.1.2025 vyplýva, že dňa 25.9.2023 mu volal žalobca a žiadal o montáž brány do piatku 29.9.2023. 23. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení: 24. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods.4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o dielo spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 25. Podľa § 644 Občianskeho zákonníka ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci. 26. Podľa § 642 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote. 27. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.460 eur z dôvodu, že po zaplatení zálohy za vykonanie diela vo výške 4.000 eur došlo z jeho strany k odstúpeniu od zmluvy, z ktorého titulu žalobca žiadal vrátenie zálohy vo výške 2.460 eur, keďže zo strany žalovaného došlo iba k vráteniu sumy 1.540 eur. Žalovaná suma predstavovala rozdiel medzi poskytnutou zálohou a sumou vrátenou žalobcovi (4.000 eur – 1.540 eur). Podľa zmluvy o dielo žalobca odstúpil od zmluvy z dôvodu, že mu žalovaný
nedodal kované časti diela v dohodnutom čase, a to ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá mu bola zo strany žalobcu poskytnutá. 28. V konaní nebolo sporné, že strany uzatvorili dňa 26.6.2023 zmluvu o dielo špecifikovanú v bode 9. odôvodnenia, pričom nebolo sporné, že žalovaný (zhotoviteľ) vystupoval pri uzatváraní a plnení zmluvy ako dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda vystupoval ako spotrebiteľ. Vzhľadom k uvedenému súd posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú. S poukazom na uvedené, v súlade s citovaným ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka posledná veta, je potrebné na tento vzťah a teda aj na odstúpenie od zmluvy použiť ustanovenia Občianskeho a nie Obchodného zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že dohoda strán obsiahnutá v článku IV. bod 1 zmluvy o dielo, podľa ktorého sa otázky neupravené touto zmluvou riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, je neplatná. 29. Súd mal preukázané (zmluvou o dielo), že v zmluve o dielo si zmluvné strany nedohodli možnosť odstúpenia od zmluvy, a preto v súlade s § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka mohli strany sporu od zmluvy o dielo odstúpiť len v prípadoch ustanovených v zákone. Občiansky zákonník upravuje možnosť odstúpenia od zmluvy v prípade zmluvy o dielo v ust. § 642 ods. 1 a ods. 2. 30. Žalobca v konaní uviedol, že došlo k splneniu podmienok na odstúpenie od zmluvy podľa § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže zo správania žalovaného bolo zrejmé, že dielo nebude riadne a včas hotové. Žalobca argumentoval tým, že žalovaný ním bol opakovane upozornený, že dielo nie je vykonávané riadne a v dohodnutých termínoch a bol opakovane upozornený na úmysel žalobcu odstúpiť od zmluvy (email zo dňa 10.10.2023, 15.10.2023 a 6.11.2023). Žalobca uviedol, že žalovanému bola poskytnutá aj primeraná lehota na zjednotenie nápravy a to na stretnutí dňa 6.11.2023. 31. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že došlo k naplneniu podmienok na odstúpenie od zmluvy podľa § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd poukazuje na to, že odstúpenie od zmluvy podľa tohto ustanovenia je spojené s nedostatkami na strane zhotoviteľa. Právo odstúpiť od zmluvy predpokladá vadnosť budúceho diela alebo omeškanie s jeho vykonaním, čo musí byť zrejmé v dobe odstúpenia. Okrem uvedeného musí byť podľa zákona splnená aj ďalšia podmienka, a to poskytnutie primeranej lehoty zhotoviteľovi objednávateľom na zjednanie nápravy a to, že zhotoviteľ neurobil nápravu ani počas nej. 32. Žalobca v odstúpení od zmluvy zo dňa 6.12.2023 tvrdil, že emailom zo dňa 6.11.2023 poskytol žalovanému dodatočnú primeranú lehotu na splnenie zmluvnej povinnosti, avšak v predmetom emaile nie je uvedená žiadna lehota. Neskôr v podanej žalobe už žalobca tvrdil, že žalovanému poskytol lehotu na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo dňa 6.11.2023, a to do konca týždňa na to, aby mu žalovaný oznámil, či je schopný dielo podľa požiadaviek žalobcu realizovať a ak áno, aby mu dodal nákresy všetkých dielov. Na pojednávaní bola vypočutá svedkyňa pani B., manželka žalobcu, ktorá k stretnutiu konanému dňa 6.11.2023 uviedla, že následne padla otázka, kedy vie p. C. a p. H. zistiť informáciu, ktorú z ich akceptovateľných alternatív je pre nich možné zhotoviť a nakoľko sa stretnutie konalo v pondelok, bavili sa o termíne do piatka. S týmto zosumarizovali stretnutie, rozlúčili sa a s manželom spísali informáciu do emailu. Naopak žalovaný uvádzal, že im žalobca nikdy nedal dodatočné lehoty na dokončenie diela. Uvedené vyplynulo aj z výpovede svedka p. C., ktorý uviedol, že záver zo stretnutia zo dňa 6.11.2023 nebol nijaký. 33. Vzhľadom k uvedenému, a to že tvrdeniam žalobcu a jeho manželky vypočutej ako svedkyni odporovalo tvrdenie žalovaného a svedka p. C. a zároveň s poukazom na to, že v emaile zo dňa 6.11.2023 žalobca hneď v úvode emailu skonštatoval, že v ňom zhrňuje informácie, ktoré boli prezentované na dnešnom stretnutí, a napriek tomu, že email mal obsahovať informácie prezentované na stretnutí konanom v ten istý deň, v tomto emaile nie je obsiahnutá ani zmienka o tom, že by žalobca na predmetnom stretnutí poskytol žalovanému lehotu na uskutočnenie nápravy, ako aj vzhľadom k tomu, že sám žalobca v odstúpení od zmluvy (v rozpore so svojimi neskoršími tvrdeniami) uviedol, že poskytol žalovanému primeranú lehotu v emaile zo dňa 6.11.2023, (čo nezodpovedá obsahu emailu), súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania, že poskytol žalovanému primeranú lehotu podľa § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
34. Keďže žalobca nepreukázal, že by žalovanému poskytol primeranú lehotu na nápravu podľa § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom z odstúpenia od zmluvy jednoznačne vyplýva vôľa žalobcu odstúpiť od zmluvy o dielo, nie je možné na odstúpenie od zmluvy aplikovať § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale je možné aplikovať iba ust. § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa žalobca môže domáhať len vysporiadania zo zaniknutej zmluvy o dielo z titulu tohto odstúpenia. 35. Ustanovenie § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka pripúšťa možnosť, aby objednávateľ odstúpil od zmluvy kedykoľvek až do okamihu zhotovenia diela, a to bez uvedenia dôvodu. Uvedené odstúpenie objednávateľa od zmluvy o dielo, t. j. bez dôvodu, je osobitným prípadom odstúpenia od zmluvy, a preto z neho vyplýva i osobitný režim vysporiadania strán zmluvy o dielo. Osobitosť tohto odstúpenia spočíva v tom, že nejde o následok porušenia zmluvy a zákon ho neobmedzuje žiadnymi podmienkami ani dôvodmi. Následkom takéhoto odstúpenia je len povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá už na vykonané práce, ak zhotoviteľ nemôže použiť inak ich výsledok, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Podmienka, že výsledok práce nemôže byť použitý inak predpokladá, že zhotoviteľ nemôže rozpracované dielo použiť na zhotovenie diela pre iného objednávateľa, že ho nemožno predať a pod. 36. Súd dospel k záveru, že podľa predmetu zmluvy o dielo ide o zhotovenie veci na zákazku podľa § 644 Občianskeho zákonníka, pričom súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že výsledok práce, teda čiastočné zhotovenie diela, zhotovených kovaných častí – rámu nie je možné použiť inak, čo vyplýva z jedinečnosti diela a individuálnych požiadaviek žalobcu, keďže dielo bolo zhotovované presne podľa špecifických a jedinečných rozmerov plota žalobcu, na jeho zhotovenie bolo potrebné presné zameranie, potom ako boli postavené murované časti diela (čo mal súd preukázané tak tvrdením žalovaného a výpoveďou svedka p. C., ale aj výsluchom samotného žalobcu a svedkyne p. B., ktorí zhodne uviedli, že p. C. bol zamerať bránu a stavebné otvory). Z uvedeného mal súd preukázané, že pre vyhotovenie rámu je potrebné predchádzajúce zameranie, teda postup prác je nasledovný: vyhotovenie murovanej časti, zameranie a následné vyrobenie rámu (na základe zamerania a rozmerov murovaných častí) a nie naopak. Teda nie je možné vyrobiť rám a potom postaviť murovanú časť a následne napasovať rám na murovanú časť. Súd má za to, že zhotovené kované časti z uvedených dôvodov nie je možné použiť na zákazku inej osoby ako základ ďalšieho diela a teda ho nie je možné predať, pretože bolo zhotovené pre presne špecifikované potreby žalobcu, na základe predchádzajúceho zamerania stavebných otvorov a teda nejde o štandardizované vlastnosti diela, ktoré by bolo možné použiť pre ďalšieho klienta. To, že predmetné dielo nie je možné použiť inak potvrdil aj svedok p. C., ktorý uviedol, že je to výroba na mieru a výroba na mieru znamená, že to nekúpite. To čo vyrobíte pre niekoho v Pezinku neexistuje, že to sadne niekomu v Prešove. Žalovaný zároveň argumentoval tým, že rozoberaním diela by došlo k poškodeniu jednotlivých častí. 37. Žalobca v súvislosti s predmetným tvrdením žalovaného argumentoval tak, že zhotovený rám je možné rozpíliť a ďalej použiť. Uviedol, že oslovil zváračský ústav v Bratislave, či je problém s takouto bránou niečo robiť, zmeniť rozmery, prípadne čo so zvarmi a prišla mu odpoveď, že to nie je problém ju opätovne pozinkovať, lokálne iba tie spoje. Z emailu zo dňa 16.10.2024 (špecifikovanom v bode 18. odôvodnenia), na ktorý žalobca poukazoval ako na odpoveď zváračského ústavu vyplýva, že nie je problém bránu rozrezať s tým, že pozinkovaná časť sa musí pri novom zvare odstrániť a následne sa musí táto oblasť pozinkovať, pričom v emaile je ďalej uvedené, že existujú zinkové nátery, ktoré zabezpečia odolnosť proti korózii, ale aj v predmetnom emaile, na ktorý poukazoval žalobca a ktorým preukazoval, že nie je problém rámy upraviť na iné rozmery, je uvedené, že pisateľ emailu K. A. A. sám nevie, či zinkové nátery zabezpečia dostatočnú odolnosť proti korózii. Okrem toho v emaile je uvedené aj to, že takéto riešenie by mohlo byť celkom nákladné. 38. Súd má za to, že ust. § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je možné vykladať tak, že by sa na výsledok prác (dielo) mali vynakladať ďalšie práce a ďalšie náklady, aby sa docielilo, že toto dielo bude možné použiť inak. V prípade ust. § 642 ods.1 Občianskeho zákonníka ide o ustanovenie upravujúce vyporiadanie strán zmluvy o dielo v prípade ak objednávateľ odstúpil od zmluvy bez udania dôvodu, teda je namieste poskytnúť ochranu záujmom zhotoviteľa, a preto má zhotoviteľ podľa tohto ustanovenia nárok na zaplatenie pomernej časti ceny diela, ktoré pripadá na práce ním už vykonané, pokiaľ nemôže ich výsledok použiť inak, ako aj právo na zaplatenie účelne vynaložených nákladov. V prípade ak by sa dané ustanovenie vysvetľovalo tak, že výsledok prác možno použiť inak za predpokladu vykonania ďalších prác zo strany zhotoviteľa a vynaloženia ďalších nákladov (ktoré by mohli napríklad aj prevýšiť doterajšie náklady na prácu, prípadne aj materiál), stratilo by toto ustanovenie
vyššie uvedený zákonodarcom zamýšľaný účel. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd dospel k záveru, že žalovaný ako zhotoviteľ nemohol výsledok vykonaných prác použiť inak. 39. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na to, že z emailu zo dňa 16.10.2024 vyplýva nielen to, že rozrezanie pôvodného rámu a jeho opätovné pozinkovanie by mohlo byť celkom nákladné, ale aj to, že nie je isté, že zinkové nátery by zabezpečili dostatočnú odolnosť proti korózii, ( čo korešponduje s tvrdením žalovaného, ktorý uviedol, že porušením pozinkovanej úpravy robenej galvanizovaním už nie je možné dosiahnuť požadovanú kvalitu zinkovania s tým, že protikorózna ochrana sa dá čiastočne obnoviť, ale len z vonkajšej strany a nie z vnútornej, ako aj s výpoveďou svedka p. C., z ktorej vyplýva, že robia so surovou oceľou s tým, že vyrobený segment ide na povrchovú úpravu do vane plnej roztopeného zinku za pomoci žeriavu. Potom sa robí pieskovanie a keď je toto spravené, je nereálne rezať. Je to možné rezať a zavariť, ale žiarový zinok sa spáli od zvárania 3-5 cm napravo a naľavo) z čoho vyplýva, že takýto upravený a opätovne pozinkovaný rám by stratil svoje vlastnosti potrebné na to, aby mohol slúžiť ďalej svojmu účelu, keďže by nebol dostatočne odolný voči korózii. Aj z uvedeného dôvodu teda nie je možné rámy upravovať rezaním. 40. Žalovaný na pojednávaní vysvetlil, čo bolo predmetom prác uvedených pod položkou: zameranie, výroba, zabezpečenie materiálu, dobrusovanie po zinkovaní a prenosy. Uviedol, že zameranie pozostáva z dvoch častí, zamerania stavebných otvorov a potom samotné zameranie konkrétneho výrobku brány, bránky a výplní podľa zameraných skutočných rozmerov plotových výplní. Zabezpečenie materiálu, je samotný nákup, výjazd dodávkou, nákup materiálu, vyplatenie materiálu, naloženie do dodávky, odvezenie do výroby, vyloženie z dodávky ako skladovej zásoby. Samotná výroba je rezanie materiálu, zváranie, zvarovací drôt, a všetok potrebný materiál k zváraniu, doprava do zinkovne, a zo zinkovne, potom je dobrusovanie po zinkovaní. Po zinkovaní zostávajú kvaple zinku, ktoré sa odstraňujú, aby to bolo hladké a potom sú prenosy, to čiastočne uviedol pri výrobe, to sú nakládky, vykládka a prevozy. Žalovaný uviedol, že doprava v sume 60 eur, ktorá je vyúčtovaná zvlášť sa jedná o dopravu hotového výrobku z haly, kde sa zvára do haly, kde je výrobok uskladnený pre žalobcu. 41. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd dospel k záveru, že žalovanému vznikol nárok, aby mu žalobca ako objednávateľ zaplatil sumu pripadajúcu na vykonané práce a na náhradu účelne vynaložených nákladov. V konaní nebolo sporné, že žalovaný vyrobil rámy pre bránu, malú bránku a rámy na ploty v počte 5 kusov ako je to uvedené v preberacom protokole (č. l. 45) a že žalovaný ponúkol žalobcovi, že si môže predmetné časti diela prevziať, keďže žalobca nerozporoval tvrdenie žalovaného o tom, že na stretnutí dňa 17.1.2024 ho vyzval, že už zhotovené časti diela si môže prevziať, čo však žalobca odmietol. V konaní nebolo sporné, že na rámoch boli vykonané práce, a to že boli pozinkované, pieskované a dobrúsené. V konaní bolo preukázané, že rámy neboli farbené, čo mal súd preukázané jednak tým, že predmetom preberacieho protokolu je aj farba v množstve 10 kg a takisto to mal súd preukázané aj výpoveďou svedka p. C., ktorý potvrdil, že rámy neboli nafarbené, ale farba bola kúpená. Žalovaný v konaní predložil rozpis nákladov špecifikovaný v bode 15. odôvodnenia a pri jednotlivých položkách uviedol cenu prác, prípadne cenu nákladov, pričom žalobca v konaní výšku súm uvedených žalovaným pri jednotlivých položkách nerozporoval, preto súd vychádzal zo súm uvedených v rozpise. Okrem uvedeného žalovaný preukázal príjmovými pokladničnými dokladmi, že zaplatil p. C., ktorý realizoval pre žalovaného kovanú časť diela, sumu 4.000 eur, ktorý žalovanému z tejto sumy vrátil sumu 1.540 eur. 42. V súvislosti s vyššie uvedeným má súd za to, že žalovanému vznikol nárok na sumu, pripadajúcu na práce, ktoré boli na diele (rámoch) vykonané, keďže súd dospel k záveru, že výsledok týchto prác nie je možné použiť inak, ako aj na sumu pripadajúcu na účelne vynaložené náklady, t. j. žalovanému vznikol nárok na nasledovné práce: kreslenie prvého návrhu v sume 150 eur, zameranie, výrobu, zabezpečenie materiálu, dobrusovanie po zinkovaní, prenosy v sume 1.200 eur, dopravu v sume 60 eur, žiarové zinkovanie v sume 411 eur a pieskovanie v sume 113 eur, ako aj na účelne vynaložené náklady za oceľové profily v sume 264 eur a pánty v sume 22 eur, t. j. spolu na sumu 2.220 eur. To znamená, že v tejto časti bol nárok žalobcu nedôvodný. Súd je toho názoru, že žalovanému nie je možné priznať nárok na úhradu nákladov za farbu vo výške 240 eur, keďže tento náklad nebol účelne vynaložený vzhľadom k tomu, že v konaní bolo preukázané, že rám nebol nafarbený, a teda farbu, keďže nie je súčasťou diela je možné použiť, resp. predať.
43. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 240 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. 44. Žalobca v konaní argumentoval tým, že považoval za nevyhnutné, aby boli všetky práce vopred odsúhlasené, čo si výslovne vymienil emailom zo dňa 24.7.2023, pričom žalobca poukázal na znenie čl. III bod 2 zmluvy o dielo, podľa ktorého pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ v súlade s pokynmi objednávateľa. Žalobca uviedol, že v prípade posúdenia veci podľa § 642 ods.1 Občianskeho zákonníka trvá na tom, že vzhľadom na to, že záloha bola poskytnutá len na materiál a že žalovaný nebol oprávnený začať so spracúvaním diela pred finálnym odsúhlasením zo strany žalobcu, čo si žalobca výslovne vymienil, mal by žalovaný nárok len na zaplatenie úkonov potrebných pre zabezpečenie materiálu a s tým súvisiacich úkonov ( zameranie, práce so zabezpečením materiálu, kreslenie prvého návrhu). 45. Súd pre úplnosť k uvedeným argumentom žalobcu uvádza nasledovné. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že uzatvorili zmluvu o dielo, a predmetom bola výstavba alpského plotu, príprava na posuvnú bránu ako aj výroba a montáž kovaných častí a pohonu. Výsluchom svedkyne p. B. bolo v konaní preukázané, že mali (žalobca a svedkyňa) pri uzatvorení zmluvy vybraný aj vzor výplne kovovej časti, keďže táto svedkyňa na pojednávaní potvrdila, že výber vzoru bol daný, a počítali s ním už v rámci žiadosti o cenovú ponuku. Z uvedenej výpovede vyplýva, že žalobca sa dohodol so žalovaným pri uzavretí zmluvy aj na vzore výplne brány a tento vzor bol zohľadnený aj vo výške ceny za dielo. To znamená, že žalobca a žalovaný sa dohodli na predmete zmluvy, uzatvorili zmluvu o dielo, žalovaný po vyhotovení murovanej časti vykonal zameranie, aby mohol pokračovať v realizácii kovovej časti diela, a po zameraní (keďže došlo k uzatvoreniu zmluvy) mu nič nebránilo, aby začal s výrobou kovovej časti diela. Zároveň zo zmluvy o dielo nevyplýva pre žalovaného povinnosť žiadať žalobcu o to, aby mu schválil každú dielčiu prácu na diele. V zmluve je iba uvedené, že má postupovať podľa pokynov objednávateľa, čo však neznamená, že by mal žalovaný ako zhotoviteľ povinnosť pýtať si povolenie na vykonanie prác na diele. Žalobca argumentoval tým, že v emaile zo dňa 24.7.2023 špecifikovanom v bode 14. odôvodnenia si mal žalobca vymieniť, že všetky práce na diele musia byť ním odsúhlasené. Uvedené však z predmetného emailu nevyplýva. Z uvedeného emailu vyplýva, že žalobca sa dohodol s p. C., že keď bude hotový návrh výrezov, že im ho pošle predtým ako pôjde pod laser. Z uvedeného vyplýva, že žalobca chcel vidieť iba hotový návrh výrezov predtým ako to pôjde pod laser, pričom v konaní bolo preukázané, že v konaní boli vyhotovené iba rámy. Výplne, na ktoré sa mali vyrezávať laserom vzory vyrobené neboli. V konaní bolo preukázané (emailom p. C. adresovaného žalobcovi), že návrh výrezov bol žalobcovi so strany žalovaného zaslaný emailom zo dňa 9.10.2023 tak, ako to žalobca žiadal v emaile zo dňa 24.7.2023. Uvedený email (zo dňa 24.7.2023) adresoval žalobca žalovanému a žiadal ho, aby pripomenul p. C. túto skutočnosť. Uvedený email tak vyvracia tvrdenie žalobcu o tom, že p. C. prízvukoval, že chce schvaľovať veci pred tým, ako sa dajú do výroby. V prípade ak by to tak bolo, tak by to uviedol do emailu, avšak žalobca uviedol, že chce vidieť iba hotový návrh výrezov. Žalobca tak v konaní nepreukázal, že žalovaný nebol oprávnený vykonať práce na kovaných častiach diela. 46. Čo sa týka argumentu žalobcu že, suma 4.000 eur bola podľa zmluvy určená iba na materiál a nie na jeho spracovanie, súdu nie je zrejmé, čo chcel žalobca touto argumentáciou preukázať. Ak chcel žalobca preukázať to, že žalobca nemohol začať realizovať kované časti diela, pretože záloha bola určená iba na materiál, tak súd je toho názoru, že uvedený záver je nelogický, pretože podľa zmluvy mala byť cena za kované časti diela zaplatená v dvoch častiach, a to prvá časť v sume 4.000 eur (záloha) mala byť zaplatená v hotovosti súčasne s doplatkom za murovanú časť diela a druhá časť ceny diela (doplatok) vo výške 1.915,40 eur mala byť zaplatená v hotovosti po odovzdaní kovanej časti diela. V prípade ak by suma 4.000 eur mala byť použitá iba na materiál a malo by to znamenať to, že práce na diele sa nemôžu realizovať, znamenalo by to, že dielo by nikdy nemohlo byť zrealizované, keďže druhá časť ceny sa mala zaplatiť až po odovzdaní diela. Z toho ako je cena za dielo upravená v prípade zhotovenia kovanej časti diela vyplýva, že mala byť zaplatená záloha za dielo, aby mohol žalovaný začať s nákupom materiálu a zhotovovaním diela, t. j. záloha mala pokryť väčšinu alebo aj všetky náklady žalovaného na zhotovenie diela, a následne po zhotovení diela, by bola zaplatená zvyšná časť dohodnutej ceny za dielo. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že po poskytnutí zálohy 4.000 eur musel žalovaný začať so zhotovovaním diela, keďže doplatok ceny bol viazaný na odovzdanie diela, teda dielo už muselo byť podľa zmluvy zhotovené, aby žalovanému mohol byť zaplatený doplatok za dielo. 47. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 48. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 49. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 240 eur a preto má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie tejto sumy deň nasledujúci po uplynutí lehoty, ktorú poskytol žalovanému na zaplatenie tejto sumy v odstúpení od zmluvy, t. j. od 16.12.2023, keďže odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené dňa 8.12.2023 a lehota na plnenie uvedená v odstúpení bola 7 dní od doručenia odstúpenia. Ku dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 4,50 %. Z uvedeného dôvodu súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne z priznanej sumy od 16.12.2023 do zaplatenia. 50. Súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania uložením povinnosti žalovanému, aby rozdelil sumu 1.200 eur na jednotlivé položky, pretože vykonanie takého dokazovania by bolo nehospodárne, keďže žalovaný uviedol, že nevie túto špecifikáciu predložiť a zároveň žalobca žiadal, aby žalovaný rozdelil predmetnú sumu na jednotlivé položky iba z dôvodu, že uvádzal, že podľa jeho názoru nie všetky práce uvedené v predmetnej položke je možné priznať podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď podľa názoru žalobcu nie je možné priznať výrobu a dobrusovanie po zinkovaní, keďže ide o práce, ktoré sa dali vykonať inak alebo sa nemali vykonať vôbec. Vzhľadom k záverom súdu v konaní by bolo vykonanie takéhoto dokazovania nadbytočné. 51. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 52. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 53. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 80,48 %. Súd pritom vychádzal z toho, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.460 eur, pričom úspešný bol čo do zaplatenia istiny 240 eur, teda jeho hrubý úspech predstavuje 9,76 % a úspech žalovaného 90,24 %. Z uvedeného vyplýva, že čistý úspech žalovaného predstavuje 80,48 % (90,24 % - 9,76 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.